Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Obdo/31/2023 Identifikačné číslo spisu: 6119258662 Dátum vydania rozhodnutia: 30.07.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Andrea Moravčíková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:

§ 420písm.

1. f)CSP je jednoznačné, že pre naplnenie dôvodu pre prípustnosť dovolania s poukazom na toto ustanovenie musí ísť o nesprávny procesný postup súdu, a teda sa jedná o situáciu, kedy súd neumožní strane sporu, aby bola prítomná pri dokazovaní, aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, alebo kedy by súd nedoručil strane jednotlivé listinné dôkazy a na pojednávaní nevykonal dokazovanie zákonným spôsobom. 51. Zároveň dovolací súd uvádza, že dovolacím dôvodom podľa § 420 CSP, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania, nie je dovolateľom namietané nesprávne alebo nedostatočné zistenie skutkového stavu. Rovnako prípustnosť dovolania nezakladá ani zhodnotenie vykonaných dôkazov súdom odchylne od návrhu a názoru sporovej strany, keďže ide o skutkovú rovinu posudzovania sporu. Dovolací súd poukazuje na ustanovenie § 442 CSP, podľa ktorého dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, z čoho vyplýva, že skutkový stav veci zistený odvolacím súdom nepodlieha prieskumu v dovolacom konaní. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. 52. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd nezistil pochybenie zo strany súdov, ktorým by bolo spochybnené právo žalovaného na spravodlivý proces, keď odvolací súd v napadnutom rozsudku (rovnako ako aj súd prvej inštancie) sa podrobne až vyčerpávajúco vysporiadal s obranou žalovaného, založenou na tvrdení, o relatívnej neplatnosti zmluvy o preprave tovaru z dôvodu omylu, ako aj nepreukázaní tvrdenia žalovaného o vedomosti žalobcu, že v časte vystavenia objednávky mal tento vedomosť, že nebude môcť prepravu vykonať ku dňu 22.1.2018, pričom vzal do úvahy aj skutočnosti vyplývajúce z čestného prehlásenia spoločnosti FialaTransport s.r.o., resp. zo zmluvy uzavretej medzi žalobcom a uvedenou spoločnosťou. Uvedené skutočnosti pri rozhodovaní súdy posúdil, čo vyplýva aj z bodu 41. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie a bodu 56.-59. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolací súd preto konštatuje, že námietka žalovaného o nevykonaní náležitého dokazovania v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci nie je dôvodná. 53. Záverom k uvedenej námietke dovolací súd ešte uvádza, že dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod) a či konajúcimi súdmi prijaté závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm.
2. f)CSP, avšak dovolací súd tieto vady v prejednávanej veci nezistil. K námietke nepreskúmateľnosti, arbitrárnosti a nedostatočného odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu 54. Ohľadom tvrdenej nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho rozhodnutia dovolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý proces nepochybne patrí právo sporovej strany na preskúmateľné a dostatočne odôvodnené súdne rozhodnutie s náležitosťami vyžadovanými zákonnou úpravou procesného práva (sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Na to, aby odôvodnenie rozhodnutia spĺňalo všetky zákonom požadované náležitosti, nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď na každý argument sťažovateľa. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgias c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). 55. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (§ 220 ods. 2 CSP). 56. Pokiaľ sa odvolací súd po preskúmaní veci a napadnutého rozhodnutia stotožní s názorom vysloveným súdom prvej inštancie bez toho, aby vytkol obsah odôvodnenia rozhodnutia, nemožno túto skutočnosť považovať za vadu, ktorá by napĺňala predpoklady zákonom stanoveného dovolacieho dôvodu len preto, že sporová strana s rozhodnutím nesúhlasí.

§ 393ods.

2 CSP, upravujúceho náležitosti odôvodnenia rozhodnutí odvolacieho súdu, vyplýva, že odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uvedie stručný obsah napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní, prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax; ustanovenia § 387 ods. 2 a 3 tým nie sú dotknuté. 57. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

§ 387ods.

3 CSP vo väzbe na ust. § 393 ods. 2 veta prvá CSP vyplýva, že odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami/námietkami uvedenými v odvolaní. 58. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Argumentácia odvolacieho súdu je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, logické a presvedčivé. Je z neho zrejmé, z ktorých skutkových zistení a právnych úvah vychádzal, keď (aj

1. on)dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. Odvolací súd sa dôsledne vysporiadal aj s odvolacími námietkami žalovaného (k relatívnej neplatnosti z dôvodu omylu, k nepreukázaniu vedomosti žalobcu o nemožnosti vykonania prepravy ku dňu 22.1.2018, k námietke premlčania k porušeniu zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov konaním a postupom žalobcu, ako aj k cene prepravy), pričom zreteľne vysvetlil, prečo tieto skutočnosti nemenia nič na závere o dôvodnosti podanej žaloby. 59. K zjavnej neodôvodnenosti (arbitrárnosti) rozhodnutí všeobecných súdov sa vyjadril ústavný súd ďalej tak, že je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 Ústavy (II. ÚS 302/2019-44 z 20. februára 2020, ods. 17). 60. K námietke nedostatočného odôvodenia rozsudku odvolacieho súdu, dovolací súd uvádza, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04). 61. Po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel dovolací súd k záveru, že potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí. Rozhodnutie obsahuje zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok, pričom odvolací súd sa náležitým spôsobom zaoberal aj odvolacou argumentáciou žalovaného. Súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedli rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísali priebeh konania, stanoviská sporových strán k prerokovávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citovali právne predpisy, ktoré aplikovali na daný prípad a z ktorých vyvodili svoje právne závery. 62. Z rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, prečo rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a akými podstatnými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, stotožňujúc sa so závermi súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia ohľadom relatívnej neplatnosti zmluvy o preprave tovaru z dôvodu omylu, keďže nebolo preukázané, že žalobca v čase vystavenia objednávky žalovaného pre žalobcu mal informácie a vedomosť, že prepravu nebude môcť vykonať ku dnu 22.1.2018, tiež nebola preukázaná výslovná požiadavka žalovaného na vykonanie prepravy osobne priamo žalobcom a jeho motorovým vozidlom, súdy sa tiež vyjadrili k cene prepravy a informáciám o osobe subdodávateľa tak, že tieto skutočnosti/oznámenie si žalovaný v objednávke nevymienil. Dovolací súd má za to, že dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu obsahuje dostatočnú argumentáciu k relevantným odvolacím námietkam a nie je možné považovať ho za nedostatočne odôvodnené, arbitrárne, resp. svojvoľné, a nie je mu možné vytýkať, že sa vo svojom rozhodnutí v odôvodnení dostatočne nevysporiadal s argumentáciou sporových strán, resp. žalovaného. 63. Dovolací súd v odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu a ani v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie nezistil ani iné prípadné logické nedostatky alebo rozpor v jednotlivých záveroch súdu. V tomto smere nezistil nesprávnosť a nezákonnosť procesného postupu odvolacieho súdu z hľadiska dodržania limitov daných úpravou civilného sporového konania pre zachovanie pravidiel spravodlivého súdneho procesu. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom súdu prvej inštancie vytvára organickú (kompletizujúcu) jednotu. Na základe vyššie uvedeného neobstojí ani žalovaného námietka nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, a preto dovolací súd nevzhliadol prípustnosť dovolania ani vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. 64. Záverom vo vzťahu k námietke dovolateľa, že žalovaný podľa dohovoru CMR reklamoval vykonanie prepravy dňa 24.1.2018 u žalobcu emailom v súlade s ust. čl. 30. ods. 3 dohovoru CMR, a teda si uplatnil nárok na náhradu za prekročenie dodacej lehoty vo výške dohodnutej prepravy podľa čl. 23 ods. 5 Dohovoru CMR, namietajúc, že s touto skutočnosťou sa odvolací súd ako ani súd prvej inštancie nevysporiadali, poukazuje najvyšší súd na odôvodnenie súdu prvej inštancie v bodoch 42 až 44 a odvolacieho rozhodnutia v bode 63. Súdy nižšej inštancie uviedli, že predmetom konania v danej veci je nárok uplatnený z titulu nezaplatenia dohodnutej odplaty za vykonanie prepravy a nie nárok na náhradu pri prekročení dodacej lehoty podľa ust. čl. 30 ods. 3 dohovoru CMR. Tiež, že z listu žalovaného (bez uvedenia dátumu) adresovaného žalobcovi, ktorým mu vrátil faktúru ako neoprávnenú s tým, že na základe nedodržania termínu nakládky a vykládky bude žalobcovi podľa článku 30 Dohovoru CMR krátená preprava v plnom rozsahu, nebolo preukázané, že žalobcovi ako dopravcovi bola písomná výhrada zaslaná do 21 dní po tom, čo sa zásielka dala do dispozície príjemcovi. Navyše, z uvedenej komunikácie vyplynula len tá skutočnosť, že žalovaný tvrdil, že si bude uplatňovať nárok na náhradu škody voči žalobcovi, pričom však žiadnym relevantným spôsobom tak neučinil, preto obrana žalovaného spočívajúca v tvrdenom uplatňovaní náhrady škody za prekročenie dodacej lehoty voči žalobcovi nebola súdmi akceptovaná. 65. Na základe uvedeného možno konštatovať, že súdy pri hodnotení skutkových zistení a skutkových záverov neopomenuli vziať do úvahy žiadnu z namietaných skutočností, či skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, z uvedeného je zrejmé ako a z akých dôvodov odvolací súd rozhodol, a podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu má všetky náležitosti v zmysle § 393 CSP. Samotná skutočnosť, že dovolateľ so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutí súdov oboch nižších inštancií nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm.
2. f)CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, a ani právo dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 66. Dovolací súd uzatvára, že vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu v zmysle § 420 písm.
3. f)CSP dovolateľ neuviedol taký nesprávny procesný postup súdu, ktorý mu znemožnil uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, teda v posudzovanom prípade nedošlo k vade zmätočnosti v zmysle citovaného ustanovenia, preto dovolací súd dovolanie žalovaného podľa § 447 písm.
4. c)CSP ako procesne neprípustné odmietol. 67. Dovolací súd ešte dopĺňa, že argumentácia žalovaného smerovala v zásade k úprave tzv. fixných zmlúv (žalovaný tvrdil, že dodanie do 22.1.2018 bola najdôležitejšia skutočnosť). V predmetnej veci zo zisteného skutkového stavu vyplývalo, že síce medzi stranami malo byť plnenie - dodanie tovaru na presný čas, avšak nebolo preukázané, že by pri oneskorenom plnení žalovaný nemal o plnenie záujem. Preto k argumentácii žalovaného smerujúcej k tomu, že daná zmluva o preprave predstavovala tzv. fixnú zmluvu, u ktorej účinky odstúpenia nastávajú priamo zo zákona (§ 349 ods. 3 OBZ), dovolací súd už len ako doplnenie komplexnosti úvah súdov nižšej inštancie a obiter dicta uvádza, že za fixné sa považujú vo všeobecnosti zmluvy, z obsahu ktorých vyplýva, že veriteľ nemá záujem na splnení záväzku po dobe stanovenej pre splnenie. Uvedené z vykonaného dokazovania nevyplynulo, a to ani zo zmluvy o preprave, ani z objednávky žalovaného, ani z iného dojednania alebo vyjadrenia žalobcu či žalovaného, že žalovaný nemá záujem na neskoršom splnení záväzku s následkom, že pri omeškaní dlžníka (žalobcu) plnenie odmietne. Pre kvalifikáciu zmluvy ako fixnej nestačí iba zdôraznenie záujmu veriteľa, tu žalovaného, na včasnom plnení záväzku. Z obsahu zmluvy, resp. objednávky nevyplynuli účinky zániku pri jej porušení, preto zmluvu o preprave nebolo možné vyhodnotiť ako zmluvu fixnú, keďže ani z povahy veci nevyplynulo, že na oneskorenom plnení žalovaný nemal záujem, čo správne súdy nižšej inštancie aj vyhodnotili. V tomto smere bolo podstatné zistenie, že k vykonaniu prepravy a dodaniu a prevzatiu tovaru v konečnom dôsledku došlo, teda nárok na odmenu za vykonanú prepravu žalobcovi nepochybne vznikol. 68. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd odmietol dovolanie žalovaného podľa ustanovenia § 447 písm.
5. c)CSP vo vzťahu k dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 420 písm.
6. e)a písm.
7. f)CSP, lebo smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. 69. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ustanovenia § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej strane - žalobcovi priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne okresný súd podľa § 262 ods. 2 CSP. 70. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.