1 písm. c), písm. d) Trestného zákona spolupáchateľstvom
augusta 2024 v Bratislave, o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. júla 2022, sp. zn. 5To/54/2022, takto rozhodol:
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného R. T. odmieta. Odôvodnenie
1 písm. c), písm. d) Trestného zákona spolupáchateľstvom
Trestného zákona na tom skutkovom základe, že: „bez príslušného povolenia najmenej od decembra 2019 do dňa
1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 5 a § 46 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov, na výkon ktorého ho
2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súd prvého stupňa ďalej obvinenému
2 a § 78 ods. 1 Trestného zákona uložil ochranný dohľad na 3 (tri) roky a
1 písm. a) Trestného zákona aj trest prepadnutia vecí uvedených v predmetnom rozsudku s tým, že
5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát - Slovenská republika.
1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a
3 Trestného poriadku obvinenému
1 Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022 za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 a ods. 5 a § 36 písm. n) Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov, na výkon ktorého ho
2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Odvolací súd napadnutým rozsudkom zároveň
1 písm.
jeho názoru, preukázané, že finančná hotovosť patrí svedkovi S. S., teda s trestnou činnosťou nemá nič spoločné, pričom záver odvolacieho súdu ohľadom trestu prepadnutia finančnej hotovosti nie je založený na vykonanom dokazovaní, ale len na úvahe predstavujúcej jednu z hypotetických možností.
tvrdenia obvineného bola finančná hotovosť pôžičkou, ktorú mu poskytol svedok S., čoho dôkazom je to, že s predmetnou finančnou hotovosťou fakticky disponoval s tým, že skutkový stav veci, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania, neumožňoval súdom nižších stupňov prijať záver o tom, že je namieste uložiť trest prepadnutia finančnej hotovosti, pričom z odôvodnenia rozsudkov súdov nižších stupňov nevyplýva dostatočné a vyčerpávajúce odôvodnenie, ktoré by bez rozumných pochybností dávalo odpoveď na otázku, prečo by mu mal byť tento trest ukladaný. 6. K uloženému trestu odňatia slobody obvinený uviedol, že ho považuje za neprimerane prísny, a to aj napriek tomu, že mu bol uložený na samej spodnej hranici modifikovanej trestnej sadzby. Poukázal na to, že napomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní inej trestnej činnosti, čo skonštatoval aj krajský súd a zároveň vytýkal, že mu nebola priznaná poľahčujúca okolnosť
l) Trestného zákona s odôvodnením, že svoju trestnú činnosť popieral a že tak učinil (pozn. priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval) až v odvolacom konaní.
názoru obvineného Trestný zákon nestanovuje, v akom štádiu konania sa môže páchateľ priznať k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutovať a zdôraznil, že po formálnej stránke naplnil to, čo ustanovenie § 36 písm. l) Trestného zákona vyžaduje. Krajskému súdu dovolateľ tiež vytýkal, že mu neposkytol odpoveď na to, prečo v jeho prípade uvedenú poľahčujúcu okolnosť nebolo možné aplikovať, pričom poukaz len na to, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval až v odvolacom konaní nepovažoval z hľadiska odôvodnenia za dostatočný, v čom videl porušenie práva na spravodlivý proces. Obvinený ďalej doplnil, že hoci z hľadiska určenia konkrétnej výmery trestu je rozhodujúci vzájomný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, aj samotný počet poľahčujúcich okolností má svoj význam, pretože pokiaľ ich počet výrazným spôsobom prevyšuje počet priťažujúcich okolností, je namieste túto skutočnosť odzrkadliť aj v samotnej výške uloženého trestu. Dovolateľ tiež uviedol, že si je vedomý toho, že v dovolacom konaní nie je možné samostatne a bez ďalšieho poukazovať na to, že v konaní pred súdmi nižších stupňov nebolo použité, hoci použité byť malo, ustanovenie § 39 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu, avšak
jeho názoru vzhľadom na to, že mu mala byť priznaná aj poľahčujúca okolnosť
l) Trestného zákona, je možné prijať záver, že boli splnené podmienky na aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu. 7. Obvinený preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Trestného poriadku vyslovil, že napadnutým rozsudkom bol vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a treste prepadnutia veci - finančnej hotovosti vo výške 5.750,- EUR a konaním, ktoré mu predchádzalo z dôvodov
1 písm. c), písm. h) Trestného poriadku porušený zákon v jeho neprospech, ďalej aby
2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok, ako aj rozsudok okresného súdu vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, vo výroku o ochrannom dohľade a vo výroku o treste prepadnutia veci - finančnej hotovosti vo výške 5.750,- EUR, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Dovolateľ ďalej navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Trestného poriadku okresnému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a aby zároveň
2 Trestného poriadku rozhodol, že ho neberie do väzby.
ktorej prechovával drogy u seba, ako aj k predaju drogy I. S. a odmietol časť obžaloby,
ktorej mal drogy prechovávať v rodinnom dome na T. ul. XX v N. N.. K trestnému činu sa teda priznal a aj ho oľutoval, pričom v záverečnej reči žiadal, aby ho súd uznal vinným a uložil mu spravodlivý trest, teda
l) Trestného zákona. 10. Obvinený ďalej uviedol, že jeho oľutovanie trestnej činnosti bolo úprimné, čo viedlo k jeho spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní, keď prispel k odhaleniu alebo usvedčeniu organizovanej alebo zločineckej skupiny, čo zakladá dôvod na aplikáciu poľahčujúcej okolnosti
o) Trestného zákona. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď operatívca Národnej kriminálnej agentúry - stred O. S., z ktorej vyplýva, že jeho informácie od roku 2006 do 2012 viedli k odhaleniu a usvedčeniu organizovaných skupín a tiež na potvrdenie Národnej kriminálnej agentúry Bratislava, z ktorého vyplýva jeho rozsiahla spolupráca, na základe ktorej sú v tejto dobe odsúdené osoby Špecializovaným trestným súdom za obzvlášť závažný zločin
4 Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022 ako zločinecká skupina
Dovolateľ ďalej uviedol, že od roku 2019 do roku 2020 do svojho zadržania sa pravidelne stretával s O. S., ktorému odovzdával informácie o osobách páchajúcich drogovú trestnú činnosť a pohybe drog, čo viedlo k trestnému oznámeniu, ktoré urobil 6. októbra 2020 a doplnil, že objasňoval svoju trestnú činnosť, ako aj trestnú činnosť iných osôb, čo odôvodňuje aplikáciu poľahčujúcej okolnosti
n) Trestného zákona. 11.
názoru obvineného však súd pri ukladaní trestu neprihliadol na uvedené poľahčujúce okolnosti. V tejto súvislosti dovolateľ zdôraznil, že jeho postoj k trestnej činnosti je dlhodobo kritický a od roku 2006 bol na strane zákona a polície, o čom svedčí množstvo potvrdení o jeho spolupráci, ktorá trvá dodnes. Z tohto dôvodu,
názoru obvineného, mal súd v jeho prípade aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 2 písm. e) Trestného zákona a mal mu uložiť spravodlivý trest s tým, že trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený, je represívny a vzhľadom na jeho osobu a jeho postoj k trestnej činnosti neprimerane prísny a môže sa minúť účelu.
1 písm. a) Trestného zákona ako veci použitej na spáchanie trestného činu, avšak priliehavejšie by bolo, čo
prokurátora vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku okresného súdu, aplikovať ustanovenie § 60 ods. 1 písm. c), ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, nakoľko sa jednalo o ekvivalent výnosu z trestnej činnosti, ktorý bol nedosiahnuteľný. Uvedené pochybenie súdu je však,
názoru prokurátora, len formálne a bez toho, aby bolo postavenie obvineného zásadným spôsobom zhoršené, pretože súdom uložený trest bol prípustný a uložený v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby, na uloženie ktorého boli splnené podmienky. 15. K námietke obvineného proti nepriznaniu poľahčujúcej okolnosti
l) Trestného zákona prokurátor poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. mája 2014, sp. zn. 6Tdo/56/2013, v ktorom sa konštatuje, že otázka zisťovania, resp. zhodnotenia poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je otázkou skutkovou, ktorá je vylúčená z prieskumu dovolacieho súdu, ak tento koná na podklade dovolania obvineného
1 Trestného poriadku, pričom ak súd vo výroku napadnutého rozhodnutia konštatuje danosť niektorej takejto okolnosti, ale v rozpore s tým ju nezoberie do úvahy pri ukladaní trestu pri úprave trestnej sadzby
2 až ods. 4 Trestného zákona, ide o skutočnosť, ktorá za splnenia podmienky
5 Trestného poriadku môže založiť dôvod dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku. 16. Vo vzťahu k dôvodu dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku prokurátor uviedol, že z dovolania nie je zrejmé, v čom malo spočívať porušenie práva na obhajobu. 17. V závere svojho vyjadrenia prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného
c) Trestného poriadku odmietol.
