o zaplatenie 10 665,20 Eur s príslušenstvom

Najvyšší súd 6 Cdo 18/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Lesostavu Zvolen, a.s., so sídlom vo Zvolene, Lučenecká cesta 5, IČO: 31 642 110, v dovolacom konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou Ulianko & partners s.r.o. so sídlom vo Zvolene Nám. SNP 41, za ktorú koná Mgr. Michal Holčík, advokát, proti ţalovanému Lesostavu stred Zvolen, s.r.o., so sídlom vo Zvolene, Pribinova 825/32 IČO: 36 053 643, o zaplatenie 10 665,20 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 12 C 262/2004, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10.decembra 2009 sp. zn. 12 Co 259/2009, takto r o z h o d o l : Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z

1. decembra 2009 sp. zn. 12 Co 259/2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Zvolen rozsudkom z
2. apríla 2009 č.k. 12 C 262/2004-209 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 10 665,20 Eur s 13 % úrokom z omeškania ročne z uvedenej sumy od
3. decembra 2004 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 5197,10 Eur. Vychádzal zhodne so záveru znaleckého posudku znalkyne Ing. Dany Kováčovej zo zistenia, ţe spevnené plochy, odstavné plochy, inţinierske siete, prístupové cesty, vodovod, studne, oplotenie, zemné rozvody elektriny, septik sú výsledkom stavebnej konštrukcie postavenej stavebnými prácami zo stavebných výrobkov a teda sú v zmysle Stavebného zákona samostatné veci – stavby (na zriadenie kaţdej z nich bolo potrebné vydanie samostatného stavebného povolenia) a ţe ide o veci pevne spojené so zemou, ktoré nie je moţné odstrániť bez toho, aby neboli znehodnotené. Okrem toho za základ svojho rozhodnutia vzal zistenie, ţe tieto stavby, včítane sadových úprav v období od februára 2003 do novembra 2003 uţíval výlučne ţalovaný. Dospel k záveru, ţe uvedené stavby inventúrne 2 6 Cdo 18/2011 vedené v účtovníctve ţalobcu ako hmotný investičný majetok, nie sú súčasťou pozemku, na ktorom sú umiestnené a ktorý vlastnícky patrí ţalovanému tak, ako to nesprávne tvrdil ţalovaný a ţe ich vlastníkom bol v rozhodnom období ţalobca. Tým, ţe ich v rozhodnom období ţalovaný uţíval bez súhlasu ţalobcu, hoci nebol ich vlastníkom, uţíval ich bez právneho dôvodu. Keďţe za ich uţívanie neplatil nájomné, získal na úkor ţalobcu bezdôvodné obohatenie v ţalovanej sume, ktoré je povinný ţalobcovi vydať (§ 451 ods. 1 OZ). Ţalobe preto v celom rozsahu vyhovel. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z
4. decembra 2009 sp. zn. 12 Co 259/2009 na odvolanie ţalovaného rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol a rozhodol o trovách celého konania. Odvolací súd sa stotoţnil so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa, nesúhlasil však s právnym posúdením veci. Uviedol, ţe ţalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia z titulu uţívania stavieb bez právneho titulu. Jeho nárok bolo potrebné povaţovať za občianskoprávny a preto nebolo moţné pre oblasť súkromného práva bez ďalšieho aplikovať ustanovenia osobitného zákona patriaceho do oblasti verejného práva, ktorým Stavebný zákon nepochybne je, ale bolo potrebné na vec pouţiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe všetky veci, vedené v účtovníctve ţalobcu ako hmotný investičný majetok, ktoré podľa Stavebného zákona sú charakterizované z hľadiska stavebno- technického ako stavby, včítane sadových úprav, treba v zmysle § 120 ods. 1 OZ povaţovať za súčasť veci (pozemku), ktoré nie sú spôsobilé byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov. Ak ţalovaný nadobudol vlastnícke právo k pozemku, prešli na neho ako na nadobúdateľa spolu s pozemkom aj jeho súčasti, ktoré nemuseli byť výslovne uvedené v listine svedčiacej o zákonnom nadobudnutí vlastníctva veci hlavnej. Uţívaním týchto vecí ţalovaným, nemohla preto ţalobcovi vzniknúť akákoľvek ujma, t.j. ani majetková ujma vo forme získania bezdôvodného obohatenia. Rozsudok súdu preto v zmysle § 220 O.s.p. zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. K včasnosti odvolania uviedol, ţe ţalovaný podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Zákonná lehota na odvolanie totiţ začala ţalovanému plynúť
5. júla 2009 a uplynula
