Najvyšší súd 6Sžf/42/2011 Slovenskej republiky 6Sžf/45/2012 6Sžf/46/2012 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Rei

§ 246cods.

1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Podľa ust. § 2 ods. 1, 8 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov platného v rozhodnom čase, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní. 6Sţf/42/2011 6Sţf/45/2012 6Sţf/46/2012 5 Podľa ust. § 15 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb., daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyţaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 6ea) Za daňovú kontrolu sa povaţuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, 6eb) alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, 6ee) alebo kontrola pouţitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. 1b) Podľa ust. § 15 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. piata a šiesta veta, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu, správca dane je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa § 29 ods. 6; o tomto postupe je správca dane povinný vyhotoviť protokol o určení dane podľa pomôcok, pričom sa postupuje podľa odsekov 10, 12 a 13 a primerane podľa odseku 11; v takom prípade správca dane uvedie pomôcky, ktoré pouţil. Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloţí účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môţe vyuţiť ako pomôcky. Tieto doklady daňový subjekt môţe predkladať len do doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok (§ 15 ods. 10). Podľa ust. § 15 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb., kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:

1. a)umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,
2. b)zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,
3. c)poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
4. d)predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme 6ed) vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
5. e)predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,
6. f)umoţňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umoţňovať rokovanie s jeho zamestnancom, 6Sţf/42/2011 6Sţf/45/2012 6Sţf/46/2012 6
7. g)zapoţičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3). Podľa ust. § 29 ods. 1, 2 zák. č. 511/1992 Zb., dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa ust. § 29 ods. 5, 6 zák. č. 511/1992 Zb., ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, môže správca dane výšku dane s ním dohodnúť. Na túto dohodu sa vzťahuje primerane § 11. Ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemoţno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníţenie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený pouţiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môţu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových zdruţení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov. Podľa ust. § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb., daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa ust. § 44 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb., ak správca dane vyrubí daň podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstaral, prihliadne tieţ na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, i keď ním neboli v konaní uplatnené. 6Sţf/42/2011 6Sţf/45/2012 6Sţf/46/2012 7 Podľa ust. § 46 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb., proti určeniu dane správcom dane a proti iným rozhodnutiam, pre ktoré je to zákonom ustanovené, sa účastník konania môţe odvolať, ak sa odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice. Podľa ust. § 48 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb., ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodrţanie zákonných podmienok na pouţite tohto spôsobu určenia dane a dodrţanie postupu podľa § 44 ods. 3. Ak odvolací orgán zistí, ţe tieto zákonné podmienky a postup podľa § 44 ods. 3 bol dodrţaný, odvolanie pre jeho neodôvodnenosť zamietne. Najvyšší súd Slovenskej republiky mal z obsahu pripojeného administratívneho ako aj súdneho spisu za preukázané, ţe správca dane vykonal u ţalobcu za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok aţ IV. štvrťrok roku 2008 kontrolu dane z pridanej hodnoty podľa zák. č. 222/2004 Z. z., o výsledku ktorej vyhotovil dňa 26.5.2010 protokol o určení dane podľa pomôcok č. 645/320/40828/2010/Dob a dodatok č. 1 k protokolu o určení dane podľa pomôcok č. 645/320/40828/2010/Dob. V nadväznosti na to bol vydaný dodatočný platobný výmer č. 645/230/71677/10/Holi zo dňa 20.7.2010, ktorým bol ţalobcovi podľa ust. § 44 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb. vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2008 v sume 76.696,60 €, dodatočný platobný výmer č. 645/230/71683/10/Holi zo dňa 20.7.2010, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2008 v sume 28.150,89 €, dodatočný platobný výmer č. 645/230/71695/10/Holi zo dňa 20.7.2010, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 v sume 82.246,86 €. Ďalej bol vydaný dodatočný platobný výmer č. 645/230/71691/10/Holi zo dňa 20.7.2010, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2008 v sume 9.511,91 €, uvedené rozhodnutie však nebolo v rámci tohto konania predmetom prieskumu. Na základe predloţeného spisového materiálu moţno konštatovať, ţe pri vyhotovení všetkých dodatočných platobných výmeroch za kontrolované zdaňovacie obdobie I aţ IV. štvrťrok 2008 u ţalobcu – ktorý je právnym nástupcom obchodnej spoločnosti S., s.r.o. – správca dane vychádzal z rovnakých preukázaných kontrolných zistení, na základe ktorých zistil, ţe ţalobca predloţil správcovi dane originál potvrdenia č. p. ORP-P- 302/TT-2009 z Obvodného oddelenia Policajného zboru, o odcudzení vecí z osobného motorového vozidla zn. F. G., EVČ: X. -X zo dňa 22.12.2009 v Trenčianskych Tepliciach. 6Sţf/42/2011 6Sţf/45/2012 6Sţf/46/2012 8 Ţalobca správcovi dane oznámil, ţe nie je schopný rekonštruovať a predloţiť ţiadne iné účtovné doklady okrem výpisov z beţného účtu spoločnosti VÚB, a.s. a z UniCredit Bank, a.s. Správca dane na základe toho, ţe ţalobca neumoţnil vykonať daňovú kontrolu, keď odmietol resp. nevedel odpovedať na otázky správcu dane, pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok podľa ust. § 29 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. s dátumom prechodu z daňovej kontroly do procesu určenia dane podľa pomôcok dňom 6.5.2010. Správca dane skonštatoval, ţe aj počas procesu určovania dane podľa pomôcok Ing. I. P. – konateľ kontrolovaného daňového subjektu S., s.r.o. nepredloţil správcovi dane ţiadne doklady, ani ţiadne dôkazné prostriedky, nepreukázal ţiadne skutočnosti v nadväznosti na podané daňové priznania pre DPH, nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení, nepreukázal právo na odpočítanie dane uvedené v daňových priznaniach. Zároveň správca dane skonštatoval, ţe pri určovaní dane podľa pomôcok nezistil okolnosti, z ktorých vyplývajú pre daňovníka výhody podľa ust. § 44 ods. 3 zákona o správe daní. Voči predmetným rozhodnutiam podal ţalobca odvolanie, v ktorom namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nedostatok dôvodov, nakoľko správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí neuviedol pomôcky, ktoré pri určení dane pouţil. Zároveň namietol porušenie ust. § 2 ods. 1 zákona o správe daní. Ţalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach upriamil v rámci ich odôvodnení pozornosť na tú skutočnosť, ţe počas kontroly ţalobca nepredloţil správcovi dane ţiadne daňové a účtovné doklady, neuviedol správcovi mená dodávateľov alebo odberateľov, u ktorých by mohol správca dane preveriť zdaniteľné obchody, preto správca dane pouţil ako pomôcku iba jemu dostupné dokumenty kontrolovaného daňového subjektu, čo boli v danom prípade jeho daňové priznania k DPH. Ţalovaný nezistil, ţe by došlo zo strany správcu dane k porušeniu ust. § 2 ods. 1 zákona o správe daní, nakoľko daňový subjekt mal moţnosť uviesť skutočnosti pre správne určenie dane, avšak ten nepredloţil správcovi dane ţiadne doklady okrem daňových priznaní. Záverom z rozhodnutí ţalovaného vyplýva záver o tom, ţe správca dane procesne nepochybil, pokiaľ vzhľadom na absenciu dokladov vec vyhodnotil so záverom, ţe za daných okolností sú splnené podmienky na určenie dane podľa pomôcok. Taktieţ nezistil ţiadne ďalšie okolnosti, na ktoré je potrebné prihliadať pri vyrubovacom konaní a z ktorých by vyplynuli výhody pre daňový subjekt. Rozhodnutia ţalovaného špecifikované v záhlaví tohto rozhodnutia sú predmetom prieskumu v konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. 