1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva
augusta 2024 v Bratislave, o dovolaní obvineného R. N. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 9. júna 2022, sp. zn. 6To/35/2022, takto rozhodol:
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného R. N. odmieta. Odôvodnenie V poradí druhým rozsudkom Okresného súdu Galanta (ďalej tiež „okresný súd") zo 16. februára 2022, sp. zn. 27T/32/2020 bol obvinený R. N. (ďalej tiež „obvinený" alebo „dovolateľ") uznaný za vinného zo spáchania zločinu lúpeže
1, ods. 2 písm.
Trestného zákona na tom skutkovom základe, že: - po dohode s doposiaľ neurčeným páchateľom dňa 28. augusta 2019 v čase medzi 04.08 hod. a 05.00 hod. v záhradkárskej oblasti vedľa čerpacej stanice Slovnaft na U. ulici v Y. s maskami na tvári pristúpili k bráne oplotenej záhrady, ktorú bez použitia násilia otvorili, prešli k unimobunke, na ktorej vykopli drevené dosky tvoriace výplň výrezu okna a dverí, následne obžalovaný vošiel do unimobunky a pristúpil k H. U., ktorému prikázal, aby si ľahol na podlahu, a s pištoľou pri jeho hlave ho vyzval, aby mu vydal peniaze a telefón, po čom začal ťahať H. U. k výrezu okna, kde ho druhý z páchateľov, stojaci pred unimobunkou, vytiahol cez výrez okna z unimobunky a prikázal mu, aby si ľahol na zem, pričom H. U. využil nepozornosť páchateľov a z miesta utiekol, po čom obžalovaný a druhý páchateľ H. U. z ľadvinky pohodenej v unimobunke zobrali finančnú hotovosť 285 Eur a mobilný telefón Samsung J5, čím mu spôsobili škodu spolu vo výške 365 Eur. Okresný súd za tento trestný čin uložil obvinenému R. N.
2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 4 a § 37 písm. m) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov a 6 mesiacov, na výkon ktorého ho zaradil
2 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súčasne okresný súd
1 Trestného poriadku uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenému H. U. (ďalej tiež „poškodený") škodu spôsobenú trestným činom vo výške 365,- Eur a so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázal poškodeného
2 Trestného poriadku na civilný proces. Proti rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Trnave (ďalej tiež „krajský súd") uznesením z 9. júna 2022, sp. zn. 6To/35/2022,
Voči vyššie uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom obhajcu JUDr. Borisa Štangloviča dovolanie, a to z dovolacích dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c),
názoru obvineného, došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, práva na obhajobu a k naplneniu dovolacích dôvodov
1 písm.
1 písm. i) Trestného poriadku. V podstate z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech v ustanoveniach § 2 ods. 1, § 2 ods. 7, § 2 ods. 9, § 168 ods. 1 Trestného poriadku, ako aj porušenie čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 a čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky, aby zrušil uznesenie krajského súdu a rozsudok okresného súdu vo výroku o vine a treste a okresnému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaniu sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta (ďalej tiež „prokurátor"), ktorý obvineným namietané vady považuje za celkom zjavne neodôvodnené. Z písomne vyhotovených rozhodnutí súdov je zrejmé, z akého dôvodu sa priklonili k výpovedi svedkyne U. z prípravného konania a prečo neuverili jej zmenenej výpovedi na hlavnom pojednávaní. K namietanému nezabezpečeniu účasti poškodeného na hlavnom pojednávaní prokurátor poukázal na písomné odôvodnenie uznesenia krajského súdu, ktorý konštatoval, že prečítanie výpovede poškodeného z prípravného konania bolo zákonné, pretože bolo vykonané za dodržania všetkých zákonných podmienok, zodpovedajúcich princípom kontradiktórneho konania. K namietanému porušeniu práva na obhajobu nevykonaním obvineným navrhovaného dokazovania výsluchom svedkyne Q. T., prokurátor poukázal na publikované judikáty R 7/2011 a R 14/2015. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. g) Trestného poriadku sa vyjadril, že obvinený k tomuto dôvodu neuviedol žiadne námietky, preto ho pokladá s poukazom na § 385 ods. 1 Trestného poriadku za bezpredmetný. Námietka údajného porušenia princípu prezumpcie neviny, odvodzovaná od údajne nesprávneho hodnotenia výpovede svedkyne G. U.,
názoru prokurátora pod dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku nespadá. V podstate z uvedených dôvodov prokurátor navrhol, aby najvyšší súd dovolanie obvineného odmietol
c) Trestného poriadku]. V prvom rade je potrebné uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným a záväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych vzťahov v právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené len k náprave najzásadnejších a zákonom taxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojimi dôsledkami mohli zásadne ovplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok. Dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa [primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka") pod číslom 57/2007]. Dovolanie teda nezakladá ďalšiu riadnu opravnú inštanciu a nepredstavuje „ďalšie odvolanie". (Primerane napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Tdo/67/2018, 4Tdo/17/2019, 4Tdo/23/2019, 5Tdo/85/2017, 5Tdo/7/2020.). Zároveň platí, že obsah konkrétne uplatnených námietok, vád a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu príslušného dovolacieho dôvodu
1 písm.
1 písm. c) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného dovolacieho dôvodu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod
1 písm. c) Trestného poriadku. Z dikcie tohto ustanovenia je totiž jednoznačne zrejmé, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilým dovolacím dôvodom. Pokiaľ obvinený argumentoval, že sa súdy mali nedostatočne vysporiadať s rozpormi vo výpovedi svedkyne G. U. z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní, tak uvedenú námietku nemožno akceptovať, pretože tak okresný súd (strana 10 druhý odsek rozsudku okresného súdu), ako aj krajský súd (v bodoch 41 a 43 uznesenia krajského súdu) presvedčivo a logicky odôvodnili vierohodnosť výpovede svedkyne G. U. z prípravného konania, ktorá bola, za účelom odstránenia rozporov na hlavnom pojednávaní,
1 Trestného poriadku prečítaná. K námietke nevykonania dokazovania výsluchom svedkyne Q. T. v konaní pred krajským súdom dovolací súd zdôrazňuje, že porušením práva na obhajobu
1 písm. c) Trestného poriadku nemôže byť obsah a rozsah vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti
10 Trestného poriadku, respektíve uplatnení oprávnenia
11 Trestného poriadku. Ak by záver súdu urobený v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku, odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkovým stavom
1 písm. i) Trestného poriadku, ktoré ustanovenie vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu (rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom R 7/2011). Vychádzajúc z ustanovenia § 272 ods. 3 Trestného poriadku obvinený je síce v rámci práva na obhajobu oprávnený navrhovať dôkazy a určitý dôkaz aj sám zabezpečiť, je ale na úvahe orgánov činných v trestnom konaní a súdu, ktoré z dôkazov vykoná, respektíve zabezpečí. V rámci práva na obhajobu, v konaní pred súdom je povinnosťou súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť, prípadne ho odmietnuť alebo rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom R 116/2014). V danom prípade krajský súd procesne reagoval na návrh obvineného na vykonanie dokazovania výsluchom svedkyne Q. T.. Jeho návrh odmietol
3 Trestného poriadku pre nadbytočnosť a odmietnutie tohto návrhu v rozhodnutí aj náležite odôvodnil (v bode 28 uznesenia krajského súdu).
1 písm. g) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom.
3 písm. a) Trestného poriadku, zápisnica o výpovedi spoluobžalovaného alebo svedka sa môže prečítať aj vtedy, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona a taká osoba zomrela alebo sa stala nezvestnou, pre dlhodobý pobyt v cudzine alebo na neznámom mieste nedosiahnuteľnou, alebo ochorela na chorobu, ktorá natrvalo alebo na dlhší čas znemožňuje jej výsluch alebo ak sa taká osoba ani na opätovné predvolanie súdu k výsluchu bez dôvodného ospravedlnenia nedostaví a jej predvedenie bolo neúspešné; ak ide o výpoveď svedka, u ktorého bol v čase jeho výpovede v prípravnom konaní, ktorá sa má prečítať dôvodný predpoklad, že na hlavnom pojednávaní ho nebude možné vypočuť, možno jeho výpoveď prečítať len vtedy, ak bol o úkone riadne upovedomený obvinený, a ak má obhajcu, jeho obhajca. Pokiaľ ide o námietku obvineného, že súdy nezabezpečili účasť poškodeného na hlavnom pojednávaní, ale len
3 písm. a) Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní prečítali jeho výpoveď z prípravného konania, pretože sa stal pre dlhodobý pobyt v cudzine alebo na neznámom mieste pre súd nedosiahnuteľný, najvyšší súd konštatuje, že uvedenú námietku nemožno akceptovať ako opodstatnenú. V danom prípade z obsahu spisového materiálu vyplýva, že okresný súd pred tým ako zvolil postup
1 písm.
1 písm. i) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie situácia spočívajúca v tom, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiaden trestný čin, alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu (primerane napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tdo/29/2018, 2Tdo/6/2019, 5Tdo/48/2018). Naposledy citované ustanovenie teda slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb a jeho znenie za bodkočiarkou vylučuje možnosť úspešne sa domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené, s výnimkou uvedenou v ustanovení § 371 ods. 3 Trestného poriadku. Inak povedane´, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému skôr konajúcimi súdmi, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru a nikdy nie námietky skutkové (viď aj R/57/2007, S/3/2011, R/7/2011). Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov - ich posudzovanie je dominanciou konania odvolacieho. Pokiaľ dovolateľ namietal nesprávne hodnotenie výpovede svedkyne G. U. a z tohto vlastného hodnotenia dôkazov vyvodzoval porušenie zásady v pochybnostiach v prospech obvineného a princípu prezumpcie neviny, treba uviesť, že tieto námietky sú skutkovej povahy smerujúce proti hodnoteniu dôkazov, ktoré dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku nenapĺňajú. Ako najvyšší súd už vyššie uviedol, tento dovolací dôvod môžu naplniť len právne námietky, a nie námietky týkajúce sa správnosti zistenia skutkového stavu, hodnotenia dôkazov alebo rozsahu vykonaného dokazovania, pretože správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť (§ 371 ods. 1 písm. i/ veta za bodkočiarkou Trestného poriadku). Na okraj svojich úvah v kontexte argumentácie obvineného najvyšší súd dodáva, že zásadu prezumpcie neviny neporušuje postup, ak súd vysloví svoje rozhodnutie o vine a treste na podklade objektívneho a nestranného vyhodnotenia zákonne vykonaných dôkazov. Vzhľadom na to, že obvinený R. N. skutočnosťami, ktoré uviedol vo svojom dovolaní nenaplnil žiadne dovolacie dôvody
1 písm.
c) Trestného poriadku odmietol. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.