← Slovensko

určenie vlastníckeho práva

Obsah (11)§ 4§ 9§ 10§ 387§ 8§ 486§ 40§ 396§ 420§ 26§ 6

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Cdo/106/2023 Identifikačné číslo spisu: 4110210825 Dátum vydania rozhodnutia: 23.07.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Erika Šobichová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

nar. č. 104/1945 Zb. n. SNR, zák. č. 142/1947 Zb. a zák. č. 46/1948 Zb. bola vydaná prídelová listina B.č. 67/1958 pre H. S. ml. a manželku P., rodenú Ď., ktorá sa týkala nehnuteľností v kat. úz. J. parc. č. 1055/25 - roľa o výmere 30 000 m2 a parc. č. 1073/8 - roľa o výmere 5000 m

  1. Predmetná prídelová listina bola vydaná orgánom ONV Nitra, je datovaná, opatrená otlačkom pečiatky a podpisom. Prídelová listina obsahuje mená a priezviská vlastníkov, označenie osôb, v prospech, ktorých sa vydáva, presné označenie nehnuteľností, ktorých sa týka. Dňa
  2. júla 1959 bola spísaná Zápisnica o prídele a odovzdaní pôdneho majetku v obci Mlynárce po prídelcoch S. H. ml. a manželke P. č. d. XX a novým nadobúdateľom bol Štátny majetok, n. p. Nitra-Chrenová. Obaja prídelcovia zomreli, H. S. ml. dňa
  3. júna 1980, dedičstvo bolo prejednávané pod sp. zn. D 1302/80, ako dedičia nastúpili W. A. narodená X. K. XXXX, H. S. narodený XX. Y. XXXX voči ustupujúcim dedičom. Dedičské konanie po P. S., rodenej Ď., zomrelej X. A. XXXX bolo prejednané, z úmrtného listu P. Ď. zo dňa X. A. XXXX vyplýva, že jej manželom bol H. S., v tom čase bol nebohý. Dedičia boli H.Q. S., narodený X. J. XXXX, W. A., narodená X. K. XXXX a H. S., narodený XX. Y. XXXX. Dňa XX. J. XXXX zomrel H. S., právni nástupcovia sú žalovaní v
  4. a v
  5. rade, H. S.l zomrel XX. H. XXXX, žalobcovia v
  6. a
  7. rade a J. S.á t. č. neb. sú právni nástupcovia, W. A. zomrela X. Q. XXXX, právni nástupcovia sú žalobcovia v
  8. a
  9. rade. V priebehu konania zomrela žalobkyňa v
  10. rade a to dňa
  11. novembra 2014, pričom konanie prebiehalo po nebohej žalobkyni v
  12. rade pod sp. zn. 28D/633/2014 a ako právni nástupcovia po nebohej nastúpila žalobkyňa v
  13. rade X. Q. a žalobkyňa v
  14. rade F. F.. Dňa
  15. júna 1948 bolo vydané uznesenie Revíznej komisie pri Ministerstve zemědělství v Prahe, na základe ktorého následne Ministerstvo zemědělství ČSR pod číslom 53.150/48-IX/R-12 vydalo rozhodnutie dňa
  16. júna 1948, na základe ktorého bolo rozhodnuté, že všetky nehnuteľnosti Nitrianskej sídelnej kapituly nachádzajúce sa v kat. úz. J., okres Nitra boli zabrané a vyvlastnené v prospech štátu, pričom majetok bol určený pre prídelové pokračovanie (preukázané Zápisnicou spísanou v úradnej miestnosti MRK v Mlynárciach zo dňa
  17. októbra 1948, č. l. 315). Súd uznesením č. k. 18C/115/2010-539 zo dňa
  18. februára 2020 pripustil zmenu žaloby tak, že súd určuje, že do dedičstva po H. S., zomrelom XX. H. XXXX, naposledy bytom Q., patria nehnuteľnosti označené v Geometrickom pláne č. 149/2016 spoločnosti GEOTOM s. r. o. zo dňa
  19. júna 2016, ktorý autorizačne overila Z.. N. R. a úradne dňa
  20. novembra 2016 overil Z.. N. Y., ako: parcela registra „C“ parc. č. 1073/51 - orná pôda o výmere 3378 m2, parcela registra „C" parc. č. 1073/32 - zastavané plochy o výmere 2 m2, parcela registra „C“ parc. č. 1073/8 - zastavané plochy o výmere 9 m2, parcela registra „C“ parc. č. 3301/31 - zastavané plochy o výmere 1500 m2, parcela registra „C“ parc. č. 3301/30 - ostatné plochy o výmere 110 m2 v rozsahu 1/2-iny. Geometrický plán č. 149/2016 spoločnosti GEOTOM s. r. o. zo dňa
  21. júna 2016 tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Súd určuje, že do dedičstva po P. S., rodenej Ď., zomrelej X. A. XXXX, naposledy bytom Q., patria nehnuteľnosti označené v Geometrickom pláne č. 149/2016 spoločnosti GEOTOM s. r. o. zo dňa
  22. júna 2016, ktorý autorizačne overila Z.. N. R. a úradne dňa
  23. novembra 2016 overil Z.. N. Y.K., ako: parcela registra „C" parc. č. 1073/51- orná pôda o výmere 3378 m2, parcela registra „Cˇ parc. č. 1073/32- zastavané plochy o výmere 2 m2, parcela registra „C“ parc. č. 1073/8 - zastavané plochy o výmere 9 m2, parcela registra „C“ parc. č. 3301/31 - zastavané plochy o výmere 1500 m2, parcela registra „C“ parc. č. 3301/30 - ostatné plochy o výmere 110 m2 v rozsahu 1-iny. Geometrický plán č. 149/2016 spoločnosti GEOTOM s. r. o. zo dňa
  24. júna 2016 tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Žalobcovia v
  25. až
  26. rade majú právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 1.
  27. S poukazom na vykonané dokazovanie mal súd prvej inštancie preukázané, že zo zápisu poznámky pod B14 a B15 v pozemkovoknižnej vložke č. XXX, kat. úz. J. vyplýva, že nehnuteľnosti podliehajú revízii

zák. č. 142/1947 Sb. Zároveň pod B15 je uvedené, že

návrhu a oznámenia Ministerstva Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave poznamenáva sa, že nehnuteľnosti na strane A Povereníctvo pôdohospodárstva zamýšľa prevziať a že tieto sú predmetom revízie

zákona č. 142/47 Zb. v znení z. č. 44/48 Sb. Zákon o revízii prvej pozemkovej reformy v § 17 odkazoval na zák. č. 215/1919 Sb. záborového zákona, ktorý vydanie rozhodnutia k prechodu vlastníckeho práva na štát nevyžadoval, stačilo teda priame konanie štátu. Teda, ak bola prevzatá nehnuteľnosť pridelená do vlastníctva iných osôb, t. j. prídelcov, nebolo potrebné vykonať skôr, ako boli nehnuteľnosti pridelené, vklad vlastníckeho práva na štát a súdy prevádzali vlastnícke právo priamo na prídelcu. Po zápise do pozemnoknižnej vložky, že nehnuteľnosti sú predmetom revízie prvej pozemkovej reformy

zák. č. 142/1947 Sb., nebolo možné po

  1. januári 1951, po zániku účinku intabulácie, možné vlastníka evidovaného v pozemkovej knihe za hodnoverného, keďže už bol možný aj prechod aj prevod vlastníctva mimo tohto zápisu. Z listiny vydanej príslušným orgánom - Ministerstvom zemědělství pod č. 53.150/48-IX/R-12 zo dňa
  2. júna 1948 vyplýva, že nehnuteľnosti Veľkostatok Nitrianska zemědělství pod č. 53.150/48-IX/R-12 zo dňa
  3. júna 1948 podliehajúce revízii sa stali opätovne zabranými a predmetom rozhodovania

zák. č. 142/1947 Sb. Ak by bolo aj potrebné rozhodnutie vydané Ministerstvom zemědělství pod C. 53.150/48-lX/R-12 zo dňa 21. júna 1948 zapísať do PKV č. 103 kat. úz. J., súd mal za to, že išlo o vydanie rozhodnutia

§ 4ods.

3 zákona č. 142/1947 Sb. Súd konštatuje, že poznámka premýšľaného prevzatia, pokiaľ sa týkala všetkého majetku, všetkých nehnuteľností v pkn. vl. zapísaných v zmysle § 9 zákona č. 329/1920 Sb. je poznámkou vyvlastnenia, a pokiaľ zabraný majetok nebol štátom podržaný pre účely všeobecne prospešné (§ 10 Záborového zákona), bol v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy získaný pre účely prídelov. Teda majetok zabraný

zákona revízii prvej pozemkovej reformy bol štátom prevzatý (podržaný pre účely všeobecne prospešné alebo bol určený pre prídely). Nehnuteľnosti boli predmetom prídelu, preto nebolo potrebné prevádzať vklad vlastníckeho práva pre štát. Zároveň súd poukázal na ust. § 31 zák. č. 329/1920 Z. z. o prevzatí a náhrade za zabraný majetok, keď poznámka zamýšľaného prevzatia do pozemnoknižnej vložky XXX bola zapísaná dňa

  1. augusta 1948 a uplynutím 30 dní zanikla akákoľvek možnosť pôvodného vlastníka domáhať sa vlastníckeho práva (súd sa stotožnil s vyjadrením právnej zástupkyne žalobcov). 1.
  2. Súd prvej inštancie poukázal na obdobné konania, ktoré sa týkali vl. č. 103 a ktoré sa viedli na tunajšom súde pod sp. zn. 12C/271/2009 a na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/43/2012 zo dňa
  3. decembra 2012, ktorý konštatoval, že

zápisu v pozemnoknižnej vložke č. XXX, pod p. č. XX všetky nehnuteľnosti zapísané na A strane pozemnoknižnej vložky sú predmetom revízie prvej pozemkovej reformy so znením zamýšľaného prevzatia za použitia, okrem iného, aj zák. č. 329/1920 Sb. o prevzatí a náhrade za zabraný majetok pozemkový (zákon náhradový).

§ 9cit.

zákona poznámka zamýšľaného prevzatia pôsobí ako poznámka zamýšľaného odpísania nehnuteľnosti, pokiaľ nezahrňuje všetky nehnuteľnosti vo vložke zapísané a spolu, ak sa týka všetkých nehnuteľností v pozemnoknižnej vložke zapísaných ako poznámka vyvlastnenia. Ak nie sú predmetom zamýšľaného prevzatia „všetky nehnuteľnosti zapísané v PK vložke“, má sa za to, že tie, ktoré sú predmetom poznámky, sa odpisujú z pozemnoknižnej vložky, a teda na pozemnoknižnej vložke zapísaný vlastník už nemá právo k odpísaným nehnuteľnostiam. Ak sú teda predmetom zamýšľaného prevzatia „všetky nehnuteľnosti zapísané v PK vložke", má sa za to, že tie sú vyvlastnené. Z uvedeného je zrejmé, že majetok zabraný

zák. č. 142/1947 Sb. mohol byť buď prevzatý (podržaný) štátom pre účely všeobecne prospešné, alebo bol určený pre prídely. Zároveň súd poukázal i na konanie vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/233/2008 a rozhodnutie Krajského súdu v Nitre 7Co/35/

  1. Súd pri rozhodovaní prihliadol na uznesenie Najvyššieho súdu SR 2Cdo/53/2019 zo dňa
  2. novembra 2020 (bod 18.1), ktorý sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia Krajského súdu v Nitre 7Co/35/2016 (bod 7, 8, 9, 10, 11), kde sa vyjadroval Krajský súd v Nitre k poznámke záboru, ako aj legitímneho postupu

zák. č. 142/1947 Sb.), ako i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Cdo/64/2018 zo dňa

  1. marca
  2. 1.
  3. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Okresný národný výbor v Nitre vydal prídelovú listinu pod B. č. 67/1958 v prospech prídelcov S. H. ml. a m. P. Ď., J. č. d. XX zo dňa
  4. mája
  5. Po účinnosti Občianskeho zákonníka k
  6. januáru 1951 jedinou podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva k prideleným nehnuteľnostiam zostalo konanie o pridelení

§ 10záborového zákona, a tak vlastníctvo prechádzalo vydaním prídelovej listiny.

Žiadny iný právny úkon sa zo strany štátu nevyžadoval, a preto predloženú prídelovú listinu Okresného národného výboru v Nitre B. č. 67/1958 v prospech prídelcov S. H. ml. a m. P., r. Ď., J. č. d. XX zo dňa

  1. mája 1958 je potrebné považovať za listinu, ktorou jednoznačne došlo k vzniku vlastníckeho práva prídelcov. Súd mal za to, že vydaná prídelová listina B. č. 67/1958 je listinou, ktorá má charakter verejnej listiny, na základe ktorej bolo preukázané vlastnícke právo označených prídelcov k pridelenému majetku. Za prídelcov boli označení H. S. ml. a manželka P., pričom sa jedná o právnych predchodcov žalobcov v l. až v
  2. rade. Prídelová listina bola vydaná v súlade a v tom čase platnými a účinnými právnymi predpismi, bola vydaná subjektom oprávneným na jej vydanie, spĺňa všetky zákonné náležitosti, označenie právneho predpisu,

ktorého bola vydaná, akej veci sa týka, dátum a presné označenie nehnuteľnosti parcelným číslom a výmerou, podpis a odtlačok pečiatky orgánu, ktorý ju vydal, preto je perfektná a má povahu verejnej listiny preukazujúcej vlastnícke právo prídelcov. Súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť právneho aktu, iba jeho nulitnosť v prípade, ak by ho vydal absolútne vecne nepríslušný orgán, o čo však v danom prípade nejde. Právomoc vydávať prídelové listiny bývalým ONV prešla na tieto úrady zákonom č. 142/1947 Sb. a č. 46/1948 Sb. Na predmetných nehnuteľnostiach prídelcovia určitú dobu riadne hospodárili, na základe Zápisnice zo dňa