6Sţf/42/2011 6Sţf/45/2012 6Sţf/46/2012 9 Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s administratívnym ako aj súdnym spisom zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutia ţalovaného sú v súlade so zákonom a odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu povaţoval za vecne správny, avšak potvrdil ho z čiastočne iných dôvodov. Podľa názoru odvolacieho súdu sa krajský súd vysporiadal s okruhom ţalobných námietok v dostatočnom rozsahu, aby dal základ pre posúdenie a prijatie záveru o jeho správnosti, jednak v súvislosti so ţalobnou námietkou ţalobcu týkajúcou sa nenaplnenia a nekonkretizovania ust. § 29 ods. 6 zákona o správe daní, v odôvodnení rozhodnutí správcu dane ako aj ţalovaného - keď správca dane ţiadnu demonštratívne určenú pomôcku fakticky ani nepouţil a jej pouţitie v rozhodnutí ani nekonštatuje - a jednak s názorom ţalobcu ohľadne výkladu ust. § 29 ods. 6 zákona o správe daní, kedy sa vyţaduje ako podmienka pre určenie dane podľa pomôcok pokus o dohodu podľa odseku 5 citovaného ustanovenia, čo ţalovaný opomenul učiniť. V zásade sú odvolacie námietky ţalobcu totoţné s tými, ktoré boli vznesené v samotnej ţalobe s prijatím záveru o tom, ţe krajský súd sa iba stotoţnil s argumentáciou ţalovaného. Odvolací súd v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu v prvom rade upriamil pozornosť na vyriešenie otázky spornosti výkladu ust. § 29 ods. 6 zákona o správe daní, t.j. či správca dane mohol pristúpiť k určeniu dane podľa pomôcok. Poukazom na obsah administratívneho spisu odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru o správnosti postupu správcu dane pri určovaní rozdielu dane z pridanej hodnoty, ktorý povaţuje za správny a v súlade so zákonom. Správca dane totiţ k určeniu dane podľa pomôcok pristúpil aţ po zistení objektívnej nemoţnosti určiť daň (nepredloţenie účtovných dokladov, neumoţnenie vykonať daňovú kontrolu, neposkytnutie súčinnosti pri jej výkone...). Treba prisvedčiť ţalobcovi, ţe v odôvodnení rozhodnutia správcu dane absentuje zmienka o konkrétnej pomôcke, na základe ktorej správca dane určil daň, avšak táto vyplýva zo spôsobu a podkladu pre určenie takto určenej dane. Napriek tejto skutočnosti nemoţno z tohto dôvodu konštatovať nepreskúmateľnosť rozhodnutí správcu dane, nakoľko ţalovaný ako odvolací orgán sa s uvedeným zaoberal a v odôvodnení svojho rozhodnutia konkretizoval pouţitie pomôcky, na základe ktorej dospel správca dane k určeniu dane, preto došlo k zhojeniu tohto nedostatku v rozhodnutiach správcu dane. Za potrebné povaţuje odvolací súd zdôrazniť aj tú skutočnosť, ţe predmetom prieskumu sú rozhodnutia ţalovaného, ktoré vo svojich odôvodneniach pouţitie konkrétnej pomôcky uvádzajú, preto sa nemoţno stotoţniť s názorom ţalobcu. Taktieţ povaţuje odvolací súd názor krajského súdu ohľadne povinnosti 6Sţf/42/2011 6Sţf/45/2012 6Sţf/46/2012 10 určiť daň podľa pomôcok bez ohľadu na uzavretie dohody za správny, kedy podľa prezentovaného názoru krajského súdu postup podľa ust. § 29 ods. 5 zákona o správe daní dáva správcovi dane moţnosť nie povinnosť pristúpiť k určeniu výšky dane dohodou a z toho dôvodu nie je predpokladom určenia dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) určenie výšky dane dohodou. Uvedené vyplýva z gramatického výkladu citovaných ustanovení. Ţalobca síce súhlasí s fakultatívnym charakterom ust. § 29 ods. 5, avšak zastáva názor, podľa ktorého je v súlade s ust. § 29 ods. 6 zákonným predpokladom aplikácie tohto ustanovenia pokus o dohodu, preto túto povinnosť zákonodarca ukladá ţalovanému, aby sa predišlo zdĺhavému a náročnému zisťovaniu skutkového stavu podľa pomôcok a spojku „a“ v danom ustanovení chápe ako obligatórnosť pokusu o dohodu. S uvedeným sa odvolací súd nestotoţňuje a zdôrazňuje, ţe aj podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné na určenie dane podľa pomôcok v zmysle ust. § 29 ods. 6 zákona o správe daní nazerať ako na osobitný sankčný prostriedok postihujúci daňové subjekty, ku ktorému sa môţe správca dane uchýliť iba vtedy, ak daňový subjekt si v rámci procesu dokazovania nesplnil niektorú zo svojich povinností (v danom prípade neumoţnil vykonať daňovú kontrolu). Povinnosťou daňového subjektu pri výkone daňovej kontroly je predovšetkým spolupracovať so správcom dane, navrhovať a predkladať dôkazy svedčiace o splnení si daňových povinností a umoţniť správcovi dane vykonať daňovú kontrolu. Podľa názoru odvolacieho súdu v predmetnej veci sa nemôţe daňový subjekt zbaviť preukázaním potvrdenia vydaného ORPZ o odcudzení dokumentov z osobného dopravného prostriedku (ktoré okrem iného nepreukazuje, aké konkrétne veci prípadne dokumenty boli z vozidla odcudzené) a práve o to viac by sa mal snaţiť v súlade s vyššie uvedeným byť so správcom dane súčinný. Pre prípad, kedy daňový subjekt v rámci výkonu daňovej kontroly neposkytne správcovi dane potrebnú súčinnosť, vyplývajú pre neho dôsledky podľa ust. § 15 ods. 2

ust. § 29 ods. 6 zákona o správe daní. Daňový subjekt svojím správaním znemoţnil správcovi dane vykonať daňovú kontrolu, preto určenie dane podľa pomôcok predstavuje náhradný spôsob určenia daňovej povinnosti. Táto forma určenia dane nepredpokladá výkon ďalšieho dokazovania, ale je obmedzená iba na zhodnotenie podkladov, ktoré má správca dane k dispozícii, resp. ktoré si sám zaobstaral. Z doslovného výkladu ust. § 29 ods. 6 vyplýva, ţe ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemoţno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho 6Sţf/42/2011 6Sţf/45/2012 6Sţf/46/2012 11 obchádzali a ktorých dôsledkom je zníţenie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Ţalovaný ako odvolací orgán mohol skúmať iba dodrţanie postupu podľa ust. § 44 ods. 3 zákona o správe daní, podľa ktorého ak správca dane vyrúbi daň podľa pomôcok, ktoré má k dispozícií alebo ktoré si zaobstaral, prihliadne tieţ na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, i keď ním neboli v konaní uplatnené. V predmetnej veci však išlo o situáciu podľa ust. § 15 ods. 2, ktorá je od prvej vety citovaného ustanovenia oddelená spojkou „alebo“ kedy, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu, správca dane je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa § 29 ods. 6; o tomto postupe je správca dane povinný vyhotoviť protokol o určení dane podľa pomôcok, pričom sa postupuje podľa odsekov 10, 12 a 13 a primerane podľa odseku 11; v takom prípade správca dane uvedie pomôcky, ktoré pouţil. Uzatvorenie dohody podľa odseku 5 citovanej právnej normy uvedeného zákona by prichádzalo do úvahy jedine v prípade, keď daňový subjekt si nesplnil pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich povinností a nie v prípade kedy daňový subjekt neumoţní vykonať daňovú kontrolu. V takomto prípade neobstojí argumentácia ţalobcu o povinnosti uzatvoriť najprv dohodu podľa odseku 5 citovaného zákona a aţ následne pristúpiť k určeniu dane podľa pomôcok, pretoţe v prípade kedy daňový subjekt neumoţní vykonanie daňovej kontroly, by sa snaha o uzatvorenie dohody zo strany daňového subjektu javila vzhľadom na jeho neochotu so správcom dane spolupracovať ako účelová a nelogická. Naproti tomu je ešte nutné poznamenať, ţe daňové priznanie ako jediná pomôcka, ktorú mal ţalovaný k dispozícií ako i charakter dane z pridanej hodnoty a porušenie povinnosti daňového subjektu postačuje na to, aby správca dane na základe nej určil daňovú povinnosť. S poukazom na skutočnosť, ţe daňový subjekt nedoloţil ţiadne doklady, ktoré by ho oprávňovali k uplatneniu práva na odpočet dane za príslušné zdaňovacie obdobia, správca dane skonštatoval porušenie ust. § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. a neuznal daňovému subjektu odpočet dane, ktorú uviedol v daňovom priznaní v súlade s ust. § 49-54 citovaného zákona. Odvolací súd sa nestotoţňuje s právnym názorom krajského súdu ohľadne rozsahu vznesených ţalobných námietok v tom smere, ţe na námietku ţalobcu ohľadne povinnosti uzavrieť najprv dohodu a aţ následne pristúpiť k určeniu dane podľa pomôcok nemoţno prihliadnuť, hoci sa s ňou vysporiadal, pretoţe nebola predmetom odvolania v správnom konaní. Tento názor súdu vychádza z niektorých starších rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v daňových veciach, 6Sţf/42/2011 6Sţf/45/2012 6Sţf/46/2012 12 podľa ktorých predmetom súdneho prieskumu môţu byť len tie námietky vznesené v ţalobe (ţalobné dôvody), ktoré uţ boli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane a s ktorými sa musel ţalovaný ako odvolací orgán vyporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutom ţalobou. Inak by potom preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu na podanie ţaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného súdom podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Táto judikatúra je však dnes uţ viac-menej prekonaná. Podľa súčasnej rozhodovacej praxe je zásadne prípustné uplatniť v správnej ţalobe aj právne námietky, ktoré neboli vznesené v správnom odvolacom konaní (bliţšie pozri komentár k ust. § 249 k Občianskemu právu procesnému, Števček/Ficová a kolektív, vydavatelstvo C-H Beck, 2. vydanie). Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodu právneho nástupníctva, kedy došlo k zlúčeniu spoločnosti S. s.r.o., S. X., T. T., IČO: X. - ţalobcu so spoločnosťou N. s.r.o., so sídlom O. X., B., IČO: X. na základe zrušenia spoločnosti bez likvidácie, a to zlúčením, pričom obchodná spoločnosť N. s.r.o. je právnym nástupcom obchodnej spoločnosti S., s.r.o. označil nástupnícku spoločnosť na strane ţalobcu namiesto zaniknutej spoločnosti S., s.r.o. Z dôvodu, ţe zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou od 1. januára 2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave (podľa informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t.č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica), Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 107 ods. 4 O.s.p.

§ 250ods.

4 O.s.p. na strane ţalovaného konal s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného ţalovaného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p.

§ 246cods.

1 a s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. 6Sţf/42/2011 6Sţf/45/2012 6Sţf/46/2012 13 O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 22. augusta 2012 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth