← Slovensko

o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky

Najvyšší súd 5 Obo 73/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Ličkovej a členiek senátu JUDr. Anny Markovej a JUDr. Kataríny Pramukovej, v právnej veci ţalobcu: J.D., S.P. proti ţalovanému: JUDr. J.P., K.K., správca konkurznej podstaty úpadcu S., a. s., IČO: X., M.K., o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z

  1. apríla 2011, č. k. 7 Cbi/165/2005-37, takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach z
  2. apríla 2011, č. k. 7 Cbi/165/2005-37, v časti, ktorou zamietol ţalobu ţalobcu o určenie pravosti príslušenstva vo výške 141 500 Sk, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti rozsudok Krajského súdu v Košiciach z
  3. apríla 2011, č. k. 7 Cbi/165/2005-37 p o t v r d z u j e. 5 Obo 73/2011 2 O d ô v o d n e n i e: Ţalobca ţalobou došlou na súd prvého stupňa
  4. septembra 2005 ţiadal, aby súd určil, ţe jeho pohľadávka vo výške 237 500 Sk istiny a 10 674,49 Sk za obdobie od
  5. januára 2002 do
  6. apríla 2002 a 168 229,10 Sk úrokov z omeškania za obdobie od
  7. apríla 2002 do
  8. mája 2004 je zistená, nesporná v konkurze vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6 K 40/03, č. prihlášky 966 proti úpadcovi S., a. s., Košice a patrí do prvej triedy. Ţalovaný z prihlásenej pohľadávky uznal 257 500 Sk a poprel 141 500 Sk z dôvodu nesprávneho výpočtu úrokov. Ţalobca uzatvoril zmluvu o pôţičke č. 03/P/0000860 s dlţníkom S., a. s., Košice dňa
  9. januára 2002 na dobu určitú, a to do
  10. apríla
  11. V zmysle tejto zmluvy veriteľ - ţalobca prenechal dlţníkovi - S., a. s., K. peniaze vo výške 237 500 Sk s dohodnutým ročným úrokom 34%. Ţalovaný namietol, ţe ţalobcovi uznal pohľadávku vo výške 257 000 Sk (237 500 Sk istinu a 20 000 Sk úroky dohodnuté v zmluve o pôţičke), nárok ţalobcu vo zvyšnej časti má za nedôvodný, keďţe ţalobca si zle vypočítal úrok z omeškania. Navrhol ţalobu zamietnuť. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní konštatoval, ţe uznesením Krajského súdu v Košiciach z
  12. mája 2004, č. k. 6 K 40/03-43, bol vyhlásený konkurz na majetok dlţníka S., a. s., M.K., IČO: X. a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený advokát JUDr. J.P., so sídlom Š.K.. Ţalobca si prihlásil do vyhláseného konkurzu svoju pohľadávku v celkovej sume 399 000 Sk prihláškou so zaradením do
  13. triedy. Na prieskumnom pojednávaní, konanom
  14. novembra 2004, správca konkurznej podstaty uznal ţalobcovi, ktorý je vedený pod číslom 966, z uplatneného nároku 399 000 Sk sumu 257 500 Sk v
  15. triede a poprel mu sumu 141 500 Sk z dôvodov uvedených v zozname, t. j. nesprávneho výpočtu úrokov. Ţalobca nebol prítomný na prieskumnom pojednávaní, a preto Krajský súd v Košiciach upovedomil a vyzval veriteľa podľa § 23 ods. 6 Zákona o konkurze a vyrovnaní (č. 328/1991Zb.) o výsledku prieskumného pojednávania, ako aj o moţnosti uplatniť si popretú pohľadávku určovacou ţalobou na Krajskom súde v Košiciach, v lehote 1 mesiaca od obdrţania výzvy. Výzva bola ţalobcovi doručená
  16. augusta 2005, ţalobca podal v zmysle poučenia ţalobu na Krajskom súde v Košiciach, ktorá tomuto súdu došla
  17. septembra
  18. 5 Obo 73/2011 3 Prvostupňový súd následne po vykonanom dokazovaní vyhodnotil právne a vecne takto skutkový stav. Podľa ust. § 23 ods. 2 ZKV, konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné čo do pravosti, výšky alebo poradia, môţu sa domáhať určenia svojho práva v lehote určenej súdom. Ţalobu musia podať na súde, ktorý vyhlásil konkurz, proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli, smú sa v nej dovolávať právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní. Pohľadávka ţalobcu vo výške 237 500 Sk a úroky za obdobie od
  19. januára 2002 do
  20. apríla 2002 vo výške 20 000 Sk správca uznal, ţaloba je preto v tejto časti petitu nedôvodná. Úroky ţalobcu uplatnené v ţalobe vo výške 168 229,10 Sk v takejto výške v prihláške neboli uvedené. V prihláške ţalobca neuviedol presnú výšku pohľadávky a výšku úrokov, tak ako to predpokladá ust. § 20 ods. 1 ZKV. Uplatnil si pohľadávku vo výške 399 000 Sk, ktorú preukazoval zmluvou o pôţičke z
  21. januára 2002 na sumu 237 500 Sk. Zo ţaloby vyplynulo, ţe ţalobca si uplatnil úroky vo výške 34% ročne zo sumy 237 500 Sk za obdobie od
  22. apríla 2002 do
  23. mája
  24. Keďţe Zmluva o pôţičke zanikla uplynutím dohodnutej doby
  25. apríla 2002, po zániku zmluvy prestali platiť zmluvne dohodnuté podmienky, stratila platnosť aj dohoda o výške úrokov a po zániku zmluvy ţalobcovi uţ nemohlo vzniknúť právo na dohodnuté úroky vo výške 34% ročne. Správca konkurznej podstaty - ţalovaný uznal ţalobcovi prihlásenú pohľadávku vo výške 257 500 Sk v prvej triede, ako si ju uplatnil ţalobca. Návrhu ţalobcu na prednostné uspokojenie jeho pohľadávky nebolo moţné vyhovieť, pretoţe podľa § 23 ods. 2 ZKV sa veriteľ môţe domáhať len poradia uvedeného v prihláške. Preto súd prvého stupňa ţalobu ţalobcu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ţe ich úspešnému účastníkovi - ţalovanému nepriznal, keďţe mu v konaní ţiadne trovy nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie ţalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a určil, ţe pohľadávka ako úrok z omeškania vo výške 86 255 Sk (15,5% ročne zo sumy 257 500 Sk za obdobie od
  26. apríla 2002 do
  27. mája 2004) je zistená, nesporná, v konkurze vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6 K 40/2003, č. prihlášky 966, proti úpadcovi S., a. s., K. a patrí do
  28. triedy. Ako dôvody ţalobca uviedol, ţe napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, pričom súd prvého stupňa dospel na základe 5 Obo 73/2011 4 vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ţalobca nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu, ţe mu po skončení zmluvného vzťahu nepatria aţ do vyhlásenia konkurzu úroky z omeškania. Úroky z omeškania v čase vzniku právneho vzťahu uzavretia zmluvy o pôţičke, ako aj vzťahov po zániku pôţičky, boli upravené nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., pričom výška úrokov z omeškania bola stanovená dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej NBS, platnej k prvému dňu omeškania s plnením dlhu. Ţalovaný sa písomne k odvolaniu ţalobcu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) po zistení, ţe odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania a ním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Ako vyplýva z predloţených listinných dôkazov, medzi ţalobcom a dlţníkom - spoločnosťou S., a. s., K. bola uzatvorená
  29. januára 2002 Zmluva o pôţičke, na základe ktorej ţalobca poţičal dlţníkovi S., a. s. sumu 237 500 Sk za dohodnutý ročný 34% úrok, pričom táto zmluva bola uzatvorená na dobu určitú. Účastníci konania nespochybnili Zmluvu o pôţičke a ani poskytnutie pôţičky dlţníkovi vo výške 237 500 Sk. Taktieţ nie je sporné, ţe ţalobca si prihláškou prihlásil do konkurzu, vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6 K 40/2003 na majetok úpadcu S., a. s., K., svoju pohľadávku voči úpadcovi v sume 399 000 Sk. Z prihlášky, ktorá je vedená pod číslom 966 vyplýva, ţe z 399 000 Sk tvorí istina 237 500 Sk, pričom poţiadal, aby jeho pohľadávka bola v sume 399 000 Sk zaradená ako pohľadávka
  30. triedy. Na prieskumnom pojednávaní správca konkurznej podstaty - ţalovaný uznal ţalobcovi pohľadávku vo výške 237 500 Sk istiny a 20 000 Sk dohodnuté úroky od
  31. januára 2002 do
  32. apríla 2002 vo výške 34% ročne so zaradením do
  33. triedy. Správca konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávaní, ako to vyplýva zo zápisnice z prieskumného pojednávania, konaného
  34. novembra 2004, poprel konkurznému veriteľovi - ţalobcovi časť jeho pohľadávky, a to vo výške 141 500 Sk z dôvodu nesprávneho vyčíslenia úrokov z omeškania. Podľa ust. § 23 ods. 1 ZKV pohľadávka sa pokladá za zistenú, ak ju nepoprel správca, ani ţiaden z konkurzných veriteľov. Podľa ust. § 45 ods. 2 ZKV, na základe zoznamu prihlášok moţno po právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu viesť pre zistenú pohľadávku výkon rozhodnutia alebo exekúciu. 