2 Trestného zákonníka Českej republiky spáchaný v štádiu pokusu
1 Trestného zákonníka Českej republiky a spáchaného formou účastníctva
1 písm. a) Trestného zákonníka Českej republiky a iné, v konaní o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného J. T. zamieta. Odôvodnenie Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením zo 6. júna 2024, sp. zn. 8Ntc/14/2024,
1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 549/2011 Z. z.“), § 67 ods. 1 Tr. zák. zamietol návrh odsúdeného J. T., nar. XX. G. XXXX vo T. Q. W., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ilava, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vo veci Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4Ntc/44/
rozhodnutia štátu pôvodu, teda štátu, rozhodnutie ktorého bolo uznané príslušným súdom Slovenskej republiky. Rovnako ako v návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody svoj názor opieral o publikovanú judikatúru (R 13/2016) a článok 17 ods. 4 Rámcového dohovoru Rady č. 2008/909/SVV. Mal za to, že splnil nielen formálnu, ale aj materiálnu podmienku pre vyhovenie jeho návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody argumentujúc, že plnil program zaobchádzania, zapájal sa do aktivít organizovaných pre odsúdených, jeho správanie bolo slušné a bezkonfliktné, bol desať krát disciplinárne odmenený, má kritický postoj k trestnej činnosti, preukázal, že sa mieni riadne zamestnať u konkrétneho zamestnávateľa, zabezpečil si bývanie a mieni zintenzívniť vzťah s rodinou. Z týchto dôvodov odsúdený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že vyhovie jeho návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, určí mu primeranú skúšobnú dobu a uloží mu primerané obmedzenia. Sťažnosť spoločne s kompletným spisovým materiálom bola Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) riadne predložená 22. júla 2024. Následne najvyšší súd postupom
1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce, a dospel pritom k záveru, že sťažnosť odsúdeného J. T. nie je dôvodná. Najvyšší súd zo spisového materiálu zistil, že Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 25. januára 2021, sp. zn. 4 Ntc 44/2020, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. apríla 2021, sp. zn. 4 Urto 3/2021, rozhodol
1, § 17 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z. z. tak, že rozsudok Krajského súdu v Prahe, Česká republika zo
2 Trestného zákonníka Českej republiky spáchaného v štádiu pokusu
1 Trestného zákonníka Českej republiky a formou účastníctva
1 písm. a) Trestného zákonníka Českej republiky, zo zločinu nedovolenej výroby a iného nakladania s omamnými a psychotropnými látkami a jedmi
1, ods. 3 písm. c) Trestného zákonníka Českej republiky a z prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny
1 alinea 2 Trestného zákonníka Českej republiky, a za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov, sa uznáva vo výroku o vine a vo výroku o treste odňatia slobody a vykoná sa na území Slovenskej republiky. Súd zároveň rozhodol
2 Tr. por. v spojení s § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. tak, že odsúdený bude vo výkone trestu odňatia slobody pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo 6. júla 2021, sp. zn. 4Ntc/44/2020, v spojení s opravným uznesením z 23. júla 2021, sp. zn. 44Ntc/44/2020, bola odsúdenému
2 zákona č. 549/2011 Z. z., § 45 ods. 4 Tr. zák. započítaná do uloženého trestu odňatia slobody doba väzby od
ustanovenia § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák. splnil formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 13/2015,
ktorého z hľadiska posúdenia dotknutého trestného činu ako prečinu, zločinu alebo obzvlášť závažného zločinu vo vzťahu k podmienke výkonu určitej časti trestu pri podmienečnom prepustení (§ 66, § 67 Tr. zák.) je rozhodujúca právna kvalifikácia
cudzieho rozhodnutia (a týmto rozhodnutím kvalifikačne použitého zákona iného štátu), ktoré bolo uznané príslušným súdom Slovenskej republiky. Uvedené
názoru odsúdeného zodpovedá článku 17 ods. 4 Rámcového dohovoru Rady č. 2008/909/SVV,
ktorého členské štáty môžu stanoviť, že pri každom rozhodnutí o predčasnom alebo podmienečnom prepustení sa môže brať ohľad aj na tie ustanovenia vnútroštátneho práva uvedené štátom pôvodu,
ktorých má daná osoba nárok na predčasné alebo podmienečné prepustenie v istom stanovenom čase. Odsúdený mal za to, že spĺňa tak formálne, ako i materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, keďže jeho správanie je slušné, bol deväť krát disciplinárne odmenený pochvalou, počas výkonu trestu plnil program zaobchádzania, zapája sa do aktivít organizovaných pre odsúdených v rámci ústavu a z jeho správania, kritického postoja k trestnej činnosti, ktorej sa dopustil, možno usúdiť, že prognóza jeho ďalšieho správania nasvedčuje tomu, že možno od neho očakávať, že po prípadnom podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život. Taktiež uviedol, že sa mieni zamestnať, získal písomný prísľub na uzavretie pracovnej zmluvy, zabezpečil si bývanie formou nájmu a má záujem zintenzívniť svoj vzťah k rodine. Navrhol preto, aby krajský súd rozhodol
por. o jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody a zároveň určil primeranú skúšobnú dobu, prípadne ďalšie obmedzenia, ktorým je pripravený sa podrobiť. Z hodnotenia odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV Ilava vyplýva, že odsúdený J. T. nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody dodaním z cudziny
1 zákona č. 549/2011 Z. z. súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, je oprávnený prijať všetky následné rozhodnutia spojené s výkonom trestnej sankcie vrátane podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.
