Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9Sžso/86/2014 Identifikačné číslo spisu: 2013200267 Dátum vydania rozhodnutia: 28.06.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

zákona o sociálnom poistení, pre ktoré postačuje existencia práva na príjem. Čo sa týka doručenia oznámenia o začatí konania, konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi prvý úkon. Zákon pritom tento prvý úkon nekonkretizuje a nevylučuje, aby ním bolo doručenie rozhodnutia. Za nedostatky spôsobujúce nezákonnosť rozhodnutia pritom

názoru prvostupňového súdu nebolo dôvodné považovať ani jeho obsahové súčasti namietané žalobcom - nedostatok „originálneho“ podpisu za správny orgán konajúcej osoby, existenciu prílohovej časti rozhodnutia, či spôsob určenia lehoty na splnenie uloženej povinnosti uhradiť stanovené penále. Možno pripustiť, že príloha rozhodnutia nie je obvyklou súčasťou rozhodnutia správneho orgánu predpokladanou priamo zákonom. Pokiaľ však nad rámec podstatných náležitostí rozhodnutia obsahuje upresnenie výpočtu penále, nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia a možno na ňu nahliadať ako na, v špecifických prípadoch rozhodovacou praxou vyžiadané, doplnenie majúce pre účastníka výlučne informatívnu funkciu. Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca, tvrdiac, že prvostupňový orgán aj žalovaný sa v rámci konania vo veciach sociálneho zabezpečenia pri rozhodovaní o uložení penále mali zaoberať aj tým, či sa na dvoch zahraničných zamestnancov vzťahuje právny poriadok Slovenskej republiky, či uvedené osoby možno považovať za zamestnanca

§ 4

zákona o sociálnom poistení, či žalobcu možno

§ 7

zákona o sociálnom poistení považovať za zamestnávateľa vo vzťahu k dvom zahraničným zamestnancom, resp. ktorý subjekt vo vzťahu k nim možno považovať za zamestnávateľa, a konečne, či žalobca alebo iný subjekt bol povinný vo vzťahu k dvom zahraničným zamestnancom plniť povinnosti

zákona o sociálnom poistení. Až na základe zodpovedania uvedených otázok mohol príslušný orgán rozhodnúť o povinnosti uhradiť penále za oneskorené odvody poistného a príspevkov a to vo vzťahu k tomu subjektu, ktorému vznikli takéto povinnosti a ktorý ich splnil oneskorene. Žalobca bol s obsahom stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR preukázateľným spôsobom oboznámený až po jeho doručení dňa

1. augusta 2012, t.j. viac ako 16 mesiacov po podaní prvej žiadosti o stanovisko. Aj z tohto dôvodu je z hľadiska ochrany dobrej viery neprípustné, aby bol vykonaný postih žalobcu ako zamestnávateľa z dôvodu oneskoreného splnenia zákonnej povinnosti, ak takýto postih je podmienený právnym výkladom všeobecne záväzného právneho predpisu podaného príslušným orgánom verejnej správy s viac ako 16 mesačným oneskorením. Žalobca takisto nesúhlasí s prípustnosťou používania faximile. Žalobca je tiež toho názoru, že príloha rozhodnutia nemá právne opodstatnenie a z toho dôvodu je prvostupňové rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a pre zmätočnosť, a to minimálne z toho dôvodu, že nie je možné určiť, či prílohy sú súčasťou výroku, odôvodnenia alebo poučenia a nie je ani možné určiť, ktorú časť prvostupňového rozhodnutia odôvodňujú. Navyše príloha, ktorá bola doručená spolu s prvostupňovým rozhodnutím s ním nebola zviazaná alebo inak spojená a ani nebola opatrená odtlačkom pečiatky a podpisom oprávnenej osoby. Príloha teda nebola označená tak, aby bolo jednoznačne identifikovateľné, že príloha bola vydaná na to príslušným orgánom. Žalobca ďalej namieta, že postupom správneho orgánu, keď prvým úkonom voči nemu urobeným bolo až doručenie prvostupňového rozhodnutia, bola žalobcovi odňatá možnosť konať a účinne obhajovať svoje práva, prípadne plniť povinnosti. Poukazuje tiež na nesprávne určenú lehotu na plnenie, keďže žalobca mal uhradiť penále v lehote 15 dní od doručenia prvostupňového rozhodnutia, proti ktorému je však možné podať odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Určením takejto lehoty zaväzuje prvostupňový orgán žalobcu na splnenie povinnosti pred jej právoplatným vznikom, čo je v rozpore s princípmi právnej istoty. Vzhľadom na uvedené argumenty žalobca navrhuje prvostupňový rozsudok zmeniť tak, že súd rozhodnutie žalovaného č. 12254-2/2013-BA zo dňa
2. februára 2013 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný uviedol, že § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť predpísať penále vždy, ak povinný subjekt nezaplatí poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie včas alebo v správnej sume bez ohľadu na dôvody, pre ktoré došlo k oneskorenej úhrade poistného a príspevkov. Čo sa týka ďalších žalobcových námietok, žalovaná odkazuje na obsah svojho vyjadrenia k žalobe ako aj na napadnuté rozhodnutie, ktorého dôvodov sa v plnom rozsahu pridržiava a navrhuje prvostupňový rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/17/2013-47 zo dňa
3. júla 2014 ako vecne správny potvrdiť.

§ 14ods.

1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom v mesiaci január 2012 (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) povinne nemocensky poistený je zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1.

§ 15ods.

1 písm. a) zákona o sociálnom poistení povinne dôchodkovo poistený je zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 a ods. 2.

§ 16

zákona o sociálnom poistení povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu,38) v štátnozamestnaneckom pomere,39) v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu,39a) v služobnom pomere39b) okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie

osobitných predpisov.39c) Povinne úrazovo poistený je aj ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa

osobitného predpisu39d) pre fyzickú osobu vo výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce.

§ 18ods.

1 zákona o sociálnom poistení povinne garančne poistený je zamestnávateľ zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu38) a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu.39a)

§ 19ods.

1 zákona o sociálnom poistení povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 4zákona o sociálnom poistení

§ 3ods.

1 písm. a) a ods. 2 a ods. 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe.

§ 3ods.

1 písm. a) a ods. 2 a ods. 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe a člena volebnej komisie.

§ 141ods.

1 zákona o sociálnom poistení fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 141ods.

2 zákona o sociálnom poistení za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

§ 143ods.

2 zákona o sociálnom poistení poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

§ 20ods.

1 písm. a) zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení účinnom k januáru 2012 (ďalej len „zákon o starobnom dôchodkovom sporení“) príspevky na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „príspevky“) platí, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľ za svojich zamestnancov.

§ 26ods.

1 zákona o starobnom dôchodkovom sporení fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť príspevky, sú povinné príspevky odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 27ods.

3 zákona o starobnom dôchodkovom sporení príspevky sa platia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici

odseku 1 za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 240ods.

1 zákona o sociálnom poistení fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie,1) ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie1) za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie1) do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 177

zákona o sociálnom poistení na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sú vecne príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne.

§ 178ods.

1 písm. a) bod

1. zákona o sociálnom poistení do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a v zmysle bodu
2. o uložení pokuty a penále. Na nedávkové konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom (§ 172 ods. 1 a ods. 3 písm. b/ zákona o sociálnom poistení). Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch (§ 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení).

§ 184ods.

8 zákona o sociálnom poistení nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

§ 195ods.

1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

§ 209ods.

1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

§ 209ods.

2 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

§ 209ods.

3 zákona o sociálnom poistení výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,

ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

§ 209ods.

4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. V administratívnom spise žalovanej sa nachádzajú listiny: - výpis z obchodného registra Okresného súdu Trnava vložka č. 121/T k spoločnosti žalobcu, - stanovisko vo veci poistného Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa

1. augusta
2. Zo stanoviska vyplýva, že zamestnávateľ postupuje v súlade s názorom, vysloveným v závere stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré bolo Sociálnej poisťovni, ústredie doručené
3. augusta 2012, a síce, že občan tretieho štátu (s ktorým nemáme uzavretú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky), ktorý vykonáva prácu na území Slovenskej republiky pre slovenského užívateľského zamestnávateľa, a ktorý má právo na príjem zdaňovaný

príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov na základe právneho vzťahu uzatvoreného s treťou fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá má sídlo mimo Európskej únie alebo v štáte nezmluvnej cudziny, je zamestnancom na účely sociálneho poistenia a povinnosti zamestnávateľa a účely sociálneho poistenia v tomto prípade plní užívateľský zamestnávateľ so sídlom na území Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že týchto zamestnancov je potrebné prihlásiť do poistenia a odviesť za nich poistné na sociálne poistenie; - mesačný výkaz poistného a príspevkov žalobcu, z ktorého vyplýva, že žalobca platil za obdobie január 2012 poistné na nemocenské poistenie za 910 zamestnancov, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za 910 zamestnancov, invalidné poistenie za 901 zamestnancov, poistenie v nezamestnanosti za 900 zamestnancov, úrazové poistenie za 926 zamestnancov, garančné poistenie za 915 zamestnancov a poistné do rezervného fondu solidarity za 910 zamestnancov. Tento výkaz bol vyplnený dňa 26. marca 2012; - mesačný výkaz poistného a príspevkov za totožné obdobie zo dňa 03. marca 2012,

ktorého žalobca platil za obdobie január 2012 poistné na nemocenské poistenie za 909 zamestnancov, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za 909 zamestnancov, invalidné poistenie za 900 zamestnancov, poistenie v nezamestnanosti za 899 zamestnancov, úrazové poistenie za 925 zamestnancov, garančné poistenie za 914 zamestnancov a poistné do rezervného fondu solidarity za 909 zamestnancov. - registračný list zamestnávateľa, ktorým je žalobca a registračný list FO I. E. S., štátna príslušnosť USA, u ktorého bol žalobca uvedený ako zamestnávateľ s dátumom vzniku poistenia 01. januára 2011 a pracovným pomerom „neuvedeným“. - Následne sa v spise správneho orgánu nachádza len prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Trnava č. 700-0412895112-GC04/12 zo dňa 27. septembra 2012, ktorým pobočka Sociálnej poisťovne predpísala za obdobie január 2012 žalobcovi penále v sume 16,07 eur. Súčasťou rozhodnutia je

jeho výrokovej časti aj príloha, z ktorej vyplýva, že žalobca sa počas 28 dní dostal do omeškania so zaplatením poistného a príspevkov za mesiac január roku 2012 v sume 1 134,62 eur. Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu sa žalobca odvolal, argumentujúc o.i. nepreskúmateľnosťou rozhodnutia a neúplnosťou podkladov pre rozhodnutie. Žalobca poukazoval, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, jeho odôvodnenie vôbec neobsahuje uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, ani akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, opomenulo tiež otázku, či žalobca bol povinný registrovať pre účely sociálneho poistenia svojich dvoch tzv. ekonomických zamestnancov a odvádzať poistné a príspevky do poistných fondov za týchto ekonomických zamestnancov. Žalobca je súčasťou nadnárodnej korporácie, ktorej materská spoločnosť má sídlo v USA. V rámci tejto nadnárodnej korporácie dochádza k častému prideľovaniu zamestnancov medzi jednotlivými spoločnosťami, ktoré sú súčasťou korporácie, a to do rôznych štátov. Formy a spôsoby pridelenia zamestnancov sú rôzne, ale v zásade vždy vychádzajú z právneho poriadku štátu, v ktorom má pridelený zamestnanec uzatvorený pracovný pomer. Oneskorené odvedenie odvodov a príspevkov do poistných fondov zo stany žalobcu sa dotýka práve dvoch zahraničných, tzv. ekonomických zamestnancov, ktorí pôsobili na území SR bez toho, aby mali so žalobcom uzavretý pracovnoprávny vzťah. Žalobca listom zo dňa

1. apríla 2011 a následne aj listom zo dňa
2. októbra 2011 požiadal prvostupňový orgán o stanovisko týkajúce sa odvodov na sociálne poistenie zahraničných, tzv. ekonomických zamestnancov vyslaných pracovať pre žalobcu. Prvostupňový orgán požiadal o stanovisko žalovanú a tá následne Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Žalobcovi bolo stanovisko doručené až dňa
3. augusta
4. Otázkou povinnosti platiť odvody na uvedených zamestnancov sa prvostupňový orgán nezaoberal ani ako prejudiciálnou otázkou, keď rozhodoval o uložení penále. Žalovaná rozhodnutím č. 12254-2/2013-BA zo dňa
5. februára 2013 odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Z odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia vyplýva, že žalobca ako zamestnávateľ je povinný odvádzať poistné a príspevky za presne určené obdobie, pričom túto povinnosť porušil tým, že poistné a príspevky neodviedol včas. Vysvetlenie, prečo bol povinný platiť poistné a príspevky aj za S. I. E. je súčasťou odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia. Dňa
6. apríla 2011 bola Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava, doručená žiadosť žalobcu vo veci stanoviska týkajúceho sa odvodov na sociálne poistenie ekonomických zamestnancov, vyslaných pracovať pre žalobcu. Odpoveď, ktorá vychádzala zo stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR žalobca obdržal listom zo dňa
7. augusta
8. Žalobca však napriek v tom čase chýbajúcej odpovedi, či jeho zamestnanec spadá pod legislatívu Slovenskej republiky dňa
9. marca 2012 k
10. januáru 2011 zaslal prihlášku za zamestnanca S. I. E. Následne dňa
11. apríla 2012 zaslal opravný mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiac január
12. Zamestnávateľ je povinný Sociálnej poisťovni oznámiť pravdivé a správne údaje a takto boli údaje predložené žalobcom aj vyhodnotené. Z uvedeného dôvodu nebolo začaté konanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia a o poistnom, pretože vec nebola považovaná za spornú. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

§ 10ods.

2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu bolo podané dôvodne a prvostupňový rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/17/2013-47 zo dňa

1. júla 2014 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej č. 12254-2/2013-BA zo dňa
2. februára 2013 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. Odvolací súd dospel k záveru o nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, keď konanie o vyrubení penále

§ 240ods.

1 zákona o sociálnom poistení je potrebné vzhľadom na jeho sankčnú povahu chápať ako správne trestanie. V rozhodnutiach trestného charakteru je potom nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom, v prvom rade, konkrétny popis skutku, je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa

1. novembra 2012, sp. zn. 5Sžf/85/2011). Ako vyplýva zo zákona o sociálnom poistení, zamestnanci sú povinne sociálne poistení, avšak poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti za nich Sociálnej poisťovni odvádza zamestnávateľ, rovnako príspevky na starobné dôchodkové sporenie platí zamestnávateľ za svojich zamestnancov. Z prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočka Trnava, ani z napadnutého rozhodnutia žalovanej č. 12254-2/2013-BA zo dňa
2. februára 2013 však nie je zrejmé, s platbami poistného a príspevkov za ktorých zamestnancov mal byť žalobca v omeškaní. Táto skutočnosť spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia, keďže nie je dostatočne vyšpecifikovaný spôsob konania, ktorého sa mal žalobca dopustiť. Skutočnosť, že v odôvodnení rozhodnutia žalovanej sa spomína pán I. E. S., resp. „dvaja ekonomickí zamestnanci“ na nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia nič nemení, keďže v prejednávanej veci absentoval riadne formulovaný výrok. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že ani z predloženého administratívneho spisu nie je možné zistiť, či sa žalobca skutočne dostal do omeškania s platením poistného a príspevkov a ktorých zamestnancov sa toto omeškanie týkalo. Nad rámec uvedeného odvolací súd zdôrazňuje, že aj v prípade, že bol správnemu orgánu podaný registračný list FO zamestnanca - pána I. E. S., táto skutočnosť nezbavuje žalovanú povinnosti presne a úplne zistiť skutočný stav. Tak z odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, ako aj z celého súdneho konania vyplýva, že žalobca podal uvedenú prihlášku výhradne z dôvodu predbežnej opatrnosti, a to po dlhodobej nečinnosti príslušného správneho orgánu. Takéto konanie však nemôže byť na ťarchu žalobcu. Potrebné je totiž zdôrazniť, že

§ 178ods.

1 písm.

1. a)do pôsobnosti žalovanej patrí rozhodovať o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Že v prípade „dvoch ekonomických zamestnancov“ žalobcu išlo o „sporný prípad“ je z okolností prípadu zrejmé. Žalobca totiž opakovane žiadal pobočku žalovanej o stanovisko (táto skutočnosť vyplýva len z nesporných vyjadrení žalobcu a žalovanej, keďže v administratívnom spise sa žiadosti žalobcu nenachádzajú). Vzhľadom na tvrdenú spornosť vzniku sociálneho poistenia bolo teda povinnosťou prvostupňového správneho orgánu pred rozhodnutím o penále začať konanie o vzniku sociálneho poistenia, nie vychádzať z podanej prihlášky FO (§ 178 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona o sociálnom poistení). Ak tak správny orgán neurobil, nezistil skutkový stav dostatočne na posúdenie veci. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci a preto bolo potrebné zrušiť ho a vec vrátiť na ďalšie konanie žalovanému správnemu orgánu. V ďalšom konaní žalovaná bude postupovať v naznačenom smere tak, aby odstránila vyššie uvedené pochybenia. Nové rozhodnutie vo veci riadne odôvodní. Žalobca bol v súdnom konaní úspešný. Odvolací súd mu preto v súlade s § 246c ods. 1, § 250k ods. 1, § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. , § 11 ods. 4 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) priznal náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, a to: - prevzatie a príprava zastúpenia (r. 2013)...............130,16 eur (§ 11 ods. 4 v spojení s § 13a písm.
2. a)vyhlášky) - režijný paušál.......................................................... 7,81 eur - podanie žaloby dňa 17.04.2013............................ 130,16 eur (§ 11 ods. 4 v spojení s § 13a písm.
3. c)vyhlášky) režijný paušál............................................................ 7,81 eur - účasť na pojednávaní dňa 15.07.2014.................. 134 eur (§ 11 ods. 4 v spojení s § 13a písm.
4. d)vyhlášky) režijný paušál............................................................. 8,04 eur -podanie odvolania .................................................. 134 eur (§ 11 ods. 4 v spojení s § 13a písm.
5. c)vyhlášky) režijný paušál............................................................. 8,04 eur DPH 20%................................................................... 83,60 eur Spolu........................................................................... 501,58 eur Spolu súd žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 501,58 eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.