1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a iné trestné činy, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave
1 písm. c), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 15T/4/2023, z 31. júla 2023 v časti - v celom výroku o treste týkajúcom sa obžalovaného T. H..
1 Trestného poriadku vec vo vzťahu k obžalovanému T. H. týkajúcu sa jeho výroku o treste vracia Špecializovanému trestnému súdu, pracovisko Banská Bystrica, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. II.
1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 15T/4/2023, z 31. júla 2023 v časti - vo výrokoch o treste týkajúcich sa obžalovaných T. X., L. X., T. X., K. W. a G. T.. Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovanému T. X., nar. XX. U. XXXX v G.j, trvale bytom G. u k l a d á
1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dva roky.
1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu vo výmere tri roky.
Phone 11 pro max, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX s kódom 1312 so SIM kartou XXXXXXXXXXXXXXXX. Obžalovanému L. X., nar., XX. Y. XXXX v G., trvale bytom N. W. XXXX/X, G. u k l a d á
2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere tri roky.
1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
1 Trestného zákona ustanovuje skúšobnú dobu vo výmere tri roky.
1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému ukladá trest prepadnutia vecí:
1 Trestného zákona, § 56 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, peňažný trest vo výške 2 000 (dvetisíc) Eur.
3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere dva mesiace. Obžalovanému K. W., nar. XX. Y. XXXX v W., trvale bytom O. P. Č.. XXXX/X, G. u k l a d á
1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov.
1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu vo výmere dva roky.
1, ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, peňažný trest vo výške 2 500 (dvetisíc päťsto) Eur.
3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, obžalovanému ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 75 dní. Obžalovanému G. T., nar. XX. B. XXXX v G., trvale bytom J. XXXX/X, G. u k l a d á
1 Trestného zákona, § 56 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške 1 500 (tisíc päťsto) Eur.
3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 45 dní. Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica rozsudkom, sp. zn. 15T/4/2023, z 31. júla 2023, potom ako prijal vyhlásenia všetkých obžalovaných, že sú vinní s výnimkou bodu 7/ obžaloby, ku ktorému obžalovaný T. X. prehlásil, že je nevinný, uznal - obžalovaného T. X. za vinného v bodoch 4/ a 5/, v bodoch 11/ a 14/ zo spáchania opakovaného prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd
1 Trestného zákona, z toho v bode 14/ spáchaný spolupáchateľstvom
Trestného zákona a v bode 6/ a v bode 15/ zo spáchania prečinu prechovávania extrémistického materiálu
Menovanému uložil
§ § 422 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
1 Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad nad správaním v skúšobnej dobe.
2 Trestného zákona mu ustanovil skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.
4 písm. h) Trestného zákona obžalovanému uložil povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom inému výchovnému programu, súčasťou ktorého bude v každom roku skúšobnej doby povinnosť zúčastniť sa ako verejnosť jedného hlavného pojednávania na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku alebo na pracovisku v Banskej Bystrici od prednesu obžaloby do vyhlásenia rozhodnutia, predmetom ktorého bude prejednanie činu kvalifikovaného ako trestný čin extrémizmu
až § 424a Trestného zákona.
5 Trestného zákona je obžalovaný povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.
Phone 11 pro max IMEI XXXXXXXXXXXXXXX s kódom 1312 so SIM kartou XXXXXXXXXXXXXXXX.
5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát, - obžalovaného L. X. za vinného v bode 1/ zo spáchania zločinu rozširovania extrémistického materiálu
1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, v bodoch 2/, 3/ a 7/ zo spáchania prečinu prechovávania extrémistického materiálu
Trestného zákona, v bodoch 8/, 10/ a 14/ zo spáchania prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd
1 Trestného zákona spáchaných v bodoch 8/ a 14/ spolupáchateľstvom
Trestného zákona, Menovanému uložil
§ § 422b ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, § 41 ods. 2, § 53 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest domáceho väzenia vo výmere 3 (tri) roky.
3 Trestného zákona obžalovanému určil povinnosť zdržiavať sa vo svojom obydlí na adrese N. W. XXXX/X, G. vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov v čase od 22.00 hod. do 05.00 hod., viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami.
4 písm. h) Trestného zákona obžalovanému uložil povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom inému výchovnému programu, súčasťou ktorého bude povinnosť zúčastniť sa raz ročne ako verejnosť jedného hlavného pojednávania na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku alebo na pracovisku v Banskej Bystrici od prednesu obžaloby do vyhlásenia rozhodnutia, predmetom ktorého bude prejednanie činu kvalifikovaného ako trestný čin extrémizmu
až § 424a Trestného zákona.
1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému uložil trest prepadnutia vecí:
5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát, - obžalovaného T. X. za vinného v bode 14/ zo spáchania prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd
1 Trestného zákona spáchaného spolupáchateľstvom
Menovanému uložil
1, ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l), písm. n), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona peňažný trest 2 000 € (dvetisíc Eur).
3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody na 6 (šesť) mesiacov, - obžalovaného K. W. za vinného v bodoch 8/ a 9/ zo spáchania prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd
1 Trestného zákona spáchaného spolupáchateľstvom
Menovanému uložil
1, ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), písm. n), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona peňažný trest 2 500 € (dvetisícpäťsto Eur).
3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody na 6 (šesť) mesiacov, - obžalovaného G. T. za vinného v bodoch 12/ a 14/ zo spáchania prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd
1 Trestného zákona spáchaného spolupáchateľstvom
Menovanému uložil
1, ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), písm. n), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona peňažný trest 1 500 € (tisícpäťsto Eur).
3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody na 6 (šesť) mesiacov, - obžalovaného T. H. za vinného v bode 13/ zo spáchania prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd
1 Trestného zákona spáchaného spolupáchateľstvom
Menovanému uložil
3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. d), písm. l), písm. n), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 3, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1, § 117 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 22 (dvadsaťdva) mesiacov.
2 písm. a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
2 Trestného zákona v rozsudkoch Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 15T/22/2020, z 8.12.2021 a Okresného súdu Revúca, sp. zn. 1T/43/2021, z 2.2.2022 zrušil výroky o trestoch v častiach týkajúcich sa obžalovaného T. H. ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Špecializovaný trestný súd zároveň postupom
b) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného T. X. spod obžaloby, ktorá mu kládla za vinu spáchanie zločinu rozširovania extrémistického materiálu
1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, ako je uvedené vo výrokovej časti obžaloby v bode 7/, pretože tam uvedený skutok nie je trestným činom. Proti tomuto rozsudku podali riadne a včas odvolanie obžalovaný L. X., a to výlučne len proti časti výroku o treste, v rámci ktorého mu bol uložený trest domáceho väzenia a prokurátor proti oslobodzujúcemu výroku o vine a proti výrokom o treste týkajúcich sa všetkých obžalovaných. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1 Trestného poriadku a zistil, že odvolania prokurátora a obžalovaného L. X. sú čiastočne dôvodné. + + + K obžalovanému T. X.. A) - oslobodzujúci výrok o vine Prokurátor v odvolaní k oslobodzujúcemu výroku o vine poukázal najmä na znalecký posudok č. 25/2019 znalca z odvetvia Politický extrémizmus Mgr. Mateja Medveckého, PhD., z ktorého okrem iného vyplýva aj to, že: „V prípade tričiek s logom hudobnej skupiny Krátky proces ide o trička propagujúce slovenskú neonacistickú skupinu Krátky proces, ktorá patrí medzi najznámejšie slovenské neonacistické skupiny. Takýto charakter tejto skupiny vyplýva a je zrejmý z jej textov piesní ako aj zo spolupráce s podobne orientovanými skupinami zo zahraničia. Táto skupina už začiatkom deväťdesiatich rokov „spoluformoval“ tvoriace sa prostredie neonacistických, rasistických skínheads a v tomto prostredí je dodnes považovaná za absolútnu legendu, pričom skupina vo svojich textoch vyjadruje rasistické prípadne neonacistické koncepty, texty obsahujúce neonacistické heslá, ktoré sú otvorene rasistické a viaceré z nich podporujú násilie. K samotnému logu tejto skupiny, ktoré bolo obžalovaným prostredníctvom internetu šírené (viď bod 7/ obžaloby) znalec uvádza, že tričká obsahujú logo skupiny Krátky proces, a to dvojkríž na trojvrší v ozubenom kolese, spoza ktorého trčia krídla ríšskej orlice z éry nacizmu ako aj nápisy Krátky proces, Since 1988, Slovakian, Legendary, Band a Qulity rock´n´roll made in Pressburg. Znalec názorne na obrázkoch ilustroval, spôsob akým boli krídla ríšskej orlice použité v logu označenej hudobnej skupiny. K ozubenému kolesu uviedol, že ide o symbol, ktorý sa najčastejšie spája s prácou, či robotníckym hnutím s tým, že ho nie je možné spájať výlučne s neonacizmom či akoukoľvek extrémistickou ideológiou. Na druhej strane ale konštatoval, že symbol - ozubené koleso, bolo využité aj počas éry nacizmu, kedy sa stalo súčasťou loga nemeckého pracovného frontu, pričom jeho používanie súčasným neonacistickými skinheadmi odkazuje primárne na nižšie sociálne postavenie skinheadov, resp. robotnícky background skinheadskei subkultúry. Znalec v záveroch svojho posudku konštatuje, že dotknuté tričká obsahujú neonacistickú symboliku“. Ďalej prokurátor uviedol: „Zastávam názor, že obžalovaný T. X. sa aj v skutku v bode 7/ obžaloby dopustil trestného činu, ktorý mal byť právne kvalifikovaný a posudzovaný ako zločin rozširovania extrémistického materiálu
1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pričom pokiaľ ide o konanie menovaného tento konal
môjho názoru minimálne, čo sa zavinenia týka, vo forme nepriameho úmyslu
b) Trestného zákona. Na tomto mieste je možné pri tomto skutku vyjadriť jednoznačné presvedčenie, že T. X. dobre vedel aj s poukazom na charakter a povahu jeho inej, v danej trestnej veci žalovanej extrémistickej trestnej činnosti, že v prípade loga skupiny Krátky proces, ide o symboly odkazujúce a predstavujúce neonacistickú symboliku, a v tomto konkrétnom prípade je
môjho názoru pre potreby vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti vo vzťahu k skutkovej podstate trestného činu
Trestného zákona úplne irelevantné to, ako sú podobné symboly používané v iných prípadoch v spoločenskom živote, taktiež je v danom konkrétnom prípade nepodstatné, že členovia dotknutej hudobnej skupiny v čase spáchania tohto skutku obžalovaným, nečelili ešte trestnému stíhaniu pre extrémistickú trestnú činnosť ako aj to, že dotknuté oblečenie bolo, resp. malo byť obžalovaným zabezpečené z verejne dostupných zdrojov (internetový obchod) a taktiež aj to, že pôvodca dotknutého loga doteraz nebol v súvislosti s týmto logom trestnoprávne potrestaný. Po dôslednom vyhodnotení dokazovania mala byť v prípade obžalovaného T. X. správne uznaná vina v zmysle podanej obžaloby aj pri skutku v bode 7/ obžaloby, a to zo spáchania zločinu rozširovania extrémistického materiálu
1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona“. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný: „ ... uvádzam, že (prokurátorom napadnuté) rozhodnutie prvostupňového súdu je v oslobodzujúcej časti zrozumiteľné, riadne odôvodnené a je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval. Odvolanie prokurátora založené na tom, že daná skupina je najznámejšia slovenská neonacistická skupina, nie je ale podložené žiadnym právoplatným rozhodnutím príslušného súdu. Opätovne je nutné konštatovať, že samotný protagonista, ktorý vytvoril a šíril danú hudobnú produkciu nebol do dnešného dňa za skutok jemu kladený za vinu právoplatne odsúdený. Záver, že sa jedná o neonacistickú skupinu používajúcu symboliku z éry nacizmu a pod., ako to uvádza prokurátor, nebola doposiaľ potvrdená žiadnym právoplatným rozhodnutím súdu. Ako som v prednese uvádzal, ja som nevykonal žiadne aktívne kroky ku akémukoľvek šíreniu či propagovaniu tejto skupiny, ja som daný obrázok tzv. „netopoval“, t. j. neplatil som žiadny poplatok za zvýrazňovanie daného obrázku na sociálnej sieti v aktuálnom období, ja som tento neumiestňoval opakovane na sociálnych sieťach za účelom jeho jednoduchšieho a ľahšieho vyhľadania, jednoducho nerobil som nič, aby bol obrázok a vyobrazenie skupiny dostupnejším. Mám za to, že som neurobil nič v tom smere, aby som uľahčil, či umožnil šírenie daného obrazového záberu na sociálnej sieti. V neposlednom rade, ani záber a vyobrazenie logá skupiny, nebolo nasnímané tak, aby bolo jasne a bezproblémovo viditeľné, je zrejmé, že úmyslom bolo zdieľať miesto pobytu a nie propagovať tričko, resp. daný symbol. Zdôrazňujem tiež, že v čase, keď som mal dané tričko oblečené, nemal som žiadne informácie o tom, že tričko je závadové, nekupoval som iným spôsobom ako iné spotrebné veci, hudobná produkcia tejto skupiny bola voľne dostupná, nebolo mi zo správ známe, že by bola táto skupina nejakým spôsobom nezákonná. V konečnom dôsledku produkcia tejto skupiny a jej tričká boli verejne prístupné, teda štát nevykonal žiadne opatrenia, ktoré by som musel prekonať za účelom ich obstarania, čo by mi mohlo signalizovať, že dané vyobrazenie, či skupina môžu konať, resp. byť v rozpore so zákonom. Rovnako stojí za zmienku, že záber je urobený tak, že tričko, resp. symbol je ťažšie čitateľný, nie je detailne zachytený ani zväčšený, aby bol dobre či lepšie čitateľný. Vo vzťahu k vyjadreniu prokurátora k výške trestu na str. 7 poukazujem jednak na vyššie uvedené ako i na to, že ja som dané tričko minimálne ako som sa dozvedel o situácií nenosil, urobil som všetky potrebné opatrenia za účelom eliminácie môjho predchádzajúceho konania (znefunkčnil som svoj profil, /vo vzťahu ku ostatným bodom obžaloby/ som odstránil tetovania a pod.), vediem riadny život, som zamestnaný, som tým, kto podstatnou mierou prispieva ku obstaraniu zdrojov obživy pre mňa a družku, ktorá ešte študuje na VŠ. Ja už neodčiním moju minulosť, ale dávam do pozornosti zmenu môjho postoja, opatrenia, ktoré som vykonal, ktoré
môjho názoru bez pochybností nasvedčujú tomu, že prípravné a súdne konanie na mňa pôsobilo výchovne a nie je pre moju nápravu nevyhnutné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody. Len pre úplnosť dodávam, že v prípade nepodmienečného výkonu trestu ja stratím zamestnanie, z ktorého uspokojujem základné životné potreby mňa i mojej družky, a nepodmienečný trest odňatia slobody bude mať negatívny vplyv na môj rodinný život, nakoľko s družkou plánujem rodinný život a uzatvoriť manželstvo. Nestotožňujem sa rovnako s tvrdením uvedeným v poslednom odseku na str. 7 podania z
súdu nevysporiadal s tým, že symbol ríšskej orlice, prípadne orlice, je používaný aj iným spôsobom, resp. inými subjektami, napr. výrobcom motocyklov Harley Davidson, rovnako motorkárskymi klubmi v rôznych grafických podobách, hudobnou skupinou Rammstein, prípadne ako symbol Slovenskej národnej strany, čo súd uvádza zo všeobecne známych skutočností. Ako extrémistický materiál môže byť určitý materiál posúdený len s ohľadom na jeho obsah alebo povahu a nie s poukazom na osobnostný profil osoby, ktorá ním disponuje. V opačnom prípade sa môže stať, že sa absencia niektorého zo znakov objektívnej stránky trestného činu nahradí osobnostnou charakteristikou subjektu a rozhodnutie o vine bude založené na neprípustnej prezumpcii chýbajúcich znakov. Na posúdenie, či sa jedná o extrémistický materiál, slúži v trestnom konaní odborné posúdenie podané znalcom vo forme posudku či odborného vyjadrenia. Zo znaleckého posudku by mali rezultovať explicitne také nepochybné závery, na základe ktorých by si rozhodujúci súd mohol vytvoriť právny úsudok, či sa skutkovo objektívne jedná o takýto druh materiálu. Posudzovanie materiálu, teda či ide o extrémistický z hľadiska jeho objektívneho hodnotenia
7 Trestného zákona, je
súdu dôležité aj z toho aspektu, že napr. jeho rozširovanie nemôže byť trestné iba z dôvodu, že ho zverejnila osoba, ktorá má mať nejaké osobnostné charakteristiky, alebo by mala byť posudzovaná z hľadiska nejakého kontextu, avšak nebude trestné, ak ho zverejní osoba, ktorá či už z hľadiska jej charakteristík, alebo kontextu nemá tzv. závadový charakter. Obzvlášť nie v prípade symbolov a znázornení, ktoré môžu mať dvojaké použitie, teda že sú používané aj inými skupinami osôb a nepredstavujú výlučne extrémistický symbol, samozrejme s výnimkou ich použitia
8 Trestného zákona. Pri niektorých extrémistických trestných činoch môže mať poukaz na osobnostnú výbavu obžalovaného nesporný význam (napr. § 421 Trestného zákona), avšak vzhľadom na právnu kvalifikáciu sa v danom prípade mohla právna argumentácia sústrediť na posúdenie charakteru šíreného a zaisteného materiálu výlučne z hľadiska § 130 ods. 7 Trestného zákona ad rem. Nakoľko žalovaný skutok bol koncipovaný a právne kvalifikovaný ako rozširovanie extrémistického materiálu, nebolo zo strany súdu možné žalovaný skutok meniť v tom smere, že by takýmto konaním obžalovaný podporoval a propagoval skupiny smerujúce k potlačeniu základných práv a slobôd, alebo prejavoval sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd. Pri takejto zmene by totiž došlo k zmene skutku, za ktorý bolo obžalovanému vznesené obvinenie a následne podaná obžaloba a súd môže rozhodovať výlučne o skutku, za ktorý bolo vznesené obvinenie. To, že by išlo o zmenu skutku, vyplýva z toho, že by tu došlo k zmene následku v dôsledku konania obžalovaného. Následkom skutkov právne kvalifikovaných
prejav sympatií skupinám, resp. hnutiam smerujúcim k potlačeniu základných práv a slobôd, nie rozširovanie extrémistického materiálu. Súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade fotografie zverejnenej obžalovaným
7 písm. a) Trestného zákona. Okrem toho je potrebné uviesť, že v prípade zločinu rozširovania extrémistického materiálu ide o úmyselný trestný čin. V rámci hodnotenia subjektívnej stránky konania obžalovaného súd považuje za potrebné v zhode s obhajobou obžalovaného poukázať na to, že v čase zverejnenia predmetných fotografií neboli známe žiadne informácie o tom, že by skupina, ktorej názov a logo sa nachádzali na tričkách oblečených či už obžalovaným, alebo neznámou osobou, za tieto obrazové znázornenia, prípadne za svoju tvorbu čelila trestnému stíhaniu, prípadne bola predmetom právoplatného rozhodnutia o vine jej členov z extrémistického činu. Samosudcovi je známe, že členovia skupiny čelia trestnému stíhaniu od augusta 2020 a toto trestné stíhanie doteraz skončené nie je, pretože ako sudca pre prípravné konanie rozhodoval o návrhu na vzatie členov skupiny do väzby a v nedávnej dobe o obmedzení povinností uložených im v rámci dohľadu probačného a mediačného úradníka. Obžalovaný teda fotografie zverejnil v čase pred tým, ako skupina Krátky Proces čelila trestnému konaniu. Okrem toho nebola vyvrátená obhajoba obžalovaného, že tričko, ktoré mal na sebe, kúpil na verejne dostupnom internetovom obchode. Ak niekto takýmto spôsobom obstará materiál, ktorý je potom právnikmi označovaný za extrémistický, zrejme by v spoločnom konaní mal obžalobe čeliť aj výrobca a predajca takéhoto materiálu, alebo aspoň by mali existovať doklady o tom, že čelí trestnému konaniu. Nie je namieste postihovať osobu poslednú v rade. Z týchto hľadísk je potom problematické mať za to, že by obžalovaný mal dostatok informácií, ktoré mohol v čase zverejnenia fotografií vyhodnotiť tak, že obliekaním sa do trička s názvom a logom skupiny Krátky Proces môže z jeho strany ísť o rozširovanie extrémistického materiálu. Prípadný odsudzujúci rozsudok v tomto smere by mohol byť vnímaný aj ako paradox v tom, že by bol postihnutý niekto za rozširovanie extrémistického materiálu, ktorý legálne kúpil a jeho pôvodca pritom doteraz potrestaný nebol. Z uvedených dôvodov mohol súd jedine konštatovať, že tento skutok, ktorý je obžalovanému T. X. kladený za vinu, nie je trestným činom pre nenaplnenie tak objektívnej ako aj subjektívnej stránky, a preto ho spod obžaloby oslobodil“. Odôvodnenie oslobodzujúceho výroku rozsudku súdom prvého stupňa považuje najvyšší súd za kompletné, správne, presvedčivé, vyčerpávajúce, a preto naňho odkazuje. Odvolacie argumenty prokurátora v konfrontácii so závermi súdu prvého stupňa neobstoja ako dostatočné na to, aby presvedčili najvyšší súd o nesprávnom či nezákonnom postupe Špecializovaného trestného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov a v súvislosti s tým vyslovených právnych záverov o nenaplnení nevyhnutných znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, a tak spochybnili konečné rozhodnutie súdu prvého stupňa o oslobodení obžalovaného T. X. spod obžaloby vo vzťahu k bodu 7/. Preto v tejto časti považoval najvyšší súd odvolanie prokurátora za nedôvodné. B) - výrok o treste Prokurátor v odvolaní uviedol: „Obžalovanému T. X. mal byť uložený okrem správne a zákonne uloženého trestu prepadnutia veci aj nepodmienečný trest odňatia slobody
2 Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona na jeho dolnej hranici so zaradením obžalovaného na jeho výkon do ústavu s príslušným stupňom stráženia. V prípade priznaných poľahčujúcich okolností
l) Trestného zákona, uvedené by nezakladalo zákonnú možnosť na priznanie poľahčujúcej okolnosti aj
n) Trestného zákona (Zbierka stanovísk a rozhodnutí súdov SR 5/2017, bod 44/). Taktiež nie je možné stotožniť sa pri tomto obžalovanom s priznaním priťažujúcej okolnosti
m) Trestného zákona, keďže v čase rozhodovania súdu boli už predchádzajúce odsúdenia tohto obžalovaného zahľadené, hľadelo sa na neho, ako keby nebol odsúdený“. Odvolanie prokurátora je v časti výroku o treste čiastočne dôvodné. Súd skutočne nemohol priznať obžalovanému poľahčujúcu okolnosť
n) Trestného zákona, pretože „samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou
n) Trestného zákona“ (R 44/2017). Priznanie poľahčujúcej okolnosti
n) Trestného zákona - napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom - pripadá do úvahy len vtedy, ak sa obžalovaný prizná k trestnej činnosti a zároveň svojim prístupom k veci skutočne a reálne napomáha orgánom činným v trestnom konaní napr. pri objasnení ďalších okolností prípadu, ktoré by inak bolo bez jeho pomoci náročné zdokumentovať, alebo pomoc obvineného musí mať vplyv na dokazovanie tak, že ho uľahčí a zrýchli konanie, alebo vedie k odhaleniu a usvedčeniu ďalších osôb. Priznanie sa obžalovaného pred súdom v zmysle vyhlásenia o priznaní viny, síce pomáha súdu v tom, že nemusí vykonať dokazovanie k výroku o vine, táto pomoc je ale dostatočne zohľadnená už v poľahčujúcej okolnosti
l) Trestného zákona a môže byť zohľadnená aj v zmysle § 39 Trestného zákona. Takéto zo strany obžalovaného pochopiteľne účelové priznanie viny však nezakladá poľahčujúcu okolnosť
n) Trestného zákona. Prokurátor správne poukázal aj na to, že obžalovanému T. X. nemohla byť priznaná priťažujúca okolnosť
m) Trestného zákona. Z odpisu registra trestov totižto vyplýva, že menovaný síce už bol 3x súdne potrestaný, ale na všetky odsúdenia sa vzťahuje fikcia neodsúdenia. Preto nemohol Špecializovaný trestný súd pričítať obžalovanému priťažujúcu okolnosť
m) Trestného zákona. Na druhej strane súd správne priznal menovanému poľahčujúcu okolnosť
l) Trestného zákona a správne zohľadnil priťažujúcu okolnosť
h) Trestného zákona, pretože na takýto postup boli splnené všetky zákonné podmienky, čo súd prvého stupňa aj správne odôvodnil, a preto najvyšší súd v tejto časti odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa. Uvedené pochybenie súdu prvého stupňa v tomto smere napravil najvyšší súd sám, keď obžalovanému T. X. uložil trest s prihliadnutím, len na jednu poľahčujúcu okolnosť
l) Trestného zákona a na jednu priťažujúcu okolnosť
h) Trestného zákona. Pokiaľ sa prokurátor domáha uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému T.C. X., v tejto časti si najvyšší súd neosvojil argumenty prokurátora. Najvyšší súd, podobne ako súd prvého stupňa, nezistil potrebu pozbaviť obžalovaného T. X. osobnej slobody uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody. K odôvodneniu Špecializovaného trestného súdu k tejto časti najvyšší súd dopĺňa, že na menovaného sa hľadí ako na netrestaného, priznal sa k trestnej činnosti a svojim konaním po čine preukázal, že svoju protiprávnu činnosť úprimne ľutuje. Zo spisového materiálu vyplýva, že od posledného skutku (24. februára 2021) vedie riadny život a nedopustil sa ani žiadneho priestupku. Menovaný je stíhaný za prečiny a trest sa mu ukladá
najprísnejšieho z nich v sadzbe od šesť mesiacov do troch rokov. S ohľadom na všetky okolnosti prípadu dospel najvyšší súd k záveru, že obžalovaný T. X. sa poučil z tohto trestného stíhania a pochopil, že sa musí vyvarovať akéhokoľvek protispoločenského a protiprávneho konania. Menovaný týmto rozhodnutím najvyššieho súdu dostáva šancu (zrejme poslednú) na to, aby preukázal, že dokáže viesť riadny a usporiadaný život normálneho človeka bez akýchkoľvek spoločenských excesov a najvyšší súd verí, že menovaný túto šancu využije. S ohľadom aj na odstup času od páchanej trestnej činnosti odvolací súd nezistil potrebu uložiť menovanému probačný dohľad. Pokiaľ Špecializovaný trestný súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci, rozhodol správne a v súlade so zákonom, a preto najvyšší súd nemal dôvod rozhodnúť v tejto časti výroku o treste inak. + + + K obžalovanému L. X.. Prokurátor v odvolaní podanom proti výroku o treste uviedol: „Vo vzťahu k obž. L. X. považujem síce uložený trest prepadnutia vecí za správny a zákonný, avšak nie je možné sa stotožniť s tým, že bol menovanému uložený úhrnný trest domáceho väzenia, za súčasného uloženia príslušných povinností
Tr. zákona. Tento trest považujem za nedostatočný, neprimeraný, a za uložený v rozpore s účelom trestu, a to aj v kontexte s rozsahom a charakterom žalovanej trestnej činnosti, v kontexte s priestupkovou minulosťou menovaného, ako aj s ohľadom na ostatné právoplatné odsúdenie menovaného obžalovaného (trestný rozkaz OS Revúca, sp. zn. 4T 7/20, zo 17.3.2020; právoplatný dňa 12.5.2020), a v neposlednom rade aj s ohľadom na skutočnosť, že sa žalovanej trestnej činnosti dopustil v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, uloženého mu v inej trestnej veci. V nadväznosti na uvedené zastávam názor, že menovanému obžalovanému mal byť správne a zákonne uložený na dolnej hranici primeraný nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody, so zaradením na jeho výkon do ústavu s príslušným stupňom stráženia, a to
2 Tr. zákona, § 36 písm.
2 Tr. zákona za súčasného zrušenia výroku o treste v právoplatnom trestnom rozkaze OS Revúca, sp. zn. 4T 7/20, zo 17.3.2020, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. V prípade súdom priznanej poľahčujúcej okolnosti
n) Tr. zákona zastávam názor, že na jej priznanie zákonné podmienky splnené neboli (taktiež Zbierka stanovísk a rozhodnutí súdov SR 5/2017; bod 44/). Taktiež sa dodatočne nie je možné stotožniť v danom konkrétnom prípade pri tomto obžalovanom s priznaním priťažujúcej okolností
m) Tr. zákona, keďže ide vo vzťahu k dotknutému predchádzajúcemu odsúdeniu o ukladanie súhrnného trestu
1, ods. 2 Tr. zákona, za použitia § 41 ods. 2 Tr. zákona“. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie aj obžalovaný L. X., a to proti výroku o treste, ktorý sa ho týka. Vo svojom odvolaní, ktoré je zároveň aj vyjadrením k odvolaniu prokurátora, argumentoval nasledovne: „Z odvolania prokurátora nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktorými by bolo reflektované na to, že od vznesenia obvinenia vediem riadny život, odstránil som závadné tetovania z vlastného podnetu, pracujem, starám sa o rodinu, som v podstate jediným živiteľom rodiny, z ktorého príjmu sa uspokojujú základné životné potreby celej rodiny. Rovnako odvolanie nezohľadňuje to, že som sa k trestnej činnosti priznal, svoju trestnú činnosť som oľutoval, ja som si nechal odstrániť predmetné tetovania, a to ešte pred samotným hlavným pojednávaním na prvostupňovom súde. Odvolanie sa nijakým spôsobom nevysporiadalo s tým, že som sám dobrovoľne vykonal všetko, čo bolo v mojich možnostiach, aby som nepokračoval v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Z odvolania mne nie je zrejmé, ako by mal nepodmienečný trest odňatia slobody lepšie plniť účel trestu s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti ako i na to, že som ohľadom obdobného konania nebol predtým súdne trestaný a ani podmienečne odsúdený, kedy by sa dalo argumentovať, že podmienečný trest neplnil svoj účel a je nutné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody na moju prevýchovu. V tomto smere je odvolanie prokurátora mne nepreskúmateľné a nie je mne zrejmé akou právnou úvahou sa prokurátor spravoval. Navrhovaný trest navyše vôbec nereflektuje ustanoveniu § 34 ods. 3 Trestného zákona, nakoľko nepodmienečný trest by neprimerane prísne zasiahol do života mojej rodiny. Vo vzťahu ku môjmu odvolaniu si dovoľujem zdvorilo požiadať odvolací súd o citlivé zhodnotenie všetkých okolností prípadu, najmä v kontexte ustanovenia § 34 ods. 3 Trestného zákona. Ja mám za to, že účel trestu i podmienečným trestom odňatia slobody (ktorého výkon sa odloží na primeranú skúšobnú dobu) za súčasného uloženia probačného dohľadu nad mojím správaním v skúšobnej dobe. Ja si vážim rozhodnutie prvostupňového súdu, je však i pravdou, že pri uložení podmienečného trestu odňatia slobody bude na mojej strane možné si zachovať terajšie zamestnanie, ktorým dokážem lepšie zabezpečiť obživu a základné životné potreby mojej rodiny. Ja rozumiem charakteru trestnej činnosti, ktorej som sa dopustil, a ani nespochybňujem trestnosť takého konania, avšak dovoľujem si zdvorilo požiadať odvolací súd o zváženie možnosti uloženia trestu ako uvádzam vyššie. Upresňujem svoje odvolanie v tom smere, že odvolanie smerovalo voči výroku, ktorým a/ mne bol uložený úhrnný trest domáceho väzenia vo výmere 3 roky a ktorým b/ sa mne určila povinnosť zdržiavať sa vo svojom obydlí vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami. Odvolanie nesmerovalo voči výroku, ktorým: a/ mne prvostupňový súd uložil
4 písm. h) Trestného zákona povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom inému výchovnému programu, súčasťou ktorého bude povinnosť zúčastniť sa raz ročne ako verejnosť jedného hlavného pojednávania na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku alebo na pracovisku v Banskej Bystrici od prednesú obžaloby do vyhlásenia rozhodnutia, predmetom ktorého bude prejednanie činu kvalifikovaného ako trestný čin extrémizmu
1 Trestného zákona trest prepadnutia veci uvedených v rozhodnutí pod č. 1 až 17, c/ sa v zmysle ustanovenia § 60 ods. 5 Trestného zákona stáva vlastníkom prepadnutých vecí štát“. Špecializovaný trestný súd vo svojom rozsudku vo všeobecnosti k výroku o treste vysvetlil, že pri ukladaní trestu všetkým obžalovaným významným spôsobom prihliadol na úprimnú ľútosť prejavenú každým z obžalovaných. Ďalej uviedol: „Úprimnú ľútosť u obžalovaných súd vzhliadol nielen z ich slovných vyjadrení, ale aj konkrétneho konania. Toto konanie súd videl v tom, že obžalovaní T. X. a L. X. na svojom tele prekryli tetovania. Z prečítaných listín najmä odpisov registra trestov a z prehľadu priestupkových konaní je zrejmé, že kým pred spáchaním skutkov, za ktoré teraz stoja pred súdom, sa každý z obžalovaných dopustil, a to aj opakovanie protiprávneho konania, potom ako im bolo vznesené obvinenie svojim správaním jednoznačne prejavili snahu o nápravu. Od vznesenia obvinenia sa už ani jeden z obžalovaných priestupku ani trestného činu nedopustili. Súd nevylučuje, že toto konanie obžalovaných bolo motivované aj obavou z trestov, ktoré im hrozili, teda že v ich prípade sa nejedná len o to, že by dospeli, ale práve toto je jeden z legitímnych cieľov trestného konania - páchateľov nielen trestať ale aj prevychovať. U každého z obžalovaných preto k ich zmeneným vzorcom správania platí, že je lepšie, ak sa to stane neskôr ako nikdy. Súd ako významnú poľahčujúcu okolnosť rovnako hodnotil prístup obžalovaných v konaní pred súdom, keď sa chlapsky postavili k svojej minulosti a žalovaným skutkom formou vyhlásení, že sú vinní. Tento ich prístup mal totiž významný vplyv aj na rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania. Postoj obžalovaných takto významnou mierou skrátil dĺžku konania pred súdom ako aj možné náklady na vyplatenie svedočného a znalečného. Preto každému z obžalovaných v súvislosti s ich vyhláseniami, že sú vinní priznal poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l) a písm. n) Trestného zákona. Obžalovanému L. X. priťažovalo, že spáchal viac trestných činov [§ 37 písm. h) Trestného zákona] a že už bol za trestný čin odsúdený [§ 37 písm. m) Trestného zákona]“. Najvyšší súd k obžalovanému L. X. konštatuje. Je síce pravdou tvrdenie prokurátora, že menovaný spáchal trestnú činnosť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia (rozsudok Okresného súdu Revúca, sp. zn. 4T/7/2020, zo 17. marca 2020), avšak medzičasom sa osvedčil a na všetky jeho predchádzajúce odsúdenia sa vzťahuje fikcia neodsúdenia, ktorá bráni nielen uloženiu súhrnného trestu, ale aj prihliadnutiu na priťažujúcu okolnosť
m) Trestného zákona. Treba súhlasiť s prokurátorom v tom, že neboli splnené podmienky na použitie poľahčujúcej okolnosti
n) Trestného zákona - k možnosti, teraz (za účinnosti nového Trestného zákona) už len prihliadnutia, na túto poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného L. X. platí taký istý všeobecný záver, aký vyslovil najvyšší súd u obžalovaného T. X.. Pokiaľ sa prokurátor v odvolaní domáha uloženia súhrnného nepodmienečného trestu obžalovanému L. X., tak súhrnný trest menovanému nemožno uložiť, pretože na odsúdenie Okresným súdom Revúca, sp. zn. 4T/7/2020, zo
2 Trestného zákona, trestnú sadzbu bolo potrebné upraviť, a tak mu mohol byť uložený trest odňatia slobody vo výmere od troch rokov do desiatich rokov a ôsmich mesiacov. Ako už bolo uvedené vyššie, najvyšší súd nezistil potrebu uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, a preto mu uložil trest odňatia slobody vo výmere tri roky - aplikujúc, celkovo priaznivejšie ustanovenie § 49 ods. 1 písm. a) neskoršieho (nového) Trestného zákona. Za takejto situácie nebolo potrebné obžalovanému ukladať probačný dohľad, a preto odvolací súd postupoval
1 Trestného zákona a menovanému určil skúšobnú dobu vo výmere tri roky, ktorú považuje najmä s ohľadom na osobu obžalovaného a jeho vzorné správanie po čine až doposiaľ za primeranú. Najvyšší súd tiež menovanému uložil trest prepadnutia vecí v takom istom rozsahu ako Špecializovaný trestný súd. Odvolací súd nemal dôvod v tejto časti rozhodnúť inak ako Špecializovaný trestný súd, pretože jeho rozhodnutie je správne a v súlade so zákonom, nakoľko na uloženie takéhoto druhu trestu boli splnené všetky zákonné predpoklady. + + + K obžalovanému T. X.. Prokurátor v odvolaní proti výroku o treste argumentoval nasledovne: „Považujem uložený peňažný trest za nedostatočný, pričom zastávam názor, že na mieste bolo menovanému aj s ohľadom na jeho postoj k trestnej činnosti v priebehu prípravného konania ukladať primeraný podmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici, a to
1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, ktorý mu mal byť odložený na primeranú skúšobnú dobu nie kratšiu ako osemnásť mesiacov. V prípade súdom priznanej poľahčujúcej okolnosti
n) Trestného zákona zastávam názor, že na jej priznanie neboli splnené zákonné podmienky (Zbierka stanovísk a rozhodnutí súdov SR 5/20217 bod 44/). Rovnako tak zastávam názor, že s ohľadom na kriminálnu a priestupkovú minulosť tohto obžalovaného neboli v danom prípade splnené podmienky ani na priznanie poľahčujúcej okolnosti
j) Trestného zákona“. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný T. X.: „Odvolanie prokurátora nezohľadňuje moje priznanie, vyhlásenie o vine, úprimné oľutovanie. Z odvolania nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že uložený trest je uložený v rozpore s účelom trestu. Vo vzťahu k naznačenej minulosti poukazujem na to, že od vznesenia obvinenia som viedol riadny život a samotné vyšetrovanie a prejednanie veci je dostatočné na moju nápravu. Mne uložený trest považujem, vzhľadom na osobné pomery, môj príjem z pracovnej činnosti za primeraný trestnej činnosti mne kladenej za vinu“. Najvyšší súd súhlasí s prokurátorom, že pri ukladaní trestu menovanému nebolo možné aplikovať poľahčujúcu okolnosť
n) Trestného zákona. K (ne)možnosti použitia tejto poľahčujúcej okolnosti u obžalovaného T. X. platí taký istý všeobecný záver, aký vyslovil najvyšší súd u obžalovaného T. X. - viď vyššie. V tejto časti je teda odvolanie prokurátora dôvodné. Na druhej strane Špecializovaný trestný súd rozhodol správne, keď pri ukladaní trestu prihliadol na poľahčujúce okolnosti
j) Trestného zákona a
l) Trestného zákona, pretože na ich aplikáciu boli splnené všetky zákonné podmienky. Z odpisu registra trestu vyplýva, že obžalovaný T. X. bol doposiaľ dvakrát súdne potrestaný, naposledy v roku 2008, pričom na jeho predchádzajúce odsúdenia sa vzťahuje fikcia neodsúdenia. Aj za takejto situácie však možno kriminálnu minulosť obžalovaného zohľadniť pri hodnotení osoby páchateľa, čo by mohlo spochybňovať záver o tom, či viedol riadny život. Najvyšší súd však zobral do úvahy, že naposledy bol menovaný súdne potrestaný už pred viac ako 15 rokmi, čo dokumentuje, že ide o dostatočne dlhý časový úsek na to, aby bolo možné vysloviť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Najvyšší súd sa stotožnil s rozhodnutím Špecializovaného trestného súdu pokiaľ obžalovanému T. X. uložil peňažný trest vo výške 2 000 Eur. Takýto druh trestu i jeho výšku možno s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, na zárobkové a majetkové pomery páchateľa považovať za zodpovedajúci základným zásadám ukladania trestu a účelu trestu ako z hľadiska generálnej tak i individuálnej prevencie trestu. Argumenty prokurátora ohľadom potreby uložiť menovanému trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu nepovažoval najvyšší súd za presvedčivé, relevantné a dôvodné. Pokiaľ však Špecializovaný trestný súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, najvyšší súd takúto výmeru náhradného trestu považuje za neprimeranú z nasledovných dôvodov. Náhradný trest odňatia slobody ustanovený pri peňažnom treste musí byť ukladaný v súlade so zásadami ukladania trestu a musí byť i spravodlivo a objektívne proporcionálny k výmere uloženého peňažného trestu. Odvolací súd považuje za neadekvátne, aby náhradný trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov (ustanovený Špecializovaným trestným súdom) mal slúžiť ako odstrašenie a zároveň motivácia na to, aby obžalovaný zaplatil peňažný trest vo výške 2 000 Eur, pretože pomer závažnosti a dôsledkov tohto trestu je nevyvážený. Pri úvahách o primeranosti výmery náhradného trestu odňatia slobody treba citlivo zvažovať závažnosť a rozsah zásahu do osobnej slobody páchateľa vo forme odňatia slobody, ak peňažný trest páchateľ úmyselne nezaplatí. Hlavným zmyslom náhradného trestu odňatia slobody v zmysle § 57 ods. 3 Trestného zákona totižto nie je generálna či individuálna prevencia trestu a dokonca ani morálne odsúdenie spoločnosťou. Náhradný trest v zmysle § 57 ods. 3 Trestného zákona prioritne plní funkciu hrozby (ak peňažný trest nezaplatí „pôjde do väzenia“) a zároveň motivácie (zaplatiť peňažný trest, a tak sa vyhnúť „väzeniu“), čo má páchateľa „donútiť“ peňažný trest zaplatiť. Preto nemožno náhradné tresty odňatia slobody ukladať v proporcionálne nevyvážených výmerách k peňažným trestom. S ohľadom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že náhradný trest odňatia slobody vo výmere dva mesiace (pri úvahách, že 100 Eur = tri dni odňatia slobody, 1 000 Eur = približne jeden mesiac odňatia slobody či 10 000 Eur = približne 10 mesiacov odňatia slobody, s tým že pri vyšších peňažných trestoch sa vždy bude zvažovať náležitá primeranosť výmery náhradného trestu odňatia slobody), ktorý ustanovil obžalovanému T. X. týmto rozsudkom, priliehavejšie zodpovedá jeho prioritnému účelu ako náhradný trest odňatia slobody ustanovený obžalovanému Špecializovaným trestným súdom. S ohľadom na uvedené rozhodol najvyšší súd vo výroku o treste čiastočne inak ako Špecializovaný trestný súd zohľadniac pritom nielen odvolanie prokurátora, ale aj vyjadrenie obžalovaného a najmä naplnenie účelu trestu z hľadiska jeho dostatočnosti, primeranosti a spravodlivosti. + + + K obžalovanému K. W.. Prokurátor odvolaním napadol výrok o treste týkajúci sa aj tohto obžalovaného a argumentoval nasledovne: „Vo vzťahu k obžalovanému K. W. považujem uložený peňažný trest za nedostatočný, pričom zastávam názor, že bolo namieste menovanému aj s ohľadom na jeho postoj k trestnej činnosti v priebehu prípravného konania rozsah trestnej činnosti kriminálnu a priestupkovú minulosť ukladať podmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici
1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, ktorý mu mal byť uložený na primeranú skúšobnú dobu nie kratšiu ako 18 mesiacov. V prípade súdom priznanej poľahčujúcej okolnosti
n) Trestného zákona zastávam názor, že na jej priznanie neboli splnené zákonné podmienky (SR 5/2017 bod/)“. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný K. W.: „Z odvolania prokurátora nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že uložený trest je v rozpore s účelom trestu. Vo vzťahu k mojej minulosti poukazujem na to, že od vznesenia obvinenia som viedol riadny život a samotné vyšetrovanie a prejednanie veci je dostatočné na moju nápravu. Mne uložený trest považujem vzhľadom na osobné pomery, môj príjem z pracovnej činnosti za primeraný trestnej činnosti mne kladenej za vinu“. Najvyšší súd považuje odvolanie prokurátora vo vzťahu k menovanému za čiastočne dôvodné, a preto rozhodol inak ako Špecializovaný trestný súd. Špecializovaný trestný súd nesprávne priznal menovanému poľahčujúcu okolnosť
n) Trestného zákona. Aj tu platí taký istý všeobecný záver, aký vyslovil najvyšší súd pri obžalovanom T. X. - viď vyššie. Pokiaľ súd prvého stupňa uložil obžalovanému K. W. peňažný trest vo výške 2 500 Eur, považuje najvyšší súd takýto druh trestu i jeho výšku za súladnú so zákonom, a preto rozhodol tak isto ako Špecializovaný trestný súd. Inak však rozhodol najvyšší súd pri ustanovení náhradného trestu odňatia slobody, keď menovanému ustanovil náhradný trest odňatia slobody „len“ 75 dní, ktorú výmeru považuje za primerane zodpovedajúcu výške peňažného trestu. Ohľadom prečo takto najvyšší súd postupoval, platí taký istý všeobecný záver, ako bol vyslovený pri obžalovanom T. X.. Okrem toho najvyšší súd sa stotožnil s odvolaním prokurátora, ktorý považuje za potrebné uložiť menovanému trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, a to preto, že zo správania obžalovaného K. W. nebadať, že by prejavil zodpovedajúci rešpekt a úctu k právnym predpisom platným v Slovenskej republike. Z evidencie správnych deliktov a priestupkov totižto vyplýva, že obžalovaný v priebehu rokov 2020 - 2023, a teda v čase, keď vie, že jeho trestná vec ešte nie je právoplatne skončená a mal by „sekať dobrotu“, sa dopustil až 6 priestupkov. Táto okolnosť dokumentuje, že obžalovaný neberie zreteľ na vážnosť situácie v akej sa nachádza a s ľahkovážnosťou pristupuje k porušovaniu dopravných predpisov. Za takejto situácie považuje najvyšší súd za nevyhnutné pôsobiť na obžalovaného aj hrozbou prípadného výkonu trestu odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov, ktorý je nateraz podmienečne odložený na skúšobnú dobu dva roky, ak skutočne a reálne nepreukáže snahu o nápravu a rešpekt ku všetkým pravidlám regulujúcim spoločenské vzťahy v Slovenskej republike. Najvyšší súd verí, že obžalovaný využije túto šancu a nesklame dôveru najvyššieho súdu, ktorá mu bola poskytnutá vo forme „len“ podmienečného odsúdenia. + + + K obžalovanému G. T.. Prokurátor podal odvolanie proti výroku o treste, pričom uviedol: „Považujem peňažný trest uložený obžalovanému G. T. za nedostatočný a zastávam názor, že na mieste bolo menovanému v tomto prípade aj s ohľadom na jeho postoj k trestnej činnosti v priebehu prípravného konania, rozsah trestnej činnosti, kriminálnu (v roku 2009 bol súdom potrestaný za rovnaký trestný čin) a priestupkovú minulosť ukladať podmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici, a to
1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, ktorý mal byť odložený na primeranú skúšobnú dobu nie kratšiu ako 24 mesiacov. V prípade súdom priznanej poľahčujúcej okolnosti
n) Trestného zákona rovnako zastávam názor, že na jej priznanie neboli splnené zákonné podmienky (SR 5/2017 bod 44/)“. K odvolaniu prokurátora obžalovaný vo svojom vyjadrení uviedol: „Z odvolania prokurátora nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že uložený trest je v rozpore s účelom trestu. Vo vzťahu k naznačenej minulosti poukazujem na to, že počnúc vznesením obvinenia som viedol riadny život a samotné vyšetrovanie a prejednanie veci je dostatočné na moju nápravu. Mne uložený trest považujem vzhľadom na osobné pomery, môj príjem z pracovnej činnosti za primeraný trestnej činnosti mne kladenej za vinu“. Najvyšší súd súhlasí s prokurátorom v tom, že Špecializovaný trestný súd nemal pri ukladaní trestu obžalovanému G. T. aplikovať poľahčujúcu okolnosť
n) Trestného zákona, pretože jeho priznanie sa k trestnej činnosti už bolo dostatočne zohľadnené v poľahčujúcej okolnosti
l) Trestného zákona. Prečo nebolo možné prihliadnuť na poľahčujúcu okolnosť
n) Trestného zákona, vysvetlil najvyšší súd už svojim všeobecným záverom v predchádzajúcej časti tohto rozsudku. Najvyšší súd pri ukladaní trestu obžalovanému G. T. prihliadol len na jednu poľahčujúcu okolnosť
l) Trestného zákona. Na prihliadnutie na túto poľahčujúcu okolnosť boli splnené všetky zákonom predpokladané podmienky, nakoľko menovaný sa priznal k trestnej činnosti a svoje konanie aj úprimne oľutoval. Pokiaľ sa prokurátor aj u tohto obžalovaného domáha uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, svojou strohou argumentáciou v odvolaní, nepresvedčil najvyšší súd o opodstatnenosti svojho odvolania v tejto časti, a to aj preto, že na menovaného sa hľadí ako na netrestaného. Najvyšší súd si osvojil ako správne rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu o uložení peňažného trestu vo výške 1 500 Eur, a keďže v tejto časti nemal dôvod rozhodnúť inak, odkazuje na odôvodnenie Špecializovaného trestného súdu, týkajúceho sa tejto otázky. Na druhej strane najvyšší súd sa nestotožnil s výmerou ustanoveného náhradného trestu odňatia slobody, ktorú považuje za príliš prísnu a nezodpovedajúcu výške peňažného trestu. K tomu prečo, tak
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.