1 Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c/ Tr. por. dovolanie obvineného Ľ. V. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Námestovo z 26. apríla 2011, sp. zn. 6T/14/2011, bol obvinený Ľ. V. uznaný za vinného v bodoch 1/, 2/ a 3/ výroku z pokračujúceho prečinu ohovárania
1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe 1/ zamestnávateľovi Z. Š., nar. X.. J. X., poslal dňa
1 Tr. zák., § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.
1 písm. a/ Tr. zák. mu súd výkon trestu podmienečne odloţil a
1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie iba obvinený Ľ. V. Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 3. augusta 2011, sp. zn. 2To/66/2011, odvolanie obvineného Ľ. V. zamietol
por. ako nedôvodné. Dňa 5. marca 2012 bolo na Okresný súd Námestovo doručené dovolanie obvineného Ľ. V., ktoré podal prostredníctvom súdom ustanoveného obhajcu JUDr. Milana Vavreka, advokáta so sídlom advokátskej kancelárie v L., okr. T.. Dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu a sú v ňom uplatnené dovolacie dôvody
1 písm. c/, písm. d/ a písm. i/ Tr. por. V písomných dôvodoch dovolania obvinený Ľ. V. argumentuje v podstate tým, ţe mu okresný súd svojim postupom znemoţnil účinným spôsobom sa v konaní pred súdom brániť, čím zásadným spôsobom porušil jeho ústavné a základné právo na obhajobu. Nezákonnosť postupu spočíva v tom, ţe okresný súd vykonal hlavné pojednávanie 26. apríla 2011 v jeho neprítomnosti napriek tomu, ţe on svoju neúčasť na tomto úkone riadne ospravedlnil. Toto hlavné pojednávanie bolo navyše jediné, ktoré okresný súd v jeho trestnej veci vykonal, a keďţe tak učinil v jeho neprítomnosti, znemoţnil mu tým predloţiť dôkazy svedčiace o jeho nevine. V tomto pochybení okresného súdu vidí obvinený Ľ. V. naplnenie dovolacích dôvodov
1 písm. c/ a písm. d/ Tr. por. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. argumentoval obvinený Ľ. V. tým, ţe nebola naplnená subjektívna stránka daného trestného činu, lebo vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, ţe by konal s cieľom úmyselne poškodiť Z. Š. 3 5 Tdo 32/2012 V tomto smere
jeho názoru súd vyhodnotil dôkazy jednostranne v jeho neprospech, pretoţe vôbec nevzal do úvahy tvrdenia obvineného a výpovede svedkov v prípravnom konaní, konkrétne svedkov L. B., Ing. D. S., Ing. M. H. a S. K. Túto argumentáciu ďalej rozviedol tvrdiac, ţe na naplnenie skutkovej podstaty prečinu ohovárania musí byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané, ţe došlo k oznámeniu takých nepravdivých údajov, ktoré sú značnou mierou spôsobilé ohroziť váţnosť poškodenej u spoluobčanov, resp. poškodiť ju v zamestnaní, pričom preukázanie tejto skutočnosti zo strany obţaloby bolo na podklade jednostranných dôkazov. Listinné dôkazy
neho svedčia iba o tom, ţe rodičov poškodenej chcel písomne upozorniť na morálne a etické poklesky ich dcéry a listom pre majiteľa firmy, ktorá rekonštruovala hotel, chcel majiteľa firmy upozorniť na to, ţe materiál vnesený do areálu hotela je v nočných hodinách preváţaný na iné miesto, čo nie je obvyklé. Ak došlo ku konfliktu medzi ním a poškodenou, išlo len o impulzívne konanie, nie o vopred naplánovaný útok. Úmysel nie je moţné vyvodiť iba na základe jeho následného konania, keď mal snahu o kritiku poškodenej za jej,
jeho názoru, morálne prehrešky. Na záver okresnému súdu vytkol, ţe tento pri uznaní viny vychádzal len z jeho priznania, ktoré nebolo podporené ţiadnymi ďalšími hodnovernými dôkazmi. Na základe uvedeného obvinený Ľ. V. ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech a aby napadnuté uznesenie krajského súdu a s ním v spojení aj rozsudok okresného súdu zrušil. Predsedníčka senátu okresného súdu v zmysle § 376 Tr. por. zaslala rovnopis dovolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté, spolu s výzvou, aby sa k nemu v určenej lehote vyjadrili. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo vo vyjadrení uviedla, ţe
jej názoru okresný súd vychádzal z dôkazov, ktoré na hlavnom pojednávaní riadne vykonal a po ich vyhodnotení dospel k správnemu záveru, ţe obvinený Ľ. V. sa dopustil skutku tak, ako mu za vinu kládla obţaloba. Skutočnosti, ktoré v dovolaní obvinený Ľ. V. uvádza, sú tie isté, ktoré pouţil uţ v odvolaní. S týmito skutočnosťami sa odvolací súd riadne vysporiadal, preto nie je dôvod sa nimi bliţšie opätovne zaoberať. 4 5 Tdo 32/2012 S poukazom na tieto tvrdenia navrhla dovolanie obvineného Ľ. V.
1 Tr. por. zamietnuť. K dovolaniu sa vyjadrila aj poškodená Z. Š. Skutočnosti, ktoré uviedla vo vyjadrení moţno stručne zhrnúť tak, ţe rozhodnutie súdu povaţuje za správne a zákonné, ktoré má oporu vo výsledkoch dokazovania. Čo sa týka vykonania hlavného pojednávania v neprítomnosti obvineného, tak má za to, ţe okresný súd postupoval správne, lebo povinnosťou obvineného bolo riadne a včas svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní ospravedlniť, čo neurobil. Na záver svojho vyjadrenia zdôraznila, ţe obvinený môţe byť rád, ţe mu bol uloţený trest na samej dolnej hranici trestnej sadzby, čo v podstate znamená, ţe bol len ráznejšie upozornený na to, aby si svoje konanie uvedomil, oľutoval a prestal ďalej páchať trestnú činnosť. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky bol spisový materiál Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T 14/2011 spolu s dovolaním obvineného Ľ. V. riadne predloţený na rozhodnutie
por. Keďţe dovolaním napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť pred
1 písm. a/ aţ g/ Tr. por. nemoţno pouţiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa uţ v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti (§ 371 ods. 3 Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011). V posudzovanej trestnej veci obvinený Ľ. V. ako prvý uplatnil dôvod dovolania uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
1 písm. c/ Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011, dovolanie moţno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného dovolacieho dôvodu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie kaţdého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osobe nezakladá dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. Z dikcie cit. § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je totiţ jednoznačne zrejmé, ţe len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilým dovolacím 6 5 Tdo 32/2012 dôvodom.
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu potom o zásadné porušenie práva na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. Výnimočne môţe ísť aj o porušenie iných obhajovacích práv obvineného, ktorých porušenie sa prejaví na jeho postavení v konečnom dôsledku zásadným spôsobom. V trestnej veci obvineného Ľ. V. nebol daný ani jeden z dôvodov povinnej obhajoby v zmysle ustanovenia § 37 Tr. por. Obvinený Ľ. V. napriek tomu vyuţil svoje právo a poţiadal súd o ustanovenie obhajcu. Urobil tak v rámci odvolacieho konania (podaním z 22. júla 2011 – v spise na č. l. 202), hoci o tomto práve bol ako obvinený riadne poučený uţ pri svojom prvom výsluchu 7. apríla 2010 (ako to vyplýva zo zápisnice o úkone v spise na č. l. 8), no v tom čase sa rozhodol toto právo nevyuţiť. Predsedníčka senátu odvolacieho súdu opatrením z 27. júla 2011, sp. zn. 2To/66/2011, ustanovila obvinenému Ľ. V.
2 Tr. por. za obhajcu JUDr. Chlapíka, advokáta so sídlom v Ţ. Z obsahu spisového materiálu dovolací súd zisťuje, ţe si obhajca svoje povinnosti plnil riadne a k výkonu obhajovacích práv obvineného pristupovali aktívne a zodpovedne. Dovolací súd preto konštatuje, ţe porušenie ustanovení Trestného poriadku o povinnej obhajobe v posudzovanej trestnej veci nezistil. V tomto smere nakoniec obvinený Ľ. V. ani nič nenamietal. Naopak, on porušenie svojho práva na obhajobu zásadným spôsobom videl v tom, ţe okresný súd vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti bez toho, aby na tento procesný postup boli splnené zákonné podmienky. Obsahom práva na obhajobu, ktoré je prvkom spravodlivého procesu, je aj moţnosť vznášať osobne a tieţ prostredníctvom obhajcu námietky proti prvostupňovému rozsudku na odvolacom súde. Odňatie tejto moţnosti vykonaním verejného zasadnutia bez prítomnosti obvineného pre ktorý postup neboli splnené zákonné podmienky, napĺňa dovolací dôvod
1 písm. d/ Tr. por. Uvedený nezákonný postup v sebe ale zároveň zahŕňa aj zásadné porušenie práva na obhajobu, a preto v takom prípade neprichádza do úvahy záver o naplnení dovolacieho dôvodu aj
1 písm. c/ Tr. por. z dôvodu, ţe v uvedenej situácii je ustanovenie § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. v pomere špeciality k § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7 5 Tdo 32/2012 z
1 písm. c/ Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011 evidentne nedošlo. Zároveň ale z vyššie uvedeného vyplýva, ţe spomínaná námietka obvineného Ľ. V. obsahovo napĺňa dôvod dovolania
1 písm. d/ Tr. por., ktorý dôvod obvinený Ľ. V. uplatnil ako ďalší v poradí. Dovolací súd preto skúmal, či v posudzovanej trestnej veci tento dovolací dôvod je skutočne daný.
1 písm. d/ Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011, dovolanie moţno podať, ak hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Prítomnosť na hlavnom pojednávaní upravuje § 252 Tr. por.
ods. 1 cit. par., hlavné pojednávanie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu, zapisovateľa a prokurátora.
ods. 2 cit. par., v neprítomnosti obţalovaného môţe súd hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má za to, ţe vec moţno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obţalovaného a pritom
ods. 3 cit. par., hlavné pojednávanie v neprítomnosti obţalovaného nemoţno konať, ak je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov. To neplatí, ak obţalovaný výslovne odmietol účasť na hlavnom pojednávaní alebo výslovne poţiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti.
ods. 4 cit. par., v prípadoch povinnej obhajoby nemoţno konať hlavné pojednávanie bez prítomnosti obhajcu. Ak nejde o prípad povinnej obhajoby a obţalovaný má obhajcu, moţno vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obhajcu, len ak s tým obţalovaný súhlasí.
ods. 5 cit. par., ak súd rozhodne, ţe sa hlavné pojednávanie vykoná v neprítomnosti obţalovaného, moţno za podmienok uvedených v § 263 ods. 3 prečítať zápisnice o výsluchu spoluobţalovaných, svedkov a znalcov aj bez súhlasu obţalovaného. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia konštatuje, ţe na hlavnom pojednávaní okresného súdu z
2 Tr. por. Túto vedomosť nemala preto, lebo hlavné pojednávanie sa začalo o 8,00 hod., no pre poštu sa chodieva aţ po otvorení poštového úradu, okolo 8,15 hod. Navyše podanie obvineného Ľ. V. nebolo adresované k spisovej značke jeho trestnej veci, ale len všeobecne na meno konajúcej sudkyne, takţe sa zásielka v podateľni neotvorila, ale predloţila sa rovno sudkyni, ktorá sa tak s jej obsahom oboznámila aţ po vyhlásení rozsudku (skončení pojednávania). Zo zápisnice o úkone vyplýva, ţe hlavné pojednávanie v tejto veci bolo skončené
názoru dovolacieho súdu nemohla objektívne tvoriť prekáţku v účasti obvineného na hlavnom pojednávaní. Práve z týchto dôvodov nebolo moţné povaţovať ospravedlnenie obvineného Ľ. V. za riadne a včasné. Z hľadiska naplnenia dovolacieho dôvodu
1 písm. d/ Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011 je ale podstatné aj tak iba to, či pre vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obvineného boli splnené zákonné podmienky (§ 252 Tr. por.), a to v čase začatia hlavného pojednávania. Ak boli tieto podmienky splnené – a v posudzovanom prípade ako bolo uţ vyššie uvedené splnené boli – súd môţe bez ďalšieho (ipso facto) vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obvineného, teda nevyţaduje sa akýkoľvek prejav vôle obţalovaného spočívajúci v jeho súhlase, resp. nesúhlase s takýmto postupom. 11 5 Tdo 32/2012 Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a záverov dovolací súd konštatuje, ţe v posudzovanej trestnej veci obvineného Ľ. V. dôvod dovolania
1 písm. d/ Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011 splnený nie je. Ako posledný uplatnil obvinený Ľ. V. dôvod dovolania
1 písm. i/ Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011,
ktorého dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť. K nemu, ako uţ bolo vyššie uvedené, argumentoval tým, ţe nebola naplnená subjektívna stránka daného trestného činu, lebo vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, ţe by konal s cieľom úmyselne poškodiť Z. Š.. V tomto smere
jeho názoru súd vyhodnotil dôkazy jednostranne v jeho neprospech, pretoţe vôbec nevzal do úvahy tvrdenia obvineného a výpovede svedkov v prípravnom konaní, konkrétne svedkov L. B., Ing. D. S., Ing. M. H. a S. K.. Okresnému súdu vytkol, ţe tento pri uznaní viny vychádzal len z jeho priznania, ktoré nebolo podporené ţiadnymi ďalšími hodnovernými dôkazmi. K uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. je potrebné uviesť, ţe tento je daný v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vţdy viazaný konečnými skutkovými zisteniami, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu súd skúma, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, ţe skutok mal byť právne kvalifikovaný ako iný trestný čin alebo, ţe skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod nesprávnym pouţitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie napr. nedostatočné posúdenie okolností 12 5 Tdo 32/2012 vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 aţ 30 Tr. zák.), premlčanie trestného stíhania (§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného trestu, súhrnného trestu, spoločného trestu alebo ďalšieho trestu (§ 41 aţ § 43 Tr. zák.) ako aj pri ukladaní trestu obzvlášť nebezpečnému recidivistovi (§ 47 ods. 2 Tr. zák.). Ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. sa vzťahuje aj na nesprávne pouţitie iných právnych predpisov neţ Trestného zákona, napr. Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, zákona o konkurze a reštrukturalizácii a pod., pokiaľ tieto majú vzťah k právnej kvalifikácii skutku. Naopak, z dikcie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011 je zrejmé, ţe dôvodom dovolania nemôţu byť nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôţe ani meniť, ani dopĺňať. Inak povedané, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého prípadne druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môţe obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom povaţujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôţe posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení, pretoţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťaţisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môţe doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je moţné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. preto nemôţe napĺňať ani poukaz na to, ţe nebola v konaní preukázaná vykonaným dokazovaní subjektívna stránka trestného činu (zavinenie). Táto totiţ predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je moţné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t. j. tak ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktoré je napokon obsahom skutkovej vety rozhodnutia. Predmetom dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. potom môţe byť uţ len nesprávne právne posúdenie takto ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenie, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie je moţné akokoľvek dopĺňať a meniť (stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho 13 5 Tdo 32/2012 súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 39/2010, prijaté 14. júna 2010 publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 1/2011). Platí tieţ, ţe nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je moţné uplatniť pod dôvod dovolania
1 písm. c/ Tr. por. (porušenia práva na obhajobu), resp.
1 písm. i/ Tr. por. (nesprávne právne posúdenie zisteného skutku), ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) v jeho prospech (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Tdo 15/2009 z 22. júla 2009). Z obsahu dovolacích námietok obvineného Ľ. V. uplatnených vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011 je evidentné, ţe tieto smerovali výlučne do roviny skutkových zistení, keďţe nimi obvinený spochybňoval súdmi ustálený skutkový stav poukazujúc pritom na rozsah vykonaného dokazovania (námietka, že neboli vypočutí ním navrhnutí svedkovia L. B., Ing. D. S., Ing. M. H., S. K.) ako aj na samotné hodnotenie dôkazov súdmi oboch stupňov (námietky, že súdy hodnotili dôkazy jednostranne, vychádzali len z jeho priznania, ktoré nebolo podložené inými dôkazmi, ďalej že nebolo preukázané, že by došlo k vážnemu a spôsobilému oznámeniu nepravdivých údajov, keď on hovoril len pravdu a pod.). V súvislosti s týmito dovolacími námietkami je nutné tieţ podotknúť, ţe obvinený Ľ. V. v dovolaní v podstate len zopakoval svoju obhajobnú argumentáciu, ktorú uplatnil uţ aj v odvolacom konaní, pričom z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu je zrejmé, ţe tento súd sa ňou zaoberal a náleţitým spôsobom sa s ňou vyrovnal. Posudzujúc obsah týchto dovolacích námietok v kontexte vyššie uvedených judikátov a právnych úvah dovolací súd konštatuje, ţe obvinený Ľ. V. s týmito argumentmi stojí zjavne mimo uplatneného dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. v znení účinnom do
1 Tr. zák. 14 5 Tdo 32/2012 V dovolacom konaní platí, ţe obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť
c/ Tr. por.
c/ Tr. por., dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania
. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, úvah a právnych záverov konštatuje, ţe posudzovanej trestnej veci dôvody dovolania upravené v ust. § 371 ods. 1 písm. c/, písm. d/ a písm. i/ Tr. por. evidentne splnené nie sú, preto s pouţitím § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného Ľ. V. uznesením na neverejnom zasadnutí odmietol. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. júna 2012 JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Véghová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.