1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. v časti dokonaný, v časti v štádiu pokusu
1 Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva
zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c/ Tr. por. dovolanie obvineného J. O. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 13. septembra 2011, sp. zn. 6T 123/2009, bol obvinený J. O. uznaný za vinného z pokračujúceho obzvlášť závažného zločinu podvodu
1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. v časti dokonaného, v časti v štádiu pokusu
1 Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva
zák. na tom skutkovom základe, že po predchádzajúcej dohode s odsúdeným M. R. dňa
1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. s poukazom na § 36 písm. j/ Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov nepodmienečne.
2 písm. a/ Tr. zák. ho okresný súd pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Poškodené spoločnosti S. s.r.o., so sídlom B., T. X., IČO: X., P. s.r.o., so sídlom B., P. X., IČO: X. a E., s.r.o., so sídlom B., Ú. X., IČO: X., okresný súd
1 Tr. por. so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnom stanovenej lehote odvolanie obvinený J. O. proti výroku o vine a námestník prokurátora okresnej prokuratúry proti výroku o treste v neprospech obvineného J. O. O oboch odvolaniach rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 1. marca 2012, sp. zn. 2To/5/2012, tak, že
1 písm. d/, písm. e/ Tr. por. rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 13. septembra 2011, sp. zn. 6T 123/2009, zrušil vo výroku o treste a rozhodujúc v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. odsúdil obvineného J. O.
4 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov.
4 Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
1, § 78 ods. 1 Tr. zák. mu zároveň uložil ochranný dohľad na dobu 2 (dva) roky. 4 5 Tdo 34/2012 Proti rozsudku odvolacieho súdu podal obvinený J. O. prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. J. G. dovolanie. V ňom uplatnil dovolacie dôvody
1 písm. c/, písm. g/ a písm. i/ Tr. por. K dôvodu dovolania
1 písm. c/ Tr. por. argumentoval tým, že v čase trestného konania proti jeho osobe bol za tie isté skutky a to isté konanie už právoplatne odsúdený M. R., s ktorým
obžaloby mali konať v spolupáchateľstve. Pri takomto postupe súdov došlo k tomu, že bol uznaný vinným na základe "svedeckej výpovede" právoplatne odsúdeného M. R., proti ktorému sa v tej istej veci vykonalo samostatné konanie. Týmto procesným postupom potom vznikla špecifická procesná situácia najmä na strane M. R., keď o tom istom skutku vypovedá jednak v procesnom postavení obvineného a jednak v procesnom postavení svedka, čím u obvineného J. O. výrazne dochádza k zásadnému porušeniu práva na obhajobu. Obvinený J. O. v dovolaní ďalej uviedol, že tento nezákonný stav vytýkal aj v dôvodoch odvolania, pretože bez ohľadu na to, akým spôsobom nastoľoval obranu vo veci samej, za tie isté skutky bol samostatne v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 1T 173/2008 odsúdený M. R. a v konaní vedenom na tom istom súde pod sp. zn. 6T/123/2009 samostatne on. Tvrdí, že ak by boli súdení v jednom konaní ako spolupáchatelia v rovnakom procesnom postavení, nedošlo by k situácii, aká nastala dvoma samostatne odsudzujúcimi rozsudkami. Ide najmä špecifické postavenie M. R., keď uznanie viny súd opiera o výpoveď M. R. ako svedka. Stav, ktorý vznikol, mali orgány činné či už v prípravnom konaní alebo súdy, riešiť iným procesne relevantným spôsobom, nie takým, ako to riešili, že právoplatne odsúdený M. R. bol svedkom k tým istým skutkom v inej trestnej veci. Obvinený J. O. v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Toš 13/2007 zo dňa 25. októbra 2007. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
l písm. g/ Tr. por. argumentoval obvinený J. O. tým, že v jeho trestnej veci vznikla situácia, ako to vyplýva zo zápisnice z hlavného pojednávania zo
akého ustanovenia Tr. por. navrhol prokurátor prečítať výpoveď odsúdeného svedka M. R. z prípravného konania. Zápisnicu o výpovedi svedka, ktorý na hlavnom pojednávaní využije svoje právo
por. a odmietne vypovedať, možno prečítať, len ak sú splnené predpoklady, že svedok bol pred výsluchom, ktorého sa zápisnica týka, o svojom práve odoprieť výpoveď riadne poučený a výslovne vyhlásil, že toto právo nevyužíva a výsluch bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona. To vyplýva z ustanovenia § 263 ods. 4 Tr. por., no v zápisnici z hlavného pojednávania chýba konštatovanie súdu, že podmienky
4 Tr. por. boli v tomto prípade splnené. Svedok M. R. navyše nebol vyzvaný, aby vyhlásil, či sa stotožňuje aj s konfrontáciou, ktorá je do určitej miery iného charakteru, ako jeho výpoveď z
1 písm. i/ Tr por. Aj vo vzťahu k tomu dôvodu argumentoval tým, že bol odsúdený v samostatnom konaní ako spolupáchateľ, ale bez spolupáchateľa, lebo ten už bol odsúdený v inom konaní. Boli súdení a odsúdení každý zvlášť, jeden v konaní Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T 173/2008 (M. R.) a on v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 6T 123/2009, avšak ku skutkom identicky tým istým, čo napokon nepriamo súvisí aj s tým, čo uvádza vyššie ohľadom výrazného porušenia práv obhajoby, pretože nech by už bolo akokoľvek, rozhodne by sa malo mať za to, že ak by boli súdení v jednom konaní (spoločne), kde by obidvaja vystupovali v procesnom postavení obvinených, tak postavenie obvineného J. O. z pohľadu obhajoby by bolo úplne iné. 6 5 Tdo 34/2012
názoru obvineného J. O. išlo jednoducho o nezákonný stav, ktorý mohol spôsobiť aj to, že M. R. pred súdom odmietol vypovedať ako svedok a radšej sa dovolal svojho postoja z jednej výpovede v prípravnom konaní. Obvinený J. O. v dovolaní vyslovil presvedčenie, že ak nedošlo k zrušeniu právoplatného rozsudku vo veci M. R. a k spojeniu jeho veci s touto trestnou vecou k identickým skutkom, sú dôkazy, na ktorých prokurátor postavil obžalobu proti nemu, právne irelevantné. Práve v tomto vidí príčinu, pre ktorú je rozhodnutie súdu založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, pričom nie je vylúčené, že došlo aj k nesprávnemu použitiu hmotnoprávneho ustanovenia. S poukazom na tieto skutočnosti v petite dovolania obvinený J. O. navrhol, aby „dovolací súd konštatoval, že sú dané dôvody dovolania uvedené v jeho podaní, aby vyslovil porušenie zákona v uvedených ustanoveniach § 371 ods. 1 písm. c/, g/, i/ Tr. por. a v dôsledku toho zrušil napadnuté rozhodnutie, vec vrátil súdu s tým, aby táto bola v potrebnom rozsahu znovu prerokovaná a rozhodnutá spôsobom, ktorý zodpovedá trestnému procesu.“ Predseda senátu okresného súdu v zmysle § 376 Tr. por. zaslal rovnopis dovolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté spolu s výzvou, aby sa k nemu v určenej lehote vyjadrili. V lehote sa vyjadril len námestník okresného prokurátora Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici (ďalej len „prokurátor“), ktorý uviedol, že uplatnené dôvody dovolania sa týkajú vlastne tých istých skutočností a síce, že obvinený J. O. bol odsúdený v samostatnom konaní, v ktorom M. R. mal procesné postavenie svedka, pričom ale M. R. už bol za tie isté skutky v inom konaní právoplatne odsúdený a tiež, že svedok M. R. na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať a bola čítaná jeho výpoveď z prípravného konania. Pokiaľ ide o dôvody dovolania prokurátor skonštatoval, že tieto sú skoro totožné s dôvodmi, ktoré obvinený J. O. uplatnil aj v odvolaní. K námietkam obvineného ďalej uviedol, že M. R. bol v prípravnom konaní riadne vypočutý ako svedok, pričom keď tento svedok na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania. Zdôraznil, že okrem výpovede svedka M. R. je odsúdený J. O. z trestnej 7 5 Tdo 34/2012 činnosti usvedčovaný aj výpoveďami ďalších svedkov resp. aj listinnými dôkazmi tak, ako boli zabezpečené v prípravnom konaní. Je toho názoru, že dôkazy, ktoré boli zabezpečené v prípravnom konaní resp. aj v konaní pred súdom boli vykonané zákonným spôsobom, čo v odôvodnení rozsudku konštatuje aj odvolací súd. Na tom nič nemení ani tá skutočnosť, že obvinený J. O. nebol trestne stíhaný v jednom konaní spolu s M. R. Vzhľadom k týmto skutočnostiam prokurátor navrhol, aby dovolací súd v zmysle § 392 ods. 1 Tr. por. dovolanie obvineného J. O. zamietol, nakoľko dôvody dovolania nie sú preukázané. Spisový materiál Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6T 123/2009 spolu s dovolaním obvineného J. O. bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky riadne predložený na rozhodnutie 1. júna 2012. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) postupom
