1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného zákona, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
f) Trestného poriadku dovolanie obvineného Q. W. sa odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Námestovo uznesením zo 16. marca 2023, č. k. 4Nt/4/2022-68, rozhodol, že
1 Trestného poriadku („Tr. por.“) zamieta návrh obvineného Q. W. na povolenie obnovy konania vo veci, sp. zn. 6T/137/
1 písm. a) Tr. por. zrušil uznesenie Okresného súdu Námestovo zo 16. marca 2023, č. k. 4Nt/4/2022-68, a
2 Tr. por. zamietol návrh obvineného Q. W. na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/137/2017, pretože nezistil podmienky obnovy konania
por. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal obvinený dovolanie prostredníctvom obhajcu JUDr. Miroslava Bachynca podaním zo
1 písm. g), písm. i) Tr. por. s tým, že navrhol, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona v dotknutých ustanoveniach, zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. V dovolaní sa napáda vyššie uvedené uznesenie krajského súdu, ktorým bolo rozhodnuté o zamietnutí návrhu obvineného na povolenie obnovy konania predovšetkým z pohľadu toho, akým spôsobom boli vyhodnotené nové dôkazy, a to čestné prehlásenie poškodeného Y. W. a výpoveď svedkyne T. A., ako aj porušenie zásady v pochybnostiach v prospech obvineného a nepreukázanie subjektívnej stránky trestného činu. Vzhľadom na spôsob rozhodnutia dovolacieho súdu o podanom dovolaní nie je potrebné, aby dovolací súd rozvádzal jednotlivé namietané pochybenia v ňom uvedené a odkazuje na jeho obsah v spise. K podanému dovolaniu sa vyjadrila Okresná prokuratúra Námestovo podaním zo 17. júla 2024, v ktorom poukázala, že dovolanie nesmeruje proti rozhodnutiu uvedenému v § 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a navrhla ho odmietnuť
f) Tr. por. Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) na rozhodnutie o podanom dovolaní 22. júla 2024 a vec napadla na rozhodnutie do senátu 5T, ktorý
dotknutého Rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR na rok 2024 rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Štift a JUDr. Marián Mačura (predtým 5. júna 2024 predložený spis bol dovolacím súdom vrátený ako predčasne predložený, keďže dovolanie nebolo podané prostredníctvom obhajcu
1 Tr. por.).
f) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. Po predložení veci Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal podané dovolanie spolu s predloženým spisovým materiálom a zistil, že dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, a preto bolo nutné dovolanie odmietnuť na neverejnom zasadnutí
f) Tr. por., čo vyplýva z nasledujúcich skutočností. Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený na nápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia na úrovni riadneho opravného prostriedku. Jednou zo základných podmienok, ktoré musí dovolací súd zisťovať ešte pred tým, ako vôbec môže posudzovať obsah samotných v dovolaní vytýkaných pochybení, je to, či bolo dovolanie podané proti právoplatnému rozhodnutiu, proti ktorému je možné dovolanie podať.
1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
. Okruh rozhodnutí, proti ktorým je možné podať dovolanie, vymedzuje v prvom rade ustanovenie § 368 ods. 2 Tr. por., a to týmito rozhodnutiami:
písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol [je zrejmé, že aj v tomto prípade musí ísť o rozhodnutie vydané na základe riadneho opravného prostriedku podaného proti rozhodnutiu
písmen a) až g), a nie proti akémukoľvek rozhodnutiu, čo vyplýva zo systematiky dotknutých ustanovení právnej úpravy dovolania]. V ustanovení § 368 ods. 2 Tr. por. sa vyjadrením „ak tento zákon neustanovuje inak“ síce otvára možnosť podania dovolania aj proti ďalším rozhodnutiam, avšak za podmienky, že je to výslovne ustanovené Trestným poriadkom. Tieto ďalšie rozhodnutia, proti ktorým je možné podať dovolanie, vyplývajú z úpravy dôvodov dovolania v § 371 ods. 2 Tr. por.,
ktorého môže podať dovolanie minister spravodlivosti aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste, resp. ak ide o rozsudok, ktorý bola schválená dohoda o uznaní viny a prijatí trestu, ktorá nie je primeraná alebo spravodlivá so zreteľom na závažné porušenie hmotnoprávnych ustanovení. Z danej právnej úpravy vyplýva, že právo podať dovolanie je v prípade § 371 ods. 2 Tr. por. viazané na osobu ministra spravodlivosti a v týchto prípadoch ho nemôže podať obvinený ani generálny prokurátor. Vyššie uvedený výklad dotknutých ustanovení Trestného poriadku je v súlade s ustálenou súdnou praxou (R 52/2016). Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že medzi rozhodnutiami, proti ktorým je možné podať dovolanie, nie je uznesenie , ktorým sa rozhodlo o návrhu procesnej strany na povolenie obnovy konania, čo je prejednávaná vec. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, dovolací súd nemohol pristúpiť k meritórnemu posúdeniu pochybení vytýkaných v dovolaní, resp. ich vecné posudzovanie bolo bez právneho významu. Zhrnutím dovolací súd uvádza, že rozhodnutie, proti ktorému bolo podané dovolanie, nie je medzi rozhodnutiami, ktoré sú
zákona napadnuteľné dovolaním, a preto dovolací súd na neverejnom zasadnutí dovolanie
f) Tr. por. odmietol ako podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.