  1. októbra 1949 im bol majetok odovzdaný do držby a úžitku prídelcov. Súd poukázal, že po účinnosti predpisov o revízii prvej pozemkovej reformy a novelizácii náhradového zákona stačilo k prechodu vlastníckeho práva u nehnuteľností, u ktorých bola vyznačená poznámka zamýšľaného prevzatia faktické prevzatie, či už štátom alebo prídelcami, čo bolo preukázané. K prechodu nebolo potrebné vykonať zápis do pozemkovej knihy, ani vyhotovenie vkladovej listiny. Vlastnícke právo prídelcov bolo potvrdené aj ďalšími úkonmi alebo rozhodnutiami štátnych orgánov, ktoré dokladujú, že prídelové konanie ohľadom zabraných nehnuteľností pokračovalo po vydaní uvedeného rozhodnutia Ministerstva zemědělství, a to potvrdenie Štátnej sporiteľne v Bratislave, grafický plán s vyznačením prideleného pozemku a zápisnica o prídele a odovzdaní pôvodného majetku v obci J. zo dňa
  2. júla
  3. Právni predchodcovia žalobcov vlastnícke právo nestratili ani v dôsledku spísania Zápisnice o prídele o odovzdaní pôdneho majetku v obci J. zo dňa
  4. júla 1959 Štátnemu majetku, n. p. Nitra-Chrenová, pretože zápisnica zo dňa
  5. júla 1959, spísaná na MNV Mlynárce, je bez právneho významu, nakoľko odnímať pridelený majetok mohlo iba Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu v prípade, že prídelca nehospodáril so starostlivosťou riadneho hospodára na pridelených pozemkoch (§ 23 ods. 2 Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR). Vzdanie sa prídelu na MNV preto nemohlo vyvolať žiadne právne účinky. 1.
  6. V spore nebolo preukázané, že žalovaný v
  7. rade nadobudol predmetné nehnuteľnosti vydržaním, tak ako to uviedol v podaní zo dňa
  8. apríla 2012 (č. l. 107), je spochybnená dobromyseľnosť právneho predchodcu žalovaného v
  9. rade, ktorý nemohol nadobudnúť presvedčenie, že mu nehnuteľnosti vlastnícky patria, pričom vlastnícke právo stratil v dôsledku revízie prvej pozemkovej reformy. Dobromyseľnosť právneho predchodcu žalovaného v
  10. rade spochybňuje aj skutočnosť uvedená v návrhu na zápis vlastníctva, v ktorom uviedol, že vlastníctvo nehnuteľnosti neprešlo na štát a zostalo zachované vlastníctvo rímskokatolíckej cirkvi. Žalovaný v
  11. rade nepreukázal, že právny predchodca nakladal s pozemkami ako s vlastnými, nebola preukázaná ani držba sporných nehnuteľností právnym predchodcom žalovaného v
  12. rade, teda faktické ovládanie veci, ako jedna z podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Z týchto dôvodov nemohol žalovaný v l. rade nehnuteľnosti previesť kúpnou zmluvou zo dňa
  13. júna 2011 (č. l. 261) na žalovaného v
  14. rade, ktorý sa nemohol stať vlastníkom predmetných nehnuteľností. S poukazom na vykonané dokazovanie nebolo preukázané ani vlastnícke právo žalovaného v
  15. rade, ktorý bol stranou sporu s poukazom na zmeny vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parcele č. 1073/32, nachádzajúcej sa v kat. úz. J., zapísaná na LV č. XXXX. S poukazom na uvedené, súd považoval žalobu žalobcov za dôvodne podanú a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
  16. Na odvolanie žalovaného 1/ a žalovaného 5/ Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalobcom 1/ až 4/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rade 1/ a žalovanému v rade 5/ v rozsahu 100 %. 2.
  17. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaniach, viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby jeho zopakovania, alebo doplnenia a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné

§ 387ods.

1 CSP ako vecne správny potvrdiť. 2.

  1. Odvolací súd poukázal na to, že predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobcovia v
  2. až
  3. rade domáhajú určenia, že do dedičstva po H. S., zomrelom XX. H. XXXX, naposledy bytom Q., patria nehnuteľnosti označené v Geometrickom pláne č. 149/2016 spoločnosti GEOTOM s. r. o. zo dňa
  4. júna 2016, ktorý autorizačne overila Z.Q.. N. R. a úradne dňa
  5. novembra 2016 overil Z.. N. Y., ako parcela registra „C“ parc. č. 1073/51 - orná pôda o výmere 3 378 m2, parcela registra „C“ parc. č. 1073/32 - zastavané plochy o výmere 2 m2, parcela registra „C“ parc. č. 1073/8 - zastavané plochy o výmere 9 m2, parcela registra „C“ parc. č. 3301/31 - zastavané plochy o výmere 1 500 m2, parcela registra „C“ parc. č. 3301/30 - ostatné plochy o výmere 110 m2 v rozsahu 1/2-iny. Geometrický plán č. 149/2016 spoločnosti GEOTOM s. r. o. zo dňa
  6. júna 2016 tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Zároveň sa domáhajú určenia, že do dedičstva po P. S., rodenej Ď., zomrelej X. A. XXXX, naposledy bytom Q. patria nehnuteľnosti označené v Geometrickom pláne č. 149/2016 spoločnosti GEOTOM s. r. o. zo dňa
  7. júna 2016, ktorý autorizačne overila Z.. N. R. a úradne dňa
  8. novembra 2016 overil Z.. N. Y., ako parcela registra „C“ parc. č. 1073/51 - orná pôda o výmere 3 378 m2, parcela registra „C“ parc. č. 1073/32 - zastavané plochy o výmere 2 m2, parcela registra „C“ parc. č. 1073/8 - zastavané plochy o výmere 9 m2, parcela registra C“ parc. č. 3301/31 - zastavané plochy o výmere 1 500 m2, parcela registra „C“ parc. č. 3301/30 - ostatné plochy o výmere 110 m2 v rozsahu 1/2-iny. Geometrický plán č. 149/2016 spoločnosti GEOTOM s. r. o. zo dňa
  9. júna 2016 tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Žalobu odôvodnili tým, že dňa
  10. mája 1958 bývalý Okresný národný výbor v Nitre vydal prídelovú listinu, na základe ktorej boli starým rodičom H. S. a manželke P. S., rodenej Ď. pridelené do vlastníctva nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzali v kat. úz. J. a tieto boli v tej dobe zapísané ako vlastníctvo Nitrianskej sídelnej kapitule, a to parc. č. 1055/25 - roľa o výmere 30 000 m2 a parc. č. 1073/8 - roľa o výmere 5000 m
  11. Na takto pridelených pozemkoch ich starí rodičia hospodárili do
  12. júla 1959, nakoľko v tento deň bola na MNV Mlynárce spísaná Zápisnica o prídele odovzdaní poľnohospodárskeho majetku, ktorou boli nehnuteľnosti odovzdané a pridelené novému nadobúdateľovi Štátnemu majetku, n. p. Nitra-Chrenová. Po zrušení skoršieho rozhodnutia súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie pripustil zmenu petitu tak, že je v nej už vyjadrené, že geometrický plán č. 149/2016 spoločnosti GEOTOM s. r. o. zo dňa
  13. júna 2016 tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Na LV č. XXXX v kat. úz. J. bol v čase podania žaloby zapísaný žalovaný v l. rade ako vlastník. Žalovaní v
  14. a
  15. rade sú právni nástupcovia po H. S. a P. S., rodenej Ď. a voči žalovaným v
  16. a
  17. rade bola žaloba rozšírená v priebehu konania. 2.
  18. Na potvrdení správnosti záverov súdu prvej inštancie k námietkam uvedeným v odvolaní žalovaných, ktoré boli pre posúdenie veci relevantné odvolací súd uviedol nasledovné: Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že dňa
  19. júna 1948 bolo vydané rozhodnutie Revíznej komisie pri Ministerstve zemědělství v Prahe, z ktorého vyplýva, že nehnuteľnosti Sídelnej kapituly v Nitre sa stávajú zabratými a predmetom rozhodovania

zák. č. 142/1947 Sb. Následne bola dňa

  1. októbra 1948 spísaná zápisnica, predmetom ktorej bolo odovzdanie do držby a úžitku prídelcov novým nadobúdateľom z revízneho majetku Nitrianskej sídelnej kapituly, ktorý sa nachádza v kat. území J., okres Nitra. Išlo o poľnohospodársky majetok, ktorý bol revíznou komisiou pri Ministerstve zemědělství v Prahe pod číslom 53.150/48-IX/R-12 zo dňa
  2. júna 1948 určený pre prídelové pokračovanie. Predmetný majetok je zapísaný vo vlož. č. 103 a jeho výmera celkom činí 243 ha 9 225 m
  3. Noví nadobúdatelia preberajú predmetné nehnuteľnosti do držby a úžitku so spätnou platnosťou od
  4. októbra 1948 tak, ako tieto rozdelila Miestna rol. komisia v Molnoši a Dražovciach. Jednotlivé parcely prídelcom boli v prírode ukázané a tiež i na grafickom pláne. Noví nadobúdatelia vlastnoručnými podpismi potvrdili prevzatie im pridelených nehnuteľností do držby a úžitku. V pozemkovej knihe v PK vložke č. XXX bolo dňa
  5. augusta 1948 zapísané, že

návrhu a oznámenia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave sa poznamenáva, že nehnuteľnosti sa povereníctvo pôdohospodárstva zamýšľa prevziať a tieto sú predmetom revízie

zák. č. 142/1947 Sb. v znení zák. č. 44/48 Sb. Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, Pracovná skupina pre pozemkovú reformu v Nitre vypracovala dňa