6. júla
7. Keďţe ţalovaný podal odvolanie
8. júla 2009, podal ho včas. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. 3 6 Cdo 18/2011 Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Navrhoval rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, resp. jeho rozsudok zmeniť tak, ţe sa rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje a ţiadal priznať náhradu trov celého konania. Uviedol, ţe odvolací súd mu svojim postupom odňal moţnosť pred súdom konať a ţe jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Odňatie moţnosti videl v tom, ţe odvolací súd neodôvodnil náleţite tú časť rozsudku, v ktorej dospel k záveru, ţe ţalovaný podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé akými úvahami sa odvolací súd pri posudzovaní tejto otázky riadil, ktoré skutočnosti vzal za smerodajné a prečo a vôbec sa nevyjadril k prvému doručovaniu rozsudku okresného súdu. V tejto časti sa preto nedozvedel o príčinách rozhodnutia a nebolo mu umoţnené primerane reagovať na nedostatky tohto rozhodnutia, pripadne namietať jeho skutkové a právne závery. Napokon však v odvolaní uviedol, ţe odvolací súd nesprávne posúdil začiatok plynutia lehoty na odvolanie, keď nezohľadnil, ţe v danom prípade došlo k účinnému náhradnému doručeniu rozsudku ţalovanému dňa
9. júla
10. Lehota na odvolanie začala preto plynúť
11. júla 2009 a uplynula
12. júla
13. Keďţe ţalovaný podal odvolanie
14. júla 2009 podal ho oneskorene, po zákonom stanovenej 15- dňovej lehote. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, ţe konajúci súd doručoval ţalovanému všetky písomnosti na bývalú adresu jeho sídla. K meritu veci uviedol, ţe nesúhlasí s právnym názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého sú „investičné celky“ súčasťou pozemku ako veci hlavnej. Naďalej trval na tom, ţe ide o samostatné veci (stavby), čo bolo jednoznačne konštatované aj v znaleckom posudku znalkyne Ing. Kováčovej, ktoré boli príslušenstvom nie pozemku, ale bývalej „obaľovačky“. Právny názor odvolacieho súdu neobstojí aj z dôvodu, ţe súčasť veci predpokladá, ţe nemôţe byť oddelená od veci hlavnej bez toho, aby sa tým vec znehodnotila. Znehodnotením sa rozumie celkové zníţenie funkčnosti veci (porušenie funkčnosti veci, ţe sa odníme veci hospodársky účel, na ktorý je vec určená). Nie je preto zrejmé, z akých dôvodov by studňa, septik, spevnená plocha alebo oplotenie mali patriť k pozemku a nemohli byť oddelené bez toho, aby sa pozemok znehodnotil. Pokiaľ odvolací súd posúdil predmetné stavby ako súčasť veci (pozemku), jednoznačne pochybil a nesprávne vec právne posúdil. Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe odvolací súd základnú podmienku odvolacieho konania a to včasnosť podania odvolania, posúdil správne. Okresný súd mu totiţ zásielku doručoval na adresu Zvolen, Pribinova 825/32, hoci na tejto adrese nesídlil od
15. decembra
16. Jeho postup preto nebol správny. Rovnako nesprávne, v rozpore 4 6 Cdo 18/2011 s Poštovým poriadkom postupovala aj pošta, ktorá skrátila úloţnú dobu zásielky. Odvolací súd aj v merite veci rozhodol správne a svoje rozhodnutie riadne a zrozumiteľne odôvodnil. Navrhol preto dovolanie ţalobcu zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania, ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť. Ţalobca napadol dovolaním rozsudok krajského súdu z dôvodu, ţe krajský súd nesprávne posúdil jednu z podmienok prípustnosti odvolania a to včasnosť ţalovaným podaného odvolania (v tejto časti namietal aj nedostatok dôvodov rozsudku) a z dôvodu, ţe odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci, keď všetky „investičné celky“ (jednotlivé stavby), včítane sadových úprav, povaţoval v rozpore s § 120 ods. 1, 2 OZ za súčasť pozemku, na ktorom sa nachádzajú. I. K námietke ţalobcu týkajúcej sa prípustnosti odvolania treba uviesť, ţe okresný súd písomnosť, ktorej obsahom bol rozsudok, doručoval ţalovanému
17. júna 2009 na adresu Zvolen, Pribinova 825/32, pričom ţalovaný túto písomnosť v odbernej lehote neprevzal. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica vyplýva, ţe ţalovaný mal sídlo na tejto adrese do
18. decembra 2007 a ţe v čase doručovania písomnosti mal sídlo vo Zvolene, T. Vansovej
19. Predpokladom naplnenia účinkov náhradného doručenia písomnosti právnickej osobe v zmysle § 48 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak nie je moţné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa povaţuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie, je (okrem iného) nemoţnosť doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná. Keďţe ţalovanému v základnom konaní nebola doručovaná ţiadna písomnosť na aktuálnu adresu jeho sídla uvedenú v obchodnom registri (súd mu doručoval písomnosti vţdy na adresu Zvolen, Pribinova 825/32), nemôţe byť splnený uvedený zákonný predpoklad náhradného doručenia písomnosti vyplývajúci z ustanovenia § 48 ods. 2 O.s.p. V konaní nebolo totiţ vôbec zistené, ţe by ţalovanému 5 6 Cdo 18/2011 nebolo moţné písomnosť doručiť na adresu jeho sídla uvedeného v obchodnom registri, v tomto prípade na adresu Zvolen, T. Vansovej
20. Odvolací súd preto správne neprihliadol v rámci posúdenia jednej z podmienok prípustnosti odvolania na prvý pokus o doručenie rozsudku ţalovanému a správne povaţoval rozsudok súdu prvého stupňa za účinne doručený aţ dňom
21. júla 2009, kedy ţalovaný písomnosť obsahujúcu rozsudok aj fakticky prevzal. Následne dospel k správnemu záveru, ţe ak ţalovaný podal odvolanie osobne na okresný súd
22. júla 2009, podal ho v zákonom stanovenej 15- dňovej lehote. Námietka ţalobcu, ţe odvolací súd prejednal odvolanie ţalovaného, hoci bolo podané po uplynutí zákonom stanovej lehoty, je preto nenáleţitá. II. K námietke ţalobcu spočívajúcej v tom, ţe odvolací súd nesprávne právne vec posúdil v otázke výkladu § 120 OZ, dovolací súd uvádza, ţe súčasťou veci podľa tohto zákonného ustanovenia je všetko, čo k nej podľa povahy náleţí a nemôţe byť oddelené bez toho, aby sa tým vec ako celok znehodnotila (znehodnotením veci treba rozumieť stav, keď hlavná vec v porovnaní so stavom pred oddelením jej súčasti, slúţi síce pôvodnému účelu, ale menej kvalitne alebo mu uţ nemôţe slúţiť vôbec). Súčasť veci nie je samostatnou vecou v právnom zmysle; zdieľa právny reţim veci, ku ktorej patrí. Ak patrí k pozemku, musí byť na ňom umiestnená. Súčasť veci preto nemôţe byť spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov, pokiaľ zákonom nie je stanovené inak. To okrem iného znamená, ţe súčasť veci prechádza na nového nadobúdateľa aj vtedy, ak v zmluve o prevode takéto veci nie sú vôbec uvedené. Rovnako to platí aj pri nadobúdaní vlastníckeho práva rozhodnutím štátneho orgánu, resp. pri nadobúdaní vlastníctva napr. udelením príklepu, okrem, ak z výroku rozhodnutia vyplýva, ţe sa rozhodnutie na súčasť veci nevzťahuje. Stavba, ako výsledok určitej stavebnej činnosti, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, nie je podľa § 120 ods. 2 OZ súčasťou pozemku. Súdna prax však povaţuje za súčasť pozemku aj niektoré vonkajšie úpravy na ňom umiestnené, predovšetkým oporné múry, záhradné vodovody, vodovodné a kanalizačné prípojky (podľa zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách je potrebné vychádzať z toho, ţe od 1.11.2002 uţ naďalej nie sú súčasťou pozemku, na ktorom sú umiestnené; tvoria samostatný predmet právnych vzťahov; zákon určuje aj kto je ich vlastníkom a upravuje prechod ich vlastníctva pri zmene vlastníctva k nehnuteľnosti), spevnené a odstavné plochy (napr. parkovisko). Súčasťou pozemku sú aj trvalé porasty. Súdna prax však za súčasť pozemku nepovaţuje vedľajšie stavby, medzi ktoré patrí aj studňa, 6 6 Cdo 18/2011 septik a oplotenie (súdna prax ich vţdy povaţovala za príslušenstvo veci), ani cesty a rozvody elektriny. V posudzovanej veci odvolací súd dospel k správnemu záveru, ţe stavby inventúrne vedené v účtovníctve ţalobcu ako hmotný investičný majetok, a to spevnené plochy, spevnené plochy príjazdovej cesty Lieskovec, vodovod a sadové úpravy sú súčasťou pozemku, na ktorom sú umiestnené. Za správny treba povaţovať aj jeho záver, ţe na ţalovaného nadobudnutím vlastníckeho práva k pozemku, prešli spolu s pozemkom aj jeho vyššie vymenované súčasti a to aj vtedy, ak neboli uvedené v listine svedčiacej o nadobudnutí vlastníctva k pozemku a ţe uţívaním týchto vecí ţalovaným, od okamihu nadobudnutia vlastníctva k nim, nemohla ţalobcovi vzniknúť ţiadna majetková ujma. Potiaľ moţno s rozhodnutím odvolacieho súdu súhlasiť. V prípade septiku, studní, oplotenia, objazdovej cesty parc. č. X., zemných rozvodov elektriny, odvolací súd dospel k nesprávnemu záveru, ţe tieto sú súčasťou pozemku. Uvedené vedľajšie stavby (septik, studne a oplotenie) treba povaţovať v zmysle § 121 OZ za príslušenstvo veci a ak sú pevne spojené so zemou (studňa vytvorená z betónových skruţí, septik, ak nejde o nádrţ z umelej hmoty alebo ţeleznú nádrţ) ide o veci nehnuteľné. Veci tvoriace príslušenstvo inej hlavnej veci majú, na rozdiel od súčasti veci, povahu samostatnej veci v právnom zmysle a teda môţu byť aj samostatným predmetom právnych vzťahov. V prípade, ak príslušenstvom hlavnej veci je nehnuteľnosť (vedľajšia stavba), je základným predpokladom, aby príslušenstvo prešlo spolu s hlavnou vecou na inú osobu, vyjadrenie vôle účastníkov právneho vzťahu, vykonať prevod aj tohto príslušenstva a to v písomnej forme. Ak takýto prejav vôle chýba (prejav vôle nebol vykonaný dostatočne určite a zrozumiteľne), príslušenstvo na nadobúdateľa hlavnej veci neprechádza. Obdobne to platí aj v prípade, ak dochádza k prechodu vlastníctva k hlavnej veci na základe rozhodnutia štátneho orgánu, resp. ak sa hlavná vec nadobúda na draţbe udelením príklepu. V danej veci ţalovaný nadobudol pozemok parc. č. X. do vlastníctva na základe príklepu udeleného súdnym exekútorom Bc. Jánom Debnárom v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. Er 904/2002 v rámci exekúcie predajom nehnuteľnosti (§ 134 a nasl. Exekučného poriadku). Odvolací súd, riadiac sa nesprávnym právnym názorom, vec neskúmal z hľadiska, či uvedené vedľajšie stavby sa nachádzajú na pozemku par. č. X., a ak áno, či aj v prípade exekúcie predajom nehnuteľnosti vykonanej formou draţby k tomu, aby príslušenstvo (stavby) prešlo spolu s hlavnou vecou (pozemok), ktorá je predmetom draţby, na inú osobu, je potrebné, aby toto príslušenstvo bolo predmetom draţby. 7 6 Cdo 18/2011 V tomto smere nevykonal ani ţiadne dokazovanie, najmä oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú obsahom exekučného spisu (upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti, draţobná vyhláška, znalecký posudok č. 201/2002 zo 6.12.2002 vypracovaný znalcom Ing. Imrichom Lasabom, zápisnica o udelení príklepu pri draţbe nehnuteľnosti z 23.1.2003, uznesenie OS Zvolen zo 14.5.2003 č.k. Er 904/2002-105). Pokiaľ ide o pozemnú komunikáciu („objazdovú“ cestu) a zemné rozvody elektriny, v oboch prípadoch ide o samostatný predmet právnych vzťahov, ktorých právna úprava sa nachádza v zákone č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), resp. v zákone č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol v rozhodnom čase účinný (od
23. septembra 2012 nadobudol účinnosť zákon č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach). V prípade inţinierskych sietí na parc. č. X. uvedených v Popise sporných prvkov podľa súpisu HIM pod inventúrnym číslom majetku 7064, treba uviesť, ţe z rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé, čo konkrétne sa rozumie pod týmito inţinierskymi sieťami (či ide o prípojky vodovodu, kanalizácie, elektriny a pod.). Ak ide o vodovodné a kanalizačné prípojky nachádzajúce sa na pozemku vlastnícky patriacom ţalovanému, bude potrebné otázku vlastníctva k nim posúdiť uţ podľa zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ak k nadobudnutiu pozemku ţalovaným, na ktorom sú umiestnené, došlo po 1.novembri
24. Vzhľadom na to, ţe odvolací súd neskúmal vec z právne významných hľadísk ani pri týchto poloţkách, je jeho záver o neopodstatnenosti ţaloby predčasný a teda nesprávny. V danej veci nebolo moţné zistiť, aký rozsah plnenia ţalobca uplatňuje za uţívanie jednotlivých vecí. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu preto v celom rozsahu zrušil podľa ustanovenia § 243b ods. 1 O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie; právny názor dovolacieho súdu v tomto rozhodnutí vyslovený je pre odvolací súd záväzný ( § 243d ods. 1 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
25. 8 6 Cdo 18/2011 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
26. augusta 2012 JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová