Obsah (11)

§ 142§ 114§ 153b§ 224§ 239§ 237§ 157§ 167§ 211§ 202§ 218

Najvyšší súd 2 Cdo 139/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne 1/ J. P., bývajúcej v P., zastúpenej JUDr. I. Š., advokátom vo S., 2/ Z.,

§ 142ods.

1 O.s.p. Okresný súd Prešov uznesením z 11. júla 2011 č.k. 11 C 10/2011-58 zamietol návrh ţalovanej na odpustenie zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia a na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe relevantným dôvodom pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 114 ods. 6 O.s.p. je len ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý ţalovaná zmeškala lehotu na vyjadrenie

§ 114ods.

3 O.s.p. Súd povaţoval doručenie spornej zásielky (ţaloba s prílohami a uznesenie obsahujúce výzvu v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p.) za účinné dňom

1. februára
2. Ţalovaná zásielku riadne prevzala, o čom svedčí podpis na poštovej doručenke. V tejto súvislosti poukázal súd na § 45 ods. 2 O.s.p. Zo spornej doručenky jasne vyplýva, ţe ţalovanej bola doručená aj ţaloba. Súd tvrdenie ţalovanej, ţe zásielka neobsahovala ţalobu (preto sa k nej nemohla vyjadriť), pokladal za účelové. V prípade, ak by jej ţaloba nebola doručená, ale len uznesenie, ktoré obsahovalo výzvu na vyjadrenie sa k ţalobe pod následkom moţnosti vyhlásenia rozsudku pre zmeškanie, ţalovaná by na to nepochybne upozornila. Toto však počas 4 mesiacov neurobila. Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalovanej uznesením z
3. novembra 2011 sp. zn. 16 Co 106/2011, 16 Co 107/2011 odvolanie proti rozsudku odmietol. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Uznesenie okresného súdu (o zamietnutí návrhu ţalovanej na odpustenie zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia a na zrušenie rozsudku pre zmeškanie) potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe prvostupňový súd uznesením 2 Cdo 139/2012 3 z
4. januára 2011 vyzval ţalovanú (okrem iného), aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadrila k ţalobe a oznámila, či nárok uznáva. Zároveň bola poučená v zmysle § 114 ods. 5 O.s.p., ţe v prípade, ak bez váţneho dôvodu nesplní túto povinnosť, môţe súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie

§ 153bO.s.p.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalovanej bola doručená ţaloba s prílohami a uznesením

1. februára
2. Ţalovaná sa k ţalobe nevyjadrila. Predmetná doručenka potvrdzujúca toto konštatovanie je súčasťou spisového materiálu a nachádza sa pri č.l. 28 spisu. Odvolací súd mal za to, ţe v danej veci boli splnené podmienky na vydane rozhodnutia pre zmeškanie (§ 153b O.s.p.). V takomto prípade odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 202 ods. 1 O.s.p. nie je prípustné a preto odvolací súd odvolanie odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol

§ 224O.s.p.

v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Keďţe odvolaním bolo napadnuté aj uznesenie okresného súdu, ktorým rozhodol o návrhu ţalovanej na zrušenie rozsudku a na odpustenie zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia, odvolací súd preskúmal toto uznesenie v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. Zistil, ţe súd prvého stupňa rozhodol správne a jeho rozhodnutie má oporu v zistenom skutkovom stave, na ktoré v plnom rozsahu odkázal. Uznesenie vzhľadom na uvedené ako vecne správne potvrdil (§ 219 O.s.p.). Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie. Navrhla uznesenie odvolacieho súdu zrušiť ako aj rozsudok súdu prvého stupňa spolu s uznesením a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z § 237 písm. f/ O.s.p. Túto vadu vidí dovolateľka v nesprávnom zistení skutkového stavu veci, ktorého následkom bolo nesprávne právne posúdenie. Hoci jej bola doručená výzva na vyjadrenie, zásielka neobsahovala ţalobu, ale len prílohy, takţe sa nemohla kvalifikovane vyjadriť. Uviedla, ţe ţalovaná nikdy nespochybňovala doručenie poštovej zásielky, ani údaje na doručenke, ktorej prevzatie potvrdila podpisom, ale obsah zásielky sa nezhodoval so súdom uvádzaným stavom, t.j. neobsahovala návrh na začatie konania. Skutočnosť, ţe návrh bol súčasťou predmetnej zásielky musí preukázať súd a nie ţalovaná, ktorá nemôţe preukázať neexistenciu skutočnosti, ktorá nenastala. 2 Cdo 139/2012 4 Ţalobkyňa 1/ sa k dovolaniu ţalovanej písomne vyjadrila a navrhla dovolanie ako neprípustné odmietnuť. Ţalovaný 2/ sa k dovolaniu písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento mimoriadny opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 O.s.p.). V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Pretoţe dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo znakov vyššie uvedených uznesení (a to aj v jeho odmietajúcej časti ako aj v potvrdzujúcej časti), je zrejmé, ţe ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny poriadok dovolanie

§ 239ods.

1 a 2 nepripúšťa. 2 Cdo 139/2012 5 Vzhľadom na obsah dovolania ako aj zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania

§ 239

O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou vymenovanou v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak

1. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. c)účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. d)v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,
5. e)sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný,

1. f)účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,
2. g)rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľka vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, g/ O.s.p. nenamietala a tieto nezistil ani dovolací súd. Ţalovaná vo svojom dovolaní namietala vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorú dovolací súd zistil z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu a to v jeho časti, v ktorej odmietol odvolanie ţalovanej proti rozsudku súdu prvého stupňa. I. Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia § 237 O.s.p. sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z

1. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z
2. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. 2 Cdo 139/2012 6 Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania

§ 237písm.

f/ O.s.p. a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.

§ 157ods.

2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

§ 167ods.

2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

§ 211ods.

2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). 2 Cdo 139/2012 7

§ 202ods.

1 O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, ţe neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V danej veci odvolací súd skonštatoval správnosť postupu súdu prvého stupňa pokiaľ ide o vydanie rozsudku pre zmeškanie, resp. splnenie podmienok na jeho vydanie. Dostatočným spôsobom taktieţ odôvodnil, prečo povaţoval tieto podmienky za splnené. Je potrebné však uviesť, ţe odvolací súd sa opomenul vysporiadať s námietkou ţalovanej uvedenou v jej odvolaní, pokiaľ ide o namietané nesprávne právne posúdenie veci, z ktorého dôvodu ţalovaná rovnako vyvodzovala prípustnosť svojho odvolania voči rozsudku pre zmeškanie (viď č.l. 49 spisu). Z rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé, ako sa s touto námietkou vysporiadal, resp. moţno konštatovať, ţe sa s ňou ţiadnym spôsobom nevysporiadal. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia ako aj preukázať jeho správnosť. Skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesnej vade

§ 237písm.

f/ O.s.p., je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť. Vzhľadom na uvedené sa dovolací súd uţ ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní v tejto časti nezaoberal. I. V časti dovolania smerujúceho proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu ţalovanej na odpustenie 2 Cdo 139/2012 8 zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia a na zrušenie rozsudku pre zmeškanie dovolací súd uvádza nasledovné. K námietke ţalovanej ohľadne ne/správne zisteného skutkového stavu moţno uviesť, ţe

ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie nie je ďalším odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 242 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vád. Preto sa dovolaním nemoţno domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi niţších stupňov, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Pokiaľ ide o právne posúdenie predmetnej veci dovolací súd dodáva, ţe právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôţe zakladať dôvod prípustnosti dovolania

§ 237O.s.p.

Právnym posudzovaním totiţ súd nemôţe zaloţiť ţiadnu procesnú vadu, ktorá je uvedená v ustanovení § 237 O.s.p. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe v prejednávanej veci je dovolanie ţalovanej v tejto časti procesne neprípustné (vada konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. zistená nebola). Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu v časti, v ktorej odvolanie ţalovanej voči rozsudku Okresného súdu Prešov z 8. júna 2011 č.k. 11 C 10/2011-44 odmietol a súvisiaci výrok o trovách odvolacieho konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). Dovolanie ţalovanej proti 2 Cdo 139/2012 9 uzneseniu odvolacieho súdu v časti, v ktorej potvrdil uznesenie Okresného súdu Prešov z 11. júla 2011 č.k. 11 C 10/2011-58 ako neprípustné

§ 218ods.

l písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. odmietol. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. júna 2012 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová