civilného sporového poriadku. 2. Mestský súd Bratislava III s postúpením sporu nesúhlasil a súdny spis
2 CSP predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o kauzálnej príslušnosti. Nesúhlas s postúpením odôvodnil tým, že predmetom žaloby je zaplatenie sumy s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúr vystavených žalobcom na základe zmluvy o dielo. Žalobcom je obchodná spoločnosť - podnikateľ a žalovaným je fyzická osoba - nepodnikateľ, ktorá si zmluvou o dielo
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) objednala u žalobcu dodanie diela (stavby domu). Uviedol, že zo zmluvy o dielo vyplýva, že sa strany dohodli, že s výnimkou nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu diela (čl. 6 bod 6.4 zmluvy) sa zmluvný vzťah medzi nimi riadi Občianskym zákonníkom. Dôvodil, že dôraz kladený na autonómiu vôle strán pri kreovaní obchodných záväzkových vzťahov, premietnutý do dohody o fakultatívnej pôsobnosti zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „Obchodný zákonník“ alebo „OBZ“) je eliminovaný ochranou spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov sa voľba Obchodného zákonníka neuplatňuje vo vzťahoch, v ktorých vystupuje spotrebiteľ (fyzická osoba). Toto vymedzenie určuje aj rozsah využitia tejto možnosti, a to napr. pre štátne organizácie vo vzťahoch, ktorými zabezpečujú svoju vlastnú činnosť, ktorá nie je ex lege podriadená režimu Obchodného zákonníka (§ 265 ods. 5 OBZ), resp. iné právnické osoby, ktoré nemajú status podnikateľa. Nejde tu o spor medzi podnikateľmi. Medzi žalobcom a žalovaným neexistuje žiaden obchodný záväzkový vzťah, či už relatívny
1 a 2 OBZ, absolútny
6 OBZ alebo fakultatívny
Predmetná žaloba teda nepredstavuje obchodnoprávny spor v zmysle § 22 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), prípadne iný spor
a), § 26 písm. a), § 27, § 28 písm. a), § 29 CSP, na prejednanie ktorého by bol kauzálne príslušný Mestský súd Bratislava III. Predkladajúci súd je názoru, že žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanému občianskoprávneho nároku, a teda nie je založená kauzálna príslušnosť Mestského súdu Bratislava III, ale naopak na jeho prejednanie je vecne a miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV.
Civilného sporového poriadku. Okresný súd Banská Bystrica listom zo dňa 13. februára 2024 postúpil súdny spis Mestskému súdu Bratislava III ako súdu príslušnému na prejednanie veci v zmysle § 10 ods. 3, resp. § 14 ods. 3 zákona o UK. Mestský súd Bratislava III s postúpením sporu nesúhlasil a súdny spis predložil tunajšiemu súdu v zmysle § 43 ods. 1 CSP na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením. V dôvodoch nesúhlasu uviedol, že predmetom žaloby je uhradenie sumy s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúr vystavených na základe zmluvy o dielo. Uviedol, že žalobca je právnická osoba - podnikateľ a žalovaný je fyzickou osobou - nepodnikateľom, ktorá si zmluvou o dielo
Občianskeho zákonníka objednala u žalobcu dodanie diela, t.j. stavby domu. Poukázal na čl. 13 bod 13.1 zmluvy o dielo, v ktorom žalobca a žalovaný prejavili autonómiu vôle zmluvných strán tak, že zmluvný vzťah bude uzavretý
Občianskeho zákonníka s výnimkou nadobudnutia vlastníckeho práva, tiež poukázal, že nakoľko ide vo veci o spotrebiteľský spor, v ktorom je žalovaný spotrebiteľom, spor má občianskoprávnu povahu. Vo veci nejde o spor medzi dvomi podnikateľmi. Medzi žalobcom a žalovaným neexistuje žiaden obchodno-záväzkový vzťah a to ani relatívny v zmysle § 261 ods. 1 a 2 OBZ, ani absolútny v zmysle § 261 ods. 6 OBZ a taktiež ani o fakultatívny obchodnoprávny vzťah
Poukázal, že je názoru, že keďže spor má povahu občianskoprávnu, vecne a miestne príslušný na prejednanie veci je Mestský súd Bratislava IV. 5.
CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 6.
CSP, všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého má fyzická osoba adresu trvalého pobytu. 7.
Vyhlášky č. 543/2005 Z. z. sa do súdneho registra „C“ zapisuje návrh na vydanie platobného rozkazu v občianskoprávnych veciach, ak sa nezapisuje do súdneho registra Csp; v tomto súdnom registri sa vedie vec aj po vydaní platobného rozkazu, v ktorej bol podaný opravný prostriedok proti výroku o trovách konania, vec, v ktorej bol podaný odpor proti platobnému rozkazu vrátane odporu podaného oneskorene, bez odôvodnenia vo veci samej alebo neoprávnenou osobou, a vec, v ktorej bol návrh na vydanie platobného rozkazu vzatý späť. 8.
Vyhlášky č. 543/2005 Z. z. sa do súdneho registra „Csp“ zapisujú spory zo spotrebiteľských zmlúv vrátane žaloby na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. 9.
21 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 371/2004 Z. z.“), sídlom Okresného súdu Pezinok je mesto Pezinok; jeho územný obvod tvorí územný obvod okresov Pezinok a Senec. 10.
2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 11. Pre rozhodnutie tohto sporu o príslušnosť je potrebné zodpovedať otázku či predmetom tohto konania je občianskoprávny alebo obchodnoprávny spor. Najvyšší súd z obsahu spisu zistil, že obsah žalobného návrhu naznačuje, že žalobca je v právnom vzťahu dodávateľom (podnikateľom) a žalovaný je objednávateľom, spotrebiteľom (nepodnikateľ), pričom žalobca v žalobnom návrhu uviedol, že si uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca v žalobnom návrhu tiež uviedol, že si ním uplatňuje zároveň aj obchodnoprávny nárok. K uvedenému najvyšší súd uvádza, že posúdenie či žalovaný je alebo nie je spotrebiteľom a či sa na vzťah medzi žalobcom a žalovaným vzťahuje právna úprava ochrany spotrebiteľa, je na súde, ktorý je príslušný vec prejednať a rozhodnúť. Samotné tvrdenie, že sa uplatňuje spotrebiteľský nárok už zakladá opodstatnenie uplatnenia právnej ochrany spotrebiteľa. Samotné posúdenie či sa skutočne jedná o spotrebiteľský spor bude predmetom dokazovania na príslušnom súde. Uvedené je postačujúce pre záver o existencii spotrebiteľskej zmluvy. Keďže za spotrebiteľa sa považuje žalovaný, neaplikuje sa tu ustanovenie § 19 písm. d) CSP, upravujúce osobitnú miestnu príslušnosť, ale ustanovenie § 14 CSP, upravujúce príslušnosť súdu
adresy trvalého bydliska žalovaného. Zmluva, na základe ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok bola uzavretá
Občianskeho zákonníka. 12. Najvyšší súd poukazuje, že pre určenie príslušnosti súdu je vždy významný obsah žaloby, ktorý formuluje žalobca, a teda i to akej súdnej ochrany sa dovoláva. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca sa proti žalovanému domáha zaplatenia istiny vychádzajúc zo Zmluvy o dielo uzavretej
Občianskeho zákonníka a s tým, že žalovaného označuje ako spotrebiteľa. Keďže spotrebiteľom má byť žalovaný a nie žalobca tak, ako to predpokladá ustanovenie § 19 písm. d) CSP, súdom príslušným na konanie a rozhodovanie v tomto spore (aj keď týkajúceho sa spotrebiteľskej zmluvy) je všeobecný súd žalovaného, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu, teda v danom prípade Okresný súd Pezinok. Najvyšší súd zdôrazňuje, že v spore o určenie súdu príslušného na konanie nejde o prejudikovanie meritórneho rozhodnutia vo veci samej, ale o skutočnosti odôvodňujúce určenie miestnej príslušnosti ako podmienky konania všeobecného súdu. Vyhodnotenie vzťahu medzi stranami sporu je vecou rozhodnutia samotného súdu na základe dôkazných tvrdení a preukázaní prostredníctvom procesného útoku a procesnej obrany. 13. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením mu tohto sporu Okresným súdom Banská Bystrica je dôvodný. Príslušný na prejednanie a rozhodnutie tohto občianskoprávneho sporu je Okresný súd Pezinok (§ 13 a § 14 CSP v spojení s § 2 ods. 21 zákona č. 371/2004 Z. z.). 14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.