Najvyšší súd 7 Cdo 1/2010 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ A.S. bývajúcej v R.J., 2/ A.Š., bývajúcej v R. S., 3/ P.K., bývajúcej

§ 142ods.

1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie odporca. Navrhol rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie okresnému súdu a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ( § 241 ods.2 písm. c/ O. s. p. ). Podľa jeho názoru je kúpna zmluva z roku 1980 absolútne neplatným právnym úkonom , ku ktorej neplatnosti mal súd prihliadnuť z úradnej povinnosti. Vzhľadom na to , že právny úkon , titulom ktorého navrhovatelia nadobudli sporné nehnuteľnosti, je neplatným právnym úkonom, a podal dovolanie v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 199/2007 ( proti rozhodnutiu krajského súdu sp. zn. 15 Co 311/2009 ), v ktorom žiadal o určenie vlastníckeho práva , je (podľa jeho názoru) možné spravodlivo rozhodnúť v danej veci až po rozhodnutí o tomto dovolaní. Preto mu postupom krajského súdu, ktorý rozhodol pred rozhodnutím o dovolaní v uvedenej veci, bola odňatá možnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ). Navrhovateľka 1/ sa k dovolaniu nevyjadrila. Navrhovateľky 2/, 3/ ( právne nástupkyne pôvodného navrhovateľa 1/ A. S. , ktorý zomrel X – po rozhodnutí odvolacieho súdu

2. 2009 ) nepovažovali skutočnosti uvádzané v dovolaní odporcu za nové a relevantné, ktorými by sa mal súd zaoberať a ktorými sa snaží len robiť prieťahy v konaní. Poukázali na to, že vo veci vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam už niekoľkokrát odporca namietal, ale súdmi bolo rozhodnuté, že kúpna zmluva, na základe ktorej ich rodičia ( pôvodní navrhovatelia ) nehnuteľnosti nadobudli, nie je neplatným právnym úkonom a nehnuteľnosti sú ich vlastníctvom. Správanie odporcu im bráni v ich riadnom užívaní a realizácii vlastníckeho práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) , ktorý je zastúpená advokátom ( § 241 ods. 1 O. s. p. ) skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a 7 Cdo 1/2010 4 ods. 3 O. s. p. ) najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( § 236 a nasl. O. s. p. ). Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1 O. s. p. ). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle § 238 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. je dovolanie tiež prípustné proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4 O. s. p. Dovolaním odporcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný právny názor , od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci sa neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4 O. s. p. Preto dovolanie podľa § 238 O. s. p. prípustné nie je. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. ( či to už účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu 7 Cdo 1/2010 5 ( rozsudku alebo uzneseniu ) , ak konanie , v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia ( ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom ). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto ustanovení dovolací súd nezistil. Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že odporca namieta nesprávne právne posúdenie veci a odňatie mu možnosti konať pred súdom nesprávnym rozhodnutím odvolacieho súdu v súvislosti s podaným dovolaním proti rozhodnutiu vo veci určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorých vypratania sa navrhovatelia domáhali. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav . O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny ( náležitý ) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá ( nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia ). Aj za predpokladu, že by tvrdenia odporcu boli opodstatnené, ním uvádzané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia , nezakladali by ale prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd ( ne) použil správny právny predpis a či ho ( ne ) správne interpretoval alebo či zo skutkových záverov vyvodil ( ne ) správne právne závery prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. V preskúmavanej veci o taký prípad nešlo. Treba uviesť, že ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p. odňatie možnosti konať pred súdom dáva výslovne do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym 7 Cdo 1/2010 6 hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí . Nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia a neodníma mu možnosť konať pred súdom ( viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu c časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003, tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 282/2006, 3 Cdo 174/2005, 4 Cdo 165/2003 ). Preto ani právnym posúdením veci odvolacím súdom vedúcim k záveru o dôvodnosti návrhu , vychádzajúce z právoplatného rozhodnutia súdu vo veci určenia vlastníctva ( § 135 O. s. p. ),napriek podanému dovolaniu , nedošlo k odňatiu možnosti odporcovi konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ). Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O. s. p. , ani z ustanovenia § 237 O. s. p.. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu v súlade s § 243d ods. 5 O. s. p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O. s. p. odmietol ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešným navrhovateľom súd nepriznal náhradu trov dovolacieho konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal, pretože si ich náhradu neuplatnili ( § 423d ods. 5 O. s. p.

§ 224ods.

1 O. s. p., 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. ). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. 7 Cdo 1/2010 7 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. mája 2011 JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť : Hrčková Marta