1 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov). Dôvodil, že žalovaný bol v žalobe označený menom a priezviskom ako nezistený vlastník, ktorý je zastúpený Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len „SPF“), pričom žalobkyňa predložila oznámenie z registra obyvateľov Slovenskej republiky,
ktorého sa žalovaný v tomto registri nenachádza. Z dôvodu, že žalovaný nebol presne označený údajmi, ktoré má označenie strán v žalobe obsahovať (§ 133 ods. 1 CSP), bola žalobkyňa vyzvaná na ich doplnenie (podanie doplnila, no vadu v označení žalovaného neodstránila). Uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo/61/2020 súd prvej inštancie na daný prípad neaplikoval, pre nemožnosť identifikácie osoby žalovaného a absenciu podmienky jeho nezameniteľnosti s inou osobou. Súd prvej inštancie konštatoval, že z dokumentu č. d. 5501/1934 vyplýva, že osoba označená ako žalovaný mohla byť už v čase začatia konania mŕtva, ale v dôsledku toho, že nebola označená adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia, prípadne iným identifikačným údajom
1 CSP, uvedené nebolo možné s určitosťou tvrdiť. Uzavrel, že z dôvodu neúplnosti podania žalobkyne vo veci samej, v konaní nebolo možné pokračovať a podanie žalobkyne odmietol.
hmotného práva nie sú spôsobilé mať práva a povinnosti, medzi ktoré subjekty má patriť aj nezistený vlastník, ktorému ako špecifickému subjektu procesnú ale aj hmotnoprávnu spôsobilosť priznáva osobitný zákon. Odvolací súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/11/2016, na ktoré vecne nadviazalo rozhodnutie sp. zn. 8Cdo/31/2018, z ktorých vyplýva potreba rozlišovania, či ide o evidovaného vlastníka, u ktorého je zrejmé, že v čase podania žaloby žil, alebo o taký subjekt, ktorý v čase podania už nežil. Odvolací súd konštatoval, že označené rozhodnutia najvyššieho súdu uvádzajú, aké označenie žalovanej strany v týchto prípadoch prichádza do úvahy a z postupu žalobkyne odvolací súd nemal zrejmé, či využila všetky možné zdroje na zistenie údajov o žalovanom. 3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej tiež ,,dovolateľka“) s návrhom, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu spolu s uznesením súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala výlučne z § 420 písm. f) CSP. Porušenie práva na spravodlivý proces videla v tom, že súdy nižšej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnili uskutočňovať jej patriace procesné práva, keďže žalobu z dôvodu, že žalovaný nebol označený spôsobom
V žalobe pri označení žalovaného vychádzala z údajov na liste vlastníctva (meno a priezvisko s evidovanou zákonnou správou Slovenského pozemkového fondu) a na výzvu súdu prvej inštancie na doplnenie identifikačných údajov žalovaného predložila potvrdenie, že osoba žalovaného sa v registri obyvateľov nenachádza. Navrhla súdu pripojiť ním archivovaný dokument č. d. 5501/1934 (do ktorého jej nebolo umožnené nahliadnuť) za účelom bližšieho zistenia identity žalovaného. Namietala preto nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, že nevyužila všetky možné zdroje na zistenie údajov o žalovanom. Podporne poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/61/2020, v ktorom bolo konštatované, že trvanie súdu na zistení údajov v stave, kedy žalobca nemá možnosť ich zistiť, by bolo odopretím spravodlivosti. 