názoru obvineného poľahčujúca okolnosť
1 Trestného poriadku a s uvedením dôvodu dovolania
2 Trestného poriadku. 23. V prvom rade najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania [primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka") pod číslom 57/2007]. Dovolanie má byť skutočne len výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5 Trestného poriadku). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol
zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie potrebných okolností na rozhodnutie o dovolaní môže vykonať dovolací súd dokazovanie len v obmedzenom rozsahu
2 Trestného poriadku. Preto možnosti podania dovolania sú obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. 24. Inak povedané jednotlivé dovolacie dôvody [§ 371 ods. 1 písm.
1 Trestného poriadku. Ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pričom v skutočnosti obsahuje argumenty a tvrdenia stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu alebo iného dovolacieho dôvodu
1 Trestného poriadku, ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c) Trestného poriadku odmietnuť. 26. Zároveň je potrebné uviesť, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia
Ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Trestného poriadku nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania
1 Trestného poriadku, ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne
c) Trestného poriadku alebo zamietne
1 Trestného poriadku, a to bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku. Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom
1 Trestného poriadku, ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania
1 Trestného poriadku, než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku, dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom
a nasledujúcich ustanovení Trestného poriadku a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (primerane rozhodnutie publikované v Zbierke pod číslom 120/2012). 27. Obvinený v podanom dovolaní namietal uloženie trestu prepadnutia veci - finančnej hotovosti vo výške 5.750,- EUR s odôvodnením, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že finančná hotovosť patrí svedkovi S. S. a s trestnou činnosťou nemá nič spoločné. Obvinený ďalej uviedol, že súd prehliadol, že drogy, ktoré mal pri sebe a ktoré boli zaistené, pochádzali od A. M., ktorý mu ich zadovažoval, z čoho potom vyplýva, že nie je osobou, ktorá drogy nakupovala, teda finančné prostriedky nemôžu pochádzať z trestnej činnosti a ani nie sú výnosom z trestnej činnosti. Dovolateľ taktiež poukázal na to, že svedok S. predložil výpis zo svojho účtu, čím,
jeho názoru, zdokladoval pôvod predmetnej finančnej hotovosti. 28. Z uvedeného je potom zrejmé, že obvinený v podanom dovolaní v podstate namietal jednak nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia pri ukladaní trestu prepadnutia veci, čo by mohlo zakladať dôvod dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku,
ktorého dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, hoci v dovolaní ako dôvod dovolania označil § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku,
ktorého dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. 29. V tejto súvislosti najvyšší súd uvádza, že vzájomný vzťah dovolacích dôvodov
1 písm.
1 písm. h) Trestného poriadku nie je v prejednávanej veci daný, pretože uvedený trest nebol uložený ani mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby a ani nie je takým druhom trestu, ktorý by Trestný zákon za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. c), písm. d) Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022 spolupáchateľstvom
32. Pokiaľ ide o dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku je v prvom rade potrebné zdôrazniť, že dovolanie z citovaného dôvodu možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie situácia spočívajúca v tom, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiaden trestný čin, alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho/miernejšieho trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda situácia, že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu (primerane napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Tdo/29/2018, 2Tdo/6/2019, 5Tdo/48/2018).
1 písm. i) Trestného poriadku napĺňa aj zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie napríklad nedostatočné posúdenie premlčania trestného stíhania (§ 87 Trestného zákona), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného trestu, súhrnného trestu, spoločného trestu alebo ďalšieho trestu (§ 41 až § 43 Trestného zákona) a pod., i ukladania trestu odňatia slobody
2 Trestného zákona. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na nesprávne použitie iných právnych predpisov než Trestného zákona, napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, zákona o konkurze a reštrukturalizácii a podobne, pokiaľ tieto majú priamy vzťah k právnej kvalifikácii skutku. Posúdenie, či je potrebné použiť ustanovenie o okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu (§ 24 až § 30 Trestného zákona), je priamou otázkou právnej kvalifikácie skutku (trestnosti dotknutého činu), nie otázkou použitia iných hmotnoprávnych ustanovení, ktorá však spadá pod ten istý dovolací dôvod, teda pod dôvod dovolania
1 písm.
3 Trestného poriadku). 36. Trest prepadnutia veci - finančnej hotovosti vo výške 5.750,- EUR bol obvinenému uložený rozsudkom okresného súdu
1 písm. a) Trestného zákona,
ktorého súd uloží trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu.
názoru odvolacieho súdu je zistiteľné bez rozumných pochybností, že finančné prostriedky súviseli so žalovanou trestnou činnosťou. Obžalovaný argumentuje tým, že finančná hotovosť patrila svedkovi S. S., od ktorého ju mal požičanú. Odvolací súd však konštatuje, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že s finančnými prostriedkami disponoval obžalovaný, keďže ich mal vo faktickej držbe. Obhajobu obžalovaného ... odvolací súd považuje za účelovo vykonštruovanú." „Je jednoznačné, že finančné prostriedky slúžili na distribúciu drog za účelom zárobku, nakoľko skutková podstata trestného činu
zák. je tzv. „dílerskou skutkovou podstatou", kde sa predpokladá, že páchateľ s látkou nakladal na účely jej predaja alebo distribúcie ďalším osobám, čo spolu so skutočnosťou, že obžalovaný bol do 19.10.2019 vo výkone trestu odňatia slobody a predmetnú trestnú činnosť začal páchať najneskôr od decembra 2019, teda bol dlhšiu dobu bez legálneho zdroja príjmov, nasvedčuje tomu, že finančné prostriedky boli súčasťou trestnej činnosti obžalovaného, čiže ide o zdroje, ktorých pôvod je súčasťou obchodu s drogami." 39.
1 Trestného zákona Súd uloží trest prepadnutia veci,
2 Trestného zákona Ak vec uvedená v odseku 1 je nedosiahnuteľná alebo neidentifikovateľná, alebo je zmiešaná s majetkom páchateľa alebo s majetkom inej osoby získaným v súlade so zákonom, môže súd uložiť prepadnutie veci takej hodnoty, ktorá zodpovedá hodnote tejto veci. 41. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd považoval za preukázané, že obvinený z páchania drogovej trestnej činnosti profitoval (pozn. vyplýva to napokon zo skutkovej vety,
ktorej obvinený drogy odovzdával k ďalšiemu predaju za účelom finančného zisku I. S., ktorá ich predávala a väčšiu časť zisku z ich predaja odovzdávala obvinenému), a teda zaistená finančná hotovosť mala byť výnosom z trestnej činnosti, čo znamená, že súd prvého stupňa mal trest prepadnutia finančnej hotovosti ukladať
1 písm. c) Trestného zákona. Okresný súd však zároveň pripustil, že finančná hotovosť mohla pochádzať od svedka S. S., avšak jej vlastníkom sa stal obvinený, pričom uviedol, že obvinenému ukladal trest prepadnutia veci takej hodnoty, ktorá zodpovedá hodnote tejto veci, preto trest prepadnutia finančnej hotovosti mal ukladať
1 písm. c), ods. 2 Trestného zákona. 42. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd obranu obvineného o pôvode zaistenej finančnej hotovosti vyhodnotil ako vykonštruovanú a uviedol, že ide o zdroje, ktorých pôvod je súčasťou obchodu s drogami, a teda zaistená finančná hotovosť slúžila na distribúciu drog za účelom zárobku. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku tak nie je celkom zrejmé, či krajský súd zaistenú finančnú hotovosť považoval za vec určenú na spáchanie trestného činu, čo by odôvodňovalo uloženie trestu prepadnutia veci
1 písm. b) Trestného zákona, alebo ju považoval za výnos z trestnej činnosti, čo by odôvodňovalo uloženie trestu prepadnutia veci
1 písm. c) Trestného zákona. 43. Bez ohľadu na uvedené je však možné konštatovať, že zaistená finančná hotovosť nemohla byť použitá na spáchanie trestného činu, pretože v takom prípade by nedošlo k jej zaisteniu u obvineného vychádzajúc z predpokladu, že v takom prípade by bola použitá ako odplata pri kúpe drog, teda zmenila by majiteľa. Uvedené potom znamená, že trest prepadnutia veci - predmetnej finančnej hotovosti nemal byť ukladaný
1 písm. a) Trestného zákona, teda okresný súd použil uvedené hmotnoprávne ustanovenie nesprávne. 44. Zároveň je však potrebné poukázať na ustanovenie § 371 ods. 5 Trestného poriadku,
ktorého Dôvody
odseku 1 písm. i) a
odseku 3 nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného. 45. Ak teda okresný a aj krajský súd vykonaným dokazovaním ustálili, že zaistená finančná hotovosť mala súvis s trestnou činnosťou obvineného, potom trest prepadnutia veci - predmetnej finančnej hotovosti obvinenému uložený
Trestného zákona byť mal a samotná skutočnosť, že bol uložený
nie celkom priliehavého hmotnoprávneho ustanovenia postavenie obvineného zásadne neovplyvnila, preto ani dôvod dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku v prejednávanej veci nie je naplnený.