5 Obo 73/2011 5 Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie citovaných ustanovení Zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v znení zmien a doplnkov konštatoval, ţe správca konkurznej podstaty úpadcu na prieskumnom pojednávaní uznal ţalobcovi časť jeho prihlásenej pohľadávky, a to vo výške 257 500 Sk a keďţe v tejto časti nebola popretá ani ţiadnym konkurzným veriteľom, v zmysle § 23 ods. 1 ZKV sa povaţuje za zistenú. Zistená pohľadávka má účinky právoplatného rozhodnutia, keďţe po zrušení konkurzu moţno pre ňu viesť výkon rozhodnutia alebo exekúciu (§ 45 ods. 2 ZKV). Odvolací súd dospel k názoru, ţe rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bola ţaloba ţalobcu v časti o určenie pravosti ţalobcovej pohľadávky vo výške 257 500 Sk zamietnutá, je vecne správny, a preto rozsudok prvostupňového súdu v tejto časti podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Rovnako odvolací súd dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa postupoval správne, keď ţalobu prevyšujúcu prihlásenú pohľadávku prihláškou ţalobcu zamietol. Ţalobca si prihlásil prihláškou pohľadávku v celkovej výške 399 000 Sk. V ţalobe došlej na súd prvého stupňa
  35. septembra 2005 uviedol, ţe jeho pohľadávka činí 416 403,59 Sk: 237 500 Sk istina a zvyšok predstavujú úroky vo výške 34% ročne. Podľa ust. § 22 ZKV súd preskúma aj prihlášky, ktoré boli doručené po prihlasovacej lehote, najneskôr však do skončenia prieskumného pojednávania. Odvolací súd je názoru, ţe ak je moţné prihlásiť pohľadávky aj po prihlasovacej lehote, najneskôr do konca prieskumného pojednávania, potom toto isté platí aj o doplnení prihlášky. Ţalobca, ako vyplýva zo spisu, nedoplnil svoju prihlášku do konca prieskumného pojednávania, a preto prvostupňový súd nemohol rozhodnúť o pravosti pohľadávky nad sumu, ktorú si ţalobca do konkurzu prihlásil a ktorá bola preskúmaná na prieskumnom pojednávaní. Toto isté platí aj o navrhnutom zaradení pohľadávky, keď ţalobca si svoju pohľadávku navrhol do
  36. triedy. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky zamietnutie ţaloby podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Následne odvolací súd skúmal vecnú správnosť rozsudku v časti úrokov z omeškania od
  37. apríla 2002 do
  38. mája 2004 a dospel k názoru, ţe dôvod, pre ktorý zamietol súd prvého stupňa túto časť ţaloby, nie je právne správny. Podľa ust. § 20 ods. 1 ZKV veritelia dlţníka prihlásia svoje pohľadávky v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu. V prihláške uvedú číselne výšku pohľadávky, jej príslušenstva, skutočnosti, na ktorých sa prihláška zakladá, aké poradie pre svoju pohľadávku poţadujú a skutočnosti, ktorými môţe byť pohľadávka preukázaná. 5 Obo 73/2011 6 Z prihlášky ţalobcu vyplýva, ţe si celkom prihlásil pohľadávku vo výške 399 000 Sk, z toho istina predstavuje sumu 237 500 Sk titulom zmluvy č. 03/P/000860 a ţalobca poţiadal, aby jeho pohľadávka bola zaradená v sume 399 000 Sk ako pohľadávka
  39. triedy. Je nesporné, ţe ţalobca definoval istinu (237 500 Sk), zvyšok predstavovalo príslušenstvo k istine, čo nebolo nejasné ani ţalovanému - správcovi konkurznej podstaty, keď na prieskumnom pojednávaní uznal ţalobcovi ako pohľadávku nielen istinu 237 500 Sk, ale aj príslušenstvo - úrok vo výške 20 000 Sk. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, ţe ţalobca príslušenstvo vyčíslil, teda nešlo o prihlásenie si určitého percenta úroku od určitého dátumu po deň vyhlásenia konkurzu. Taktieţ je odvolací súd názoru, ţe aj nesprávne vyčíslenie príslušenstva je vyčíslením, tak ako to má na mysli ust. § 20 ods. 1 ZKV a zákon o konkurze a vyrovnaní s nesprávnym vyčíslením výšky príslušenstva nespája nedostatočnú určitosť, pre čo by ju správca konkurznej podstaty - ţalovaný nemohol priznať. Odvolací súd poukazuje na protirečivosť argumentácie ţalovaného - správcu konkurznej podstaty, ktorý poprel príslušenstvo pre jeho nesprávne vyčíslenie, pričom však priznal časť príslušenstva vo výške 20 000 Sk. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konštatoval, ţe rozsudok súdu prvého stupňa, v časti týkajúcej sa príslušenstva, nie je moţné pre nedostatok dôvodov ani potvrdiť a ani zmeniť. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.). Bude preto úlohou súdu prvého stupňa, aby v novom konaní postupoval v naznačenom smere, vykonal dokazovanie a vo veci rozhodol, a to aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  40. apríla 2012 JUDr. Darina Ličková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.