Obsah (7)

§ 66c§ 18§ 127§ 355§ 29§ 365§ 387

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Obo/4/2024 Identifikačné číslo spisu: 1000898046 Dátum vydania rozhodnutia: 29.07.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Andrea Sedlačková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

obsahu zodpovedá odvolacím dôvodom v zmysle § 365 ods. 1 písm. e), f) CSP. Svoju odvolaciu argumentáciu koncentrovala do tvrdenia, že všetky podklady týkajúce sa konkurznej veci odovzdala nastupujúcemu správcovi JUDr. Hurtišovi, čím stratila nad nimi kontrolu, avšak súdu nič nebránilo, aby tieto doklady vyžiadal od nového správcu. Keďže nie je zrejmé, či to súd urobil, je

jej názoru predčasné prijať záver o nezdokladovaní nákladov na ekonomickú činnosť. V snahe dopátrať sa k dokladom požiadala svoju ekonómku, aby uvedené doklady vyhľadala vo svojej účtovnej evidencii a tieto doklady odvolateľka priložila k odvolaniu (faktúry č. 2006/25, č. 2007/31 a č. 2008/36 v celkovej sume 45.000,- Sk (1.493,726 eura) vystavené Ing. N. J.; ďalej súpis činností - nákladov na ekonomiku a dohody, na základe ktorých boli práce vykonávané). Poukázala na skutočnosť, že jej nebolo daňovým úradom alebo inou inštitúciou vytknuté, že by si neplnila svoje povinnosti voči nim.

odvolateľky celková výška ekonomických nákladov zodpovedá sume 7.245,47 eura. Zároveň bolo vyplatené aj cestovné vo výške 303,50 eura v súlade s dohodami doloženými od ekonómky. Ďalej uviedla, že ostatné výdavky spojené s archívnou alebo predarchívnou činnosťou sa nachádzajú alebo by sa mali nachádzať u JUDr. Hurtiša. Skutočnosť, že všetky doklady týkajúce sa konkurzu boli odovzdané JUDr. Hurtišovi dokazuje už niekoľkokrát predložený úradný záznam (úradný záznam zo dňa 8.4.2009 pripojený k odvolaniu).

1. V závere odvolania uviedla, že nesúhlasí so skrátením odmeny tak, ako je to uvedené v predmetnom uznesení, nakoľko túto si uplatnila v zmysle § 7 vyhlášky č. 493/1991 Zb. v sume 320.356,- Sk (10.633,87 eura) v spojení s § 6 vtedy platnej vyhlášky účinnej od 8.10.
2. Terajší správca konkurznej podstaty vo svojich výpočtoch poukazuje na vyhlášku o odmenách správcov, ktorá bola platná až od 1.7.
3. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie vo veci.
4. Súčasný správca konkurznej podstaty úpadcu vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 30.1.2024 uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za vecne správne, keď pri neschválení výdavkov odvolateľky súd prvej inštancie správne vychádzal z obsahu spisu v čase vydania rozhodnutia a na neskôr predložené dokumenty nie je možné prihliadnuť. V bodoch 30 až 34 napadnutého rozhodnutia konajúci súd zrozumiteľným spôsobom odôvodnil výpočet odmeny, ktorý odvolateľkou nebol žiadnym relevantným spôsobom v odvolaní vyvrátený. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu ako vecne správne.
5. Veriteľ 2/ vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 16.2.2024 rovnako navrhol potvrdenie napadnutého uznesenia v celom rozsahu. Vo vzťahu k úradnému záznamu zo dňa 8.4.2009 uviedol, že tento nespĺňa náležitosti odovzdávacieho protokolu a nie je z neho zrejmé, ktoré konkrétne doklady boli JUDr. Hlaváčovou odovzdané JUDr. Hurtišovi a preto tvrdenie odvolateľky, že JUDr. Hurtiš nepredložil súdu všetky doklady, neobstojí. Veriteľ 2/ má za to, že v tomto prípade aj vzhľadom na § 29 ods. 1 ZKV je dôkazné bremeno preukázania právneho dôvodu vzniku a výšky nákladov nepochybne na strane odvolateľky. Zároveň zo spisu, ako aj z napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie odvolateľku opakovane vyzýval na doloženie dokladov a ak by bolo pravdivé tvrdenie odvolateľky o vyplatení nákladov v súlade s právnymi predpismi, mali by o týchto skutočnostiach existovať aj relevantné doklady, ktoré mala odvolateľka možnosť do rozhodnutia o schválení konečnej správy súdu doložiť. Vzhľadom na nepreukázanie právneho dôvodu vzniku a výšky predmetných sporných výdavkov relevantnými dokladmi do schválenia konečnej správy súdom, nie je už možné na dodatočne doložené doklady (v odvolacom konaní) prihliadať. V ďalšej časti vyjadrenia veriteľ 2/ namietal tiež neplatnosť k odvolaniu pripojených dohôd o vykonaní práce a dohôd o pracovnej činnosti. Veriteľ 2/ nesúhlasí ani s tvrdením odvolateľky v súvislosti so skrátením odmeny a má za to, že súd prvej inštancie správne určil odmenu vo výške 1.302,86 eura.
6. Odvolateľka vo svojej replike zo dňa 4.4.2024 zotrvala na svojom stanovisku tak ohľadom výpočtu odmeny, ako aj úhrady nákladov za ekonomické služby.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací pred samotným vecným prejednaním odvolania najskôr zisťoval, či odvolanie smeruje proti uzneseniu, proti ktorému je prípustné. 14.

