Obsah (8)

§ 68§ 70§ 9§ 74§ 230§ 232§ 14§ 243b

4 Cdo 4/2012 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Edity Bakošovej a JUDr. Ľubora Šeb

§ 68ods.

1 písm. b/ Zákonníka práce, doručené jej 20. februára 2009 ţalovaným, je neplatné a náhrady mzdy, zamietol a ţiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe ţalovaný pri okamţitom skončení pracovného pomeru so ţalobkyňou dodrţal všetky formálne a obsahové náleţitosti okamţitého skončenia pracovného pomeru a ţalobkyni ho doručil v lehote

§ 70v spojení s § 68 ods.

2 Zákonníka práce. Pokiaľ ţalobkyňa spochybňovala oprávnenie osôb, ktoré okamţité skončenie pracovného pomeru podpísali, konať v pracovno-právnych veciach za ţalovaného, uviedol, ţe príkazný list prokuristov č. 1/2009 zo

1. februára 2009 i sporné okamţité skončenie pracovného pomeru z
2. februára 2009 podpísali JUDr. O. K. a Ing. J. M. (v 2 4 Cdo 4/2012 okamţitom skončení pracovného pomeru označení ako „prokuristi OSBD v Č.“).

výpisu z obchodného registra ţalovaného, vedeného registrovým Okresným súdom v Ţ. v odd. D.vl. č. X., spoločná prokúra oboch menovaných vznikla za podmienok ustanovenia § 14 ods.6 Obchodného zákonníka s účinnosťou od jej zápisu do obchodného registra, t.j. dňom 4. marca 2009. Oprávnenie menovaných konať za ţalovaného v čase okamţitého skončenia pracovného pomeru však bolo zaloţené -za splnenia podmienok

§ 9ods.1,2 v spojení s ustanovením § 1 ods.

4 Zákonníka práce a §§ 31 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov samostatným, súdu predloţeným písomným splnomocnením, udeleným im vtedajším predsedom a podpredsedom predstavenstva, ktorým ich ţalovaný ako splnomocnencov splnomocnil, aby spoločne konali v mene splnomocniteľa všetky právne úkony a to aj vtedy, ak je

zákona potrebné osobitné splnomocnenie. V konaní bola spornou otázka existencie riadneho predchádzajúceho prerokovania okamţitého skončenia pracovného pomeru ţalobkyne so zástupcami „zamestnancov“, v tomto prípade s odborovou organizáciou pôsobiacou u ţalovanej. Výpoveďami svedkov a listinnými dôkazmi mal súd preukázané, ţe predchádzajúce prerokovanie okamţitého skončenia pracovného pomeru sa uskutočnilo prostredníctvom Závodného výboru odborového zväzu K. pri OSBD v Č.

1. februára 2009, v zmysle predloţenej zápisnice. Súčasne svedkovia v konaní potvrdili, ţe ţalobkyňa v čase tohto prerokovania uţ nebola členkou ZV OZ K. pôsobiacej u ţalovaného, pretoţe svoje členstvo ukončila vystúpením, v zmysle svojej písomnej ţiadosti z
2. októbra
3. Ţalobkyňa preukázala predloţením prihlášky spolu s potvrdením o prijatí svoje členstvo v odborovej organizácii J. s. p. S. (ďalej len „J.“) od
4. novembra
5. Súd mal na základe oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie verejnej správy, zo
6. júna 2010 preukázané, ţe odborová organizácia J. vznikla
7. januára 2006 zápisom do evidencie odborových organizácií a ku dňu podania správy je v tejto evidencii naďalej vedená ako existujúci subjekt. Ţalovaný poprel vedomosť o existencii tejto odborovej organizácie. Pretoţe v konaní nebolo preukázané splnenie podmienky písomnej informácie odborovej organizácie J. ţalovanému ako zamestnávateľovi o začatí svojho pôsobenia u zamestnávateľa, spolu s predloţením zoznamu členov tak, ako to ukladá ustanovenie § 230 ods. 1 Zákonníka práce, za stavu nedostatku vedomosti zamestnávateľa o členstve ţalobkyne v takejto odborovej organizácii a jej pôsobení u ţalovaného ako zamestnávateľa, predchádzajúce prerokovanie okamţitého skončenia pracovného pomeru s odborovou organizáciou OZ K., ako odborovou organizáciou s najväčším počtom členov u tohto zamestnávateľa posúdil súd ako zodpovedajúci zisteným okolnostiam veci, primerane ustanoveniu § 232 ods. 1 a 3 Zákonníka práce a účelu predmetného právneho inštitútu 3 4 Cdo 4/2012 prerokovania so zástupcom zamestnancov, v súlade s čl. 10 základných zásad Zákonníka práce. Preto ďalej posudzoval existenciu materiálnych náleţitostí okamţitého skončenia pracovného pomeru tak, ako boli ţalovaným skutkovo vymedzené. Ţalobkyňa u ţalovaného v rámci poverenia predsedom druţstva vykonávala i funkciu mzdovej účtovníčky. Na základe poverenia zamestnávateľa na vybavenie identifikačných údajov a prístupových práv pre potreby ţalovaného ako zamestnávateľa vybavila a prevzala prístupové údaje do systému Sociálnej poisťovne, tzv. bezpečnostný predmet v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, a to na meno svojej osoby, pre potreby (účet) ţalovaného. Prístup na tento účet bol (popri ustanovenej bezpečnostnej otázke a bezpečnostnej odpovede) zabezpečený prihlasovacími údajmi – vyplňovanými

tzv. GRID karty a prihlasovacím menom. Ţalobkyňa potvrdila, ţe GRID kartu mala prefotenú a umiestnenú na nástenke vo svojej kancelárii, nie však prihlasovacie meno (heslo), bez ktorého je samotná karta z hľadiska prístupu na účet nepouţiteľná. Súd preto dospel k záveru, ţe ţalovaným uvedené konanie „verejné sprístupnenie tajných kódov pre vstup elektronického spracovania výkazu zo sociálnej poisťovne“ dôvod pre okamţité skončenie pracovného pomeru nezakladá. Druhý ţalovaným skutkovo vymedzený dôvod okamţitého skončenia pracovného pomeru spočíval (vrátane tvrdenia o nerešpektovaní príkazného listu prokuristov zo

1. februára 2009) v konaní ţalobkyne, ktorým vedome marila spracovanie výplat miezd zamestnancom ţalovaného za mesiac január
2. Súd zistil, ţe v rozhodnom čase bola ţalobkyňa osobou poverenou zamestnávateľom na spracovanie miezd a podklady potrebné pre spracovanie miezd za konkrétny mesiac u jednotlivých zamestnancov sú podklady evidencie dochádzky jednotlivých zamestnancov do zamestnania za príslušný mesiac. V podmienkach odporcu sa jednalo o písomnú evidenciu dochádzky, do ktorej sa zamestnanci zapisovali, umiestnenú na sekretariáte predsedu, teda v kancelárii, ktorá bola pracoviskom ţalobkyne. Ţalobkyňa bola práceneschopná od
3. februára 2009 do
4. februára 2009, pričom evidencia dochádzky sa v jej kancelárii nenašla a poslala ju aţ e-mailom
5. februára 2009, čím ohrozila riadne a včasné splnenie jednej zo základných povinností ţalovaného ako zamestnávateľa voči zamestnancom. Keďţe pracovný pomer zamestnanca trvá i počas jeho práceneschopnosti a ani práceneschopnosť ho nezbavuje jeho základných povinností voči zamestnávateľovi, všeobecne vymedzených v ustanovení § 81 Zákonníka práce, a to povinnosť nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, mala ţalobkyňa bezodkladne po tom, ako sa o svojej práceneschopnosti dozvedela, najneskôr súčasne s informovaním zamestnávateľa o svojej práceneschopnosti urobiť všetko pre to, aby zamestnávateľa informovala, kde sú uloţené podklady potrebné pre spracovanie miezd pre zamestnancov a umoţniť ich 4 4 Cdo 4/2012 sprístupnenie. Ţalobkyňa konala v rozpore s oprávnenými záujmami ţalovaného ako svojho zamestnávateľa, preukázateľne ohrozujúc riadne a včasné splnenie jednej z jeho základných povinností voči zamestnancom, vrátane splnenia zákonných odvodových povinností, porušujúc tým závaţne pracovnú disciplínu tak, ako tento dôvod skutkovo vymedzil ţalovaný v okamţitom skončení pracovného pomeru. Preto súd návrhu ţalobkyne, ako nedôvodnému nevyhovel a jej návrh zamietol. Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z
6. júna 2011 sp. zn. 6 Co 386/2010 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru zmenil tak, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru z
7. februára 2009 dané ţalovaným ţalobkyni je neplatné a vo zvyšnej časti týkajúcej sa náhrady mzdy a trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe sa nestotoţňuje s názorom súdu prvého stupňa, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru bolo podpísané na to oprávnenými osobami. Poukázal na ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 4 Zákonníka práce a uviedol, ţe označenie osôb, ktoré podpisovali okamţité skončenie pracovného pomeru za ţalovaného, bolo jednoznačne „prokuristi OSBD v Č.“. Tento písomný prejav vôle je jednoznačný a prípadným výkladom, ţe vôľa ţalovaného bola, aby tieto osoby v jeho mene vystupovali ako splnomocnení zástupcovia, nie ako prokuristi, by bola v rozpore s týmto písomným prejavom. Na základe toho dospel k záveru, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru nebolo riadne podpísané v mene ţalovaného na to oprávnenými osobami, teda išlo o taký nedostatok náleţitosti tohto právneho úkonu, ktorý spôsobuje jeho neplatnosť v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 O.s.p. (správne § 39 Občianskeho zákonníka – pozn. dovolacieho súdu) pre rozpor so zákonom. Odvolací súd ďalej uviedol, ţe nepovaţoval za správny ani názor okresného súdu, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru bolo zo strany odporcu riadne prerokované so zástupcami zamestnancov v súlade s ustanovením § 74 Zákonníka práce, pretoţe zo splnomocnenia odborovej organizácie J. z