  1. marca 1953 Konečný prídelový plán s rozvrhom prídelových cien a splátkovým plánom z revíznych pôdohospodárskych majetkov v kat. území J. bývalého vlastníka Nitrianska sídlená kapitula. V tomto pláne sa pod č.
  2. ako prídelcovia uvádzajú S. H. ml. a m. P., r. Ď., teda právni predchodcovia žalobcov a žalovaných v
  3. a
  4. rade. Dňa
  5. mája 1958 po vykonanom prídelovom konaní

nar. č. 104/1945 Zb. n. SNR zák. č. 142/1947 Zb. a zák. č. 46/1948 Zb. bola vydaná prídelová listina B. č. 67/1958 pre H. S. ml. a manželku P., rodenú Ď., ktorá sa týkala nehnuteľností v kat. úz. J. parc. č. 1055/25 - roľa o výmere 30 000 m2 a parc. č. 1073/8 - roľa o výmere 5 000 m2. Predmetná prídelová listina bola vydaná orgánom ONV Nitra, je datovaná, opatrená otlačkom pečiatky a podpisom, z ktorého vyplýva, že za predsedu ONV ju

podpisu podpísal p. J.. Prídelová listina obsahuje mená a priezviská vlastníkov, označenie osôb, v prospech, ktorých sa vydáva, presné označenie nehnuteľností, ktorých sa týka. Dňa

  1. júla 1959 bola spísaná Zápisnica o prídele a odovzdaní pôdneho majetku v obci J. po prídelcoch S. H. ml. a manželke P. č. d. XX ohľadom parc. č. 1055/25 a parc. č. 1073/8 a novým nadobúdateľom bol Štátny majetok, n. p. Nitra-Chrenová. Rímskokatolícka cirkev si vysporiadala vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam záznamom v roku 1995, keď došlo k zápisu nehnuteľností na list vlastníctva. Návrh na záznam bol odôvodnený tým, že vlastníctvo vyplývajúce z pozemnoknižnej vložky č. XXX neprešlo na štát a zostalo zachované pre cirkev. Žalovaný v
  2. rade nadobudol predmetné nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa
  3. júna 2011 od žalovaného v
  4. rade. Žalovaný v
  5. rade sa stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v roku 2013 na základe zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva. Žalobcovia si teda svoje právo uplatňujú od Prídelovej listiny, vydanej ONV v Nitre dňa
  6. mája
  7. 2.
  8. V súvislosti s prídelovou listinou odvolací súd uviedol, že prídelová listina je vo všeobecnosti vkladuschopnou listinou spôsobilou pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ak bola vydaná oprávneným subjektom a ak obsahuje všetky podstatné náležitosti. Takýto právny názor prezentoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd vo viacerých rozhodnutiach (napr. sp. zn. 4Cdo/123/2003, 4Cdo/48/2008, 3Cdo/45/2008, 1NCdo/8/2009). V tejto veci bola vydaná prídelová listina subjektom oprávneným na jeho vydanie a spĺňa všetky zákonné náležitosti. Obsahuje údaj, kto ju vydal, označenie právneho predpisu,

ktorého bola vydaná, akej veci sa týka, dátum a presné označenie nehnuteľnosti parcelným číslom a výmerou, podpis a odtlačok pečiatky orgánu, ktorý ju vydal, preto je perfektná a má povahu verejnej listiny preukazujúcej vlastnícke právo prídelcu. Súd pritom nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť právneho aktu, iba jeho nulitnosť v prípade, ak by ho vydal absolútne vecne nepríslušný orgán, o čo však v danom prípade nejde. Platne vydaná prídelová listina obsahujúca všetky náležitosti je aj v súčasnosti dokladom o vlastníctve prídelcu k prideleným nehnuteľnostiam a je vkladuschopnou listinou pre zápis nadobudnutého vlastníctva do katastra nehnuteľností. Právomoc vydávať prídelové listiny bývalým ONV prešla na tieto úrady zákonom č. 142/1947 Sb. a č. 46/1948 Sb. Prídelové listiny vydané ONV mali a majú rovnaké právne účinky ako prídelové listiny, ktoré vydalo Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. 2.

  1. Pokiaľ v danej veci žalovaní namietali, že prídelovú listinu nepodpísala oprávnená osoba, k tomu uviedol, že mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu. Môže ho preskúmavať len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný. Nulitným aktom je správny akt, vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne právne následky, na rozdiel od aktu neplatného, pri ktorom sa uplatní prezumpcia jeho správnosti až do doby zrušenia jeho účinkov. Súd je viazaný rozhodnutím správneho orgánu o prídele nehnuteľností potiaľ, že je povinný vychádzať z jeho účinkov, ktoré sa prejavujú v tom, že právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je rozhodnutie o ich prídele. K takémuto záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4Cdo/123/2003, ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod číslo 44/
  2. Ten istý záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež v rozsudku sp. zn. 5Cdo/110/2000, ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod číslom 40/2001, ako aj v rozsudku z
  3. novembra 2007 sp. zn. 2Cdo/337/2006, obdobne aj v uznesení sp. zn. 4Sž/88/1995, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 65/1995 a v uznesení sp. zn. 4Sž/34/1997, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 77/1998 a tiež v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
  4. februára 2014 sp. zn. 5Cdo/201/
  5. 2.
  6. V danej veci nejde o prípad, kedy by prídelová listina nebola riadne podpísaná, teda v zmysle uvedených rozhodnutí

názoru odvolacieho súdu nemožno túto listinu považovať za neúčinnú, nevyvolávajúcu následky uvedené vyššie, pretože toto rozhodnutie súd v tomto konaní nemôže preskúmavať. Odvolací súd ešte dodal, že prídelovú listinu v danej veci podpísal za predsedu ONV p. Masaryk, pričom z dokladov predložených žalovaným vyplýva, že p. J. bol to v tom čase tajomníkom ONV.

v tom čase platných právnych predpisov (zák. č. 13/1954 Sb. o národných výboroch) boli výkonnými orgánmi národného výboru rada národného výboru, skladajúca sa z predsedu národného výboru, jeho námestníkov, tajomníka a ostatných členov rady, pričom predseda národného výboru spolu s tajomníkom podpisuje nariadenia a iné rozhodnutia národného výboru, teda aj tajomník bol osobou oprávnenou takúto listinu podpísať. 2.

  1. Jednou z nosných otázok, ktoré bolo v danej veci potrebné posúdiť, bola otázka účinkov poznámky zamýšľaného prevzatia pozemnoknižnej vložky č. XXX pod položkou č. B14 a B
  2. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie ohľadom tejto otázky (bod
  3. napadnutého rozsudku), pričom má za to, že nehnuteľnosti v PK vložke č. XXX boli predmetom revízie prvej pozemkovej reformy

zákona č. 142/1947 Sb. a pozemnoknižnému vlastníkovi, Nitrianskej sídelnej kapitule, bolo vlastnícke právo odňaté a prešlo na štát. Všetky nehnuteľnosti pod por. č. XX a XX zapísané na strane A boli predmetom revízie prvej pozemkovej reformy so znením zamýšľaného prevzatia za použitia zákona č. 329/1920 Sb. o prevzatí a náhrade za zabraný majetok pozemkov (zákon náhradový).

§ 9cit.

zákona poznámka premýšľaného prevzatia pôsobí ako poznámka zamýšľaného odpísania nehnuteľnosti, ak nezahŕňa všetky nehnuteľnosti vo vložke zapísané a spolu ako poznámka vyvlastnenia. Ak nie sú predmetom zamýšľaného prevzatia všetky nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke, má za to, že tie, ktoré sú predmetom poznámky, sa odpisujú z vložky, a teda na pozemnoknižnej vložke zapísaný vlastník už nemá právo k odpísaným nehnuteľnostiam. Ak sú predmetom zamýšľaného prevzatia všetky nehnuteľnosti, má sa za to, že sú vyvlastnené.