1 Tr. zák. osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody
2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je nutné, aby odsúdený kumulatívne splnil dve podmienky. Formálnu - vykonal trest v zákonom stanovenej dobe a materiálnu - plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Už vo vzťahu k formálnej podmienke najvyšší súd konštatuje, že táto nie je splnená. Skutky, ktoré sú predmetom tohto konania boli v Českej republike právne kvalifikovanéako zločin vraždy
2 Trestného zákonníka Českej republiky spáchaného v štádiu pokusu
1 Trestného zákonníka Českej republiky a formou účastníctva
1 písm. a) Trestného zákonníka Českej republiky s trestnou sadzbou 12 - 20 rokov, zločin nedovolenej výroby a iného nakladania s omamnými a psychotropnými látkami a jedmi
1, ods. 3 písm. c) Trestného zákonníka Českej republiky s trestnou sadzbou 8 - 12 rokov a prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny
1 alinea 2 Trestného zákonníka Českej republiky s trestnou sadzbou 0 - 3 roky. Pokiaľ ide o posúdenie splnenia formálnych podmienok podmienečného prepustenia najvyšší súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. septembra 2015, sp. zn. 2 Urtost 1/2015 zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 13/2016,
ktorého „z hľadiska posúdenia dotknutého trestného činu ako prečinu, zločinu alebo obzvlášť závažného zločinu vo vzťahu k podmienke výkonu určitej časti trestu pri podmienečnom prepustení (§ 66, § 67 Tr. zák.) je rozhodujúca právna kvalifikácia
cudzieho rozhodnutia (a týmto rozhodnutím kvalifikačne použitého zákona iného štátu), ktoré bolo uznané príslušným súdom Slovenskej republiky, a to z hľadiska kritérií uvedených v § 10 a v § 11 Tr. zák. (forma zavinenia a trestná sadzba trestu odňatia slobody).“ Vzhľadom na uvedené je potrebné vychádzať z trestnej sadzby zločinu vraždy
2 Trestného zákonníka Českej republiky v rozpätí 12 až 20 rokov a posúdiť predmetný trestný čin ako obzvlášť závažný zločin, preto v súlade s § 67 ods. 1 Tr. zák. môže odsúdený žiadať o podmienečné prepustenie po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody. Keďže odsúdený výkon uloženého trestu nastúpil
Trestného poriadku alebo
zákona č. 549/2011 Z.z. v znení zákona č. 344/2012 Z.z., podmienky pre podmienečné prepustenie sa vždy posudzujú
Trestného zákona (Slovenskej republiky), nie
práva štátu, ktorého rozhodnutie sa po jeho uznaní vykonáva (štátu pôvodu)“. Z uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody sa u osôb, ktoré svoj trest vykonávajú na území Slovenskej republiky na základe predtým uznaného cudzieho rozhodnutia, plne vzťahuje Trestný zákon Slovenskej republiky. Uvedený záver vyplýva tak z dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu, ako aj z čl. 17 ods. 1 Rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii (ďalej len „Rámcové rozhodnutie“), v ktorom sa uvádza, že výkon trestu sa riadi právom vykonávajúceho štátu. Pokiaľ odseky 2 a 3 neustanovujú inak, orgány vykonávajúceho štátu sú ako jediné príslušné rozhodovať o postupoch výkonu a určovať všetky s tým súvisiace opatrenia vrátane dôvodov na predčasné alebo podmienečné prepustenie. Hoci v odseku 4 citovaného ustanovenia Rámcového rozhodnutia sa uvádza, že členské štáty môžu stanoviť, že pri každom rozhodnutí o predčasnom alebo podmienečnom prepustení sa môže brať ohľad aj na tie ustanovenia vnútroštátneho práva uvedené štátom pôvodu,
ktorých má daná osoba nárok na predčasné alebo podmienečné prepustenie v istom stanovenom čase, v danom prípade išlo o dobrovoľnú transpozíciu, ktorú Slovenská republika neprebrala (viď tabuľka zhody). Rovnako si Najvyšší súd Slovenskej republiky dovoľuje upriamiť pozornosť na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 6. októbra 2015, sp. zn. III. ÚS 498/2015,
ktorého „existencia odlišných podmienok výkonu trestu odňatia slobody vrátane predpokladov podmienečného prepustenia je v jednotlivých štátoch prirodzená a skutočnosť, že v niektorých aspektoch sa tieto podmienky môžu subjektívne javiť ako prísnejšie, ešte neznamená, že napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu sťažovateľom označených práv ústavne nezlučiteľnou aplikáciou (výkladom) zákona o uznávaní a výkone rozsudkov.“ Inými slovami, z pohľadu splnenia podmienok pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odsúdeným J. T. nie je relevantné, či ich spĺňa
práva Českej republiky, keďže na jeho situáciu sa vzťahuje výlučne § 67 Tr. zák. Slovenskej republiky. Na podklade vyššie formulovaných úvah najvyšší súd vyhodnotil sťažnosť odsúdeného J. T. ako nedôvodnú, a preto ju
1 písm. c) Trestného poriadku zamietol. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.