2 písm. a/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 410,90 € na účet jeho právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. 2. Krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie, že rovnako ako pri ostatných dodávkach tovarov alebo služieb aj pri dodaní nehnuteľnosti platí, že ak daňový subjekt nadobudne nehnuteľnosť, môže si odpočítať daň na vstupe, ak nadobudnutú nehnuteľnosť použije na svoje podnikanie. V prejednávanej veci bolo zistené, že žalobca, ktorý podniká aj v oblasti prenájmu nehnuteľností, kúpil v novembri 2010 rozostavanú halu s pozemkom za cenu výrazne nižšiu, ako bola v tom čase cena určená znaleckým posudkom. Nehnuteľnosť nadobudol aj s ťarchou vo forme záložného práva v prospech Recyklačného fondu, zriadeného na zabezpečenie peňažnej pohľadávky z úveru poskytnutého spoločnosti Kovod Recycling, s.r.o. Žalobca nadobudol predmetnú nehnuteľnosť od záložcu - spoločnosti Scrapmet, s.r.o., súc si vedomý, že záložný veriteľ (Recyklačný fond) môže kedykoľvek uspokojiť svoju pohľadávku voči záložnému dlžníkovi výťažkom z predaja založenej nehnuteľnosti, o čo sa aj záložný veriteľ márne pokúšal. Žalobca teda nadobudol reálne existujúcu nehnuteľnosť a stal sa jej plnoprávnym vlastníkom na základe rozhodnutia príslušného orgánu správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva. Pochybnosti daňových orgánov o pôvode finančných prostriedkov použitých na hotovostné zaplatenie kúpnej ceny pri podpise zmluvy, ktorý žalobca na výzvu správcu dane nepreukázal,
názoru súdu nepreukazujú, že sa obchod neuskutočnil tak, ako bol deklarovaný. Spôsob, akým žalobca prišiel k zdrojom, ktoré použil na zaplatenie kúpnej ceny nehnuteľnosti, iste vzbudzujú rôzne podozrenia, faktom však zostáva, že hotovostné dotácie vo vyššie uvedených sumách do pokladne žalobcu zakázané v tom čase neboli. Skutočnosť, že účtovné doklady, na základe ktorých žalobca prijal predmetné vklady do spoločnosti, nespĺňali niektoré náležitosti predpísané zákonom o účtovníctve, nie je
názoru súdu dostatočným dôkazom o tom, že kúpnu cenu vyúčtovanú faktúrou č. 1012111/10 žalobca predávajúcemu neuhradil, ako to v daňovom konaní dokladoval.
názoru súdu nemôžu z dôkazného hľadiska spochybniť reálnosť uskutočneného obchodu. Nasvedčujú skôr skutočnosti, že konatelia spoločnosti svojimi úkonmi uskutočňovali vôľu osôb stojacich v pozadí a pravdepodobne aj financujúcich kúpu predmetnej nehnuteľnosti. Ak by tomu tak naozaj bolo, nešlo by o nič neobvyklé v podnikateľskom prostredí a znovu by to nebolo možné považovať za dostatočný dôvod pre záver fiktívnosti obchodu a zneužití práva. 5. V súvislosti s naznačeným predmetom skúmania je
názoru súdu podstatnou skutočnosť, že žalobca právne účinným nadobudnutím vlastníctva rozostavanej haly vstúpil v zmysle § 680 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka do všetkých práv a povinností predchádzajúceho vlastníka, vrátane nájomných vzťahov a vzťahov vyplývajúcich zo zmlúv o dodávkach energií. Ide o právnu skutočnosť vyplývajúcu priamo zo zákona, v dôsledku ktorej sa žalobca stal prenajímateľom v tých nájomných vzťahoch, ktoré uzavrela spoločnosť Scrapmet, s.r.o. ako jeho právny predchodca, s oprávnením inkasovať nájomné za užívanie prenajatých priestorov od momentu, kedy bola nájomcovi zmena vlastníctva prenajatej veci oznámená, resp. preukázaná. Nadobúdateľ nehnuteľnej veci môže samozrejme s prevodcom usporiadať okolnosti platenia nájomného za užívanie predmetu prevodu aj inak. To znamená, že pokiaľ žalobca nevykázal v prvých mesiacoch po nadobudnutí vlastníctva nehnuteľnosti príjem z prenájmu na daňové účely, ale urobil tak až od apríla 2011, odkedy mal vo vlastnom mene uzavreté nájomné zmluvy so spoločnosťami Kovod, a.s., Ferro Core, a.s., neskôr Ferro Zeda, a.s., nepostupoval v rozpore so zákonom a toto jeho správanie nesvedčí o inom účele nadobudnutia nehnuteľnosti ako na podnikanie - dosahovanie príjmu z prenájmu, ako to naznačoval žalovaný. 6. Podnikaním na účely zákona o DPH sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem. Žalobca v konaní preukázal, že z prenájmu nehnuteľnosti, ktorú nadobudol v IV. štvrťroku 2010, dosiahol najneskôr v II. štvrťroku 2011 príjem, ktorý riadne zaúčtoval. Skutočnosť, že išlo o príjem z prenájmu rozostavanej haly, ktorá až do januára 2013 nebola skolaudovaná, nemení nič na fakte, že žalobca s nadobudnutou nehnuteľnosťou podnikal, keďže predmet svojho vlastníctva dočasne prenechal do užívania iným subjektom za odplatu, ktorá tvorila príjem z podnikateľskej činnosti. Reálne dosahovanie príjmu z nakladania s nadobudnutou nehnuteľnosťou je
názoru nespochybniteľným dôkazom o účelovom určení nadobudnutej nehnuteľnosti na účely zákona o DPH a jej použití na podnikanie. Z tohto dôvodu je právne irelevantné, či v čase prenajímania nehnuteľnosti za odplatu bol predmet prenájmu skolaudovaný alebo či s uzavretím nájomnej zmluvy, na základe ktorej dosiahol vlastník príjem z prenájmu, vyslovil súhlas záložný veriteľ. 7. Niet pochýb o tom, že pokiaľ žalobca legálne nadobudol založenú nehnuteľnosť, prevzal na seba riziko, že záložný veriteľ môže kedykoľvek uspokojiť svoju splatnú pohľadávku voči záložnému dlžníkovi výťažkom z predaja zálohu. O to viac, že záložný veriteľ svoj úmysel realizovať záložné právo z dôvodu nesplatenia jeho zabezpečenej pohľadávky záložcovi oznámil. Je zjavné, že žalobca v úmysle zhodnotiť svoju investíciu uzavrel zmluvu o nájme nehnuteľnosti s tretím subjektom pred predchádzajúceho súhlasu záložného veriteľa. Tým
záložného veriteľa prekročil oprávnenie vlastníka užívať záloh zvyčajným spôsobom. Správca dane i žalovaný tieto zistenia vyhodnotili ako dôkaz o tom, že žalobca nemohol použiť spornú nehnuteľnosť na podnikanie. V tom sa však daňové orgány mýlia. 8.
názoru krajského súdu skúmanie a vyslovovanie neplatnosti nájomnej zmluvy na podklade zistení o údajnej nespôsobilosti neskolaudovanej stavby na prenájom na dohodnutý účel alebo z dôvodu absencie súhlasu záložného veriteľa s uzavretím nájomnej zmluvy prekračuje rámec kompetencií orgánov daňovej správy, ktorej nepatrí robiť závery o platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov, ale dohliadať nad riadnym plnením daňových povinností tými, ktorým takáto povinnosť z daňových predpisov vyplýva. Chýbajúci súhlas záložného veriteľa s nakladaním so založenou nehnuteľnosťou zo strany záložcu je právne významnou skutočnosťou len vo vzťahu medzi žalobcom ako vlastníkom nehnuteľnosti a Recyklačným fondom, v prospech ktorého je záložné právo zriadené a ktorý má všetky právne nástroje, aby ho zrealizoval. Niet dôvodu, aby tieto otázky riešil správca dane alebo žalovaný.
ktorých v predmetnej hale podnikala aj spoločnosť Kovod, a.s., ktorá tam mala svojich zamestnancov. Nakoľko s touto spoločnosťou mal žalobca uzavretú nájomnú zmluvu, svedčia tieto zistenia v prospech žalobcu a jeho tvrdení o používaní nehnuteľnosti na podnikanie formou jej prenájmu.
1 O.s.p. v súlade s § 240l ods. 2 O.s.p.. II.
3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, nájom nehnuteľností je oslobodený od dane. Podmienky odpočítania dane všeobecne upravujú ustanovenia § 49 - 51 zákona o DPH. Skúmanie reálnosti deklarovaných platieb bolo v danom prípade zo strany správcu dane správne, pretože
1 písm. a/ zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu (§ 22). Predmetom dane sú len také zdaniteľné obchody, pri ktorých sú naplnené všetky 3 zákonom stanovené predpoklady. Dodanie tovaru pri neexistencii protihodnoty nie je predmetom dane. Žalobca predložil neúplné príjmové pokladničné doklady nespĺňajúce náležitosti § 10 písm. b/ zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Žalovaný súhlasí s názorom krajského súdu, že hotovostné dotácie v tom čase neboli zakázané, ale správca dane nežiadal preukázať dotácie do pokladne, ale žiadal žalobcu, aby preukázal fyzickú existenciu finančných zdrojov, ktorými žalobca deklaroval kúpu predmetnej nehnuteľnosti a ktoré žalobca nepreukázal. III. 16. Žalobca sa vyjadril k podanému odvolaniu žalovaného a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť a žalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania. 17. Uviedol, že s tvrdením žalovaného o absencii finančných zdrojov nesúhlasí. Ani pochybnosti o spôsobe akým žalobca prišiel k zdrojom, ktoré boli použité na zaplatenie kúpnej ceny nepreukazujú, že sa obchod neuskutočnil tak, ako bol deklarovaný. Samotná skutočnosť, že doklady - pokladničné doklady majú
zákona o účtovníctve vady, nemôže zakladať, že vklady neboli uskutočnené. Krajský súd sa vysporiadal s uvedeným v rozsudku na str.
procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.
1 zákona o DPH, zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť
odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.
2 zákona o DPH, ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie
osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.
1 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane z tovarov a služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ.
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
4 a § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010 v sume 48 152,37 €.
1, 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. potvrdil. 28. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd
1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 224 ods. l O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania
4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu (139,83 € + 8,39 € režijný paušál), spolu s 20% DPH, celkom vo výške 177,86 €. 29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.