predbežného stanoviska znalca vo výške 141 181,74 eura. Následným znaleckým posudkom č. 53/2018 a znaleckým posudkom č. 59/2018 vypracovaných znalcom J. Q. V. bola náhrada vyčíslená spolu vo výške 132 052,35 eura.
súdu prvej inštancie potrebné posudzovať
právnej úpravy účinnej v čase ich vzniku. 4. Právny režim anténneho systému sa v roku 1997 spravoval zákonom č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 110/1964 Zb.“) a právny režim inžinierskych sietí (dátový kábel) uložených v roku 2002 sa spravoval zákonom č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 195/2000 Z. z.“). Žalovaný bol v oboch prípadoch oprávnený vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať na cudzích nehnuteľnostiach telekomunikačné nadzemné a podzemné vedenia vrátane potrebných oporných a vytyčovacích bodov. Žalovanému, resp. jeho právnemu nástupcovi vzniklo
3 zákona č. 110/1964 Zb. a
4 zákona č. 195/2000 Z. z. zákonné vecné bremeno, ktoré predstavuje právny titul na užívanie predmetných pozemkov, ktoré
súdu prvej inštancie naďalej trvá. 5. Súd prvej inštancie zdôraznil, že pre vznik vecného bremena nie je podstatná jeho evidencia v katastri nehnuteľností, pretože vzniká zo zákona a jeho záznam v katastri nehnuteľností má len deklaratórny a evidenčný charakter. Medzi esenciálne znaky zákonných vecných bremien patrí, že vznikajú priamo zo zákona (účinnosťou zákona alebo na základe inej právnej skutočnosti, napr. položením inžinierskych sietí), v nevyhnutnom rozsahu, vo verejnom záujme a za náhradu, pričom nie sú podmienené súhlasom zo strany druhého vlastníka, sú zriadené výlučne in rem a ich režim sa vždy riadi
predpisov, ktoré boli platné ku dňu ich vzniku. Právo a povinnosť z vecného bremena tak vznikla
vtedy účinných zákonov, a to momentom zriadenia a prevádzkovania telekomunikačnej siete. 6. Žalovaný v konaní namietal preklúziu nároku žalobcu. Zákon č. 195/2000 Zb. v prechodných a záverečných ustanoveniach neobsahoval úpravu o zriadených vecných bremenách
zákona č. 110/1964 Zb. a ani neobnovil prekludované nároky na náhradu za ich zriadenie. Zákon č. 195/2000 Z. z. bol neskôr zrušený zákonom č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a tento bol zrušený ZEK. Vo všetkých neskorších právnych úpravách bola náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva v súvislosti so vznikom vecných bremien koncipovaná ako jednorazová náhrada, ktorá v dôsledku neuplatnenia práva toho, kto bol vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej zriaďované vecné bremeno viazne, v zákonom stanovenej lehote, zaniká. Neskoršie právne úpravy nezakladali nový nárok na náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľností vzniknuté pred ich účinnosťou, ani neobnovili už zaniknuté nároky na náhradu. 7. Žalobca si nárok na jednorazovú náhradu uplatnil u žalovaného podaním z 12. septembra 2017 doručeným 27. októbra 2017. Žalobca tak uskutočnil z dôvodu, že Oznámením Okresného úradu Prešov z 15. marca 2017 doručeného žalobcovi 30. marca 2017, bol upovedomený o zriadení vecného bremena.
súdu prvej inštancie je ale nárok žalobu prekludovaný. Ustanovenie § 12 ods. 6 zákona č. 110/1964 Zb. a § 46 ods. 4 zákona č. 195/2000 Z. z. upravovali prekluzívne lehoty na uplatnenie práva vlastníka na primeranú odplatu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, a to 1 rok, resp. 12 mesiacov odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti. K vzniku obmedzenia užívania nehnuteľnosti žalobcu došlo v prípade anténnych systémov v roku 1997 a v prípade inžinierskych sietí (dátového kábla) v roku 2002 a žalobca svoj nárok uplatnil v roku 2017, preto je nárok žalobcu prekludovaný.
odvolacieho súdu zákonné vecné bremeno v súvislosti s umiestnením anténneho systému na nehnuteľnosti žalobcu vzniklo umiestnením anténneho systému na nehnuteľnosti žalobcu a zákonné vecné bremeno v súvislosti s umiestnením dátového káblu vzniklo umiestnením dátového káblu na nehnuteľnosti žalobcu, ktorému predchádzalo zákonom stanovené územné rozhodnutie. 12. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že počas trvania nájomnej zmluvy (2011 až 2016) nemohlo ísť z dôvodu existencie nájomnej zmluvy o nútené obmedzenie užívania nehnuteľností, odvolací súd zdôraznil, že charakter vecného bremena ako zákonného vecného bremena je nemenný, teda uzatvorenie akejkoľvek zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným upravujúcej ich právne vzťahy týkajúce sa umiestnenia anténneho systému a dátového káblu nemôže zmeniť zákonné vecné bremeno na zmluvné vecné bremeno. Takáto zmluva
odvolacieho súdu môže byť uzatvorená a uplatňovaná popri zákonnom vecnom bremene medzi žalobcom a žalovanou dobrovoľne. K názoru žalobcu, že zákonné vecné bremeno nastupuje až vtedy, keď medzi zmluvnými stranami neexistuje možnosť použitia iného vhodného inštitútu na dosiahnutie účelu sledovaného žalovaným, odvolací súd uviedol, že tento názor žalobcu je nesprávny, keď zákonné vecné bremeno vzniká priamo zo zákona. Rovnako nesprávny je
odvolacieho súdu názor, že žalovaný bol povinný žalobcovi oznamovať zriadenie vecných bremien na nehnuteľnostiach. Žalovanému takáto povinnosť zo žiadnej právnej úpravy nevyplývala. Umiestnenie anténneho systému a dátového kábla nebolo podmienené súhlasom žalobcu, preto nemá význam, či žalobca bol o týchto umiestneniach zo strany žalovaného upovedomený. 13. K žalobcom tvrdenej neexistencii verejného záujmu na poskytovaní telekomunikačných služieb žalovaným odvolací súd uviedol, že
výpisu z obchodného registra má žalovaný zapísané aj zriaďovanie a prevádzkovanie verejných mobilných telekomunikačných sietí na pridelených frekvenciách, poskytovanie verejnej telefónnej služby prostredníctvom mobilných verejných telekomunikačných sietí, poskytovanie verejnej dátovej služby prostredníctvom verejných telekomunikačných sietí, zriaďovanie a prevádzkovanie pevnej verejnej telekomunikačnej siete na poskytovanie verejnej telekomunikačnej služby a poskytovanie verejných dátových služieb prostredníctvom siete Internet. Skutočnosť, že oprávnenie na podnikateľskú činnosť s rovnakým predmetom podnikania majú v Slovenskej republike aj iné podnikateľské subjekty neznamená, že žalovaný nemá vykonávať podnikateľskú činnosť na dotknutom území a že služby, ktoré poskytuje, môže namiesto neho poskytovať iný podnikateľ. Odvolací súd zároveň označil ako nesúladnú s princípmi trhovej ekonomiky požiadavku žalobcu na obmedzenie zákazníkov žalovaného tak, že by si mali vybrať iného poskytovateľa telekomunikačných služieb. 14. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a žalovanému ako úspešnej sporovej strane v odvolacom konaní priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 15. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktorým dovolaciemu súdu navrhuje, aby rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. 15.1. Dôvodnosť svojho dovolania vidí žalobca v nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím súdom v spojení s dôvodom prípustnosti dovolania
1 písm. b) CSP a vo vade zodpovedajúcej dôvodu prípustnosti dovolania
f) CSP. 15.2. Nesprávne právne posúdenie veci vidí žalobca v nesprávnom určení momentu vzniku zákonného vecného bremena. Žalobca je toho názoru, že ani v roku 1997 a ani v roku 2002 neboli splnené podmienky na vznik zákonného vecného bremena tak, ako to ustálili súdy nižšej inštancie. Na to, aby žalovaný vôbec mohol umiestniť anténny systém na nehnuteľnosť žalobcu, musel mať užívací titul, ktorým bola práve nájomná zmluva, ktorá ale nepredstavuje nútené, ale dobrovoľné obmedzenie užívacieho práva. Zákonné vecné bremeno predstavuje
dovolateľa druh verejnoprávneho obmedzenia vlastníka nehnuteľnej veci. Takéto obmedzenie je výrazom prevahy verejného záujmu, ktorý sa vzťahuje k určitému zariadeniu nad záujmom jednotlivca, a to bez toho, aby bol k takémuto obmedzeniu nutný súhlas vlastníka. Obmedzenie vlastníckeho práva je v takom prípade chápané ako nútené. Obmedzenie vlastníckeho práva v podobe užívania cudzej veci je ale možné zabezpečiť aj inými inštitútmi, akým je aj nájom, ktorým v predmetnej veci zmluvné strany slobodne prejavili vôľu. Sporové strany mali
dovolateľa uzatvorenú nájomnú zmluvu už od
dovolateľa nie je právne udržateľné, aby bol jeden právny vzťah upravovaný dvomi rozdielnymi právnymi titulmi. Nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti musí predstavovať reálny úkon, nie len možnosť núteného obmedzenia užívacieho práva. K vzniku zákonného vecného bremena nemohlo prísť skôr ako po ukončení posledného nájomného vzťahu, teda najskôr
dovolateľa doposiaľ v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená. 15.3. Dovolateľ zároveň namieta nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolací súd nevysvetlil ako posúdil moment vzniku zákonného vecného bremena. Nedostatočným vysvetlením tohto podstatného právneho záveru odvolací súd
dovolateľa porušil jeho právo na spravodlivý proces.
žalovaného zákonné vecné bremeno v zmysle príslušnej právnej úpravy. Žalobca dal právnemu predchodcovi žalovaného stanovisko k umiestneniu antén na streche chirurgického pavilónu z 13. januára 1997 a 7. mája 2001 dal žalobca žalovanému odpoveď,
ktorej žalobca predbežne súhlasil s uložením dátového kábla na pozemku žalobcu. Preto je nepravdivé tvrdenie žalobcu, že o nútenom obmedzení vlastníckeho práva sa dozvedel až momentom upovedomenia Okresného úradu Prešov, katastrálneho odboru, dňa 30. marca 2017.
žalovaného právna úprava účinná v čase umiestnenia anténneho systému na budove, ako aj v čase umiestnenia dátového káblu na pozemku jasne stanovovala podmienky, za ktorých vzniká vecné bremeno, pričom existencia nájomnej zmluvy nie je zákonnou prekážkou vzniku zákonného vecného bremena. Žalovaný zároveň poukázal na rozdielny rozsah obmedzení vlastníckeho práva pri nájomnej zmluve a pri zákonnom vecnom bremene. Pri zákonnom vecnom bremene ide o nevyhnutný rozsah obmedzenia. Pri nájomnej zmluve si zmluvné strany môžu dohodnúť širšie vzájomné práva a povinnosti. Tvrdenia žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu považuje žalovaný za nepravdivé.
žalobcu nemá právnu záväznosť a relevanciu pre toto konanie. Na uvedené rozhodnutia zároveň žalovaný poukázal oneskorene. 19. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (
CSP), po zistení, že dovolanie podala strana sporu zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie žalobcu proti prvému rozsudku odvolacieho súdu je potrebné zamietnuť a dovolanie žalobcu proti druhému výroku rozsudku odvolacieho súdu je potrebné odmietnuť. 20. Dovolateľ v časti namietaného nesprávneho procesného postupu súdu namieta nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v otázke vzniku zákonného vecného bremena a nadväzujúcej otázke preklúzie žalobcovho práva na jednorazovú náhradu. Odvolací súd sa
dovolateľa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu. 21. Aj nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, ktoré nedáva odpovede na podstatné otázky vzniknuté v konaní a na podstatné tvrdenia uvedené v odvolaní, môže napĺňať dôvod prípustnosti dovolania
f) CSP. Naplnením tohto dôvodu však nemôže byť len skutočnosť, že rozhodnutie súdu nie je odôvodnené
predstáv dovolateľa, prípadne, že s takým odôvodnením dovolateľ nesúhlasí. Pokiaľ odôvodnenie rozhodnutia obsahuje odpovede na podstatné otázky vzniknuté v konaní, vrátane otázok vyplývajúcich z tvrdení uvedených v odvolaní a odôvodnenie nie je logicky nekompaktné alebo vnútorne rozporné, spĺňa atribúty vyžadované § 220 ods. 2 a § 387 ods. 3 CSP. Rozhodnutie súdu prvej inštancie a rozhodnutie odvolacieho súdu tvoria jeden celok (porovnaj II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), preto dovolací súd prihliada aj na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. 22. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou vzniku zákonného vecné bremena na nehnuteľnostiach žalobcu, pričom dospel k záveru, že právny režim anténneho systému realizovaného žalovaným v roku 1997 sa spravuje zákonom č. 110/1964 Zb. a právny režim inžinierskych sietí (dátového kábla) uložených žalovaným v roku 2002 sa spravoval zákonom č. 195/2000 Z. z. Žalovanému preto
právnej úpravy v tom čase účinnej vzniklo zákonné vecné bremeno, pričom záznam v katastri nehnuteľností nemá konštitutívny účinok. Súd prvej inštancie následne aplikoval § 12 ods. 6 zákona č. 110/1964 Zb. a § 46 ods. 4 zákona č. 195/2000 Z. z. a uzavrel, že žalobca v tomto konaní uplatňuje svoj nárok na primeranú odplatu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva po uplynutí jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia vlastníckeho práva, keďže k obmedzeniu užívania nehnuteľností žalobcu prišlo v rokoch 1997 a
f) CSP preto nie je možné konštatovať. 25. Dovolateľ namieta aj nesprávne právne posúdenie veci v otázke určenia momentu vzniku zákonného vecné bremena a s tým súvisiacej otázky začatia plynutia prekluzívnej lehoty na uplatnenie primeranej náhrady za obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Odvolací súd
dovolateľa pochybil, pokiaľ dospel k záveru, že k obmedzeniu užívania nehnuteľností žalobcu došlo v rokoch 1997 a 2002, preto má byť jeho nárok na primeranú náhradu uplatnený u žalovaného až v roku 2017 prekludovaný.
dovolateľa sú podstatnou okolnosťou uzatvorené nájomné zmluvy so žalovaným, ktoré žalovanému zakladali titul na užívanie nehnuteľností žalobcu, a nie nútené obmedzenie užívania nehnuteľností žalobcu na základe zákona. Uvedená právna otázka nebola
dovolateľa doposiaľ v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená. 26. Najvyšší súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania
1 CSP zameral na doterajšiu rozhodovaciu prax najvyššieho súdu v predmetnej právnej otázke. Vo vzťahu ku otázke koexistencie zákonného vecného bremena a nájomnej zmluvy prijal najvyšší súd záver v uznesení najvyššieho súdu zo
f) CSP z pohľadu vykonaného dokazovania, hodnotenia zisteného skutkového stavu a odôvodnenia rozhodnutia a pri namietanom nesprávnom posúdení veci konštatoval, že dovolateľ nevymedzil právnu otázku, preto sa týmto dovolacím dôvodom nezaoberal. Najvyšší súd dovolanie v predmetnej veci zamietol. 28. Dovolací súd konštatuje, že uznesenie najvyššieho súdu zo 4. júna 2019 sp. zn. 4Sžrk/14/2018 bolo prijaté ako rozhodnutie kasačného súdu na základe podanej kasačnej sťažnosti v konaní
2 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zároveň nejde o rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, prípadne o rozhodnutie, ktorého právne závery by boli opakovane nasledované ďalšími rozhodnutiami najvyššieho súdu. Zároveň rozsudok najvyššieho súdu z 29. júna 2023 sp. zn. 5Cdo/174/2022 sa právnym posúdením veci nezaoberal, konštatoval len, že v preskúmavanom konaní neprišlo k procesnému pochybeniu. Z uvedeného dôvodu nejde
dovolacieho súdu o právnu otázku, ktorá by bola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená. Prípustnosť dovolania žalobcu je preto možné v časti namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci založiť
1 písm. b) CSP. 29.
1 zákona č. 110/1964 Zb. v znení účinnom v roku 1997 organizáciám spojov prislúchajú vo verejnom záujme oprávnenia:
3 zákona č. 110/1964 Zb. v znení účinnom v roku 1997 oprávnenia
odseku 1 sú vecnými bremenami viaznúcimi na dotknutých nehnuteľnostiach a nezapisujú sa do evidencie nehnuteľností. 31.