4. Žalobkyňa považovala odôvodnenie rozhodnutí súdov nižšej inštancie za vnútorne rozporné a zmätočné aj z dôvodu, že sa nevysporiadali s otázkou nedostatku procesnej subjektivity žalovaného. Argumentovala poukazom na rozhodnutie sp. zn. 8Cdo/31/2018 a sp. zn. 6Cdo/11/2016, v ktorých najvyšší súd konštatoval nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu, ktoré si v prípade osôb označených za žalovaných neurobili v konaní jasno o tom, či takéto osoby, majúce byť zastupované Slovenským pozemkovým fondom, majú vôbec spôsobilosť byť účastníkom konania a aj napriek tomu, že mali mať na základe podkladov v spise vedomosť o tom, že osoba označená ako žalovaný už v čase začatia konania nežila, žalobu bez ďalšieho zamietli. Správny postup pri zistení tejto neodstrániteľnej prekážky mal potom spočívať v bezodkladnom zastavení konania voči osobe, ktorej sa tento nedostatok týka, avšak až po tom, čo by žalobcovi poskytli možnosť, aby okruh účastníkov konania doplnil ich druhovým pomenovaním ako "neznámy (resp. nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom, zastúpeným Slovenským pozemkovým fondom". Žalobkyňa zdôraznila, že súd prvej inštancie na jednej strane uvádza, že osoba označená ako žalovaný už mohla byť v čase konania mŕtva (
č. d. 5501/1934), na druhej strane tvrdí, že túto skutočnosť vzhľadom na absenciu identifikačných údajov o žalovanom nie je možné s určitosťou tvrdiť. Ak by súd prvej inštancie na základe podkladov v spise dospel k záveru, že žalovaný v čase podania žaloby nežil, mal konanie zastaviť, pričom bolo jeho povinnosťou umožniť žalobkyni reagovať na tieto zistenia ohľadom sporových strán tak, aby súd mohol v konaní ďalej pokračovať a meritórne rozhodnúť.
konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu
článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (sp. zn. IV. US v 14/07), k čomu nedošlo. 5. Žalobkyňa namietala aj porušenie článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v dôsledku odmietnutia žaloby vo veci vyporiadania spoluvlastníckeho práva s nezisteným vlastníkom, hoci nebolo v možnostiach žalobkyne identifikovať osobu žalovaného všetkými údajmi
Príčinou zásahu do práva vlastniť majetok bol preto výklad ustanovenia § 133 CSP, v dôsledku ktorého žalobkyňa nemá k dispozícii žiaden právny prostriedok na ochranu svojho vlastníckeho práva k pozemku.
názoru žalobkyne Slovenský pozemkový fond v tomto súdnom konaní zastupuje osobitný subjekt - nezisteného vlastníka, ktorému zákon priznáva procesnú subjektivitu.
CSP má procesnú subjektivitu ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Procesnú subjektivitu nezisteným (neznámym) vlastníkom priznávajú osobitné predpisy zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. Na Slovenský pozemkový fond ako zákonného zástupcu nezistených (neznámych) vlastníkov nie je možné vzťahovať ustanovenia občianskoprávnych predpisov o zastúpení, ale iba špeciálne ustanovenia osobitných právnych predpisov, ktoré zadefinovali tomuto zákonnému zástupcovi oprávnenia na úrovni hmotného ako aj procesného práva. Toto zastúpenie nie je viazané na právnu skutočnosť existencie či smrti fyzicky osoby ako vlastníka, ale na skutočnosť absencie identifikačných údajov inak spojených s osobou zisteného vlastníka.
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/31/2018 hoci spôsobilosť neznámeho (nezisteného) vlastníka byť účastníkom konania je prinajmenšom diskutabilná, keďže nie je preukázané, či vôbec nejaký právny nástupca pôvodného vlastníka existuje, t.j. či je ňou označená existujúca fyzická osoba, zákonodarca mu priznal právnu subjektivitu vytvorením osobitného subjektu ,,neznámeho“, respektíve ,,nezisteného vlastníka“, ktorý je vybavený procesnoprávne subjektivitou, a preto bolo dôvodné prikloniť sa k potrebe žalobcu prejednať vec a meritórne rozhodnúť.
