Najvyšší súd 6 Cdo 211/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľke P. K., rod. B., naposledy bývajúcej v R., zomrelej X., vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 14 D 15/2009, o dovolaní dedičky E. M., bývajúcej v R., zastúpenej JUDr. Miloslavom Krausom, advokátom so sídlom v Bratislave, Jasovská 23, proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
- januára 2011 sp. zn. 16 CoD 57/2010 takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Bratislave označeným uznesením na odvolanie dedičky E. M. potvrdil ako vecne správne uznesenie Okresného súdu Pezinok z
- júla 2010 č. k. 14 D 15/2009-79, ktorým prvostupňový súd určil všeobecnú cenu majetku tvoriaceho BSM poručiteľky a pozostalého manţela sumou 149 083,43 €, a určil čo z toho majetku patrí do dedičstva a čo pozostalému manţelovi, následne určil všeobecnú cenu majetku poručiteľky sumou 75 298,59 €, výšku dlhov 3 175,11 € a čistú hodnotu dedičstva vo výške 72 123,48 €, ďalej potvrdil nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, a pokiaľ ide o ornú pôdu rozhodol o jej nadobudnutí dedičom vlastniacim spoluvlastnícky podiel v ½ k nej s jeho povinnosťou vysporiadať sa s ostatnými dedičmi, a napokon rozhodol o odmene súdnemu komisárovi a o súdnom poplatku. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dedička E. M. dovolanie. Namietala v ňom, ţe napadnuté rozhodnutia súdov niţších stupňov nemajú oporu v skutkovom stave a vec je nesprávne právne posúdená. Vytýkala súdom spôsob konkrétneho vyporiadania dedičstva a 6 Cdo 211/2012 2 hodnotu dedičstva povaţovala za podhodnotenú. Namietala tieţ odňatie práva na prejednanie veci nezávislým súdom, pred ktorým by mohla vzniesť svoje námietky. Vzhľadom na uvedené ţiadala napadnuté uznesenia okresného i krajského súdu zrušiť a pokračovať v konaní s tým, aby jej bolo umoţnené zúčastniť sa prejednania veci. Ostatní účastníci konania o dedičstve sa k dovolaniu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), riadne zastúpená (§ 241 ods. 1 O. s. p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O. s. p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O. s. p.). Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolateľka napadla potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky ţiadneho z vyššie citovaných uznesení, preto jeho prípustnosť z hľadiska charakteru napadnutého uznesenia neprichádza do úvahy. 6 Cdo 211/2012 3 Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O. s. p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O. s. p. vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O. s. p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená. Ohľadne námietky dovolateľky o odňatí práva zúčastniť sa konania na súde, dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe dedička E. M. sa riadne zúčastnila dňa
- novembra 2009,
- júna 2010 a
- júna 2010 pojednávaní na Notárskom úrade notárky JUDr. Jany Chovancovej, ktorá bola ako súdny komisár v zmysle § 38 O. s. p. poverením zo
- februára 2009 poverená Okresným súdom Pezinok na vykonanie potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke P. K., rod. B., zomrelej X.. V zmysle § 38 ods. 5 O. s. p. sa tieto úkony notárky povaţujú za úkony súdu. Odvolací súd na prejednanie odvolania dedičky E. M. v danej veci nebol povinný nariaďovať pojednávanie s poukazom na ustanovenie § 214 ods. 2 O. s. p., nakoľko nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, prvostupňový súd nerozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, ani to nevyţadoval dôleţitý verejný záujem (§ 214 ods. 1 O. s. p.). Označeným postupom súdov jej preto nebola odňatá moţnosť konať pred súdom. Procesnú vadu konania v zmysle § 237 O. s. p. nezakladá ani prípadná neúplnosť skutkových zistení, na ktorých, podľa tvrdenia dovolateľky, súdy zaloţili svoje rozhodnutia. Nesprávnosť skutkových zistení by mohla zakladať tzv. inú vadu konania, ktorou by sa dovolací súd mohol zaoberať, len ak by dovolanie bolo prípustné. Rovnako dovolateľkou namietaným nesprávnym právnym posúdením veci by sa dovolací súd mohol zaoberať, len ak by dovolanie bolo prípustné. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný 6 Cdo 211/2012 4 prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu z hľadiska správneho právneho posúdenia veci. Moţno preto uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa § 239 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok dedičky E. M. odmietol podľa § 218 ods. l písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého uznesenia odvolacieho súdu. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ostatným účastníkom v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- septembra 2012 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová