1 a § 83 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) rozhodla, že žalobca nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa
c) zákona č. 461/2003 Z.z. sociálne poistenie
tohto zákona je úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len „pracovný úraz“) a choroby z povolania. Úrazové poistenie je konštituované ako povinné poistenie zamestnávateľa, ktoré ho má ochraňovať pred rizikom ekonomickej záťaže pre prípad jeho zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania jeho zamestnancom, ktorá mu vyplýva zo Zákonníka práce.
3 písm. h) zákona č. 461/2003 Z.z., z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
461/2003 Z.z. poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
osobitného predpisu. Osobitným predpisom je zákon č. 437/2004 Z.z.
461/2003 Z.z. poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa
2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.
461/2003 Z.z., povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, v štátnozamestnaneckom pomere, v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu, v služobnom pomere okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie
osobitných predpisov. Povinne úrazovo poistený je aj ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa
osobitného predpisu pre fyzickú osobu vo výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce.
1 zákona č. 461/2003 Z.z. nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má zamestnanec zamestnávateľa
po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
2 zákona č. 461/2003 Z.z. nárok na úrazové dávky v rozsahu ustanovenom týmto zákonom má aj:
osobitného predpisu, 41) a člen banského záchranného zboru, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri činnostiach tohto zboru, c) fyzická osoba, ktorá na výzvu orgánu verejnej moci alebo veliteľa zásahu a
jeho pokynov, prípadne s jeho vedomím osobne pomáha pri havárii, živelnej pohrome a inej mimoriadnej udalosti alebo pri odstraňovaní ich následkov a pri výkone týchto činností utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania,
jej pokynov osobne pomáhali pri záchrannej akcii v teréne a pri výkone tejto činnosti utrpeli pracovný úraz alebo im vznikla choroba z povolania. Samostatne zárobkovo činná osoba nie je do osobného rozsahu úrazového poistenia vôbec zahrnutá. Má však možnosť poistiť sa u niektorej z komerčných poisťovní v rámci všeobecného úrazového poistenia. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu (§ 219 ods. 2 O.s.p.), ku ktorým v kontexte s dôvodmi podaného odvolania považuje za potrebné uviesť nasledovné: Z predloženej spisovej dokumentácie je nepochybné, že žalobca v čase zistenia choroby z povolania bol samostatne zárobkovo činnou osobou. Obdobie od jeho posledného zamestnaneckého pomeru
výpisu zo živnostenského registra predmetom jeho podnikania pod obchodným názvom M. V. sú maliarske a natieračské práce so vznikom oprávnenia 01.01.1991 a ďalšie predmety činnosti s neskoršími dátumami vzniku oprávnenia. Navrhovateľ je teda od 01.02.1991 samostatne zárobkovo činnou osobou, čo znamená, že od uvedeného dňa nemá postavenie zamestnanca
461/2003 Z.z., a nemal ani postavenie fyzickej osoby
2 tohto zákona. Samostatne zárobkovo činná osoba má postavenie tzv. „samozamestnávateľa“, na ktorú sa nevzťahuje úrazové poistenie
zákona č. 461/2003 Z.z., a teda ani povinnosť platiť poistné na také poistenie. Odvolací súd preto nepovažoval za dôvodnú námietku navrhovateľa, že z dôvodu jeho postavenia SZČO je diskriminovaný. Námietku žalobcu, že postup žalovanej považuje za diskrimináciu, nepovažuje odvolací súd za dôvodnú, nakoľko so žalobcom nebolo zaobchádzané iným spôsobom ako s inými osobami v jeho postavení. Z týchto dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok
potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 O.s.p. a s poukazom na § 246c veta prvá a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi trovy súdneho konania nepriznal, nakoľko v konaní nebol úspešný. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.