4 zákona č. 110/1964 Zb. v znení účinnom v roku 1997 pokiaľ je výkonom oprávnení
odseku 1 obmedzené užívanie nehnuteľností, poskytne sa jej vlastníkovi alebo nájomcovi primeraná náhrada. 32.
5 zákona č. 110/1964 Zb. v znení účinnom v roku 1997 ak medzi vlastníkom alebo nájomcom a organizáciou spojov nedôjde k dohode o náhrade
odseku 4, rozhodne na základe jeho žiadosti súd. 33.
6 zákona č. 110/1964 Zb. v znení účinnom v roku 1997 žiadosť
odseku 5 sa musí podať do 12 mesiacov odo dňa, keď k obmedzeniu užívania nehnuteľnosti došlo, inak nárok zaniká.
1 zákona č. 195/2000 Z. z. v znení účinnom v roku 2002 prevádzkovateľ telekomunikačného zariadenia alebo verejnej telekomunikačnej siete je oprávnený vo verejnom záujme
4 zákona č. 195/2000 Z. z. v znení účinnom v roku 2002, ak je vlastník nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv prevádzkovateľa telekomunikačného zariadenia a verejnej telekomunikačnej siete
odseku 1 obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Náhradu môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť u prevádzkovateľa verejnej telekomunikačnej siete do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti; inak právo zaniká. Ak prevádzkovateľ verejnej telekomunikačnej siete nevyhovie nároku alebo je nečinný, môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť svoje právo na súde do šiestich mesiacov odo dňa, keď uplatnil nárok u prevádzkovateľa verejnej telekomunikačnej siete. 38. Vo vzťahu k inžinierskej sieti (dátovému káblu) umiestnenej žalovaným v roku 2002 na pozemku žalobcu z citovanej právnej úpravy vyplýva, že zákon tu nepomenovával obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti výslovne ako vecné bremená, rovnako neupravoval ich zápis v katastri nehnuteľností. Uvedené ale nič nemení na povahe týchto obmedzení užívania nehnuteľnosti, za ktoré vzniklo v čase realizácie týchto oprávnení žalobcovi právo na primeranú náhradu, ktorú ale žalobca u žalovaného včas neuplatnil. Zákonná úprava rovnako nevymedzovala, že by bolo potrebné posudzovať existenciu iného (dobrovoľného) užívacieho práva k nehnuteľnosti, ktorá by vznik týchto oprávnení vylučovala. 39. Zo skutkového stavu zisteného súdmi nižšej inštancie vyplýva, že k nehnuteľnostiam žalobcu bol Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom, vykonaný zápis zákonných vecných bremien v prospech žalovaného, a to záznamom na základe § 66 ods. 1 písm.
1 písm. a) zákona č. 195/2000 Z. z. bolo rovnako zriadenie a prevádzkovanie vedenia verejnej telekomunikačnej siete na cudzom pozemku. K zriadeniu a prevádzkovaniu telekomunikačného vedenia (siete) vrátane oporných a vytyčovacích bodov žalovaným na pozemkoch žalobcu preukázateľne v rokoch 1997 a 2002 prišlo. Žalobca vo vzťahu k realizácii týchto oprávnení namieta, že pri nich neprišlo k nútenému obmedzeniu užívania nehnuteľností, naopak realizácia bola dobrovoľná, založená na uzatvorenej nájomnej zmluve.
Dovolanie žalobcu je proti prvému výroku rozsudku odvolacieho súdu prípustné
1 písm. b) CSP, ale nie je dôvodné. 44. Žalobca uplatnil dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v celom jeho rozsahu. Odvolací súd druhým výrokom rozsudku priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalobca v dovolaní žiadne dôvody týkajúce sa napádaného výroku o nároku na náhradu trov odvolacieho konania výslovne neuviedol. Dovolacie dôvody uvádzané žalobcom v časti namietanej procesnej vady a aj v časti namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci sa svojím obsahom dotýkajú prvého výroku rozsudku odvolacieho súdu. Najvyšší súd preto konštatuje, že dovolanie žalobcu proti druhému výroku rozsudku odvolacieho súdu je potrebné odmietnuť
f) CSP.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.