Najvyšší súd 4 Obdo 58/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Pepelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Gabriely Mederovej v právnej veci ţalobcu: L., spol. s r. o., Ľ.B., IČO: X., zastúpeného JUDr. P.R., advokátkou, Z.B. proti ţalovanému: 1/ E., s. r. o., Košice, B.K., IČO: X., 2/ Ž.S., Bratislava, K.B., IČO: X., 3/ Ž.S., a. s., R.B., IČO: X., 4/ Ž.C.S., a. s., D.B., IČO: X., o určenie účinnosti právneho úkonu a o zaplatenie sumy 132 627,64 eur (3 995 540,37 Sk) s príslušenstvom, vedenej Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 32Cb 65/2002, na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 2Cob 198/2007-430 zo dňa
- novembra 2008, takto r o z h o d o l : Rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 2Cob 198/2007-430 zo dňa
- novembra 2008 z r u š u j e a vec mu vr a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : 4 Obdo 58/2011 2 Okresný súd Košice II rozsudkom, č. k. 32Cb 65/2002-343 zo dňa 22.05.2007 určil, ţe odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi spoločnosťou M., spol. s r. o. a ţalovaným 1/ dňa 23.03.2001, vykonané dňa 25.04.2001 spoločnosťou M., spol. s r. o., je právne účinné. Ţalovanému 2/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 577 330 Sk s 18% ročným úrokom z omeškania zo sumy 302 220 Sk od 16.12.2000 do zaplatenia, zo sumy 275 110 Sk od 13.01.2001 do zaplatenia a ţalovaným 3/ a 4/ uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobcovi istinu 3 418 210,37 Sk spolu s 18% ročným úrokom z omeškania zo sumy 644 980 Sk od 17.10.2000 do zaplatenia, zo sumy 130 514,67 Sk od 17.10.2000 do zaplatenia, zo sumy 14 200,34 Sk od 17.11.2000 do zaplatenia, zo sumy 9 323 Sk od 17.11.2000 do zaplatenia, zo sumy 30 000 Sk od 17.11.2000 do zaplatenia, zo sumy 22 055 Sk od 17.11.2000 do zaplatenia, zo sumy 661 300 Sk od 17.11.2000 do zaplatenia, zo sumy 304 340 Sk od 17.11.2000 do zaplatenia, zo sumy 14 200,34 Sk od 16.12.2000 do zaplatenia, zo sumy 9 323 Sk od 16.12.2000 do zaplatenia, zo sumy 30 000 Sk od 16.12.2000 do zaplatenia, zo sumy 21 450 Sk od 16.12.2000 do zaplatenia, zo sumy 662 700 Sk od 16.12.2000 do zaplatenia, zo sumy 14 200,34 Sk od 13.01.2001 do zaplatenia, zo sumy 9 323 Sk od 13.01.2001 do zaplatenia, zo sumy 30 000 Sk od 13.01.2001 do zaplatenia, zo sumy 19 690 Sk od 13.01.2001 do zaplatenia, zo sumy 711 790 Sk od 13.01.2001 do zaplatenia, zo sumy 14 200,34 Sk od 15.02.2001 do zaplatenia, zo sumy 15 565 Sk od 15.02.2001 do zaplatenia, zo sumy 15 000 Sk od 28.02.2002 do zaplatenia, zo sumy 14 200,34 Sk od 16.03.2001 do zaplatenia a zo sumy 19 855 Sk od 16.03.2001 do zaplatenia. Zároveň ţalovaným 2/, 3/, a 4/ uloţil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 488 525,60 Sk a na účet Okresného súdu Košice II sumu 1 574 Sk. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe pôvodný ţalobca (M., spol. s r.o.) sa jednak domáhal určenia, ţe odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi spoločnosťou M., spol. s r.o. a ţalovaným 1/ zo dňa 23.03.2001, vykonané dňa 25.04.2001, je právne účinné a nároku na zaplatenie sumy 3 995 540,37 Sk voči ţalovaným 2/, 3/ a 4/ spolu s úrokmi z omeškania. Súd mal za to, ţe ţalobca má naliehavý právny záujem na určení, ţe odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávok je právne účinné, s tým, ţe táto ţaloba má v danom 4 Obdo 58/2011 3 prípade nielen preventívny, ale aj reparačný cieľ. Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) bol daný uţ existenciou rozporu medzi právnymi účinkami vyvolanými oznámením postupcu o postúpení pohľadávok dlţníkovi (§ 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a účinkami vyvolanými odstúpením od zmluvy, t. j. jej zrušením, odstúpením (a teda aj vrátením týchto pohľadávok postupcovi). Za situácie, kedy ţalovaný 2/ obdrţal oznámenie od spoločnosti M., spol. s r.o. o postúpení jeho pohľadávok na ţalovaného 1/ a následne M., spol. s r.o. odstúpil od zmluvy, mal ţalobca (ako singulárny nástupca spoločnosti M., spol. s r.o.) naliehavý právny záujem na určení, ţe odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávok je účinné (odstránenie právnej neistoty nielen postupcu, ale aj dlţníka), a to najmä za situácie, ak ţalobca súčasne tvrdí, ţe tieto pohľadávky zostali neuhradené, t. j. k ich uspokojeniu ešte nedošlo, a teda pre ţalobcu je podstatné, komu majú byť tieto pohľadávky hradené. V konaní bolo nesporne preukázané, ţe pôvodný ţalobca M., spol. s r.o. postúpil na postupníka pohľadávky voči ţalovanému 2/ a tento nezaplatil odplatu v dojednanej lehote. M., spol. s r.o. vykonal úkon v písomnej forme, ktorým odstúpil od zmluvy o postúpení pohľadávok. Právnym následkom odstúpenia od zmluvy je jej zrušenie v zmysle § 351 Obchodného zákonníka, čoho dôsledkom je to, ţe ţalovaný 2/ prestal byť veriteľom pohľadávok uplatnených týmto ţalobným návrhom a tieto preto nemohli byť platne postúpené na ďalšie subjekty, a to N., a. s. a Š., s. r. o. Z uvedeného je preto nepochybné, ţe veriteľom týchto pohľadávok je ţalobca, ktorý po účinnosti odstúpenia od zmluvy nadobudol tieto pohľadávky postúpením zmluvou o postúpení pohľadávok od pôvodného veriteľa, a to M., spol. s r.o. Vo vzťahu k časti výroku voči ţalovaným 2/, 3/ a 4/ sa súd nestotoţnil s námietkou týchto ţalovaných, týkajúcou sa zániku pohľadávok vykonaním jednostranného započítania spoločnosťou Š., s. r. o. a čiastočne prisvedčil námietkam ţalovaného 2/ aţ 4/ týkajúcich sa pasívnej legitimácie. V konaní bolo sporné, či úkon, ktorým spoločnosť Š., s. r. o. vykonala započítanie vzájomných pohľadávok, je platným a účinným úkonom. Súd mal za to, ţe tento úkon nie je účinný, keďţe bol vykonaný dňa 09.04.2001, avšak jeho doručenie strane, ktorej bol určený, nastalo dňom 11.04.2001, pričom z výpovede svedka RSDr. J. mal súd 4 Obdo 58/2011 4 za preukázané, ţe ešte pred 12.04.2001 ţiadal ţalovaného 2/ o to, aby pozastavil postúpenie týchto pohľadávok. Toto nemoţno vykladať inak ako odvolanie oznámenia o postúpení, ktoré bolo najprv vykonané v ústnej forme a následne aj vo forme písomnej. Ţalovaný 2/ bol riadne informovaný o odvolaní oznámenia o postúpení pohľadávok a tento úkon aj takto pochopil, čomu svedčí aj tá skutočnosť, ţe zostávajúcu časť postupovanej pohľadávky vo výške 4 501 851,86 Sk z celkovej výšky 8 496 826,23 Sk zaplatil priamo pôvodnému ţalobcovi, a to čiastkovými platbami. Okrem toho mal súd za to, ţe jednostranné započítanie vykonané spoločnosťou Š., s. r. o. je neúčinné aj z toho dôvodu, ţe započítací prejav je moţné vykonať aţ po tom, keď sa stretnú pohľadávky spôsobilé na započítanie. V danom prípade bol úkon smerujúci k započítaniu vykonaný dňa 09.04.2001 (doručený ţalovanému 2/ dňa 11.04.2001), avšak oznámenie o tom, ţe spoločnosť N.., a. s. postupuje pohľadávky na spoločnosť Š., s. r. o. bolo ţalovanému 2/ doručené aţ 12.04.2001, teda jednoznačne po tom, ako došlo k doručeniu