3, resp. § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) Mestskému súdu Bratislava III ako súdu príslušnému na jej prejednanie. Mestský súd Bratislava III s postúpením sporu nesúhlasil a spis predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o kauzálnej príslušnosti
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Svoj nesúhlas odôvodnil tým, že žalobkyňa aj žalovaný sú vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi susediacich nehnuteľností, pričom žalovaný ani po výzve žalobkyne neodpratal z pozemku žalobkyne stavebný odpad po vykonaných stavebných prácach na múre deliacom nehnuteľnosti sporových strán. Po márnom uplynutí určenej lehoty tak urobila sama žalobkyňa a náklady s tým spojené si uplatňuje od žalovaného titulom náhrady škody. Zdôraznil, že nejde o spor medzi podnikateľmi a medzi sporovými stranami neexistuje žiadny obchodný záväzkový vzťah, či už relatívny v zmysle § 261 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Obchodný zákonník“ alebo „ObZ“), absolútny (§ 261 ods. 6), alebo fakultatívny (§ 262 ObZ). Zároveň konanie nevyplýva z prvej a ani z druhej časti Obchodného zákonníka, a teda ide o občianskoprávny spor, ktorý nesúvisí s podnikateľskou činnosťou jeho účastníkov. Keďže žalobkyňa sa podanou žalobou domáha voči žalovanému občianskoprávneho nároku, nie je založená kauzálna príslušnosť Mestského súdu Bratislava III a na prejednanie sporu je vecne a miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV. 2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj Najvyšší súd SR“) ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Banská Bystrica a Mestskému súdu Bratislava III (§ 43 ods. 2 CSP) po preskúmaní veci dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu je dôvodný. 3.
1 zákona o upomínacom konaní, proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť. 4.
1 zákona o upomínacom konaní, odpor, ktorý súd neodmietol, odošle žalobcovi bez zbytočného odkladu spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci
Civilného sporového poriadku. 5.
3 zákona o upomínacom konaní, ak žalobca v lehote
odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie
Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd
6.
2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 7.
2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie v prvej inštancii je pre obvod Mestského súdu Bratislava IV príslušný Mestský súd Bratislava IV. 8.
CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 9.
1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.
152 CSP len do výšky žalobkyňou uplatneného nároku. Faktúru vystavenú žalobkyňou neuznáva nielen z vyššie uvedených dôvodov, ale aj preto, že z nej nie je možné určiť, akým spôsobom žalobkyňa vypočítala fakturovanú sumu a nie je zrejmé ani to, aké práce boli vykonávané. Žalovaný považuje za nespravodlivé, aby mu žalobkyňa fakturovala za úpravu terénu po prácach na sanácii ohradného múra, keď potreba takejto sanácie s najväčšou pravdepodobnosťou vznikla práve konaním žalobkyne pri výstavbe Administratívneho centra DIPLOMAT na pozemku žalobkyne.
1 zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, teda jednoznačne nepodnikateľský subjekt. Zároveň medzi stranami sporu neexistuje záväzkový vzťah, ktorý by bolo možné
ustanovení § 261 a § 262 ObZ posúdiť ako obchodný záväzkový vzťah, spravujúci sa ustanoveniami tretej časti Obchodného zákonníka. Najvyšší súd SR preto súhlasí s názorom Mestského súdu Bratislava III, že nie je založená jeho kauzálna príslušnosť na prejednanie a rozhodnutie danej veci. Nejedná sa totiž o spor obchodnoprávny (§ 22 CSP), zmenkový a šekový (§ 23 CSP), z nekalého súťažného konania a autorskoprávny (§ 26 CSP), z hospodárskej súťaže (§ 27 CSP), týkajúci sa rozhodcovského konania (§ 28 CSP), ani o spor z burzových obchodov (§ 29 CSP). 14. S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, nebolo možné v danom štádiu konania (pri nachádzaní príslušnosti súdu na konanie o spore) dospieť k inému záveru ako k tomu, že sa jedná sa o spor občianskoprávny, na ktorého prejednanie a rozhodnutie je
2 a § 13 v spojení s § 15 ods. 1 CSP vecne a miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.