8. novembra 2008 vyplýva, ţe táto splnomocnila na všetky úkony v kolektívnych pracovnoprávnych vzťahoch, ako aj na rokovanie o vyjadreniach a stanoviskách tejto odborovej organizácie u ţalovaného ako u zamestnávateľa M. B., t.j, ţalobkyňu ako zamestnanca ţalovaného. Toto splnomocnenie prevzal ako zamestnávateľ Mgr. S. J., ktorý v tom čase vykonával funkciu štatutárneho orgánu ţalovaného a v tom čase bol aj on členom predmetnej odborovej organizácie. Predmetné plnomocenstvo zaregistroval do internej pošty ţalovaného a následne tento materiál bol preberaný aj vo vedení, kde okrem neho bol prítomný aj vtedajší podpredseda 5 4 Cdo 4/2012 predstavenstva a Ing. S.. Informoval ich o tom, ţe pokiaľ sa bude na budúci rok dohadovať kolektívna zmluva, bude potrebné jednať aj s touto odborovou organizáciou. Odvolací súd vyslovil, ţe predloţením predmetného plnomocenstva štatutárnemu orgánu ţalovaného si táto odborová organizácia splnila informačnú povinnosť vyplývajúcu z § 230 ods. 1 Zákonníka práce o tom, ţe bude pôsobiť u ţalovaného ako u zamestnávateľa a ţe členom tejto organizácie je ţalobkyňa. Krajský súd ustálil, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru nebolo v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 v spojení s § 74 Zákonníka práce prerokované vopred so zástupcami zamestnancov, pretoţe malo byť prerokované s odborovou organizáciou J. (§ 232 ods. 2 Zákonníka práce – pozn. dovolacieho súdu), ktorej členom bola ţalobkyňa a preto okamţité skončenie pracovného pomeru, ktoré jej bolo dané zo strany ţalovaného, je v zmysle § 74 Zákonníka práce neplatné. Z týchto dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe určil, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru je neplatné a to bez toho, aby skúmal splnenie materiálnych podmienok pre okamţité skončenie pracovného pomeru a v časti týkajúcej sa náhrady mzdy a trov konania vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu do výroku, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a určil, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru z
9. februára 2009 je neplatné, podal s poukazom na ustanovenie § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. dovolanie ţalovaný a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v tejto časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom ohľadne jeho záveru o nesplnení podmienky okamţitého skončenia pracovného pomeru. Uviedol, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru dané ţalobkyni bolo podpísané JUDr. O. K. a Ing. M. na základe splnomocnenia z
10. februára 2009, kde je uvedené, ţe štatutárny orgán OSBD Č. splnomocňuje splnomocnencov na všetky právne úkony a to aj vtedy, ak je

zákona potrebné osobitné splnomocnenie. Pokiaľ na okamţitom skončení pracovného pomeru je pri osobách splnomocnencov uvedená funkcia, ktorú v tom čase nemali, nespôsobuje to neplatnosť právneho úkonu. Pokiaľ odvolací súd uviedol, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru malo byť prerokované s J., ktorej členom mala byť ţalobkyňa, tak Zákonník práce vymedzuje pojem odborového orgánu tak, ţe je ním orgán odborovo organizovaných zamestnancov. J. so sídlom K. X., B. nie je odborovou organizáciou zamestnancov ţalovaného.

