1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP"). Krajský súd v Bratislave uviedol, že Krajský súd v Trnave svoje postúpenie veci odôvodnil tým, že z obsahu podaní je zrejmé, že žalobkyňa spochybňuje existenciu pohľadávky, ktorá údajne vznikla v záväzkovom vzťahu medzi ňou a postupcom, teda medzi dvoma podnikateľmi, a sporná pohľadávka sa v čase, keď údajne vznikla, týkala ich podnikateľskej činnosti, čím ide
Z") nepochybne o obchodný záväzkový vzťah. V dôsledku uvedeného Krajský súd v Trnave poukázal na to, že vo veci samej rozhodol Okresný súd Galanta, voči ktorému bolo podané dovolanie do
2 písm. b) CSP v znení účinnom od
2 CSP príslušný na rozhodnutie o príslušnosti, prejednal vec a dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením sporu je nedôvodný. 3.
ustanovenia § 36 ods. 1 a ods. 2 CSP konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje
okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. 4.
2 písm. b) CSP na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu v konaní
2 CSP ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 6.
mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných
predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak
osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd. 7. Na to, aby určitý záväzkový vzťah spadal do množiny obchodnoprávnych záväzkov, musí napĺňať kritériá ustanovené v § 261 ObZ, prípadne si strany v zmysle § 262 ObZ môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 ObZ, sa spravuje Obchodným zákonníkom. 8.
Z táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Pre stanovenie súdnej príslušnosti je vždy významný obsah žaloby, ktorý formuluje žalobca, teda i to akej súdnej ochrany sa dovoláva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z
žalobkyne neexistuje. Žalovaná, na ktorú boli na základe zmluvy o postúpení pohľadávok od spoločnosti DUFOUR YACHTS Slovania, s. r. o. (dodávateľky žalobkyne) postúpené pohľadávky žalobkyne v rámci svojej procesnej obrany namietala, že nejde o bezdôvodné obohatenie, keďže žalovaná suma predstavuje vyfakturované služby za vybudovanie cesty spoločnosťou DUFOUR YACHTS Slovania, s. r. o. Na základe uvedeného je
najvyššieho súdu zrejmé, že žalobkyňa spochybňuje existenciu pohľadávky, ktorá vznikla v záväzkovom vzťahu medzi dvoma podnikateľmi, a sporná faktúra vznikla/mala vzniknúť pri výkone ich podnikateľskej činnosti. V prejednávanom prípade ide teda o obchodnoprávny spor s poukazom na ustanovenie § 261 ods. 1 Obz, v ktorom kogentná právna norma vyjadruje spôsob úpravy obchodných záväzkových vzťahov, t. j. ustanovuje podmienky, po splnení ktorých sa obligatórne uplatní úprava Obchodného zákonníka v záväzkových vzťahoch. Na uvedenom nič nemení ani titul uplatneného nároku, ktorým je bezdôvodné obohatenie, keď v zmysle § zmysle § 1 ods. 2 Obz. ak niektoré otázky nemožno riešiť
ustanovení Obchodného zákonníka, riešia sa
predpisov občianskeho práva, ktorými je nepochybne aj bezdôvodné obohatenie medzi dvoma podnikateľskými subjektmi. 10. Na základe vyššie uvedených skutočností najvyšší súd dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením mu sporu nie je dôvodný, keďže je
2 písm. b) v spojení s § 471c CSP na prejednanie a rozhodnutie vo veci kauzálne príslušný Krajský súd v Bratislave, preto rozhodol tak, ako vyplýva z výroku tohto uznesenia.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.