§ 66cods.

1 ZKV ak tento zákon neustanovuje inak, po vyhlásení konkurzu a po povolení vyrovnania doručujú sa písomnosti súdu zverejnením v Obchodnom vestníku a vyvesením na úradnej tabuli súdu s výnimkou a) výzvy, b) opatrenia, c) uznesenia o vedení konania, d) uznesenia

§ 18ods.

1,

1. e)uznesenia, ktorým sa ustanovuje súdny znalec,
2. f)uznesenia, ktorým sa ukladá povinnosť

§ 127ods.

3 Občianskeho súdneho poriadku. 15.

§ 66cods.

3 veta prvá ZKV lehota na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu zverejnenému v Obchodnom vestníku je 30 dní odo dňa zverejnenia. 16.

§ 355ods.

2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

1. Dňa
2. júla 2005 nadobudol účinnosť zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“), ktorý ustanovením § 208 (okrem iných) zrušil aj zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Z prechodných ustanovení § 206 ods. 1 ZoKR vyplýva, že konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace, sa spravujú

doterajších právnych predpisov. Keďže konkurz na majetok úpadcu I M A, spol. s r.o., IČO: 31 428 720 bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3K/243/2000 zo dňa 18.3.2003, t.j. pred nadobudnutím účinnosti ZoKR, v zmysle prechodného ustanovenia § 206 ods. 1 ZoKR sa spravuje

ustanovení doterajšieho právneho predpisu, ktorým je zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, ktorý obsahuje tak hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne ustanovenia. ZKV je osobitným procesným predpisom (lex specialis) k Občianskemu súdnemu poriadku (ďalej len „OSP“) ako všeobecnému procesnému predpisu (lex generalis), pričom ustanovenia OSP, sa primerane použijú len vtedy, ak ZKV nemá osobitné procesné ustanovenie. Procesné ustanovenia OSP sa teda subsidiárne použijú vtedy, ak ZKV nemá osobitnú právnu úpravu (§ 66e ods. 1 ZKV). 18. Občiansky súdny poriadok bol účinný do 30. júna 2016. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť nový civilný procesný kódex, ktorým je Civilný sporový poriadok. Uvedený procesný predpis na rozdiel od právnej úpravy v OSP zmenil koncepciu prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu vydanému vo forme uznesenia. Ustanovenie § 357 CSP vzťahujúce sa na uznesenia vydané

CSP stanovuje taxatívny výpočet uznesení, proti ktorým je odvolanie prípustné. Prípustnosť odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie však môže vyplývať aj z osobitných právnych predpisov, medzi ktoré nesporne patrí aj zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. V konaniach

ZKV sa (okrem opatrenia) rozhoduje formou uznesenia, proti ktorému je odvolanie prípustné, pokiaľ tak ustanovuje tento zákon ako lex specialis. 19. Zo ZKV prípustnosť odvolania proti napadnutému uzneseniu vyplýva z ustanovenia § 66c ods. 3 ZKV. Z § 357 písm.

1. a)až
2. o)CSP prípustnosť odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie o schválení konečnej správy nevyplýva. Odvolací súd vzhľadom na vzniknutú situáciu, keď odvolanie osobitný právny predpis pripúšťa v nadväznosti na OSP, ktorý bol nahradený CSP, ktorý odvolanie v tejto veci nepripúšťa, sa odvolaním v súlade s princípom všeobecnej spravodlivosti

čl. 4 ods. 2 CSP zaoberal a podrobil ho vecnému prieskumu.

1. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie v rozsahu a z dôvodov v ňom uvedených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie bývalej správkyne JUDr. Evy Hlaváčovej nie je dôvodné.
2. Odvolanie bývalej správkyne smeruje len proti výroku I. napadnutého uznesenia, pričom explicitne je v odvolaní uvedený iba výrok I. bod 3 (neschválenie časti výdajov a nákladov uplatnených bývalou správkyňou). V závere odvolania bývalá správkyňa prezentuje aj nesúhlas so skrátením odmeny, a teda z obsahu odvolania možno vyvodiť, že smeruje tiež proti výroku I. bod 4 v časti určenia odmeny bývalej správkyne JUDr. Evy Hlaváčovej. Odvolanie nesmeruje proti výroku II. napadnutého uznesenia, o ktorom nie je v odvolaní ani zmienka.
3. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom je nutné uviesť, že napriek absencii jednoznačného uvedenia odvolateľkou aplikovaného zákonom predpokladaného odvolacieho dôvodu, je možné konkrétne odvolacie dôvody zodpovedajúce § 365 ods. 1 písm. e), f) CSP odvodiť z obsahu odvolania. Samotná odvolacia argumentácia však opodstatnenosť ani jedného z týchto zákonom upravených odvolacích dôvodov nepreukazuje, a to z nasledovných dôvodov. 23.

§ 29ods.

1 ZKV správca podáva súdu správy o speňažovaní majetku z podstaty. Konečnú správu spolu s vyúčtovaním svojej odmeny a výdavkov predloží súdu po speňažení majetku z podstaty. Odmenu a výdavky vyúčtujú aj osobitní správcovia a zástupca správcu, ako aj tí, ktorých súd v priebehu konania zbavil funkcie správcu. 24.

§ 29ods.

3 ZKV súd preskúma konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov, odstráni po vypočutí správcu zistené chyby alebo nejasnosti a upovedomí o konečnej správe a vyúčtovaní úpadcu a konkurzných veriteľov. Upozorní pritom, že do 15 dní odo dňa, keď konečná správa a vyúčtovanie boli vyvesené na úradnej tabuli súdu, môžu proti nim podať námietky. 25. Odvolateľka svoje odvolanie postavila predovšetkým na tvrdení, že všetky podklady týkajúce sa predmetnej konkurznej veci odovzdala bývalému správcovi JUDr. Hurtišovi, a teda súd si mal potrebné doklady vyžiadať od neho. Súčasne argumentovala tým, že v rámci prípravy odvolania dodatočne zabezpečila od svojej ekonómky ďalšie doklady z účtovnej evidencie. Odvolací súd poukazuje na znenie § 29 ods. 1 ZKV, z ktorého vyplýva, že odmenu a výdavky vyúčtujú aj tí, ktorých súd v priebehu konania zbavil funkcie správcu, t.j. táto zákonná povinnosť sa nesporne vzťahovala aj na odvolateľku. Vyúčtovanie odmeny a výdavkov predpokladá nielen uvedenie konkrétnych súm, ale aj doloženie alebo označenie konkrétnych podkladov, ktoré preukazujú správnosť jednotlivých účtovaných položiek a tým umožňujú ich verifikovateľnosť. Predbežnú správu zo dňa 3.3.2009 obsahujúcu rozpis príjmov a výdavkov a vyčíslenie odmeny odvolateľka bez akýchkoľvek príloh predložila súdu prvej inštancie dňa 6.3.2009 (č. l. 305 - 308 súdneho spisu). Pri vyčísľovaní jednotlivých položiek však odvolateľka nepochybne musela vychádzať z konkrétnych účtovných a iných podkladov a rovnako si musela byť vedomá toho, že pri následnej kontrole bude nevyhnutné jednotlivé položky konkurzným súdom verifikovať a v prípade chýb alebo nejasností bude potrebné z jej strany podať vysvetlenie. Argumentácia odovzdaním všetkých podkladov bývalému správcovi JUDr. Hurtišovi teda sama osebe nemôže obstáť, a to obzvlášť za situácie, keď z úradného záznamu zo dňa 8.4.2009, formulovaného len veľmi všeobecne a postrádajúceho akúkoľvek prílohu, nie je zistiteľný konkrétny obsah odovzdávanej agendy úpadcu. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie po obdržaní námietok veriteľov 1/ a 2/ opakovane vyzýval tak odvolateľku ako bývalú správkyňu, ako aj vtedajšieho správcu JUDr. Hurtiša na predloženie dokladov k sporným položkám. Už v prvej výzve súdu prvej inštancie zo dňa 7.2.2013 (č. l. 684 súdneho spisu), ktorej prílohou boli námietky veriteľov, boli odvolateľka a vtedajší správca JUDr. Hurtiš vyzvaní, aby sa v stanovenej lehote vyjadrili k časti týkajúcej sa ich výdavkov a uplatnených nárokov spolu s predložením súvisiacich listín. Následne na základe žiadostí odvolateľky jej bola súdom prvej inštancie zaslaná konečná správa (č. l. 685 - 686 súdneho spisu) a bola jej predĺžená lehota na podanie vyjadrenia k námietkam (č. l. 689 súdneho spisu), avšak napriek tomu k doloženiu kompletnej dokumentácie k sporným položkám z jej strany nedošlo. Vyjadrenie odvolateľky zo dňa 5.4.2013 (č. l. 690 súdneho spisu) obsahovalo iba všeobecné tvrdenia bez uvedenia akýchkoľvek konkrétnych a relevantných zdôvodnení sporných položiek, keď napríklad v súvislosti s namietanou výškou ekonomických nákladov odvolateľka len všeobecne vymenovala obsah úkonov a uviedla, že suma nákladov za obdobie rokov 2003 - 2009 predstavovala cca 1.200,- eur, čo rozhodne nemožno považovať za relevantné zdôvodnenie uplatňovaných ekonomických nákladov vo výške 7.245,47 eura. K vyjadreniu bol priložený len odvolateľkou vypracovaný rozpis a cestovné príkazy, ktoré preukazovali len časť uplatňovaných cestovných výdavkov. V neposlednom rade je potrebné poukázať tiež na skutočnosť, že odvolateľka nielenže mala povinnosť zdokladovať ňou uplatnené výdavky a náklady, ale zjavne mala i reálnu možnosť dokumentáciu k spornej časti svojich výdavkov skompletizovať a predložiť súdu, keďže aj v rámci prípravy odvolania od svojej ekonómky zabezpečila ďalšie doklady a pripojila ich k odvolaniu. Odvolateľka bola súdom prvej inštancie opakovane predvolávaná na pojednávania, ktorých predmetom bolo prejednanie konečnej správy, a teda súdom prvej inštancie jej aj touto formou bola opakovane poskytnutá možnosť na prezentovanie svojich stanovísk, avšak túto možnosť nevyužila a svoju neúčasť opakovane ospravedlňovala. Z konečnej správy predloženej bývalým správcom JUDr. Hurtišom, ako aj z jeho následných vyjadrení smerom k súdu vyplýva, že súdu predložil všetky podklady, ktoré mal k dispozícii s tým, že odvolateľku opakovane bezúspešne vyzýval na predloženie ďalších dokladov. Z obsahu spisu vyplýva vykonanie vysokého počtu procesných úkonov súdom prvej inštancie, ktorých cieľom bolo zabezpečenie podkladov v dostatočnom rozsahu a obsahu potrebnom pre posúdenie námietok veriteľov a následné rozhodnutie o konečnej správe, pri ktorom súd prvej inštancie vychádzal z podkladov tvoriacich súčasť spisu v čase jeho rozhodovania. Na základe vyššie uvedeného je zo strany odvolacieho súdu nutné ustáliť záver o irelevantnosti odvolacej argumentácie odvolateľky, ktorou namieta, že napadnuté rozhodnutie v časti jeho výroku I. bod 3 vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Zároveň nie sú naplnené ani odvolacie dôvody

§ 365ods.

1 písm. e) CSP (nevykonanie navrhnutých dôkazov na zistenie rozhodujúcich skutočností) a ani

§ 365ods.

1 písm. f) CSP (nesprávne skutkové zistenia).

1. Odvolateľka v prípade listín pripojených k odvolaniu neuvádza žiadne dôvody, pre ktoré ich nemohla od svojej ekonómky zabezpečiť a následne predložiť súdu prvej inštancie skôr (ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia), v dôsledku čoho s poukazom na ustanovenie § 366 CSP nesporne ide o neprípustné novoty v odvolacom konaní, keďže v danom prípade odvolateľka ani netvrdila a ani nepreukázala žiaden zo zákonom predpokladaných dôvodov prípustnosti novôt.
2. Vo vzťahu ku konkrétnym sporným položkám odvolateľkou uplatňovaných výdavkov odvolanie neobsahuje žiadne relevantné a konkrétne tvrdenia spochybňujúce správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. V súvislosti s ekonomickými nákladmi sa odvolateľka obmedzila len na tvrdenie, že ich výška zodpovedá sume 7.245,47 eura, čo však nevyplýva z dokladov, ktoré mal k dispozícii súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní (bod 26 odôvodnenia napadnutého uznesenia). Námietka, že súd prvej inštancie nepriznaním nákladov na ekonomiku navodil dojem, ako by si odvolateľka neplnila povinnosti súvisiace s účtovníctvom, nepredstavuje odvolaciu argumentáciu spôsobilú privodiť pre odvolateľku priaznivejšie rozhodnutie, nakoľko súd prvej inštancie nekonštatoval záver o nerealizovaní účtovníctva úpadcu, ale s poukazom na obsah spisu konštatoval nepreukázanie konkrétnej výšky uplatňovaných nákladov na ekonomiku. V súvislosti s neschválenou časťou výdavkov týkajúcich sa predarchívnej a archívnej činnosti v sume 3.319,39 eura odvolateľka v odvolaní taktiež neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by malo vyplývať reálne vynaloženie výdavkov nad rámec zmlúv, ktoré pri svojom rozhodovaní zohľadňoval súd prvej inštancie (bod 28 odôvodnenia napadnutého uznesenia). Odvolanie neobsahuje žiadnu ucelenú argumentáciu ani vo vzťahu ku konkrétnej sume neschválenej časti výdavkov spojených s cestovným a vôbec žiadnu argumentáciu vo vzťahu k neschváleným nákladom na súdny poplatok vo výške 199,16 eura.
3. V závere svojho odvolania odvolateľka prezentovala svoj nesúhlas so skrátením odmeny. Určenie odmeny je obsahom rozhodnutia obsiahnutého vo výroku I. bod 4 napadnutého uznesenia. Túto časť odvolania odvolateľka zdôvodnila tým, že odmenu si uplatnila v zmysle § 7 vyhlášky č. 493/1991 Zb. v sume 320.356,- Sk (10.633,87 eura) v spojení s § 6 vtedy platnej vyhlášky účinnej od 8.10.2001 a terajší správca konkurznej podstaty vo svojich výpočtoch poukazuje na vyhlášku o odmenách správcov, ktorá bola platná až od 1.7.
4. V súvislosti s takto formulovanou odvolacou argumentáciou je nutné zo strany odvolacieho súdu konštatovať, že z nej nie je zrejmé, v čom okrem svojho nesúhlasu so skrátením odmeny odvolateľka vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, z ktorého bodov 30 a 31 nepochybne vyplýva, že s prihliadnutím na dátum vyhlásenia konkurzu (18.3.2003) aj súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní aplikoval § 6, § 7 vyhlášky č. 493/1991 Zb. v znení jej novely zavedenej vyhláškou č. 398/2001 Z.z., ktorá bola účinná od 8.10.
5. Z bodu 33 odôvodnenia následne vyplýva, že súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom veriteľa 2/ vychádzajúcim z vyhlášky č. 292/2005 Z.z. účinnej od 1.7.
7. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti možno považovať konanie konkurzného súdu spočívajúce v schválení končenej správy o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu konkurznej podstaty za správne a súladné s § 29 ZKV.
8. Keďže odvolanie bývalej správkyne nebolo spôsobilé z dôvodov v ňom uvedených vyvrátiť alebo spochybniť závery prijaté prvoinštančným súdom v napadnutom uznesení, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrok I., body 3 a 4)

§ 387ods.

1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 31. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).