§ 8ods.

1 zák. č. 142/1947 Sb. pozemkový majetok získaný pre účely prídelov je určený spolu s ostatným zabraným majetkom, pokiaľ nebol alebo nebude podržaný štátom pre účely všeobecne prospešné (§ 10 Záborového zákona) a ani doposiaľ nebol pridelený, pre prídel subjektom v citovanom ustanovení špecifikovaným. Z toho je zrejmé, že majetok zabraný

zákona č. 142/1947 Sb. mohol byť buď prevzatý (podržaný štátom) pre účely všeobecné, alebo určený pre prídely. Nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX boli predmetom prídelu a parc. č. 1055/20 a parc. č. 1073/8 boli pridelené H. S. ml. a m. P., r. Ď.. Nehnuteľnosti boli predmetom prídelu, preto nebolo potrebné prevádzať vklad vlastníckeho práva pre štát, keďže na návrh pozemkového úradu bolo vlastnícke právo k pozemkovým úradom prevedené priamo na nadobúdateľa. Z ustanovenia § 28 zákona č. 329/1920 Sb. vyplýva, že ak rozhodol pozemkový úrad už skôr o prídele do vlastníctva osôb iných, nie je potrebné previesť skôr príslušný vklad vlastníckeho práva priamo na nadobúdateľa pozemkovým úradom. Zákon č. 142/1947 Sb. v ustanovení § 17 odkazoval na procesný postup konania

zákona č. 215/1919 Sb., Záborového zákona, ktorý vydanie rozhodnutia k prechodu vlastníctva na štát nevyžadoval, stačilo teda priame konanie štátu. Inak povedané, ak bola prevzatá nehnuteľnosť pridelená do vlastníctva iných osôb, t. j. prídelcov, nebolo potrebné vykonať skôr, ako boli nehnuteľnosti pridelené, vklad vlastníckeho práva na štát a súdy prevádzali vlastnícke právo priamo na prídelcu. Po zápise do pozemnoknižnej vložky o tom, že nehnuteľnosti sú predmetom revízie prvej pozemkovej reformy

zákona č. 142/1947 Sb., nebolo možné po

  1. januári 1951 - po zániku účinku intabulácie, považovať v pozemkovej knihe evidovaného vlastníka za hodnoverného vlastníka, keďže už bol možný prevod a prechod vlastníctva mimo tohto zápisu. Odvolací súd preto nepovažoval argumentáciu žalovaných v odvolaní ohľadom tejto otázky za dôvodnú. 2.
  2. K takémuto právnemu záveru dospel odvolací súd po zohľadnení rozhodovacej činnosti NS SR ohľadom tejto otázky, pričom bral do úvahy tak rozhodnutia, na ktoré poukazovali v odvolaniach žalovaní, teda rozhodnutie Boh 9307/38, ako aj novšiu judikatúru NS SR ohľadom tejto otázky, a to tak svedčiacu v prospech žalobcov, ako žalovaných, zohľadniac ju komplexne. Ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu je pritom vyjadrená predovšetkým v rozhodnutiach alebo stanoviskách najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty „R“) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho súdu nespochybnili názory obsiahnuté v rozhodnutí dosiaľ nepublikovanom, alebo dokonca tieto názory akceptovali, myšlienkovo na ne nadviazali a rozviedli alebo z nich vychádzali. 2.
  3. K tomu odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že od vydania jeho skoršieho rozhodnutia, uznesenia Krajského súdu v Nitre zo dňa
  4. októbra 2019 č. k. 9Co/293/2018-498, na ktoré odvolatelia v odvolaniach odkazujú, sa uvedenou problematikou zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 31.marca 2020 sp. zn. 6Cdo/64/2018 a v uznesení zo dňa
  5. novembra 2020 sp. zn. 2Cdo/53/
  6. V oboch týchto rozhodnutiach išlo o obdobnú situáciu ako v tejto veci, v ktorých Najvyšší súd SR rozhodoval o dovolaniach proti rozhodnutiam Krajského súdu v Nitre a predmetom posúdenia bola aj otázka účinkov poznámky zamýšľaného prevzatia týkajúcej sa PK vl. č. XXX kat. úz. J.. V oboch týchto veciach súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, dospeli ohľadom tejto otázky k rovnakému záveru ako urobil súd prvej inštancie v tejto veci, s čím sa odvolací súd stotožnil. K rovnakému záveru ohľadom tejto otázky dospel odvolací súd v rovnakom zložení aj vo veci sp. zn. 9Co/139/2020 z
  7. mája
  8. Odvolací súd sa nestotožnil s tým, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/53/2019 zo dňa
  9. novembra 2020 nemá žiaden vplyv na hmotnoprávne posúdenie tejto veci, pretože Najvyšší súd SR nevyslovil žiaden právny názor veci sa týkajúci a zaoberal sa len skúmaním dôvodov, či došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. K tomu odvolací súd uviedol, že aj keď dovolacím dôvodom bolo nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu a s tým súvisiace porušenie práva na spravodlivý proces, dovolací súd v tejto veci dospel k záveru, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len ojedinelých prípadov. Dôvody uvedené v rozhodnutí odvolacieho súdu považoval za jasne a zrozumiteľne vysvetľujúce svoj záver, pričom z rozhodnutia odvolacieho súdu

Najvyššieho súdu SR nevyplýva nepresvedčivosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecných záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Preto nemožno hovoriť o tom, že Najvyšší súd SR sa v danej veci nezaoberal aj právnym posúdením tejto veci, a preto odvolací súd vychádzal aj z tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Čo sa týka odvolacej námietky, že súd nerešpektoval rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 84/2010, k tomu je potrebné uviesť, že týmto rozhodnutím sa vo svojom rozhodnutí zaoberal Krajský súd v Nitre vo veci sp. zn. 7Co/35/2016-618 zo dňa 24. augusta 2017, kde v bode 10. uviedol nasledovné: 3. K stanovisku Najvyššieho súdu SR v uznesení zo dňa 30. novembra 2011 sp. zn. 6Cdo/84/2010, na ktoré sa odvoláva žalovaný, odvolací súd konštatuje, že v uvedenom rozhodnutí najvyšší súd konštatoval, že „zápis z 08. augusta 1948, v ktorom sa uvádza, že

oznámenia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave

zák. č. 147/1947 Sb. v znení zák. č. 44/1948 Sb. sa poznamenáva, že nehnuteľnosti na strane A Povereníctvo pôdohospodárstva zamýšľa prevziať a tieto sú predmetom revízie

zák. č. 142/1947 Sb., nemal za následok prechod vlastníctva na štát a ani, že by sa nehnuteľnosti zo záboru už predtým prepustené stali opäť zabranými, a mohli byť predmetom rozhodovania

zák. č. 142/1947 Sb.“ V tomto rozhodnutí najvyšší súd totiž posudzoval, či pozemky zapísané v pozemnoknižnej vložke na základe prídelovej listiny spadali pod možný prídel

zákona č. 142/1947 Sb., a to v súvislosti s tým, že v pozemnoknižnej vložke bola poznámka o zamýšľanom prevzatí nehnuteľnosti

zákona č. 220/1922 Sb., pričom následne bola poznámka o zábore a zamýšľanom prevzatí vymazaná, s tým, že v ostatných nehnuteľnostiach zostala v platnosti a pri pozemkoch, ktoré neboli zo záboru rozhodnutím prepustené, sa v pozemnoknižnej vložke zápis o ich prídele novému vlastníkovi a ani zápis vkladu vlastníckeho práva pre štát nenachádza. Podstatou rozhodnutia nebolo posudzovanie právnych dôsledkov poznámky zamýšľaného prevzatia nehnuteľnosti, ale posúdenie zápisov v pozemnoknižnej vložke nasledujúcich po zápise tejto poznámky. Vzhľadom k už uvedenému, teda, že rozhodnutie Krajského súdu v Nitre vo veci sp. zn. 7Co/35/2016-618 zo dňa

  1. augusta 2017 bolo predmetom prieskumu dovolacieho súdu (2Cdo/53/2019), pričom z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR nevyplýva to, že by aplikácia príslušných ustanovení všeobecných záväzných právnych predpisov v danej veci, bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu, preto sa stotožnil s výkladom tohto rozhodnutia NS SR v rozhodnutí Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/35/
  2. V takomto postupe videl odvolací súd naplnenie jedného zo základných princípov Civilného sporového poriadku, a to princípu právnej istoty. K tomu ešte dodal, že pokiaľ žalovaný v
  3. rade namietal, že súd prvej inštancie nerešpektoval názor odvolacieho súdu v uznesení Krajského súdu v Nitre zo dňa
  4. októbra 2019 č. k. 9Co/293/2018-498, k tomu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že za chybný procesný postup sa v judikatúre súdov nepovažuje ani taká situácia, kedy odvolací súd svoj predchádzajúci, vo veci vyslovený právny názor zmení a potvrdí také rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým tento jeho skorší právny názor nerešpektoval (viď R 68/1971, III. ÚS 46/2013, 7Cdo/523/2015). 3.
  5. Žalovaný v
  6. rade v odvolaní uvádzal, že bol pôvodným vlastníkom týmto sporom dotknutých nehnuteľností, zapísaným v časti B pozemnoknižnej vložky č. XXX pre kat. úz. J.. Vo svojom vlastníckom práve nebol žalovaný v l. rade nikým rušený a žiadna skutočnosť až do doručenia predmetnej žaloby, do decembra 2010, nenasvedčovala skutočnosti, že by vlastnícke právo svedčiace žalovanému v l. rade mohlo byť nejakým spôsobom spochybnené. Počas obdobia komunistického režimu nemohol so svojim vlastníctvom slobodne nakladať, nemohol vykonávať svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré tvoria predmet tohto sporu a okamžite po skončení doby neslobody sa žalovaný v l. rade začal zaujímať okrem iných vecí aj o usporiadanie svojho vlastníctva, pričom pri PKV č. XXX pre kat. úz. J., nezistiac žiadne prekážky záznamu vlastníckeho práva dal si svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedených v tejto PKV obnoviť na katastri nehnuteľnosti. Následne v priebehu konania sa vlastníkom časti týchto nehnuteľností stali žalovaný v
  7. rade a žalovaný v
  8. rade. 3.
  9. Odvolací súd zastal stanovisko zhodné s doterajšou praxou súdov Slovenskej republiky, vychádzajúcou zo starej zásady rímskeho práva, že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/223/2016 z
  10. januára 2017 vychádzal z právnych názorov vyslovených v rozhodnutiach NS SR sp. zn. 3Cdo/144/2010 a 5MCdo/12/2011 o tom, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje derivatívne svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto nikdy nenadobudol, a teda ho nemohol ďalej platne ani previesť. V rozhodnutí sp. zn. 2MCdo/20/2011 dovolací súd uviedol, že ani existencia platnej zmluvy medzi prevodcom a nadobúdateľom nemôže spôsobiť prevod vlastníckeho práva na nadobúdateľa, ak prevodca sám nebol vlastníkom, alebo ak neexistuje výslovné zákonné ustanovenie, ktoré by ustanovovalo opak (napríklad § 446 Obchodného zákonníka, § 486 Občianskeho zákonníka). Najvyšší súd ďalej konštatoval, že na právnom náhľade možnosti nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti od toho, kto nie je alebo v čase prevodu nebol jej vlastníkom, zotrváva aj odborná právna literatúra. Vo vzťahu k možnostiam nadobudnutia vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy sa možno stotožniť s právnym názorom,

ktorého Občiansky zákonník de lega lata možnosť dobromyseľného nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka neupravuje ako pravidlo, ale len ako výnimku z pravidla (napríklad nadobudnutie vlastníckeho práva od nepravého dediča

§ 486Obč.

zákonníka) a dobromyseľnosť kupujúceho nemôže nahradiť chýbajúce vecné oprávnenie právneho predchodcu predávajúceho. 3.

  1. Tieto výnimky spravidla nemožno ľubovoľne rozširovať bez toho, aby takúto možnosť zákonodarca pripustil. Preto je nutné zotrvať na dôslednom uplatnení zásady „nemo pluris iuris ad alium transferre potest quam ibse habet“ aj v prípadoch, ktoré sa môžu javiť ako nespravodlivé. Aj z hľadiska predvídavosti rozhodovania súdnej moci je preto potrebné odmietnuť možnosť nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka len na základe princípu ochrany dobrej viery aj v iných prípadoch ako tých, ktoré Občiansky zákonník výslovne upravuje. Prijatie právneho názoru, že pri nadobudnutí vlastníckeho práva prevádzanej nehnuteľnosti má právotvorný účinok sama dobrá viera (bez ohľadu na dĺžku doby, po ktorú trvala) nadobúdateľa, by viedlo k obsolentnosti (nepoužiteľnosti, nepotrebnosti, zbytočnosti), tých ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky o vydržaní, ktoré právnu relevanciu priznávajú (až) dobrej viere pretrvávajúcej po stanovenú (vydržaciu) dobu. K rovnakému názoru dospel aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení I. ÚS 239/2016-14 z
  2. apríla 2016, v ktorom konštatoval, že ak nebol preukázaný titul nadobudnutia pozemku právnou predchodkyňou žalovaných, nemohli ani ďalší právni predchodcovia, od ktorých odvodzovala svoje vlastnícke právo k žalovanému 2, nadobudnúť platne vlastnícke právo k prevádzanej nehnuteľnosti a nemohli nehnuteľnosti previesť na žalovaných i napriek tomu, že vklad kúpnopredajnej zmluvy bol Správou katastra povolený, pretože neboli nositeľom žiadnych práv k nehnuteľnosti, a teda nemali, čo previesť a nemohli previesť viac práv ako sami mali. Dobrá viera nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. 3.
  3. Vo veci vydržania odvolací súd podotkol, že o dobromyseľnosti možno hovoriť len tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Právny omyl držiteľa, vychádzajúci z jednoznačne formulovaného ustanovenia právneho predpisu nie je ospravedlniteľný, nie je možné uvažovať o tom, že právny predchodca žalovaného v
  4. rade pri svojom nesprávnom výklade zákona č. 142/1947 Sb. mohol zostať v presvedčení, že mu vlastnícke právo nebolo odňaté a od toho odvíjať dobromyseľnosť pri vstupe do držby. Odvolací súd z hľadiska právneho posúdenia dobromyseľnosti žalovaného v
  5. rade sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie (bod 33.) a má za to, že žalovaný v
  6. rade záznamom z r. 1996 v katastri nehnuteľností nemohol obnoviť svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, keďže toto mu zaniklo v dôsledku revízie v zmysle zák. č. 142/1947 Sb. tak, ako je uvedené vyššie a ani prípadný právny omyl vychádzajúci z jednoznačne formulovaného ustanovenia právneho predpisu nemohol založiť jeho dobromyseľnosť o počiatku oprávnenosti držby nehnuteľností. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď prijal záver, že prídelcovia H. S. a m. P., rod. Ď. nadobudli vlastnícke právo právnym titulom prídelu v dôsledku platne vydanej orgánom na to povolaným a v súlade s v tom čase platnými a účinnými právnymi predpismi. Toto vlastnícke právo nestratili ani v dôsledku spísania zápisnice o odovzdaní nehnuteľností, ani v dôsledku zapísania záznamu vlastníckeho práva žalovaného v
  7. rade v pozemkovej knihe a ani v dôsledku následného predaja nehnuteľností žalovanému v
  8. rade. 3.
  9. V súvislosti s riešením kolízie ochrany práva pôvodného vlastníka a dobrej viery nového nadobúdateľa, je potrebné uviesť, že rozhodovacia prax NS SR uzatvorila, že ochranu skutočného vlastníka, zaručenú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“ možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne

práva nadobudol, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé. NS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/64/2018 ustálil, že ani rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 549/2015, v podstate nerieši inak nastolenú právnu otázku, keď ústavný súd v tejto veci len na základe individuálnych okolností konkrétneho prípadu zvýraznil v prospech „bona fides“ právny názor, že vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere. Aj pre tento prípad platí, že otázka, či sa súdy v individuálnych okolnostiach daného prípadu neodklonili od všeobecných právnych východísk pri interpretovaní sporu „nemo plus iuris“ vs. „bona fides“, súvisí s ich skutkovými zisteniami, a teda zodpovedanie tejto otázky je vždy v každom konkrétnom prípade jedinečné. S ohľadom i na vyššie prijaté právne závery je potrebné uviesť, že je dôvodné zotrvať na dôslednom uplatňovaní zásady „nemo plus iuris ad alium tranferre potest quam ibse habet“, keď okolnosti prejednávanej veci neposkytujú žiadny podklad pre prijatie opačného záveru. Na doplnenie odvolací súd udáva, že Najvyšší súd SR, vo Veľkom senáte obchodnoprávneho kolégia dňa 27. apríla 2021 vo veci sp. zn. 1VObdo/2/2020 prijal právny záver, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. S poukazom na právnu zásadu,

ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť údajov katastra, nezodpovedá výklad,

ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník. 3.

  1. Vo vzťahu ku konštatovaniu súdu prvej inštancie, že záznam svedčil pre dva rozdielne subjekty, žalovaný v
  2. rade v odvolaní poukazoval na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/208/2009 a uvádzal, že nie je podstatné, na aký konkrétny cirkevný subjekt boli nehnuteľnosti zapísané, rozhodujúce je, že patria Rímskokatolíckej cirkvi. V tejto súvislosti má odvolací súd za to, že v uvedenom rozhodnutí NS SR posudzoval nároky uplatňované

zákona č. 161/2005 Z. z., otázku aktívnej legitimácie Rímskokatolíckej cirkvi, v súvislosti s čím poukázal na Modus vivendi zo

  1. decembra 1927, ktorý upravoval vzťahy medzi Československou republikou a Svätou stolicou, týkajúce sa ohraničenia diecéz Svätej stolice a určenia obvodov diecéz na území Československej republiky. Zotrval na ustálenej judikatúre Najvyšších súdov z minulosti, že cirkevným majetkom Rímskokatolíckej cirkvi sa rozumel súbor vecí a práv majúcich majetkovú cenu, ktorá patrí cirkvi, trvale boli spojené s niektorým cirkevným ústavom a slúžili účelom cirkvi. I keď sa uznávalo, že sú právnym predmetom jednotlivých majetkových podstát a majetkových podstát cirkevného majetku jednotlivé cirkevné zariadenia a ústavy (kostoly, korporácie, benefírie a základiny a podobne), a že i platné právo priznávalo týmto ústavom právnu subjektivitu, nebolo možné prehliadnuť, že tieto majetkové podstaty im patriace medzi sebou právne súviseli a nestrácali svoj osobitný charakter a vlastnosť ako článok celého veľkého organizmu cirkvi a zostávali preto tiež v majetkovo-právnom pomere vo svojej podstate organizmom cirkvi v náboženskej podriadenosti. Odvolací súd aj po oboznámení sa s citovaným rozhodnutím NS SR z hľadiska právneho posúdenia dobromyseľnosti žalovaného v
  2. rade zotrváva na právnom názore, že žalovaný v
  3. rade záznamom Z 2563/95 v katastri nehnuteľností nemohol obnoviť svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, keďže toto mu zaniklo v dôsledku revízie v zmysle zák. č. 142/1947 Sb. a ani prípadný právny omyl vychádzajúci z jednoznačne formulovaného ustanovenia právneho predpisu nemohol založiť jeho dobromyseľnosť o počiatku oprávnenosti držby nehnuteľností. Z uvedených dôvodov ani túto odvolaciu námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. 3.
  4. K odvolacej námietke, že zápisnicu o prídele a odovzdaní pôdneho majetku v obci J. zo dňa
  5. júla 1959 Štátnemu majetku n. p. Nitra-Chrenová je potrebné posúdiť ako prejav vôle právnych predchodcov žalobcov vzdať sa majetku, a to s poukazom na § 132 ods. 1 zák. č. 141/1950 Zb. v znení ku dňu
  6. júla 1959, v zmysle, ktorého k strate vlastníctva dochádza aj tým, že sa ho vlastník vzdá, odvolací súd uvádza, že z uvedenej listiny nebolo vzdanie sa prídelu právne relevantným spôsobom preukázané, keďže v zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 v tom čase platného Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. platilo, že vzdanie sa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ako jednostranný právny úkon muselo mať písomnú formu, nehnuteľnosť musela byť v ňom presne identifikovaná a listina musela byť datovaná a podpísaná, v prípade, že listina nespĺňa takéto náležitosti, bola absolútne neplatná

§ 40ods.

1 uvedeného Občianskeho zákonníka (uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/256/2015). Vychádzajúc z uvedeného, dospel odvolací súd k záveru, že zápisnicu o prídele a odovzdaní pôdneho majetku v obci Mlynárce zo dňa 25. júla 1959 nemožno považovať za takúto listinu, neobsahuje prejav vôle vzdania sa prídelu, preto nemožno hovoriť o tom, že právni predchodcovia žalobcov sa nehnuteľností, ktoré nadobudli na základe prídelovej listiny, vzdali. Z obsahu zápisnice len vyplýva pridelenie a odovzdanie nehnuteľnosti

predpisov o pozemkových reformách dňom

  1. júla 1959 novému nadobúdateľovi ŠM. Pokiaľ žalovaný v
  2. rade v odvolaní tvrdí, že pôsobnosť rozhodnúť o prídeloch prešla

zák. č. 122/1951 Zb. na ONV, k tomu je potrebné uviesť, že v danej listine sa neposudzuje otázka pridelenia majetku, ale jeho odňatia, pričom odnímať pridelený majetok malo iba Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu v prípade, že prídelca nehospodáril so starostlivosťou riadneho hospodára na pridelených pozemkoch, ako vyplýva z § 23 ods. 2 nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR. 3.

  1. Žalovaný v
  2. rade v odvolaní namietal tiež zamietnutie návrhov na doplnenie dokazovania žalovaných a vedľajšieho účastníka, z čoho mal potom za to, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav, čo zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. K tomu je potrebné uviesť, že v danej veci vedľajší účastník nevystupoval, preto je táto jeho námietka zmätočná a nedôvodná. Odvolací súd túto jeho námietku nepovažuje za dôvodnú tiež z dôvodu, že na pojednávaní dňa
  3. júna 2021 sa právni zástupcovia strán sporu vyjadrili, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania. Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu pôjde vždy aj vtedy, ak hrubé vady v postupe prvoinštančného súdu spôsobili, že strane sporu bola odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred súdom, pričom takýto postup súdu v danej veci nebol zistený. Bez právneho významu je aj poukazovanie na nevysporiadanie sa s predloženým dôkazom, rozhodnutím Správy poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady KNV v Nitre zo dňa
  4. júna 1958, pretože z pohľadu veci na uvedených záveroch nič nemení. 3.
  5. K ďalšej odvolacej námietke, a to tvrdeniu, že nehnuteľnosti v prídelovej listine neexistovali, neboli nikde zapísané a geometrický plán č. 149/2016 zo dňa
  6. júna 2016 nie je dostatočným podkladom k identifikácii predmetu prídelu, pretože žalobcovia žiadnym relevantným spôsobom nepreukázali, že by parcely, ktorých sa domáhajú, niekedy existovali a nepreukázali ich reálnu polohu, k tomu odvolací súd uviedol, že v čase rozdelenia majetku Nitrianskej kapituly v Mlynárciach bol k rozdeleniu nehnuteľností vypracovaný grafický plán a Výkaz plôch ku geometrickému (polohopisnému) plánu č. 10/1949 zo dňa
  7. februára 1949, pričom dňa
  8. októbra 1948 bola spísaná zápisnica, predmetom ktorej bolo odovzdanie do držby a úžitku prídelov novým nadobúdateľom z revízneho majetku Nitrianskej sídelnej kapituly, ktorý sa nachádza v kat. úz. J., okres Nitra, pričom ohľadom majetku zapísaného vo vl. č. XXX bolo skonštatované, že noví nadobúdatelia preberajú predmetné nehnuteľnosti do držby a úžitku. Jednotlivé parcely prídelcom boli v prírode ukázané a tiež i na grafickom pláne, ktorý vyhotovila Poľná skupina P-31.

názoru odvolacieho súdu teda nešlo o parcely, ktoré by neboli existovali a nebola známa ich reálna poloha. Následne bol v konaní po zmenách v súvislosti s pristúpením žalovaného v

  1. rade a v
  2. rade vypracovaný spoločnosťou GEOTOM s. r. o. geometrický plán č. 149/2016 zo dňa
  3. júna 2016, ktorý bol overený Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom a je spôsobilý na zápis výroku napadnutého rozsudku do katastra nehnuteľností. Odvolaciemu súdu neušlo pozornosti, že v odvolaní žalovaný v
  4. rade uviedol, že geometrický plán bol vyhotovený spoločnosťou ENVI-GEOS, s. r. o., pričom to tak nie je. Na záver ešte odvolací súd dodal, že návrh žalovaného v
  5. rade na pripustenie dovolania ohľadom ním v odvolaní formulovaných otázok Civilný sporový poriadok nepripúšťa. 3.
  6. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol

§ 396ods.

1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcom v

  1. až
  2. rade, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, priznal voči žalovaným v
  3. a
  4. rade, ktorí podali odvolanie, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
  5. Proti predmetnému rozsudku podal dovolanie žalovaný 1/, dovolanie podal proti tomuto rozsudku v celom rozsahu,

§ 420písm.

  1. f)CSP a § 421 ods. 1 písm.
  2. a)a
  3. b)CSP. 4.1. Vo vzťahu k dovolaniu

§ 420písm.

f) CSP uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 18C/115/2010 v spojení s rozsudkom krajského súdu došlo k svojvoľnému postupu súdu v posúdení prechodu vlastníckeho práva v súlade so zákonom č. 142/1947 Zb. na štát pri súčasnej aplikácii práva, ktoré má svoj pôvod v preddemokratickom režime, spôsobom, ktorý nie je vlastný demokratickému politickému režimu. Žalovaný 1/ namieta, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nerešpektoval a nezohľadnil uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa

  1. októbra 2019 sp. zn. 9Co/293/2018, v ktorom odvolací súd jednoznačne vyslovil svoj právny názor na posudzovanie jednotlivých rozhodných skutočností, pričom Okresný súd Nitra predmetný názor odvolacieho súdu pri vydaní napadnutého rozsudku nerešpektoval, čím jednoznačne porušil § 391 ods. 2 CSP. Napriek tejto skutočnosti krajský súd v napadnutom rozsudku takýto postup súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutie schválil a nepovažoval ho za chybný procesný postup. Poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a to PL ÚS 12/2001, I. ÚS 10/98, I. ÚS 17/99, I. ÚS 44/99, I. ÚS 56/
  2. Zásady aplikácie „starého“ práva v prípade prechodu štátu k demokratickému režimu riešil aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý uviedol, že súdy takého štátu, ktoré nahradili tie, ktoré existovali pred tým, nemôžu byť kritizované za aplikáciu a výklad v rozhodnej dobe platných právnych noriem

princípov ovládajúcich štát, ktorý podlieha princípu vlády práva (rozsudok vo veci Streletz, Kessler a Krenz proti Nemecku zo dňa 22. marca 2001). Poukázal na to, že s poukazom na zásady materiálneho právneho štátu starého práva s demokratickým právnym štátom nie je možné vyriešiť v neprospech pôvodného vlastníka, pretože štát nemohol ďalej prideľovať majetok, ktorý nenadobudol, pretože v súlade s § 6 ods. 1 zákona č. 142/1947 Zb. prevzatím nehnuteľností do vlastníctva štátu sa rozumelo právne prevzatie nehnuteľnosti v súlade s druhou časťou náhradového zákona s názvom prevzatie, pričom právnym prevzatím bol vklad nehnuteľnosti vlastníckeho práva na štát na návrh pozemkového úradu

§ 26a nasledujúceho náhradového zákona.

4.2. Posúdenie otázky, či sama poznámka o zábore a o zamýšľanom prevzatí nehnuteľnosti má alebo nemá účinky prechodu vlastníctva na štát, teda, či poznámka „nehnuteľnosti na strane A Povereníctvo pôdohospodárstva zamýšľa prevziať a že tieto sú predmetom revízie

zákona č. 142/1947 Zb. v znení zákona 44/48 Sb. má alebo nemá následok prechodu vlastníctva na štát, či podpisom Zápisnice o prídele a odovzdaní pôdneho majetku v obci Mlynárce zo dňa 25. júla 1959 Štátnemu majetku, n. p. Nitra - Chrenová došlo zo strany prídelcov k vzdaniu sa majetku v súlade s § 132 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. 4.3.

názoru žalovaného 1/ sa odvolací súd pri riešení predmetnej otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, pretože najvyšší súd vo svojom uznesení sp.zn.6Cdo/84/2010 v časti posudzovania poznámky ,,zamýšľaného prevzatia“ vyslovil svoj názor, že sama poznámka o zábore a o zamýšľanom prevzatí nehnuteľnosti nemá účinky prechodu vlastníctva na štát, k právnemu prevzatiu, t. j. k nadobudnutiu vlastníctva k danému majetku štátom

zákona č. 215/1919 Zb. dochádza až vkladom vlastníckeho práva pre štát na návrh pozemkového úradu - § 26 zákona č. 329/1920 Sb. 4.4. Takisto Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn. 4Cdo/165/2013 uviedol, že prevzatím

§ 6ods.

1 zákona č. 142/1947 Sb. sa rozumelo právne prevzatie nehnuteľnosti v súlade z II. časťou náhradového zákona nazvanou „prevzatie“, pričom právnym prevzatím bol vklad nehnuteľnosti vlastníckeho práva na štát na návrh pozemkového úradu

§ 26a nasl.

náhradového zákona. 4.

  1. Ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu v otázke posúdenia prevzatia nehnuteľnosti štátom, ako aj posúdenia poznámky zamýšľaného prevzatia je iná, ako je záver krajského súdu v napadnutom rozsudku. V uvedenom videl dovolací dôvod s poukazom na ust. § 421 ods. 1 písm. a) CSP. 4.
  2. Z vyššie uvedenej skutočnosti je jednoznačné, že žalovaný 1/ je pôvodným vlastníkom nehnuteľností tvoriacich predmet sporu a vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na štát žiadnym spôsobom neprešlo, a preto záver odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie je v tejto súvislosti absolútne nesprávny, (že vlastnícke právo na štát prešlo) a takýmto nesprávnym právnym posúdením otázky v odvolacom konaní došlo k nesprávnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu. Zároveň poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČSR in.Boh 9307/38, s ktorým sa žiadny súd riadnym spôsobom nevysporiadal. 4.
  3. Posúdenie otázky, či podpisom Zápisnice o prídele a odovzdaní pôvodného majetku v obci Mlynárce zo dňa

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.