žalobkyne reálne prislúchajúcou žalovanej za poskytnuté právne služby a odmene, ktorá mala byť (avšak nebola) vyúčtovaná.
neho žalobkyni právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, vzniknutého plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol (pre zánik právneho vzťahu zastúpenia po odvolaní žalovanej splnomocnení vo všetkých konaniach, v ktorých žalobkyňu zastupovala) čiastočne nepatrilo (z dôvodov priblížených v odôvodnení rozsudku) a vo zvyšku došlo k jeho premlčaniu (pre márne uplynutie subjektívnych premlčacích dôb, počítaných od zaplatenia jednotlivých čiastkových preddavkov). 3. Krajský súd v Bratislave (ďalej tiež len „odvolací súd") rozsudkom zo 07. novembra 2019 sp. zn. 9Co/46/2018 na odvolanie žalobkyne napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
160/2015 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „CSP") vo veci samej zmenil uložením žalovanej povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 2.362,92 eura s úrokom z omeškania 5,15% ročne od 18. júna 2014 do zaplatenia, všetko do troch dní; vo zvyšku veci samej rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a vyslovil, že žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 14%. V odôvodnení takéhoto rozsudku konštatoval (pokiaľ šlo o vec samu) čiastočnú opodstatnenosť odvolania pre nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o dôvodnosti žalovanou vznesenej námietky premlčania. S prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam prípadu nemohlo obstáť samostatné posudzovanie začiatku plynutia premlčacej doby u každej z uhradených platieb (keď po správnosti rozhodným bol až moment zániku splnomocnení, spoločný pre všetky realizované platby). I s odkazmi na čl. IV písomnej zmluvy strán o právnej pomoci, tam uvedené §§ 725, 728 a 732 OZ a tiež na závery jedného z nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež len „ústavný súd") v obdobnej veci (III. ÚS 125/2018)
neho bola rozhodnou povaha príkazu s predmetom predstavovaným zastupovaním v súdnom konaní až do právoplatného skončenia veci. Význam nemala ani priebežná fakturácia preddavkov či ich postupné platenie žalobkyňou (resp. jej sestrou pri nespornosti, že tu ide o plnenie za iného), ktoré žalovanú nezbavovali povinnosti po skončení zastupovania vykonať konečné vyúčtovanie a až po zániku právneho vzťahu tak šlo ustáliť, či preddavky postačovali na krytie odmeny; dôvodil tiež odvolací súd. 4. Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu len v zmeňujúcej časti vo veci samej a čo do trov konania podala žalovaná dovolanie, vyvodzujúc jeho prípustnosť z § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Odvolací súd
nej nesprávne posúdil až dve dosiaľ dovolacím súdom neriešené právne otázky. Z tých tou prvou je, či v prípade odvolania splnomocnenia advokátovi dochádza k zániku zmluvy o poskytovaní právnej služby (pomoci) s účinkami ex tunc (od začiatku), kde má žalovaná (popierajúc inak to, že u platieb žalobkyne šlo o preddavky) za to, že prijatie advokátom v priebehu trvania právneho vzťahu zastúpenia priebežne odplaty za právne služby a až následné odvolanie splnomocnenia nespôsobuje zánik právneho dôvodu na prijatie plnenia. Druhou odvolacím súdom nesprávne vyriešenou a pre jeho rozhodnutie významnou otázkou je potom, či v prípade prijatia platby v hotovosti na základe príjmového pokladničného dokladu je aktívne legitimovanou na vrátenie platby osoba uvedená na doklade ako platiteľ, pokiaľ na doklade nie je uvedená iná osoba (v ktorom prípade žalovaná zotrvala na svojich námietkach,
ktorých u prijatia platby od sestry žalobkyne nebolo preukázané, že šlo práve o plnenie za žalobkyňu). Navrhla zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, eventuálne rozsudok zmeniť zamietnutím žaloby. 5. Žalobkyňa navrhla dovolanie odmietnuť, keď
nej otázky z dovolania nie sú právnymi otázkami rozhodujúcimi pre predmetnú vec. Prvá z nich nebola pred súdom prvej inštancie ani odvolacím súdom sporná a druhá je len žalovanou vykonštruovanou skutkovou otázkou, ktorá nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním" a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani sebou samotným) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (v tejto súvislosti porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 či 7Cdo/92/2012). 8. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti.
CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie dovolaním napadnúť (úspešne). Rozhodnutia odvolacích súdov, proti ktorým dnes účinná úprava procesného práva dovolania pripúšťa, sú vymenované v ustanoveniach §§ 420 a 421 CSP (u dovolaní, ktorých prípustnosť je vyvodzovaná z tzv. zmätočnosti, teda dovolaní
CSP tak, že ide o rozhodnutia vo veci samej alebo také, ktorými sa konanie končí a v prípadoch dovolaní z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, teda dovolaní
CSP tak, že ide zásadne len o konečné rozhodnutia - buď potvrdzujúce alebo zmeňujúce). Hoci v prejednávanej veci šlo o jeden z takýchto prípadov a to o namierenie dovolania opretého o úpravu z § 421 ods. 1 písm. b) CSP proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu (v časti primárne dovolaním spochybňovanej), toto samo osebe prípustnosť a ani dôvodnosť dovolania nezakladalo. 9.
1 písm. b) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. 10.
1 písm. a) CSP však dovolanie
1 (rovnakého zákona) nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada a
odseku 2 tu citovaného ustanovenia na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
ktorého pri posudzovaní prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 a § 422 ods. 1 písm. b) CSP niet dôvodu uplatňovať odchylný majetkový cenzus pre slabšiu a silnejšiu stranu sporu) uvádza, že v tomto prípade bolo treba prisvedčiť žalobkyni, pokiaľ namietala nepoloženie dovolaním otázok odôvodňujúcich primárne záver o prípustnosti dovolania a sekundárne o jeho dôvodnosti. Z už dostatočne ustálenej a v tomto aj už jednotnej judikatúry dovolacieho súdu totiž pri dovolaniach
1 písm. b) (a inak aj
písmena c)) CSP vyplýva nutnosť striktného rozlišovania medzi podmienkami prípustnosti a dôvodnosti dovolania, čo pri obraznom rozmenení na drobné a akceptovateľnej miere zjednodušenia možno interpretovať i tak, že prípustným je len dovolanie opodstatnene tvrdiace stav neriešenia otázky, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu (v rozhodovacej praxi súdu dovolacieho) a dôvodným to dovolanie, ktorým sa oponuje riešeniu otázky ponúkanému odvolacím súdom s tým, že je tu aj iné (dovolateľom preferované) riešenie, ktoré spravidla predstavuje významový protiklad riešenia zvoleného odvolacím súdom a ktoré nielen
dovolateľa, ale aj
dovolacieho súdu treba považovať za správne (kedy takto dovolací súd v spore dovolateľa a odvolacieho súdu má za to, že pravdu má prvý z nich). 13. V tentoraz prejednávanej veci pritom vecnej prejednateľnosti dovolania nebránilo to, žeby sa dovolateľka o sformulovanie otázok
nej pre rozhodnutie odvolacieho súdu významných nepokúsila a rovnako ani to, žeby mal dovolací súd naporúdzi protiargument (t. j. že nastolené otázky vo svojej rozhodovacej praxi už riešil a aj vyriešil). Tým, čo bolo z pohľadu (ne)možnosti pristúpenia dovolacieho súdu k hľadaniu odpovedí na položené otázky doslova kľúčovým, bola nutnosť stotožnenia sa so žalobkyňou v tom, že tu bola ako len akademická povaha prvej z dovolaním nastolených právnych otázok, tak aj len skutkový charakter druhej takejto otázky, z prieskumu správnosti na základe dovolania
14. U otázky týkajúcej sa nástupu účinkov zániku zmluvy o poskytovaní právnej služby advokáta v dôsledku odvolania splnomocnenia klientom totiž
názoru dovolacieho súdu ani nešlo vidieť reálny stret odpovede ponúkanej dovolaním s tou, ktorú ponúkol odvolací súd. Ohliadajúc na tomto mieste od možného spochybnenia samotného základu úvahy,
ktorej aj v tomto prípade šlo o výskyt skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia reprezentovanej pôvodne existujúcim a až dodatočne odpadnutým právnym dôvodom, totiž odvolaciemu súdu nebolo možné pripisovať vyslovenie záveru nezlučiteľného s odpoveďou dovolateľky, nakoľko samotný záver o dodatočnom odpadnutí pôvodne existujúceho právneho dôvodu plnenia nejde interpretovať (bez ďalšieho) tak, že sa urobením úkonu vedúceho k ukončeniu právneho vzťahu takýto právny vzťah zrušuje od počiatku. Takto napokon nebola koncipovaná ani argumentácia žalobkyne, ktorej podstatou osvojenou si i odvolacím súdom (a naopak odmietanou žalovanou) bola možnosť ustálenia až v čase zániku právneho vzťahu zastúpenia toho, či súhrn preddavkov poskytnutých ešte v čase existencie vzťahu sumu celkových záväzkov klienta voči advokátovi (majúcu vyplynúť z tu neprítomného vyúčtovania, pracujúceho práve s faktorom stabilizácie v súvislosti s ukončením skoršej dynamiky vzťahu) presiahol, túto naopak ani nedosiahol alebo (zrejme iba celkom výnimočne) došlo k presnému „trafeniu sa" (k neprítomnosti ako preplatku, tak i nedoplatku) a či teda mohlo prísť aj k bezdôvodnému obohateniu. Logickým dôsledkom úvahy o nutnosti nazerania na vzťah právneho zastúpenia v prípadoch druhovo totožných s tým z prejednávanej veci ako na celok (v protiklade s nepochybne možným, tu však odmietnutým konceptom nazerania na vzťah len ako na súbor prinajmenšom relatívne izolovaných právnych služieb) pritom bola aj možnosť klienta až po ukončení vzťahu zastúpenia ako požadovať, aby mu advokátom bolo poskytnuté vyúčtovanie odmeny a súvisiacich služieb, na ktoré advokátovi vzniklo právo (v uvedenej súvislosti porovnaj okrem čl. IV zmluvy a § 732 OZ spomínaných odvolacím súdom tiež §§ 4 a 6 advokátskej tarify), tak aj urobiť si (zvlášť ak vyúčtovania niet) vlastný obraz o tom, či platby poskytnuté počas trvania vzťahu (ako preddavky na odmenu, tu porovnaj tiež už súdom prvej inštancie zmienené ustanovenie § 24 ods. 1 zákona o advokácii) sú v pomere k sume nárokovateľnej advokátom v pomere preplatku, nedoplatku alebo rovnosti a v prvom za takýchto prípadov tiež od advokáta žiadať, aby preplatok vrátil.
CSP (viď R 73/2018), ale ani
1 CSP (lebo ho vylučuje § 421 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. m) CSP). 18. So zreteľom na práve uvedené najvyšší súd preto procesne neprípustné dovolanie žalovanej
c) CSP odmietol.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.