1 písm. c) Trestného poriadku,
ktorého dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. 48. Avšak za porušenie práva na obhajobu
1 písm. c) Trestného poriadku nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti
10 Trestného poriadku, resp. uplatnení oprávnenia
11 Trestného poriadku. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú, a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku, odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu (primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 7/
1 písm. c) Trestného poriadku. 56. Obvinený ďalej namietal, že mu konajúce súdy nepriznali poľahčujúce okolnosti
1 Trestného poriadku s tým, že ak súd vo výroku napadnutého rozhodnutia konštatuje danosť niektorej takejto okolnosti, či už poľahčujúcej alebo priťažujúcej, ale v rozpore s tým ju nezoberie do úvahy pri ukladaní trestu - pri úprave trestnej sadzby - tak, ako to ustanovuje § 38 ods. 2 až 4 Trestného zákona, ide o skutočnosť, ktorá za splnenia podmienky uvedenej v § 371 ods. 5 Trestného poriadku môže znamenať naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku - nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia (rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 18/2015). 58. Na strane druhej o použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia
1 písm. i), alternatíva druhá, Trestného poriadku ide vtedy, ak sa týka otázky, ktorá nespočíva priamo v právnej kvalifikácii skutku, ale tkvie v posudzovaní inej okolnosti skutkovej povahy majúcej význam z hľadiska hmotného práva. Skutočnosti odôvodňujúce použitie určitého hmotnoprávneho ustanovenia pritom môžu, ale nemusia byť súčasťou skutku (jeho popisu uvedeného v tzv. skutkovej vete). Nie je tomu tak napríklad v prípade faktických okolností, ktoré majú význam z hľadiska použitia ustanovenia § 23 Trestného zákona upravujúceho nepríčetnosť, keďže táto okolnosť vylučujúca trestnú zodpovednosť sa netýka priamo skutku (činu), ale jeho páchateľa. Do tejto kategórie patria aj skutočnosti vyvolávajúce (odôvodňujúce) použitie ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona, ktoré sa týkajú poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (§ 36 a § 37 Trestného zákona), a v nadväznosti na to aj ďalších ustanovení upravujúcich hranice trestnej sadzby priradenej ku kvalifikačne použitému ustanoveniu osobitnej časti Trestného zákona [napr. § 38, § 39, § 40 ods. 1, § 42, § 43, § 47 ods. 1 Trestného zákona (primerane stanovisko trestnoprávneho kole´gia najvysˇsˇieho su´du zverejnene´ v Zbierke pod cˇíslom 14/2019-I)] 59. To, že niektoré skutočnosti odôvodňujúce použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia nie sú súčasťou skutku ale zároveň neznamená, že pri posudzovaní správnosti ich použitia môže dovolací súd skúmať správnosť a úplnosť skutkových zistení, od ktorých sa použitie takýchto (iných) hmotnoprávnych ustanovení odvíja, a tieto (napr. prehodnotením vykonaných dôkazov) dopĺňať a meniť. Ak totiž
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i), veta za bodkočiarkou, Trestného poriadku nemôže dovolací súd skúmať a meniť skutok, ktorý je z pohľadu rozhodnutia o vine a treste zásadný (kľúčový), o to viac nemôže skúmať a meniť skutkové zistenia, ktoré síce nie sú súčasťou skutku, ale sú významné z pohľadu použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia (argumentum a maiori ad minus). Dovolací súd je v takýchto prípadoch viazaný skutkovými zisteniami skôr konajúcich súdov uvedenými v odôvodneniach ich rozhodnutí.
1 Trestného poriadku totiž musí súd v odôvodnení rozsudku okrem iného uviesť, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. V podstate rovnaké nároky pritom kladie zákon aj na odôvodnenie uznesenia (§ 176 ods. 2 Trestného poriadku). 60. Z tohto pohľadu bude v prípadoch, v ktorých sa použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia netýka okolnosti skutkovej povahy, ktorá je (má byť) uvedená v skutku, dovolací dôvod
1 písm. i), alternatívna druhá, Trestného poriadku daný predovšetkým vtedy, ak použité hmotnoprávne ustanovenie nemá oporu v odôvodnení dovolaním napadnutého alebo jemu predchádzajúceho rozhodnutia (§ 374 ods. 3 Trestného poriadku) ustálených skutkových zisteniach, ale aj vtedy, ak skôr konajúcimi súdmi zistené a v dôvodoch ich rozhodnutí uvedené skutočnosti odôvodňujú použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia, ktoré však aplikované nebolo, alebo ak si takéto skutkové zistenia navzájom odporujú v dôsledku čoho nie je možné posúdiť, či určité hmotnoprávne ustanovenie malo byť použité alebo nie (primerane pozri rozhodnutie zverejnené v Zbierke pod č. 49/2013-II); avšak len za súčasného splnenia podmienky
5 Trestného poriadku. Zároveň treba zopakovať, že dovolací súd nemôže ani v týchto prípadoch správnosť a úplnosť skutkového podkladu odôvodňujúceho (ne)použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia skúmať ani meniť. Takýto výklad ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku rešpektuje v úvode tejto časti konštatované a dovolacím súdom dlhodobo presadzované a akceptované judikatúrne závery, v zmysle ktorých dovolací súd nie je treťou „odvolacou" inštanciou určenou k celkovému preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa, a k prípadnej revízii skutkového stavu, ktorý zahŕňa nielen skutok, ale aj ďalšie okolnosti skutkovej povahy v ňom neuvedené, ktoré sú ale významné pre použitie iných hmotnoprávnych ustanovení, môže pristúpiť len na základe dovolania ministra spravodlivosti (§ 371 ods. 3 Trestného poriadku). Za typicky skutkové námietky, a to bez ohľadu na to, či smerujú voči skutkovým zisteniam uvedeným v skutku alebo nie, sa pritom považujú tie, ktoré smerujú proti rozsahu vykonaného dokazovania, či proti hodnoteniu jednotlivých vo veci vykonaných dôkazov zo strany súdov. 61. Ako už bolo naznačené vyššie, nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia
1 písm. i), alternatíva druhá, Trestného poriadku môže spočívať aj v nesprávnom použití ustanovení § 36 alebo § 37 Trestného zákona vymedzujúcich poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, a to za súčasného splnenia podmienky, že takéto porušenie zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného (§ 371 ods. 5 Trestného poriadku). Bude tomu tak predovšetkým vtedy, ak použité ustanovenie týkajúce sa konkrétnej poľahčujúcej alebo priťažujúcej okolnosti nebude mať oporu v skutkových zisteniach, ktoré v tomto prípade nie sú súčasťou popisu skutku v tzv. skutkovej vete rozhodnutia, ale tieto musia byť uvedené v jeho odôvodnení, ale tiež vtedy, ak takéto ustanovenie použité nebolo, hoci pre jeho uplatnenie takýto skutkový podklad bol daný. Dovolací súd (rozhodujúci na podklade dovolania
1 Trestného poriadku) pritom nie je oprávnený správnosť a úplnosť skutkových zistení vedúcich k použitiu týchto (iných) hmotnoprávnych ustanovení skúmať ani meniť, ale jeho prieskum je obmedzený iba na posúdenie správnosti (ne)použitia takéhoto hmotnoprávneho ustanovenia. Inak povedané, otázka zisťovania, resp. zhodnotenia (ne)existencie okolností skutkovej povahy odôvodňujúcich použitie ustanovení upravujúcich jednotlivé poľahčujúce a priťažujúce okolnosti je otázkou skutkovou, ktorá je vylúčená z preskúmania dovolacieho súdu (konajúceho inak ako na podklade dovolania ministra spravodlivosti
3 Trestného poriadku), ktorý je v tomto konaní oprávnený posudzovať iba správnosť (ne)použitia ustanovení § 36 alebo 37 Trestného zákona (a v nadväznosti na to aj ustanovenia § 38 Trestného zákona), a to vždy iba vo väzbe na súdmi v pôvodnom konaní ustálené skutkové zistenia, ktorými je viazaný (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. marca 2021, sp. zn. 1TdoV/5/2018). 62. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že obvinenému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov
1 Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022 za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 a ods. 5 a § 36 písm. n) Trestného zákona. Trestná sadzba trestu odňatia slobody
1 Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022 je od troch do desiatich rokov. S poukazom na aplikáciu ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného zákona (opätovné spáchanie zločinu) sa dolná hranica trestnej sadzby zvýšila na 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov, z čoho potom vyplýva, že obvinenému bol uložený trest odňatia slobody na samej spodnej upravenej hranici trestnej sadzby. Z uvedeného potom zároveň vyplýva, že ani zohľadnenie ďalších dvoch poľahčujúcich okolností (ak by námietky obvineného mali byť dôvodné) by na výšku uloženého trestu odňatia slobody nemalo žiaden vplyv, teda ani prípadné nesprávne nepoužitie ustanovení § 36 písm. l) a písm. o) Trestného zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného (§ 371 ods. 5 Trestného poriadku). Z uvedených dôvodov preto najvyšší súd nepristúpil k prieskumu uvedených dovolacích námietok obvineného konštatujúc, že predmetné dovolacie námietky nezakladajú dôvod dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku. 63. Odhliadnuc od uvedeného najvyšší súd poznamenáva, že krajský súd v napadnutom rozsudku uviedol na str. 12 odôvodnenia, prečo obvinenému nepriznal poľahčujúcu okolnosť
l) Trestného zákona, keď poukázal na to, že obvinený pôvodne trestnú činnosť popieral v celom rozsahu a až v odvolacom konaní pripustil svoju trestnú zodpovednosť a prejavil ľútosť (pozn. krajský súd takto oneskorenú ľútosť nepovažoval za úprimnú, čo je podmienkou priznania tejto poľahčujúcej okolnosti). Z uvedeného potom vyplýva, že krajský súd obvinenému poskytol odôvodnenie nepriznania uvedenej poľahčujúcej okolnosti, preto najvyšší súd nezistil ani dôvod dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku (porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom). 64. Čo sa týka poľahčujúcej okolnosti
o) Trestného zákona (páchateľ prispel k odhaleniu alebo usvedčeniu organizovanej skupiny, zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny), krajský súd v napadnutom rozsudku na str. 12 poukázal na správy Policajného zboru, z ktorých má vyplývať, že obvinený napomohol pri objasňovaní trestnej činnosti vo veci zločineckej skupiny a tiež vo veci obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, čím napomohol pri objasňovaní a dokumentovaní rozsiahlej trestnej činnosti v súvislosti s drogovou trestnou činnosťou, v dôsledku čoho obvinenému priznal poľahčujúcu okolnosť
n) Trestného zákona prichádza do úvahy v prípadoch, keď páchateľ aktívne napomáha pri objasňovaní vlastnej trestnej činnosti uvádzaním dôkazov alebo skutočností, ktoré by orgány činné v trestnom konaní bez jeho pomoci nezistili vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami]. Vzhľadom ale na to, že súdy nižšieho stupňa nekonštatovali okolností, ktoré by zároveň odôvodňovali súčasné použitie aj poľahčujúcej okolnosti
n) Trestného zákona (krajský súd jednoznačne uviedol, že obvinený napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti iných páchateľov), toto pochybenie krajského súdu nemalo žiaden vplyv na postavenie obvineného.
1 písm. i) Trestného poriadku. Pokiaľ nejde o situáciu, keď výrok o treste nemôže obstáť v dôsledku toho, že je chybný výrok o vine, možno výrok o treste napadnúť z hmotnoprávnej pozície zásadne len prostredníctvom dovolacieho dôvodu
1 písm. h) Trestného poriadku. Dovolací dôvod
1 písm. h) Trestného poriadku nie je naplnený tým, že obvinenému nebol uložený trest za použitia § 39 Trestného zákona (resp. § 40 Trestného zákona v znení účinnom do 1. januára 2006), v dôsledku čoho uložený trest má byť neprimeraný, lebo pokiaľ súd nevyužil moderačné oprávnenie
uvedených ustanovení a trest vymeral v rámci nezníženej trestnej sadzby, nemožno tvrdiť, že trest bol uložený mimo trestnú sadzbu stanovenú Trestným zákonom za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného. Nepoužitie ustanovenia § 39 Trestného zákona resp. § 40 Trestného zákona v znení účinnom do
1 písm. c), písm. h) Trestného poriadku, ale ani iného dôvodu dovolania
1 Trestného poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí jeho dovolanie
c) Trestného poriadku odmietol.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.