← Slovensko

o zaplatenie 699,42 Eur s príslušenstvom

Najvyšší súd 6 Cdo 186/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu V. J., bývajúceho v K., proti ţalovanému Ing. R. Ţ., bývajúcemu v B., v dovolacom konaní zastúpenému spoločnosťou mzlegal s.r.o., so sídlom v Malackách, Bernolákova 2425/2, za ktorú koná JUDr. Miroslav Zobok, advokát, o zaplatenie 699,42 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21 C 122/2008, o dovolaní ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z

  1. februára 2012 sp. zn. 5 Co 42/2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
  2. februára 2012 sp. zn. 5 Co 42/2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava I rozsudkom z
  3. októbra 2011 č.k. 21 C 122/08-94 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi istinu v sume 645,70 Eur s 8,5% úrokom z omeškania od
  4. apríla 2008 do zaplatenia a trovy konania v sume 434,70 Eur, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku ţalobu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca preukázal všetky predpoklady pre priznanie jeho nároku na náhradu škody, včítane, ţe ku vzniku škody došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním ţalovaného. Ţalobe v časti istiny preto v celom rozsahu vyhovel. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, dospel k záveru, ţe ţalovaný sa dostal do omeškania aţ
  5. apríla
  6. V tejto časti preto ţalobu, ktorou ţalobca ţiadal priznať úrok z omeškania od
  7. decembra 2007 ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. 2 6 Cdo 186/2012 Krajský súd v Bratislave uznesením z
  8. februára 2012 sp. zn. 5 Co 42/2012 odvolanie ţalovaného odmietol a rozhodol o trovách odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala spoločnosť mzlegal, s.r.o., so sídlom v Malackách, ktorá v čase podania odvolania nebola splnomocnená ţalovaným k zastupovaniu v tomto konaní (ţalovaného zastupoval v konaní advokát JUDr. Miroslav Zobok). Ţalovaný na základe výzvy prvostupňového súdu síce doručil plnomocenstvo, ktoré udelil spoločnosti mzlegal s.r.o., avšak nevypovedal plnomocenstvo pôvodnému zástupcovi JUDr. Miroslavovi Zobokovi, z čoho vyvodil, ţe ţalovaný má v konaní ustanovených dvoch zástupcov. Udelením plnomocenstva ďalšiemu zástupcovi a súčasne nevypovedaním plnomocenstva pôvodnému zástupcovi advokátovi JUDr. Miroslavovi Zobokovi, bolo zjavne tomuto advokátovi obmedzené plnomocenstvo na podanie odvolania. Keďţe v zmysle ustanovenia § 25 ods. 1 O.s.p. plnomocenstvo udelené advokátovi nemoţno obmedziť dospel k záveru, ţe plnomocenstvo udelené spoločnosti mzlegal s.r.o. je neplatné a teda, ţe odvolanie podané touto spoločnosťou je podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas dovolanie ţalovaný. Ţiadal rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Povaţoval rozhodnutie krajského súdu za nesprávne, v dôsledku ktorého mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Uviedol, ţe ustanovenie § 24 O.s.p. umoţňuje účastníkovi zvoliť si v tej istej veci viacerých advokátov, pričom Občiansky súdny poriadok v ţiadnom ustanovení neupravuje, ţe ak odvolanie podá jeden zo splnomocnených právnych zástupcov (advokátov), je tým obmedzené plnomocenstvo druhého advokáta. Zdôraznil, ţe v tomto prípade ţalovaného zastupuje ten istý advokát, ktorý v priebehu konania zmenil len právnu formu poskytovania právnych sluţieb. V prípade takejto zmeny priamo z ustanovenia § 15 ods. 6 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii vyplýva, ţe advokát nemôţe súčasne vykonávať advokáciu samostatne. Nebolo preto potrebné odvolanie plnomocenstva advokátovi, ani vypovedanie pôvodne udelenej plnej moci. Napokon, poukázal na skutočnosť, ţe súd prvého stupňa bol s touto zmenou oboznámený. Odvolanie preto v zákonom stanovenej lehote podala oprávnená osoba, ţalovaným riadne splonomocnený zástupca a to spoločnosť mzlegal s.r.o. Odvolací súd dospel teda k zjavne nesprávnemu záveru, ţe odvolanie podala neoprávnená osoba a nesprávne odvolanie ţalovaného odmietol. 3 6 Cdo 186/2012 Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol uznesenie krajského súdu „v celom rozsahu potvrdiť“. Uviedol, ţe zo strany ţalovaného nebola splnená zákonná podmienka na podanie dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie bolo podané v lehote určenej v § 240 ods. 1 O.s.p. osobou oprávnenou na tento procesný úkon, skúmal ďalej, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré moţno podľa zákona napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dospel pritom k záveru, ţe dovolanie je v danej veci prípustné a zároveň tieţ dôvodné pre vadu uvedenú v § 237 písm. f/ O.s.p. Z ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Prípustnosť dovolania a súčasne aj jeho dôvodnosť zakladá tieţ procesná vada uvedená v § 237 O.s.p.; dovolací súd je v zmysle § 242 ods. 1 O.s.p. povinný vţdy skúmať, či v konaní nedošlo k takejto vade konania. Keďţe dovolateľ výslovne namietal existenciu vady uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p., dovolací súd kládol dôraz na skúmanie tejto ţalovaným priamo namietanej vady. Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Vo všeobecnosti pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je napr. uznesenie, ktorým odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorené podané (porovnaj rozhodnutie uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 23, ročník 1994). O takýto prípad ide aj vtedy, ak odvolací súd odmietne odvolanie z dôvodu, ţe bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), hoci pre tento záver nie sú splnené zákonné podmienky. 4 6 Cdo 186/2012 Podľa dovolacieho súdu v preskúmavanej veci o takýto prípad ide. Kto je oprávnený na odvolanie upravuje ustanovenie § 201 O.s.p., podľa ktorého účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môţe podať odvolanie aj vedľajší účastník. Z citovaného ustanovenia vyplýva, ţe oprávnenou osobou na odvolanie je predovšetkým účastník, pričom účastníkom konania je navrhovateľ (ţalobca) a odporca (ţalovaný) (§ 90 O.s.p.). Ak sa účastník dá v konaní zastupovať zástupcom a za zástupcu si zvolí advokáta, môţe tento procesný úkon v mene účastníka urobiť aj ním zvolený zástupca (advokát). Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach skonštatoval, ţe ak odvolanie podáva advokát v mene účastníka konania ako jeho zástupca bez toho, aby doloţil plnomocenstvo, prípadne bez toho, aby síce bolo doloţené, ale s takými nedostatkami, pre ktoré ho nemoţno povaţovať za plnú moc, nejde o odvolanie podané neoprávnenou osobou. V takomto prípade totiţ osoba, v odvolaní vystupujúca ako zástupca účastníka, neuplatňuje v konaní procesné práva vo vlastnom mene, ale procesnoprávny úkon robí za zastúpeného (porovnaj uznesenie NS SR z
  9. júla 2004 sp. zn. 2 Cdo 31/2004, uznesenie NS SR z
  10. januára 2010 sp. zn. 4 Cdo 16/2009). O odvolanie podané neoprávnenou osobou nejde ani vtedy, ak odvolanie podá v mene účastníka konania ako jeho zástupca advokát, vykonávajúci advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným na základe plnomocenstva, ktoré odvolací súd mylne povaţuje za „neplatné“. V posudzovanej veci odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala spoločnosť mzlegal s.r.o., za ktorú koná advokát JUDr. Miroslav Zobok, ktorý na výzvu súdu prvého stupňa doloţil plnomocenstvo z
  11. februára
  12. Z obsahu tohto plnomocenstva nepochybne vyplýva, ţe ţalovaný si zvolil za svojho zástupcu právnickú osobu zaloţenú podľa zákona o advokácii, prostredníctvom ktorej vykonáva advokáciu advokát JUDr. Miroslav Zobok, ako jediný konateľ spoločnosti mzlegal s.r.o. a ţe ju splnomocnil, aby ho zastupovala v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21 C 122/
  13. Plnomocenstvo je datované a je podpísané zastúpeným. Treba zdôrazniť, ţe Zákon o advokácii v ustanovení § 12 ods. 1 písm. e/ umoţňuje advokátovi vykonávať advokáciu aj formou spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie právnych sluţieb, pričom ustanovenie § 26 ods. 4 O.s.p. pripúšťa moţnosť, aby účastníka 5 6 Cdo 186/2012 v konaní zastupovala právnická osoba zaloţená podľa zákona o advokácii na účel výkonu advokácie. Ide teda o plnomocenstvo obsahujúce všetky podstatné náleţitosti, ktoré zákon pre tento úkon vyţaduje. Nesprávny je preto názor odvolacieho súdu, ktorý povaţoval toto plnomocenstvo za „neplatné“. Zástupca bol na jeho základe oprávnený na všetky procesné úkony, ktoré mohol v konaní urobiť ţalovaný, teda aj na odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa (§ 28 ods. 2 O.s.p.). Z obsahu odvolania, okrem iného vyplýva, ţe splnomocniteľ urobil tento procesný úkon v mene ţalovaného ako jeho zástupca (nie vo vlastnom mene). Odvolanie bolo teda podané účastníkom konania (ţalovaným), ktorý je v zmysle § 201 veta prvá O.s.p. osobou oprávnenou napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním. Ak za tohto stavu odvolací súd odvolanie ţalovaného odmietol ako podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), ide o rozhodnutie nesprávne, ktorým ţalovanému bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Uvedená vada zakladá jednak prípustnosť dovolania a je tieţ dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie krajského súdu podľa § 243b ods. 3 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pre úplnosť treba dodať, ţe v danej veci ţalovaným splnomocnený advokát JUDr. Miroslav Zobok v priebehu konania zmenil len právnu formu výkonu advokácie. Počas celého konania ţalovaného teda zastupoval jeden a ten istý advokát vykonávajúci pôvodne advokáciu samostatne a neskôr v priebehu konania ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. V takomto prípade platí, ţe advokát vykonávajúci advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôţe súčasne vykonávať advokáciu samostatne (§ 15 ods. 6 zákona o advokácii). Nejde preto o prípad zastupovania účastníka dvomi zástupcami, ako to nesprávne ustálil odvolací súd a nie je ani potrebné odvolanie pôvodne udeleného plnomocenstva účastníkom alebo jeho vypovedanie zástupcom. V tejto súvislosti dovolací súd poznamenáva, ţe za prejav odvolania plnomocenstva treba v zásade povaţovať aj udelenie plnej moci novému zástupcovi pre celé konanie, a to aj vtedy, ak nová plná moc neobsahuje výslovný prejav zastúpeného, ţe odvoláva plnú moc pôvodnému zástupcovi. V danej veci neprichádzal preto do úvahy ani záver odvolacieho súdu o obmedzení pôvodného plnomocenstva udeleného ţalovaným advokátovi JUDr. Miroslavovi Zobokovi (napokon JUDr. Miroslav Zobok ako konateľ spoločnosti mzlegal s.r.o. odvolanie v mene ţalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa podal) a ani záver, ţe plnomocenstvo udelené spoločnosti mzlegal s.r.o. je „neplatné“ a ţe odvolanie podané touto spoločnosťou je podané niekým, kto 6 6 Cdo 186/2012 na odvolanie nie je oprávnený. Dovolací súd povaţuje tieto závery odvolacieho súdu za nelogické, ničím nepodloţené, rozporuplné aţ zmätočné. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  14. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  15. augusta 2012 JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.