f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým sa konanie končí je aj uznesenie, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o odmietnutí podania. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie a na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného ustanovenia zákona teda treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré súčasne znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. 9. K námietkam dovolateľky týkajúcich sa nepreskúmateľnosti a vnútornej rozpornosti rozhodnutia odvolacieho súdu napadnutého dovolaním treba uviesť, že právo na istú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že základné právo
čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (sp. zn. II. ÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať aj v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom rámci, ktorý predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 220 CSP a § 393 CSP, I. ÚS 243/2007), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (sp. zn. IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. sp. zn. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s článkom 46 ods. 1 ústavy, resp. článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (sp. zn. I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (sp. zn. I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08). 12. Najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania
f) CSP. 13. Dovolateľka za vnútorne rozporné a nezrozumiteľné označila závery odvolacieho súdu, ktorý na základe podkladov v spise pripúšťa, že osoba označená za žalovaného už mohla byť v čase začatia konania mŕtva (č. d. 5501/1934), no na druhej strane konštatuje, že túto skutočnosť vzhľadom na absenciu identifikačných údajov o žalovanom nie je možné s určitosťou tvrdiť, pričom mu nie je zrejmé, či žalobkyňa využila všetky možné zdroje na zistenie uvedených údajov. Skúmanie podmienky konania či osoba žalovaného, majúca byť zastupovaná Slovenským pozemkovým fondom, má procesnú subjektivitu (§ 61 CSP) v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu absentovalo. 14.
CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 15.
16.
1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“. 17.
1, prvá veta, ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. 18. Povinnosťou súdu je kedykoľvek počas konania, ak Civilný sporový poriadok neustanovuje inak, prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky). Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady, za ktorých súd môže rozhodovať vo veci samej. Medzi základné procesné podmienky na strane strany sporu patrí procesná subjektivita definovaná v § 61 CSP, ktorej korelátom v hmotnom práve je právna subjektivita. Procesnú subjektivitu má ten, kto disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti. Fyzická osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti svojím narodením (jej nositeľom je aj počaté dieťa, ak sa narodí živé) a stráca ju smrťou (vyhlásením za mŕtveho). Výnimku z konceptu hmotnoprávnej subjektivity predstavuje § 61 CSP časť vety za bodkočiarkou vzťahujúca sa na situácie, keď určitý procesný subjekt neexistuje
hmotného práva (nedisponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti), ale disponuje subjektivitou procesnou. „Pôjde o prísne definované výnimky uplatniteľné spravidla v mimosporovom konaní (typickým príkladom je zdravotnícke zariadenie v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení
CMP)“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1752). Nedostatok procesnej subjektivity v čase začatia konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, kedy súd postupuje
Nedostatok podmienky konania nie je pritom vadou žaloby z hľadiska jej správnosti či úplnosti. 19. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5Cdo/206/2022 vyslovil záver, že povinnosť súdov skúmať splnenie procesnej podmienky konania spočívajúcej v existencii procesnej subjektivity strany sporu nezanikla ani v prípade, ak je stranou sporu osobitným predpisom definovaný neznámy vlastník. Vychádzal z § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, v zmysle ktorého ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c). V ustanovení § 16 ods. 1 písm. b) uvedený zákon zveruje fondu oprávnenie nakladať
tohto zákona a
osobitných predpisov s pozemkami s nezisteným vlastníkom (§ 13), ktorými sú v zmysle § 8 písm.
Občianskeho súdneho poriadku), vadu spočívajúcu v snahe o zapojenie takéhoto „subjektu“ do súdneho konania nešlo napraviť žiadnym spôsobom, ale pri postavení súdu pred takúto procesnú situáciu muselo dôjsť (bez ďalšieho) v časti dotknutej takouto vadou k zastaveniu konania (
1 vety prvej Občianskeho súdneho poriadku). Riešením, ako tento problém preklenúť, sa javilo len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom ...“ alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom, ...“.
dovolacieho súdu žalobkyňa cez zmätočnostnú vadu namietala aj nesprávne právne posúdenie nižších súdov, čo je vylúčené (R 24/2017, 1Cdo/202/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/94/2017, 4Cdo/47/2017, 5Cdo/145/2016, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/76/2018). Právnou otázkou riešenou odvolacím súdom sa rozumie nielen otázka hmotnoprávna odvíjajúca sa od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce či Zákona o rodine, ale i procesnoprávna, ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení, v danom prípade
ďalších námietok dovolateľky ustanovenia § 133 CSP a § 61 CSP. Aj
názoru ústavného súdu nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.