započítania. Kompenzačný prejav spoločnosti Š., s. r. o. preto nemohol byť platne účinný. Pokiaľ sa jedná o pasívnu legitimáciu ţalovaného 2/, tak súd ho zaviazal na úhradu čiastky 577 330 Sk s príslušenstvom z titulu nezaplatených odplát, vyúčtovaných pôvodným veriteľom M., spol. s r.o. ako ţalovanému 2/ v celkovej výške 577 330 Sk. Z týchto faktúr je zrejmé, ţe práve tieto dve faktúry sú vystavené na odberateľa Ţ.S., S., ostatné sú vystavené v prospech odberateľa Ţ.S., D.. Z ustanovení zákona č. 259/2001 Z. z. je zrejmé, ţe predmetom nepeňaţného vkladu do majetku novozaloţenej spoločnosti mali byť vymedzené účtovné organizačné jednotky, ktoré sa povaţovali za časti podniku, pričom tieto časti podniku boli taxatívne vymedzené v ustanovení § 3 ods. 2 písm. a/ aţ g/ uvedeného zákona. Medzi tento výpočet však nepatrila S., a preto tento záväzok nemohol prejsť s poukazom na ustanovenie § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka na Ţ., a. s. (právneho predchodcu ţalovaného 3/ a 4/). Na Ţ., a. s. prešli len tie záväzky, ktoré sa týkali uvedených organizačných jednotiek. V konaní nebolo preukázané, ţe by záväzky z týchto dvoch faktúr skutočne prešli na právneho predchodcu ţalovaného 3/ a 4/ a v tomto smere ţalovaný 2/ nenavrhoval ţiadne dôkazy. Ţalovaný 3/ uviedol, ţe tieto faktúry boli vystavené na S., teda organizačnú zloţku Ţ.S., ktorá zostala súčasťou ţalovaného 2/. Nebolo moţné ţalovaného 2/ zaviazať na celé plnenie rukou spoločnou a nerozdielnou (keďţe záväzky zo zostávajúcich 4 Obdo 58/2011 5 faktúr prešli na Ţ., a. s.), a to ani z titulu prípadného ručiteľského záväzku, s poukazom na jeho vylúčenie. Keďţe zostávajúce faktúry boli vystavené v prospech bývalej divízie Ţelezničných koľajových vozidiel a táto divízia v zmysle § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 259/2001 Z. z. bola ako časť podniku predmetom vkladu do Ţ., a. s., teda právneho predchodcu ţalovaného 3/ a 4/, tak ich súd zaviazal na úhradu týchto faktúr. Pri ustaľovaní pasívnej legitimácie vychádzal súd z toho, ţe tieto záväzky prešli na Ţ., a. s., táto však zanikla v priebehu súdneho konania rozdelením na dva samostatné subjekty, a to ţalovaného 3/ a 4/, a preto s poukazom na ustanovenie § 69 ods. 4 zaviazal ţalovaných 3/ a 4/ na plnenie spoločne a nerozdielne. Nebolo moţné prisvedčiť ani námietke premlčania, vznesenej ţalovaným 3/, pretoţe ţalobca si uplatnil právo na zaplatenie čiastky 3 995 540,37 Sk spolu s príslušenstvom podaním zo dňa 21.06.2004, a teda uvedený návrh došiel súdu pred uplynutím štvorročnej premlčacej lehoty, pričom tento návrh smeroval voči Ţ., a. s., keďţe ţalovaný 3/ ešte v tom čase neexistoval. Tým, ţe bolo uplatnené právo voči právnemu predchodcovi ţalovaného 3/, tak účinky uplatnenia nároku vo vzťahu k jeho právnemu predchodcovi zostávajú zachované. Súd v zmysle § 369 ods. 1 a § 502 Obchodného zákonníka, s poukazom na § 763a Obchodného zákonníka zaviazal ţalovaných aj na zaplatenie úrokov z omeškania, keďţe mal za preukázané, ţe ţalovaný 2/ aţ 4/ boli v omeškaní s úhradou svojich záväzkov. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.). Krajský súd v Košiciach rozsudkom, č. k. 2Cob 198/2007-430 zo dňa 18.11.2008 na odvolanie ţalovaných 2/, 3/ a 4/ zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu voči ţalovaným 2/, 3/ a 4/ v celom rozsahu zamietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému 2/ trovy konania vo výške 34 639 Sk, ţalovanému 3/ trovy konania vo výške 74 038 Sk a ţalovanému 4/ náhradu trov konania nepriznal. Zároveň uloţil ţalobcovi povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II sumu 1 574 Sk. 4 Obdo 58/2011 6 Odvolací súd sa nestotoţnil so záverom súdu prvého stupňa, ţe ţalobca mal naliehavý právny záujem na určení, ţe odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávok, vykonané dňa 25.04.2001 spoločnosťou M., spol. s r.o., je právne účinné. Podľa názoru odvolacieho súdu v čase rozhodovania súdu neexistoval naliehavý právny záujem na určení, ţe odstúpenie od zmluvy je právne účinné. Ţalobca sa mohol ţalobou vo vzťahu k všetkým ním označeným ţalovaným domáhať priamo plnenia a bez tohto určenia nebolo ohrozené právo. Určovacou ţalobou sa nepredišlo ţalobe na plnenie voči ţalovaným 2/, 3/ a 4/, ktorí naviac v konaní o určenie, ţe odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávok je právne účinné, neboli vecne legitimovaní. V danom prípade spoločnosť M., spol. s r. o. uzatvorila so spoločnosťou E., s. r. o., Košice Zmluvu o postúpení pohľadávok podľa § 524 aţ 530 Obchodného zákonníka a § 358 Obchodného zákonníka, a to dňa 23.03.
- Postupník E., s. r. o., Košice sa zaviazal odplatu vo výške 8 496 826,23 Sk uhradiť postupcovi v lehote 30 dní od uzavretia tejto zmluvy. Účastníci tejto zmluvy si nedohodli, ţe predmetné pohľadávky špecifikované v predmete zmluvy zo dňa 23.03.2001 nemoţno ďalej postúpiť pred uplynutím 30-dňovej lehoty od uzavretia zmluvy na zaplatenie odplaty v sume 8 496 826,23 Sk. Účastníci tejto zmluvy si mohli s poukazom na § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka dohodnúť zákaz postúpenia pohľadávky. Takáto dohoda sa mohla týkať zákazu postúpenia vôbec, na určitú dobu, v prospech konkrétne označenej osoby a pod. Spoločnosť M., spol. s r. o. v zmysle ustanovenia § 526 postúpenie pohľadávky oznámila dlţníkovi - Ţ.S.. Po postúpení pohľadávok spoločnosťou E., s. r. o., Košice spoločnosti N.., a. s., spoločnosť E., s. r. o., Košice oznámila Ţ.S., ţe postúpila pohľadávku voči Ţ.S. na spoločnosť N.., a. s. vo výške 8 496 826,23 Sk. Po uzatvorení zmluvy o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou N.., a. s. a spoločnosťou Š., s. r. o. spoločnosť N.., a. s. ako postupca oznámil Ţ.S., ţe svoju pohľadávku vo výške 3 995 540,37 Sk, vyplývajúcu z neuhradených faktúr, postúpil na postupníka Š., s. r. o. Tým, ţe spoločnosť Š., s. r. o. doručila právnemu predchodcovi ţalovaných započítací prejav - jednostranný právny úkon smerujúci na započítanie - jednostranné započítanie pohľadávok a záväzkov zo dňa 09.04.2004, došlo k zániku pohľadávok v rozsahu, v akom sa vzájomne kryli, a to v rozsahu 3 995 539,69 Sk, a teda došlo k zániku záväzku právneho predchodcu ţalovaných uhradiť sumu v celkovej výške 3 995 539,69 Sk, teda záväzku uhradiť faktúry, ktoré sú predmetom tohto sporu. 4 Obdo 58/2011 7 K zániku pohľadávky právneho predchodcu ţalobcu, ako aj záväzku Ţ.S. došlo predtým, ako spoločnosť M., spol. s r.o. odstúpila od zmluvy o postúpení pohľadávok. Ţiadosti o pozastavenie realizácie postúpenia pohľadávky zo dňa 23.03.2001, ktoré zasielala spoločnosť M., spol. s r. o. Ţ.S., nemohli vyvolať ţiadne právne účinky, keďţe právo postúpiť pohľadávku, resp. nepostúpiť pohľadávku mohol vyuţiť len veriteľ, nie dlţník. V konaní nebolo preukázané, ţe by spoločnosť Š., s. r. o. nenadobudla predmetné pohľadávky na základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávky v dobrej viere, a teda i prípadné relevantné odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávky, učinené spoločnosťou M., spol. s r. o., nemôţu mať vplyv na nadobudnutie pohľadávok spoločnosťami N.., a. s. a Š., s. r. o. Zo ţiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka ani Obchodného zákonníka nevyplýva, ţe v prípade odstúpenia od zmluvy dochádza tieţ k zániku všetkých zmlúv nadväzujúcich. Odvolací súd mal za to, ţe v čase vykonania jednostranného zápočtu spoločnosťou Š., s. r. o. vo vzťahu k Ţ.S., táto bola vlastníkom pohľadávky, i keď samotné postúpenie bolo dlţníkovi oznámené aţ dňa 12.04.
- Pre dlţníka to mohlo znamenať iba to, ţe do 12.04.2001 mohol svoj záväzok zaplatiť spoločnosti N.., a. s., k čomu však nedošlo. V dôsledku jednostranného započítania spoločnosťou Š., s. r. o. došlo k zániku pohľadávky, ktorá je predmetom sporu. Naviac, ţiadosti o pozastavenie realizácie postúpenia pohľadávky (oznámenie postupcu o odvolaní oznámenia) spoločnosť M., s. r. o. urobila po tom, čo došlo k zániku pohľadávok jednostranným započítaním, ktoré mohol veriteľ urobiť i bez súhlasu, prípadne aj proti vôli Ţ.S.. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd mal za to, ţe v čase rozhodovania súdu ţalobca nemal vo vzťahu k ţalovanému 2/ pohľadávku vo výške 577 330 Sk a vo vzťahu k ţalovaným 3/ a 4/ pohľadávku v celkovej výške 3 418 210,37 Sk. Preto odvolací súd povaţoval ţalobu o úhradu celkovej sumy 3 995 540,37 Sk vo vzťahu k ţalovaným 2/, 3/, 4/ za skutkovo i právne nedôvodnú. Keďţe sa ţalovaní 2/, 3/ a 4/ nedostali do omeškania s úhradou peňaţného záväzku, ţalobcovi nevzniklo ani právo na úroky z omeškania, s poukazom na ustanovenie § 369 ods. 1 a § 502 Obchodného zákonníka. 4 Obdo 58/2011 8 Odvolací súd zmenil tieţ výrok o náhrade trov konania a náhradu trov prvostupňového konania ţalobcovi a ţalovaným 2/, 3/ a 4/ nepriznal a úspešným ţalovaným 2/ a 4/ priznal s poukazom na ustanovenie § 224 a § 142 ods. 1 O. s. p. náhradu trov odvolacieho konania. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 16.02.
- Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie ţalobca z dôvodu, ţe odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, rozhodol na základe skutočností, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a na základe vykonaných dôkazov nesprávne zistil skutkový stav. Uviedol, ţe ţalobný návrh v časti určenia neúčinnosti odstúpenia od zmluvy sa výslovne týkal len ţalovaného 1/ a súhlasí, ţe ţalobca nemal naliehavý právny záujem na určení účinnosti odstúpenia od zmluvy vo vzťahu k ţalovaným 2/, 3/ a 4/. Ďalej sa nestotoţnil s názorom odvolacieho súdu, ţe došlo k započítaniu ţalovanej pohľadávky. V konaní nebolo preukázané ani to, o aké pohľadávky sa jedná, či ide o pohľadávky splatné alebo nesplatné a či bol zápočet prípustný. V tomto smere dôkazné bremeno zaťaţovalo ţalovaných 2/ aţ 4/, ktorí však ţiadne dôkazy v tomto smere nenavrhovali, a teda neuniesli svoju dôkaznú povinnosť. Podľa názoru dovolateľa, odstúpením od zmluvy z dôvodu nezaplatenia ţalovaných pohľadávok dochádza k zrušeniu zmluvy ex tunc, a preto došlo k zániku aj ďalších zmlúv na túto zmluvu nadväzujúcich. Poukázal na skutočnosť, ţe spoločnosť Š., s. r. o. vykonala započítanie ešte predtým, neţ bolo ţalovanému 2/ doručené oznámenie o postúpení pohľadávky na túto spoločnosť a v tomto období sa nemohli vzájomné pohľadávky kryť, tento úkon nebol dostatočne spôsobilý na započítanie. Navrhuje, aby dovolací súd zmenil rozhodnutie odvolacieho súdu tak, ţe vydá rozsudok zhodný s rozsudkom súdu prvého stupňa. K podanému dovolaniu sa vyjadrili ţalovaný 3/ a 4/. Ţalovaný 4/ súhlasil s právnym názorom odvolacieho súdu a tieţ mal za to, ţe ţalobca naliehavý právny záujem na určení účinnosti odstúpenia od zmluvy nepreukázal. Ďalej uviedol, ţe na základe zmluvy o podmienkach nákladnej prepravy, uzavretej medzi ţalovaným 2/ (právnym predchodcom ţalovaných 3/ a 4/) a spoločnosťou Š., 4 Obdo 58/2011 9 s. r. o., poskytol ţalovaný 2/ spoločnosti Š., s. r. o. prepravné výkony, ktorých cenu spoločnosť Š., s. r. o. nezaplatila. Spoločnosť Š., s. r. o. svoju pohľadávku nadobudnutú jej postúpením od spoločnosti N., a. s. jednostranne započítala na vzájomnú pohľadávku ţalovaného 2/, čím svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o podmienkach nákladnej prepravy vyrovnal. Ďalej poukázal na skutočnosť, ţe ţalovaný 2/ ako dlţník do procesu postupovania pohľadávok ţiadnym spôsobom nemohol zasiahnuť. Ďalší veritelia pohľadávky o zániku zmluvy medzi ţalobcom a ţalovaným 1/ nevedeli a pri nadobúdaní pohľadávky boli dobromyseľní. Vlastnícke právo k pohľadávke a právo disponovať s ňou stratil ţalobca uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávok so ţalovaným 1/. Ţalovaný 4/ navrhuje, aby dovolací súd dovolanie ţalobcu zamietol. Ţalovaný 3/ vo vyjadrení uviedol, ţe moţnosť odstúpiť od zmluvy nebola v zmluve vôbec dohodnutá, preto nemohla byť predmetom sporu. Tieţ mal za to, ţe na strane ţalobcu neexistoval naliehavý právny záujem na určení, ţe odstúpenie od zmluvy je právne účinné. Uviedol, ţe v konaní nebolo preukázané, ţe by spoločnosť Š., s. r. o. nenadobudla predmetné pohľadávky na základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávok spoločnosťami N.., a. s. a Š., s. r. o. Poukázal na skutočnosť, ţe ţiadosť o pozastavenie realizácie postúpenia pohľadávok bola ţalovanému 2/ doručená po zrealizovaní jednostranného zápočtu, teda po zániku pohľadávok vo výške 3 995 539,69 Sk. Spoločnosť M., spol. s r. o. o jednostrannom zápočte vedela a zároveň ho akceptovala, keďţe oznámila, ţe ţiada o pozastavenie realizácie postúpenia len vo zvyšnej časti postúpených pohľadávok. Navrhuje, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu potvrdil, dovolanie zamietol a zaviazal ţalobcu uhradiť mu trovy konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací /§ 10a ods. 1 O. s. p./ po zistení, ţe dovolanie podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote /§ 240 ods. 1 O. s. p./, skúmal, či smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno v zmysle § 236 a nasl. O. s. p. napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom. Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. 4 Obdo 58/2011 10 Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu z dôvodov, taxatívne uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ a v prípadoch uvedených v § 238 O. s. p. V prejednávanej veci je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné podľa § 238 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého je dovolanie tieţ prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Ako vyplýva z obsahu dovolania, ţalobca namieta existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p., t. j. ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, pričom poukazuje aj na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a ţalobu zamietol, s poukazom na skutočnosť, ţe ţalobcom uplatnená pohľadávka zanikla v dôsledku jednostranného zápočtu zo strany spoločnosti Š., s. r. o. voči ţalovanému 2/, v dôsledku čoho v čase rozhodovania súdu ţalobca nemal vo vzťahu k ţalovanému 2/ pohľadávku vo výške 577 330 Sk a vo vzťahu k ţalovaným 3/ a 4/ pohľadávku vo výške 3 418 210,37 Sk. Vychádzal teda z iného skutkového základu ako súd prvého stupňa, bez toho, aby skúmal, či boli splnené podmienky pre zánik uplatnenej pohľadávky započítaním v zmysle § 358 a nasl. Obchodného zákonníka a v tomto smere doplnil dokazovanie tak, ako to predpokladá ust. § 213 ods. 3 O. s. p. Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania pred odvolacím súdom zo dňa 30.10.2008, odvolací súd po podaní správy o priebehu konania oboznámil s výsledkami doterajšieho dokazovania, ako aj obsahom rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 22.05.2007, č. k. 32Cb 65/02-343, obsahom uznesenia Okresného súdu Košice II zo dňa 22.05.2007, č. k. 32Cb 65/02-361, obsahom odvolania ţalovaného 2/ zo dňa 07.08.2007, obsahom odvolania ţalovaného 4/ zo dňa 31.07.2007, ako aj obsahom vyjadrenia ţalobcu k odvolaniam ţalovaných. Z obsahu zápisnice nemoţno dospieť k záveru, ţe na pojednávaní bol vykonaný dôkaz, týkajúci sa splnenia podmienok pre zánik ţalobcom uplatnenej pohľadávky započítaním. Priebeh odvolacieho konania upravujú ust. § 215 a 216 O. s. p. Podanie správy o priebehu doterajšieho pojednávania a oboznámenie s dokazovaním, vykonaným súdom 4 Obdo 58/2011 11 prvého stupňa, nemoţno povaţovať za doplnenie alebo zopakovanie dokazovania, keďţe ide o povinnosť, ktorá vyplýva odvolaciemu súdu z ust. § 215 O. s. p. Za dôkaz nemoţno povaţovať ani vyjadrenia zástupcov účastníkov a účastníkov na otázky súdu, ktorých účelom je len vysvetlenie skutkového deja. V danom prípade odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220 O. s. p. bez toho, aby doplnil dokazovanie spôsobom uvedeným v § 120 a nasl. O. s. p., konanie pred ním je v dôsledku toho postihnuté inou vadou v zmysle § 241 ods. 1 písm. b/ O. s. p., ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie o veci. K tejto vade je dovolací súd pri rozhodovaní o dovolaní povinný prihliadnuť aj v prípade, ak by nebola v dovolaní výslovne uplatnená /§ 242 ods. 1 O. s. p./. V odvolacom konaní ţalobca poukazoval aj na skutočnosť, ţe výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd určil, ţe odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi spoločnosťou M., s. r. o. a ţalovaným 1/ dňa 23.03.2001, vykonané dňa 25.04.2001 spoločnosťou M., s. r. o. je právne účinné, sa netýkalo ţalovaných 2/ aţ 4/, v dôsledku čoho neboli oprávnení podať proti tejto časti výroku odvolanie. Odvolací súd iba konštatoval, ţe ţalovaní 2/, 3/, 4/ boli uvedeným výrokom dotknutí, bez toho, aby toto konštatovanie konkretizoval. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe právo na podanie odvolania patrí iba tomu účastníkovi konania, ktorému bola rozhodnutím spôsobená ujma na jeho právach. Dovolaním napadnuté rozhodnutie je preto v tejto časti nepreskúmateľné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 2, § 243b ods. 4 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa rozhodne aj o znášaní trov celého konania /§ 243d ods. 1 O. s. p./. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júla 2012 JUDr. Viera Pepelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová