← Slovensko

o zaplatenie 966,27 eur istiny s prísl.

Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Obdo/30/2010 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: E., s. r. o., M. B., zast.: Mgr. V. Š., advokát, N., B., proti ţalovanému: G. B., C., B., zast.: Mgr. J. G., advokát, H., B., o zaplatenie 966,27 eur istiny a prísl. na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09. 03. 2010 č. k. 2Cob 16/2009-133, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave. zo dňa 09. 03. 2010 č. k. 2Cob 16/2009-133 o d m i e t a . Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb 74/2008-109 zo dňa 01. 10. 2008 tak, ţe ţalobu zamietol. Podľa odôvodnenia rozhodnutia Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. 22Cb 74/2008-109 zo dňa 01. 10. 2008 rozhodol tak, ţe ţalovaného zaviazal na zaplatenie 29 119,- Sk z titulu bezdôvodného obohatenia a na náhradu trov konania 8 676,- Sk do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozsudok odôvodnil tým, ţalovaný prístup k internetovej stránke ţalovaného www.katasterportal.sk podmieňoval do 31. 08. 2007 zaplatením peňaţného preddavku vo výške 100,- Sk a za vyhľadávanie a zobrazenie informácií prostredníctvom predmetnej internetovej stránky poţadoval odplatu v zmysle cenníka, ktorú zrazil z preddavku. Za obdobie od 25. 02. 2004 do 20. 08. 2007 zaplatil ţalovanému 38 000,- 2 1Obdo/30/2010 Sk. Časť 2 890,- Sk bude ţalobcovi vrátená a 6 000,- Sk je uţ premlčaná. Zostatok 29 119,- Sk povaţoval za plnenie bez právneho dôvodu, ktorého vrátenia sa doţadoval v ţalobe. Konštatoval, ţe ţalovaný je rozpočtovou organizáciou, právnickou osobou, ktorého povinnosťou je okrem iného i budovanie, správa centrálnej databázy písomných informácií katastra nehnuteľností. Na sprístupnenie informácii z katastrálneho portálu sa vzťahuje zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý stanovuje, ţe povinná osoba musí informácie zverejniť na voľne prístupnej internetovej stránke, čo znamená, ţe zverejnenie informácií je bezplatné, a preto nemôţe byť podmienené ţiadnou úhradou. Usúdil, ţe takéto poskytovanie informácií nie je moţné podriaďovať pod ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 215/1995 Z. z.. Krajský súd ako súd odvolací bol toho názoru, ţe zákon č. 215/1995 Z. z. je vo vzťahu k zákonu č. 211/2000 Z. z. zákonom špeciálnym, ktorý ako je uvedené v § 1 zákona upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Podľa § 2 odseku 1 uvedeného zákonného ustanovenia, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Usúdil, ţe predmet úpravy zákona č. 211/2000 Z. z. a zákona č. 225/1995 Z. z. v otázke druhu ani rozsahu informácii nie je totoţný a ich vzťah moţno vyjadriť vzťahom lex specialis k lex generalis. Preto zákon č 211/2000 Z. z. nemá derogačné účinky vo vzťahu k ustanoveniu § 11 ods. 3 zákona č. 215/1995 Z. z. Tento účinok nastal aţ vydaním novely zákona – zákona č. 215/1995 Z. z. zákonom č. 346/2007 Z. z. účinnej od 01. 09. 2007 tak, ţe ustanovenie § 11 ods. 3 zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii znie nasledovne: „Informácie zo štátnej dokumentácie sa poskytujú a sprístupňujú za odplatu; to sa nevzťahuje na:

  1. a)osoby oslobodené od platenia správnych poplatkov podľa osobitného predpisu,
  2. b)informácie sprístupňované prostredníctvom katastrálneho portálu z informačného systému katastra nehnuteľností, ktorý je spravovaný na centrálnej úrovni; tieto informácie nie sú verejné listiny podľa osobitného predpisu“. 3 1Obdo/30/2010 Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. O trovách konania prvostupňového i odvolacieho rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozsudku podal ţalobca dovolanie, v ktorom ho navrhol zrušiť. Prípustnosť dovolania ţalobca oprel o ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Odvoláva sa na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 12. 05. 2004 sp. zn. ÚS 226/2003, podľa ktorého za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie treba povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Uvádza jednotlivo na ktoré odvolací súd podľa neho nereagoval, nevysporiadal sa s nimi. Namieta, ţe odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnení jediným argumentom a to, ţe predmet úpravy zák. č. 211/2000 Z. z. a zák. č. 225/1995 Z. z. nie je v otázke druhu ani rozsahu totoţný a ich vzťah moţno vyjadriť vzťahom subsidiarity a generality. Tvrdí, ţe aplikácia príslušných právnych noriem odvolacím súdom vybočila z elementárnych a všeobecne rešpektovaných výkladových zásad pričom právne posúdenie nesie zjavne znaky ľubovôle a arbitrárnosti, keď zjavne odlišné spôsoby poskytovania informácií podľa ZSI a podľa zák. č. 215/1995 Z. z. posúdil ako totoţné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací preskúmal dovolanie predovšetkým zo zreteľa jeho prípustnosti podľa § 236, § 237 a § 238 ods. 5 O. s. p. a dospel k záveru , ţe prípustné nie je. Podľa § 238 ods. 5 O. s. p.) dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde. Konanie na Okresnom súde Bratislave II začalo podaním návrhu došlým 19. 09. 2007, kde minimálna mzdy prestavovala 7 600 Sk, t.j. 252,27 eur. 4 1Obdo/30/2010 Dovolací súd preskúmal tvrdenie dovolateľa, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nie je odôvodnený v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Pokiaľ odvolateľ namieta, ţe odvolací súd v odôvodnení uviedol na jeho tvrdenia jediný argument a to, ţe zák. č 212/2000 Z. z. je v otázke rozsahu a druhu informácii lex generalis a zák. č. 225/1995 Z. z. lex specialis, odôvodnenie napadnutého rozsudku tento záver dovolateľa nepotvrdzuje. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, ţe je v súlade s ust. § 157 od. 2 O. s. p. Uvádza sa v ňom, čoho sa ţalobca domáhal a z akých dôvodov, ako a s akým odôvodnením rozhodol súd l. stupňa. Odvolací súd sa v odôvodnení náleţite sa vysporiadal s podaným odvolaním, jasne a stručne vysvetlil, z ktorých dôkazov a zákonných ustanovení vychádzal a akými úvahami sa pri ich výklade a aplikácii riadil a ako vec právne posúdil. Dovolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil s právnym názorom , ktorý dovolateľ cituje na str. 23 svojho dovolania. Uvádza „ Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa námietkami, argumentami a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie /Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993/“ (ÚS 410/2006). V tomto citáte má základný význam vymedzenie rozsahu povinností súdu zaoberať sa námietkami argumentami a návrhmi na vykonanie dôkazov účastníkov tým, ţe musia mať význam pre rozhodnutie veci. Treba však konštatovať, ţe dovolateľ tento ním citovaný právny názor nerešpektoval, keď odvolaciemu súdu vytýka, ţe sa nevysporiadal s jeho argumentáciou ,ţe „pokiaľ ust. § 11 ods. 3 zák. č. 215/1995 Z. z. oprávňuje ţalovaného poţadovať za sprístupnenie informácii akúsi odplatu podľa osobitného predpisu, ktorým mal byť podľa odkazu pod čiarou zák. č. 18/1996 Z. z. o cenách, ide o legislatívny nezmysel a obsolentnú právnu normu.! Rovnako nemoţno podľa názoru dovolacieho súdu dôvodne odvolaciemu súdu vytýkať, ţe sa nestotoţnil ani nevysporiadal s mienkou dovolateľa, ţe „novela zák. č. 215/1995 Z. z. účinná od 01. 09. 2007 je legislatívnym potvrdením predchádzajúceho právneho stavu a treba ho chápať ako prejav zákonodárnej moci prinútiť ţalovaného 5 1Obdo/30/2010 postupovať v súlade so ZSI, určite však nemá za následok akceptáciu predchádzajúceho protiprávneho konania ţalovaného.“ Uvedenú argumentáciu ţalobcu objektívne nemoţno povaţovať za takú, ţe by vysporiadanie sa s ňou malo význam pre rozhodnutie veci v ktorej účastníkov zastupujú erudovaní advokáti. Z uvedených zistení dovolací súd vyvodil záver, ţe prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., ktorú dovolateľ odôvodnil nedostatkom riadneho odôvodnenia napadnutého odvolacieho rozsudku, nie je daná a pretoţe nezistil ani vady konania na ktoré musí prihliadať ex offo, dovolanie ţalobcu v súlade s ust. § 234 bods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol. Úspešnému ţalovanému vzniklo podľa § 243b ods. 5 v spojení s ust. § 224 ods. 1 a § 241 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov dovolacieho konania. Keďţe ţalovanému ţiadne trovy dovolacieho konanie nevznikli dovolací súd mu ich náhradu nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislava 14.júna 2011 JUDr. Jozef Štefanko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Helena Farkašová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.