por. predbežne preskúmal dovolanie obvineného J. O. ako aj predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), prostredníctvom splnomocneného obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku (§ 372 Tr. por.) a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.). Zároveň ale zistil, že dovolanie je potrebné na neverejnom zasadnutí odmietnuť, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania (§ 382 písm. c/ Tr. por.). Obvinený J. O. vo svojom dovolaní uplatnil dôvody dovolania
1 písm. c/, písm. g/ a písm. i/ Tr. por. Treba zdôrazniť, že dovolanie možno podať iba z dôvodov taxatívne vymenovaných v ustanovení § 371 Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 2 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Právne fundovanú argumentáciu má zabezpečiť povinné zastúpenie obvineného obhajcom – advokátom. 8 5 Tdo 34/2012 Zároveň je potrebné poukázať na ustanovenie § 371 ods. 3 Tr. por., v zmysle ktorého dôvody
odseku 1 (§ 371 Tr. por.) písm. a/ až písm. g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. Táto zákonná podmienka v tomto prípade bola splnená, keď z obsahu spisu dovolací súd zisťuje, že obsahovo zhodné námietky ako v dovolaní uplatnil obvinený J. O. aj v odvolacom konaní, hoci z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, že tento súd nepostupoval dôsledne a s uvedenými námietkami obvineného J. O. sa nevyrovnal. Dovolací súd na tomto mieste považuje za potrebné pripomenúť svoju ustálenú rozhodovaciu činnosť, v rámci ktorej judikoval, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, ktorými sa v dovolaní odôvodňuje existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť
c/ Tr. por. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2009, sp. zn. 2 Tdo 11/2009). Dôvody dovolania je nutné chápať materiálne. V podanom dovolaní teda nestačí na dôvody dovolania len poukázať, aby sa tak formálne vyhovelo príslušnému ustanoveniu Trestného poriadku (§ 374), ale je treba uviesť argumenty, ktoré tomu – ktorému dôvodu dovolania aj skutočne vecne (obsahovo) zodpovedajú. K tomu má napomôcť povinné (obligatórne) zastúpenie obvineného v dovolacom konaní advokátom. V posudzovanom prípade z obsahu dovolania ako celku vyplýva, že naplnenie všetkých uplatnených dovolacích dôvodov videl obvinený J. O. v podstate v tých istých skutočnostiach, ktoré spočívali po prvé v tom, že bol ako spolupáchateľ súdený v samostatnom konaní a nie spolu s druhým spolupáchateľom, ktorý bol za ten istý skutok už skôr právoplatne odsúdený a po druhé v tom, že neboli splnené zákonné podmienky pre čítanie výpovede svedka M. R. z prípravného konania na hlavnom pojednávaní. 9 5 Tdo 34/2012 Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Tr. por. sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. Preto ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Tr. por. nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania
1 Tr. por., ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne
c/ Tr. por. alebo zamietne
1 Tr. por., a to bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por. Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom
1 Tr. por., ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania
1 Tr. por., než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por., dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom
por. a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu. Tieto právne závery vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo
1 písm. c/ Tr. por., preto sa s ňou vyrovnal v rámci tohto dovolacieho dôvodu. Druhá námietka obvineného J. O. týkajúca sa nesplnenia zákonných podmienok pre čítanie svedeckej výpovede M. R. z prípravného konania na hlavnom pojednávaní, obsahovo spadá jednoznačne pod dovolací dôvod
1 písm. g/ Tr. por. Avšak ani táto námietka nie je dôvodná, ako bude ďalej v texte zdôvodnené. 10 5 Tdo 34/2012 Dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. je daný v tých prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. Z dikcie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je zrejmé, že dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu súd skúma, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, jednak že skutok mal byť právne kvalifikovaný ako iný trestný čin, alebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Chyby, ktoré obvinený J. O. v rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. vytýkal, boli výlučne procesného charakteru, keďže namietal postupy súdu upravené procesným predpisom – Trestným poriadkom. Z výkladu ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je ale evidentne zrejmé, že tento dovolací dôvod slúži na nápravu hmotnoprávnych pochybení súdov (nápravu nesprávneho právneho posúdenia skutku z hľadiska noriem hmotného práva) a nie procesných pochybení súdov. S poukazom na to dovolací súd konštatuje, že vo vzťahu k dôvodu dovolania
1 písm. i/ Tr. por. obvinený J. O. použil argumenty, ktoré obsahovo stoja celkom zjavne mimo tohto dovolacieho dôvodu. Čo sa týka dôvodu dovolania
1 písm. c/ Tr. por. a námietky, ktorú vo vzťahu k nemu obvinený J. O. uplatnil, k nim dovolací súd uvádza nasledovné.
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. 11 5 Tdo 34/2012 Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného dovolacieho dôvodu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osobe nezakladá dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. Z dikcie cit. § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je totiž jednoznačne zrejmé, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilým dovolacím dôvodom. V trestnej veci obvineného J. O. bol daný dôvod povinnej obhajoby v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 písm. c/ Tr. por., keďže išlo o konanie o obzvlášť závažnom zločine. Dovolací súd zo spisu zisťuje, že obvinený J. O. po vznesení obvinenia využil svoje právo a
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu potom o zásadné porušenie práva na obhajobu ide najmä v tom prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. S poukazom na zhora uvedené možno konštatovať, že v posudzovanej trestnej veci o prípad porušenia ustanovení Trestného poriadku o povinnej obhajobe nešlo. 12 5 Tdo 34/2012 Vo výnimočných prípadoch ale môže ísť aj o porušenie iných čiastkových obhajovacích práv obvineného, ktorých porušenie sa prejaví na postavení obvineného v konečnom dôsledku zásadným spôsobom. Obvinený J. O. tvrdil, že sa nevykonalo spoločné konanie, hoci išlo o spáchanie trestného činu formou spolupáchateľstva a teda na spoločné konanie boli splnené zákonné podmienky. Ak súdy nevykonali spoločné konanie, ale ich súdili postupne v samostatných konaniach, tak došlo k tomu, že bol uznaný vinným na základe svedeckej výpovede právoplatne odsúdeného M. R.. Vznikla tak špecifická procesná situácia najmä na strane M. R., keď o tom istom skutku vypovedá jednak v procesnom postavení obvineného a jednak v procesnom postavení svedka, čím u obvineného J. O. výrazne dochádza k zásadnému porušeniu práva na obhajobu. Trestné stíhanie obvineného J. O. pre skutky uvedené v tzv. skutkovej vete výroku o vine rozsudku okresného súdu, právne kvalifikované ako pokračujúci obzvlášť závažný zločinu podvodu
1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. v časti dokonaný, v časti v štádiu pokusu
1 Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva
zák., začalo vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré vydal vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva PZ – Úradu justičnej a kriminálnej polície Banská Bystrica
1 písm. c/ Tr. por. (porušenia práva na obhajobu), resp.
1 písm. i/ Tr. por. (nesprávne právne posúdenie zisteného skutku), ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) v jeho prospech. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že v tejto trestnej veci k zásadnému porušeniu práva na obhajobu obvineného J. O. evidentne nedošlo. 14 5 Tdo 34/2012 Námietka obvineného J. O. týkajúca sa nesplnenia zákonných podmienok pre čítanie svedeckej výpovede M. R. z prípravného konania na hlavnom pojednávaní, ako už bolo vyššie uvedené, spadá pod dôvod dovolania upravený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.
1 písm. g/ Tr. por., dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Zo zápisnice z hlavného pojednávania konaného na okresnom súde 4. mája 2010 vyplýva, že svedok M. R. po poučení
por., § 346 Tr. zák. uviedol, že poučeniu porozumel a využil svoje zákonné právo v zmysle § 130 ods. 2 Tr. por. a odmietol vypovedať s odôvodnením, že bol v tejto veci stíhaný a aj právoplatne odsúdený. Pridržiaval sa toho, čo uviedol v prípravnom konaní, pričom bližšie dôvody komentovať nechcel. Prokurátor navrhol čítať výpoveď svedka M. R. z prípravného konania. Súd v zápisnici konštatuje, že svedok bol poučený v zmysle Tr. por. pri svojej výpovedi z prípravného konania zo dňa 21. júla 2009 a vzhľadom na ustanovenie § 130 ods. 2 Tr. por. s poukazom na § 263 ods. 4 Tr. por. sa umožňuje čítať výpoveď svedka M. R. z prípravného konania. Obvinený J. O. sa k tomuto dôkazu na hlavnom pojednávaní vyjadril spôsobom, že to čo uvádzal svedok M. R. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní nie je pravda.
4 Tr. por., zápisnicu o výpovedi svedka, ktorý na hlavnom pojednávaní využil svoje právo odoprieť výpoveď
, možno prečítať len za predpokladu, že bol pred výsluchom, ktorého sa zápisnica týka, o svojom práve odoprieť výpoveď riadne poučený a výslovne vyhlásil, že toto právo nevyužíva, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona. Z obsahu zápisnice o výsluchu svedka M. R. (v spise na č. l. 301-311), ktorý výsluch sa v prípravnom konaní realizoval 21. júla 2009 o 14,00 hod. v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici, vyplýva, že svedok M. R. bol poučený o znení ust. § 127, § 129, § 130 ods. 1, ods. 2, § 131 ods. 1 Tr. por. a ďalších. Po takomto poučení zo strany vyšetrovateľa svedok M. R. uviedol, že poučeniu porozumel a výslovne vyhlásil, že právo odmietnuť vypovedať
por. nevyužíva a vypovedať bude. Zároveň zo zápisnice o tomto úkone vyplýva, že výsluch svedka M. R. sa vykonal v prítomnosti splnomocneného obhajcu obvineného J. O. JUDr. P. C., ktorý sa do výsluchu tohto svedka aj 15 5 Tdo 34/2012 aktívne zapojil a kládol mu otázky, na ktoré mu svedok odpovedal. Dôležité v tomto smere je aj to, že M. R. bol v prípravnom konaní vypočutý ako svedok až po tom, ako bolo obvinenému J. O. vznesené obvinenie za predmetné skutky a bol k nim v prítomnosti svojho obhajcu aj vypočutý. Dovolací súd k námietkam obvineného J. O. vo vzťahu k tomuto dovolaciemu dôvodu uvádza, že ak prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol čítať svedeckú výpoveď M. R. z prípravného konania, mohlo ísť len a len o výpoveď tohto svedka z
por. zamieta ako nedôvodné. Na tento typ pochybenia súdov pamätá § 387 Tr. por.
ktorého, ak je napadnuté rozhodnutie nesprávne len v tom, že niektorý výrok v ňom chýba alebo je neúplný, môže dovolací súd bez vyslovenia výroku
1 a zrušenia rozhodnutia
2 uznesením prikázať súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil. V posudzovanom prípade nebolo možné postupom
por. toto pochybenie odvolacieho súdu napraviť nielen preto, že v dovolaní táto chyba nebola vytýkaná, ale tiež z tohto dôvodu, že by išlo o postup v neprospech obvineného J. O., no dovolanie bolo podané výlučne v jeho prospech.
c/ Tr. por., dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, úvah a právnych záverov konštatuje, že v trestnej veci obvineného J. O. evidentne nie sú splnené dôvody dovolania upravené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ 17 5 Tdo 34/2012 ani písm. i/ Tr. por., preto s použitím § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného J. O. uznesením na neverejnom zasadnutí odmietol. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. júna 2012 JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Véghová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.