prihlášky za člena základnej organizácie ZO K., mala byť ţalobkyňa členkou tejto základnej organizácie.

zákona č. 183/199 Zb. (správne 83/1990 Zb.- 6 4 Cdo 4/2012 pozn. dovolacieho súdu) o zdruţovaní občanov, za odborovú organizáciu sa povaţuje zdruţenie občanov, ktoré právnu subjektivitu získava zaevidovaním na MV SR. Takáto odborová organizácia ZO K. nie je registrovaná na MV SR, nezaloţili ju zamestnanci ţalovaného. Ţalovaný prerokoval okamţité skončene pracovného pomeru v súlade s ustanovením § 74, § 232 ods. 3 Zákonníka práce s odborovou organizáciou, ktorú zaloţili zamestnanci ţalovaného. S poukazom na ustanovenie § 243 O.s.p. navrhol, aby súd odloţil vykonateľnosť rozsudku odvolacieho súdu. Ţalobkyňa navrhla dovolanie ţalovaného ako nedôvodné zamietnuť, rozhodnutie odvolacieho súdu povaţuje za správne, vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Plne sa stotoţnila s právnymi závermi odvolacieho súdu, ktorý posúdil otázku neplatnosti okamţitého skončenia pracovného pomeru. Zároveň si uplatnila náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloţenie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného nie je podané opodstatnene.

ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).

ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p., dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou 7 4 Cdo 4/2012 vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení § 242 ods. 2 písm. a/ aţ d/ O.s.p. Ak nejde o vady uvedené v § 237 O.s.p., neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba ţe by tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uvedené zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolateľom namietaná a nebola ani dovolacím súdom zistená. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak ju dovolateľ nenamieta, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Iné vady, mimo vád uvedených v § 237 O.s.p., sú spôsobilým dovolacím dôvodom len za predpokladu, ţe mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Procesné vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. dovolateľ nenamietal a ani nevyšli v dovolacom konaní najavo. Z obsahu dovolania ţalovaného vyplýva, ţe tento ako dovolací dôvod uplatňuje ustanovenie § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j. nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. 8 4 Cdo 4/2012 Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil. Vzhľadom na uvedené bolo preto v prejednávanej veci potrebné predovšetkým posúdiť správnosť záveru odvolacieho súdu, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru nebolo v súlade s ustanovením § 232 ods. 2 v spojení s § 74 Zákonníka práce prerokované vopred so zástupcami zamestnancov a naviac, ţe išlo o neplatný právny úkon v zmysle § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretoţe nebolo podpísané v mene ţalovaného na to oprávnenými osobami.

§ 74Zákonníka práce v znení platnom ku dňu 20.

februára 2009 (a všetky nasledujúce ustanovenia v takom znení), výpoveď alebo okamţité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamţité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej ţiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, ţe k prerokovaniu došlo.

§ 230ods.

1 Zákonníka práce, odborová organizácia je občianske zdruţenie

osobitného predpisu. Odborová organizácia je povinná písomne informovať zamestnávateľa o začatí svojho pôsobenia u zamestnávateľa a predloţiť mu zoznam členov odborového orgánu.

§ 232ods.

2 Zákonníka práce, ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie, vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných pracovných vzťahoch týkajúcich sa jednotlivých zamestnancov príslušný odborový orgán odborovej organizácie, ktorej je zamestnanec členom.

odseku 3, v prípade uvedenom v odseku 2 vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných pracovných vzťahoch týkajúcich sa zamestnanca, ktorý nie je odborovo organizovaný, orgán odborovej organizácie s najväčším počtom členov u zamestnávateľa, ak zamestnanec neurčí inak. 9 4 Cdo 4/2012 V prejednávanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, ţe J. je existujúcim právnym subjektom od

1. januára 2006 zapísaným v zozname organizácií a organizácií zamestnávateľov na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky a jej organizačnou jednotkou je základná organizácia pôsobiaca na podnikovom alebo územnom princípe (č.l. 133), ţe ţalobkyňa ku dňu
2. februára 2009 bola členkou tejto odborovej organizácie od
3. novembra 2008 (por. č.l. 45), ţe táto odborová organizácia si splnila svoju informačnú povinnosť vyplývajúcu z § 230 ods. 1 Zákonníka práce o tom, ţe bude pôsobiť u ţalovaného ako zamestnávateľa a ţe ţalobkyňa je u nej odborovo organizovaná, čo vyplývalo zo splnomocnenia jej udeleného na zastupovanie tejto odborovej organizácie, doručené ţalovanej
4. novembra 2008 (č.l. 60), keď formu takéhoto oznámenia Zákonník práce nepredpisuje. S prihliadnutím na hore citované ustanovenia Zákonníka práce dovolací súd povaţuje záver odvolacieho súdu za správny, keď vyslovil, ţe podmienka predchádzajúceho prerokovania okamţitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov v prejednávanej veci nebola splnená. Ţalobkyňa bola členkou odborovej organizácie J., preto bolo potrebné okamţité skončenie pracovného pomeru prerokovať so zástupcami (zástupcom) tohto odborového orgánu v súlade s ustanovením § 232 ods. 2 Zákonníka práce. Pokiaľ však bolo okamţité skončenie pracovného pomeru prerokované
5. februára 2009 so zástupcami ZO OZ K. (č.l. 57)

§ 232ods.

3 Zákonníka práce, podmienka predchádzajúceho prerokovania okamţitého skončenia pracovného pomeru v zmysle § 74 Zákonníka práce splnená nebola, pretoţe takýto postup by bolo moţné povaţovať za správny len v prípade, ak by ţalobkyňa nebola odborovo organizovaná, o ktorý prípad v prejednávanej veci nešlo. Okamţité skončenie pracovného pomeru dané ţalobkyni ţalovaným

1. februára 2009 bolo preto v zmysle ustanovenia § 74 Zákonníka práce, neplatné. Námietku ţalovaného v dovolaní týkajúcu sa skutočnosti, ţe odborová organizácia je zdruţenie odborovo organizovaných zamestnancov a polemiku s tým spojenú, povaţoval dovolací súd v prejednávanej veci za bezpredmetnú, pretoţe zákonom č. 348/2007 Z.z. z
2. júna 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bolo s účinnosťou od
3. septembra 2007 o.i. zmenené aj znenie prvej vety ustanovenia § 230 ods. 1 Zákonníka práce a definícia odborovej organizácie bola upravená tak, ţe odborová organizácia je občianske zdruţenie

osobitného predpisu, pričom týmto osobitným predpisom je zákon 10 4 Cdo 4/2012 č. 83/1990 Zb. o zdruţovaní občanov v znení neskorších predpisov. S touto jeho námietkou sa preto dovolací súd nezaoberal. Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovaţoval za dôvodnú ani druhú námietku ţalovaného, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru bolo podpísané na to oprávnenými osobami, ktoré konali na základe splnomocnenia udeleného im

1. februára 2009 a pokiaľ k svojim podpisom uviedli funkciu, ktorú v tom čase nemali, nespôsobuje to neplatnosť právneho úkonu. Dovolací súd sa stotoţňuje s názorom odvolacieho súdu vysloveným v odôvodnení jeho rozhodnutia a na ktoré v plnom rozsahu poukazuje, keď uviedol, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru je písomný právny úkon, na výklad ktorého je potrebné pouţiť pravidlá pre výklad právnych úkonov upravených v § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý sa subsidiárne aplikuje aj v pracovnoprávnych veciach (§ 1 ods. 4 Zákonníka práce) a vôľa nesmie byť v rozpore s jednoznačným jazykovým prejavom. Označenie osôb, ktoré podpísali okamţité skončenie pracovného pomeru za ţalovaného, bolo „prokuristi OSBD v Č.“, z čoho jednoznačne vyplýva, ţe konajú ako prokuristi ţalovanej. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na Návrh uznesenia Zhromaţdenia delegátov na zasadnutí konaného
2. januára 2009, v ktorom je o.i. uvedené, ţe „prokuristi budú konať za podnikateľa tak, ţe k zapísaniu, alebo vytlačenému obchodnému menu podnikateľa pripoja svoj podpis a dodatok per procuram, obaja prokuristi konajú a podpisujú vţdy spoločne“ (por. č.l. 108).

§ 14ods.

5 Obchodného zákonníka, prokurista podpisuje tým spôsobom, ţe k obchodnému menu podnikateľa, za ktorého koná, pripojí dodatok označujúci prokúru a svoj podpis. Porovnaním podpisov na okamţitom skončení pracovného pomeru danému ţalobkyni

1. februára 2009 s cit. ustanovením je potrebné konštatovať, ţe o.i. táto listina nebola ani podpísaná v súlade s § 14 Obchodného zákonníka, pokiaľ tak malo byť konané tam uvedenými osobami ako prokuristami ţalovaného (pominúc skutočnosť, ţe ich prokúra v tom čase nebola účinná, pretoţe v obchodnom registri boli zapísaní ako prokuristi aţ
2. marca 11 4 Cdo 4/2012 2009), pretoţe nebolo uvedené plné označenia konajúcej organizácie, resp. nebolo opatrené odtlačkom pečiatky. Ţalovaný však v dovolaní namieta, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru dané ţalobkyni bolo podpísané JUDr. O. K. a Ing. J. M. na základe splnomocnenia udeleného im
3. februára 2009 (por. č.l. 128). Z uvedeného splnomocnenia vyplýva, ţe ţalovaný splnomocnil
4. februára 2009 JUDr. O. K. a Ing. J. M., aby konali spoločne v mene splnomocniteľa všetky právne úkony, a to aj vtedy, ak je

zákona potrebné osobitné splnomocnenie. Spôsob ich spoločného konania bol určený tak, ţe písomné úkony konajú splnomocnenci za splnomocniteľa tak, ţe sa v podaní uvedú ako splnomocnenci OSBD a pripoja k napísanému alebo vytlačenému menu splnomocniteľa svoje meno a podpis. Keďţe z podpisov na okamţitom skončení pracovného pomeru nevyplýva, ţe ho JUDr. O. K. a Ing. J. M., pri absencii odtlačku pečiatky, či uvedeniu označenia organizácie, podpísali ako splnomocnenci na základe udelenej plnej moci na zastupovanie, aj táto skutočnosť podporuje názor vyslovený odvolacím súdom, ţe tieto osoby konali (mali v úmysle konať) ako prokuristi. Dovolací súd však v tejto súvislosti povaţuje za potrebné uviesť nasledovné :

§ 9ods.

1 Zákonníka práce (v znení ako vyššie), v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môţu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi.

odseku 2, zamestnávateľ môţe písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca. 12 4 Cdo 4/2012 Z uvedeného vyplýva, ţe predpokladom na to, aby JUDr. O. K. a Ing. J. M., boli osobami oprávnenými podpísať okamţité skončenie pracovného pomeru dané

1. februára 2009 ţalobkyni v mene zamestnávateľa (pominúc vyššie uvedené), by bolo udelenie poverenia na právne úkony v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 Zákonníka práce, ktorým môţe zamestnávateľ poveriť svojho zamestnanca na právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. Dovolací súd však dospel k záveru, ţe JUDr. O. K. a Ing. J. M. neboli osobami oprávnenými robiť právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch za ţalovaného ani na základe udeleného splnomocnenia z
2. februára 2009, pretoţe z obsahu spisu vyplýva, ţe v čase udelenia im tohto plnomocenstva, neboli zamestnanci ţalovaného. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z výpovede právneho zástupcu ţalovaného pred odvolacím súdom, kedy na otázku súdu ohľadne tejto skutočnosti uviedol, ţe v čase udelenia plnomocenstva zamestnancami ţalovanej neboli (por. č.l. 159). Dovolací súd tak nevzhliadol dôvodnou ani námietku ţalovaného, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru bolo podpísané osobami na to oprávnenými na základe splnomocnenia z
3. februára
4. Z uvedeného vyplýva, ţe ţalovaný neopodstatnene napadol vecne správny rozsudok odvolacieho súdu. Dovolaním vytýkané nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) preto nie je dôvodné a keďţe neboli zistené ani dôvody uvedené v § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktoré by mali za následok nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti a ani vady konania uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného

§ 243bods.

1 O.s.p. zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky nerozhodol o trovách dovolacieho konania, pretoţe o nich rozhodne súd v konečnom rozhodnutí (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. 13 4 Cdo 4/2012 V Bratislave
2. augusta 2012 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová