zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľov a ţaloba Z.K. (ţalobcu 2/ ako spotrebiteľa o určenie neplatnosti častí zmlúv o úvere). Uznesením Okresného súdu Poprad pod č. k. 16 Cb 77/2009-39 z
názoru súdu tým nie je upreté právo ţalobcu k uplatneniu svojho práva na súdnu ochranu na príkaz exekučnom konaní, a to prostredníctvom procesných inštitútov
Exekučného poriadku. O náhrade trov konania rozhodol súd
ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo. Na základe odvolania ţalobcu Krajský súd v Prešove uznesením z 31. mája 2011, č. k. 7Cob 43/2010-72 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd vo svojom odôvodnení konštatoval, ţe R. rozsudkom rozhodol vo veci na plnenie. Tento rozsudok nebol zo strany ţalobcu napadnutý, z tohto dôvodu sa stal právoplatným pre účastníkov konania
ust. § 35 zák. o rozhodcovskom konaní. Tým, ţe sa rozsudok stal právoplatným, tvorí exekučný titul na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu. V exekučnom konaní, ak sa zistia nedostatky
ust. § 45 ods. 1 a 2 zák. o rozhodcovskom konaní, je moţné preskúmavať takýto rozsudok. Táto právomoc prislúcha exekučnému súdu. V tomto konaní predmetom prejednávania je právoplatný rozhodcovský rozsudok. Týmto rozhodcovským rozsudkom bolo rozhodnuté na plnenie. Tým, ţe bolo rozhodnuté rozsudkom na plnenie, R. musel posúdiť aj platnosť zmluvy. Pretoţe napadnutý rozsudok sa stal právoplatným v zmysle § 159 ods. 2 a 3 O. s. p., je záväzný pre účastníkov a pre orgány. Z uvedeného dôvodu nie je daná moţnosť opätovne prejednávať tú istú vec, ktorá sa stala uţ právoplatnou. Odvolací súd preto dospel k záveru, ţe prvostupňový súd vo veci správne rozhodol, keď zastavil konanie z dôvodu prekáţky rozhodnutej veci, t. j. z dôvodu res iudicata. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol
ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ţe účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 5 Obdo 44/2011 3 Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca podaním z
ktorej síce spotrebiteľ mal moţnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak
takejto doloţky začne rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Jeho moţnosť vybrať si je teda len iluzórna. Nekalosť rozhodcovskej doloţky osobitne spočíva v tom, ţe zakladá faktickú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, čo je v rozpore s generálnou klauzulou ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (§ 53 ods. 1 OZ). Preto je potrebné, aby dovolací súd - na rozdiel od súdu prvého a druhého stupňa (ktoré doloţku neposúdili vôbec) - posúdil rozhodcovskú doloţku, a to aj vo svetle rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré doloţky spoločnosti P., s. r. o. uţ posúdili (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 5. mája 2010, č. k. 3CoE 29/2010, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 24. augusta 5 Obdo 44/2011 4 2010, č. k. 5CoE 321/2010-41, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo 16. septembra 2010, č. k. 1CoE 8/2010-113, rozhodnutie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 18. júna 2010, č. k. 4Er 605/2009-12 potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne z 29. júla 2010, č. k. 8CoE 150/2010-41).
názoru dovolateľa rozhodcovský rozsudok, ktorý má tvoriť res iudicata, bol teda vyhlásený na základe rozhodcovskej doloţky, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách. O tejto doloţke si však konajúce súdy vôbec neurobili úsudok s ohľadom na jej neprijateľnosť napriek tomu, ţe im to ukladá európske právo a aj judikatúra Súdneho dvora EÚ. Dovolateľ tieţ poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR vo veci IV.ÚS 174/02. Ţalobca poukázal tieţ na to, ţe nemal ţiadnu moţnosť brániť sa v rozhodcovskom konaní - otázka platnosti a neplatnosti zmluvy nemôţe byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z.) a mal to byť R., ktorý mal vysloviť nedostatok právomoci z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doloţky, čo sa však nestalo. Ţalobca je presvedčený, ţe napriek tomu, ţe v tej istej veci bol na základe neprijateľnej rozhodcovskej doloţky vydaný rozhodcovský rozsudok, všeobecný súd je oprávnený aj v základnom konaní prelomiť materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku - na tento neprihliadnuť (z titulu neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doloţky) a priznať spotrebiteľovi voči dodávateľovi plnenia (bezdôvodné obohatenie), ktoré sú z neprijateľných zmluvných podmienok, resp. určiť neplatnosť zmlúv o úvere. Rozhodcovský rozsudok teda nie je ako súkromná listina záväzný pre štátny orgán pri jeho rozhodovaní - to isté platí aj v exekúcii - § 45 zák. č. 244/2002 Z. z. a je záväzný výhradne pre účastníkov konania. Všeobecný súd teda pri rozhodovaní nie je viazaný rozhodcovským rozsudkom a nič nebráni tomu, aby na tento vôbec neprihliadol, ak je ním porušené komunitárne - supranacionálne právo spotrebiteľa na právnu ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Zásada nezmeniteľnosti súdneho rozhodnutia teda v ţiadnom prípade nie je absolútna. V ţiadnom prípade tak pre procesné prekáţky nemoţno glorifikovať rozhodnutia, ktoré pošliapavajú ľudské práva a vznikli zneuţitím práva silnejšieho voči slabšiemu (porovnaj rozsudok COFIDIS). Okresný súd Poprad aj Krajský súd v Prešove sa dopustili nesprávneho právneho posúdenia veci - rozhodcovský rozsudok súkromného rozhodcu stotoţnili s rozsudkom 5 Obdo 44/2011 5 štátneho súdu a priznali mu účinky
2 O. s. p. napriek tomu, ţe mu správne mali priznať účinky iba
č. 244/2002 Z. z. S ohľadom na závery vyjadrené v rozsudku COFIDIS, mali súdy správne posúdiť prekáţku res iudicata (§ 159 ods. 3 O. s. p.) tak, ţe nemali na procesno-právnu normu § 159 ods. 3 O. s. p. vôbec prihliadať, resp. mali jej pouţitie z dôvodu, ţe odporuje kogentným normám európskeho práva a jej uplatnenie bráni poskytnutiu ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13) úplne vylúčiť. Rozhodcovský rozsudok v danom prípade je výsledkom zneuţitia práva a nie je rovnocenný judikovanému titulu všeobecného súdu. Ak by sa dovolací súd nestotoţnil s argumentáciou dovolateľa a neuznal moţnosť prelomiť formálne existujúcu res iudicata, ktorá nie je materiálnou a pre súd existujúcou prekáţkou (argumentum a contrario § 159 ods. 2 O. s. p.), ţalobca navrhol súdu, aby dovolacie konanie prerušil a predloţil Súdnemu dvoru Európskej únie
čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky v znení; 1/ či má všeobecný súd, ak sa spotrebiteľ domáha svojej ochrany
5 zákona o ochrane spotrebiteľa ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, odoprieť práva spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (čl. 6 ods. 1 smernice rady 93/13) a odoprieť mu právo na prístup k súdu iba z dôvodu, ţe v rovnakej veci na základe neprijateľnej rozhodcovskej doloţky uţ existuje právoplatný rozhodcovský rozsudok a 2/ či je procesná prekáţka res iudicata takého charakteru, ţe neumoţňuje súdu prelomiť materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku v základnom konaní, ak je zrejmé, ţe tento bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doloţky, ak súčasne existuje vysoký záujem na naplnení čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS, ktoré je kogentným ustanovením postaveným na roveň pravidla verejného poriadku. Dovolateľ je tieţ toho názoru, ţe súdy svojim postupom a rozhodnutiami odňali účastníkovi (ţalobcovi) moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.). V dôsledku závaţného nesprávneho právneho posúdenia súdmi prvého a druhého stupňa bolo ţalobcovi neprípustným spôsobom odňaté právo na prístup súdu, a teda odopretá aj súdna ochranu proti neprijateľným zmluvným podmienkam, ktorú mali súdy poskytnúť ex offo. Rozhodnutia o zastavení konania mali za následok, ţe z titulu nesprávneho právneho posúdenia veci došlo k naplneniu dovolacieho dôvodu
f/ O. s. p. 5 Obdo 44/2011 6 K dovolaniu ţalobcu sa vyjadril ţalovaný podaním z 24. augusta 2001.
názoru ţalovaného v danom prípade nie je daný ţiaden z prípadov prípustnosti dovolania
p., a teda ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. je ako dovolací dôvod úplne nepouţiteľné. Ţalovaný ţiada, aby dovolací súd dovolanie ţalobu v zmysle ust. § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ţalovaný poukázal na to, ţe právoplatný rozsudok je v zmysle § 35 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní záväzný pre účastníkov konania, je absurdné tvrdiť, ţe ţalobca, ktorý je viazaný rozhodcovským rozsudkom, je oprávnený domáhať sa riešenia otázok, ktoré uţ boli právoplatne vyriešené v rozhodcovskom konaní voči ţalovanému, ktorý je tieţ viazaný rozhodcovským rozsudkom. Rozhodcovský rozsudok je nepochybne záväzný aj pre súd, čo vyplýva z § 51 ods. 3 zák. o rozhodcovskom konaní v spojení s § 159 ods. 3 O. s. p. Aj zo zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, ţe moţnosti obrany po nadobudnutí právoplatnosti rozhodcovského rozsudku sú veľmi obmedzené a prípustné len z dôvodov taxatívne stanovených v zákone (dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom - § 40 ods. 1 dôvody na zastavenie exekúcie - § 45), pričom
názoru ţalovaného otváranie rozhodcovského rozsudku po vecnej stránke nie je prípustné ani v exekučnom konaní.
názoru ţalovaného rozhodnutia slovenských súdov, uvádzané ţalobcom v dovolaní, nie sú na daný prípad aplikovateľné a pripomína aj to, ţe ani aktuálna judikatúra SD nechráni spotrebiteľa, ktorý bol vo veci samej úplne pasívny (viď rozsudok č. C-243/08 vo veci Pannon, bod 33, rozsudok č. C-40/08 vo veci Asturcom, bod 47).
rozhodnutia ESD rozhodnutia rozhodcovských súdov s účinkami právoplatných rozsudkov sa majú kontrolovať iba v tom rozsahu, v akom to pripúšťa vnútroštátne právo. Smernica č. 93/13/EHS nezakladá právo spotrebiteľa na to, aby exekučný súd podrobil rozhodcovský rozsudok kontrole vecnej správnosti. Ak je teda zrejmé, ţe európske právo nepoţaduje vecný prieskum rozhodcovského rozhodnutia v exekučnom konaní, je o to viac zrejmé, ţe tento vecný prieskum nie je poţadovaný ani v novom sporovom konaní pred všeobecným súdom. Ţalovaný je toho názoru, ţe nie je dôvod prerušiť dovolacie konanie a poţiadať Súdny dvor európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbeţnej otázke
medzinárodnej zmluvy. Ţalovaný tvrdí, ţe predmetná rozhodcovská doloţka nie je neplatná. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie ţalobcu odmietol a v prípade, ţe dospeje k záveru, ţe nie sú dôvody 5 Obdo 44/2011 7 na jeho odmietnutie, navrhuje dovolanie v zmysle § 243b ods. 1 O. s. p. zamietnuť ako nedôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním moţno napadnúť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Pokiaľ bolo napadnuté rozhodnutie vydané v tejto procesnej forme, je dovolanie proti nemu prípustné, ak je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) alebo ak odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
1 písm. c/ (§ 239 ods. 1 písm. b/ O. s. p.) alebo ak je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd v ňom vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia alebo c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 O. s. p.).
3 O. s. p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Ţalobcom je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie preto
1 a 2 O. s. p. prípustné nie je. 5 Obdo 44/2011 8 S prihliadnutím na ust. § 242 ods. 1, veta druhá O. s. p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd SR len na skúmanie prípustnosti dovolania, smerujúceho proti uzneseniu
p., ale zaoberal sa aj otázkou namietanou dovolateľom, či dovolanie nie je prípustné
p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a rozhodovania vylúčeným sudcom či konania súdom nesprávne obsadeným). So zreteľom na ţalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd SR osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej veci mu súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.). Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O takúto vadu v zmysle tohto ustanovenia ide tieţ vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvaţované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými predpismi). Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné 3 pojmové znaky: 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatia moţnosti konať pred súdom bliţšie nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. 5 Obdo 44/2011 9 Základné právo na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
ust. § 167 ods. 2 O. s. p. ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Doručený rozsudok, ktorý uţ nemoţno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 O. s. p.). Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa prejednávať znova (§ 159 ods. 3 O. s. p.).
ust. § 51 ods. 3 zák. č. 244/2002 v znení zmien a doplnkov o rozhodcovskom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.
ust. § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý uţ nemoţno preskúmať
, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. V zmysle § 103 O. s. p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe konať (podmienky konania).
1 veta prvá O. s. p. platí, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť, súd konanie zastaví.
ust. § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 5 Obdo 44/2011 10 Tieţ uznesenie, ktorým sa zastavuje konanie pre prekáţku konania
1 O. s. p., musí zodpovedať poţiadavkám preskúmateľnosti vyplývajúcich z § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p. K vymedzeniu prekáţky veci právoplatne rozhodnutej Najvyšší súd uvádza, ţe prekáţka rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v kaţdom štádiu konania vedie bez ďalšieho k jeho zastaveniu. Táto prekáţka nastáva predovšetkým vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom uţ bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní ţalobcom, je ţalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie ţalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako ţalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie ţalovaného). Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzuje ţalobným petitom, vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, v ktorých bol uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania (či uţ z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekáţka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekáţka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, ak určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tieţ inak). O prekáţku právoplatne rozhodnutej veci nejde v prípadoch, ak si súd určitú otázku v konaní posúdil prejudiciálne. Prejudiciálna otázka a jej posúdenie nesmie byť nikdy poňaté do výroku súdneho rozhodnutia, keďţe výrok súdneho rozhodnutia je jedinou časťou rozsudku, ktorá nadobúda právoplatnosť, prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku, nemôţe tvoriť prekáţku právoplatne rozhodnutej veci. Výnimku tvorí situácia, keď bolo právoplatne rozhodnuté o ţalobe na plnenie, ktorého predpokladom bolo prejudiciálne posúdenie (určenie) práva alebo právneho vzťahu. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či uţ kladne alebo záporne (či sa ţalobe vyhovelo alebo bola zamietnutá), tvorí výrok takéhoto rozsudku prekáţku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej ţalobe medzi tými istými účastníkmi konania vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý uţ bol predbeţne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie. Naopak to však neplatí. Teda právoplatný rozsudok o určovacej ţalobe netvorí automaticky prekáţku právoplatne 5 Obdo 44/2011 11 rozhodnutej veci voči ţalobe na plnenie. Právoplatným rozsudkom o určení práva či právneho vzťahu sa ešte nerozhodlo o povinnosti plniť z tohto práva alebo právneho vzťahu. Preto je ţaloba na plnenie v týchto prípadoch prípustná. Právoplatný výrok o určení práva či právneho vzťahu tvorí prekáţku právoplatne rozhodnutej veci voči novej ţalobe na plnenie. Prekáţka právoplatne rozhodnutej veci sa vzťahuje i na rozhodnutia vydané v rozhodcovskom konaní, v priestupkovom konaní, či v adhéznom konaní trestnom (Komentár Občiansky súdny poriadok Števček/Ficová a kolektív). Existencia prekáţky právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Z vyhotovenia uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým sa zastavuje konanie pre prekáţku právoplatne rozhodnutej veci, musí byť jasné, čoho sa ţalobca domáhal v predchádzajúcom konaní a na akom skutkovom základe, znenie výroku rozhodnutia, ktoré má tvoriť prekáţku veci rozhodnutej, ţalobný návrh, ktorý ţalobca urobil v zastavovanom konaní, vrátane skutkových tvrdení, o ktorých sa tento návrh opieral. Samozrejmosťou sú tieţ údaje o účastníkoch predchádzajúceho a daného konania, z ktorých je zrejmé, ţe ide o totoţné osoby. Uznesenie súdu prvého stupňa uvedeným poţiadavkám nezodpovedá. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení uznesenia len obmedzil na konštatovanie, ţe bolo rozhodnuté právoplatne rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu S., a. s. 7. novembra 2006 pod sp. zn. SR 5601/06, pričom R. uznal nárok ţalovaného čo do istiny a príslušenstva, de facto teda potvrdil platnosť právneho vzťahu medzi ţalobcom a ţalovaným a všetkých nárokov z nich vyplývajúcich. Súd prvého stupňa konštatoval, ţe pokiaľ bolo rozhodnuté právoplatne rozhodcovským rozsudkom, kedy bol ţalovaný Z.K. povinný zaplatiť ţalobcovi 126 300 Sk s prísl. a nahradiť trovy konania, zaoberal sa R. aj otázkou platnosti či neplatnosti zmluvy o úvere zo dňa 11.01.2006. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu nevyplýva posúdenie platnosti, resp. neplatnosti rozhodcovskej doloţky. Nezaoberal sa tieţ viazanosťou rozhodcovského rozsudku, jeho odôvodnením pre súd. Zo samotného uznesenia nie je jasné, čoho sa ţalobca domáhal v konaní, o ktorom rozhodoval R. a na akom skutkovom základe, znenie výroku rozhodnutia rozhodcovského súdu, ktoré má tvoriť prekáţku veci rozhodnutej a ţalobný návrh v zastavovanom konaní, vrátane skutkových tvrdení, o ktorých sa návrh opieral. Napadnutému uzneseniu tieţ chýbajú presné údaje o účastníkoch rozhodcovského 5 Obdo 44/2011 12 konania a daného konania, z ktorých je zrejmé, ţe ide o totoţné osoby. Dovolací súd je toho názoru, ţe nepreskúmateľné a nepresvedčivé je taktieţ rozhodnutie odvolacieho súdu. Odvolací súd sa absolútne nevysporiadal s námietkou odvolateľa, ktorú uviedol v odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, a to, ţe rozhodcovská doloţka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda aj absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou. Tieţ, ţe na vydanie rozhodcovského rozhodnutia neexistovala právomoc rozhodcovského súdu a ţe z neprijateľnej rozhodcovskej doloţky nemohol nadobudnúť práva ani rozhodca, prípadne neuviedol dôvody, prečo sa týmito otázkami nezaoberal a či rozhodnutím súdu prvého stupňa bolo, resp. nebolo porušené právo účastníka na prístup k všeobecným súdom. Postup súdu v dôsledku toho vykazuje vady konania v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesnej vade
f/ O. s. p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť povaţované za správne. S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd SR preto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a takisto súdu prvého stupňa
ust. § 243b ods. 1 O. s. p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O. s. p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O. s. p.). P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 13. januára 2012 JUDr. Anna Marková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.