← Slovensko

3 785,80 eur s prísl.

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Cdo/155/2023 Identifikačné číslo spisu: 2722200091 Dátum vydania rozhodnutia: 26.09.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Mario Dubaň Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 262ods.

1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

  1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z
  2. apríla 2023 sp. zn. 26CoCsp/50/2022 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni nepriznal. 2.
  3. Odvolací súd sa v odôvodnení plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že na prejednávanú vec ohľadom určenia, či žalobou uplatnený nárok je premlčaný, je potrebné použiť ustanovenia § 53 ods. 9, § 101, § 103 a § 565 OZ. Rovnako ako prvoinštančný súd, za rozhodnú splátku, pre ktorú sa stal zročným celý dlh, považoval splátku splatnú k
  4. septembru 2018, pretože právna predchodkyňa žalobkyne vyhlásila okamžitú splatnosť úveru dňa
  5. januára 2019 a splátka, s ktorou bol dlžník dňa
  6. januára 2019 v omeškaní dlhšie ako tri mesiace, bola práve splátka splatná ku dňu
  7. septembra
  8. Zároveň ale odvolací súd poukázal na potrebu aplikácie ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, a to v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/224/2021, pričom uviedol, že do omeškania s rozhodnou splátkou sa dlžník v danom prípade dostal dňa
  9. septembra 2018 a od tohto dňa plynula trojmesačná doba podľa § 53 ods. 9 OZ. Uvedená doba v zmysle § 122 ods. 3 OZ uplynula dňa
  10. decembra 2018, keďže
  11. decembra 2018 bola nedeľa. Keďže veriteľ sa mohol svojho práva prvýkrát s úspechom domáhať na súde až deň nasledujúci po uplynutí tejto trojmesačnej doby, teda dňa
  12. decembra 2018, tento deň bol aj prvým dňom trojročnej premlčacej doby. Podľa odvolacieho súdu trojročná premlčacia doba potom uplynula dňa
  13. decembra 2021, keďže dňa
  14. decembra 2021 bola sobota. Odvolací súd teda konštatoval, že pokiaľ právna predchodkyňa žalobkyne podala žalobu dňa
  15. januára 2022, žaloba bola podaná až po uplynutí premlčacej doby. 2.
  16. Pokiaľ išlo o námietku odvolateľky, že súd prvej inštancie nezohľadnil zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii (ďalej len „zákon č. 62/2020 Z. z.“), podľa ktorého sa premlčacia lehota v danom prípade predĺžila o 76 dní, odvolací súd s poukazom na dôvodovú správu a účel zákonodarcu uviedol, že dotknuté ustanovenia predmetného zákona upravujú spočívanie iba tých lehôt, ktoré by vo vyššie uvedenom časovom rozpätí uplynuli a po odpadnutí prekážky - v tomto prípade zákonom vymedzeným termínom, ich plynutie pokračuje. Dodal, že zákon č. 62/2020 Z. z. nemožno vykladať tak, že v danom vymedzenom časovom období neplynú všetky premlčacie doby, ktoré plynuli počas obdobia vymedzeného týmto zákonom. Podľa odvolacieho súdu nebolo možné dať za pravdu odvolateľke, že premlčacia doba, ktorá uplynula mimo obdobia definovaného v §

§ 8zákona č.

62/2020 Z. z., neplynula po dobu 76 dní. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na § 396 ods. 1, § 255 ods.

čl. 17 CSP.

  1. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. 3.
  2. Dovolateľka poukázala na to, že rozhodnutie odvolacieho súd záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená - či spočíva, resp. neplynie premlčacia doba pohľadávky v súkromnoprávnom vzťahu v období odo dňa účinnosti predmetných ustanovení zákona č. 62/2020 Z. z., t. j. od
  3. marca 2020 do
  4. apríla 2020 a od
  5. januára 2021 do
  6. februára 2021 bez ohľadu na to, či uplynutie tejto lehoty skončí v rozhodnom období. Mala pritom za to, že odvolací súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru ohľadom uplynutia premlčacej doby. Uviedla, že nemožno považovať uplatnený nárok za premlčaný, keďže v zmysle §

§ 8zákona č.

62/2020 Z. z. premlčacia doba neplynula v období od

  1. marca 2020 do
  2. apríla 2020 a od
  3. januára 2021 do
  4. februára 2021, teda spolu 76 dní. Podľa dovolateľky, ak by odvolací súd uvedené ustanovenia správne aplikoval, musel by s ohľadom na spočívanie premlčacej doby v období od
  5. marca 2020 do
  6. apríla 2020 a od
  7. januára 2021 do
  8. februára 2021 dospieť k záveru o včasnom podaní žaloby, nakoľko aplikujúc predmetné ustanovenia premlčacia doba uplynula až dňa
  9. marca
  10. Dovolateľka preto uzavrela, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko žalobkyňa uplatnila svoj nárok na príslušnom súde pred uplynutím premlčacej doby. 3.
  11. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
  12. Žalovaná sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrila.
  13. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
  14. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
  15. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
  16. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
  17. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
  18. Žalobkyňa prípustnosť svojho dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.
  19. Dovolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je viazaný iba vymedzením právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré považuje dovolateľ za nesprávne, nie však už určením, pod ktorý prípad prípustnosti jej riešenia (§ 421 ods. 1 CSP) táto otázka spadá. Najvyšší súd nemôže byť viazaný tým, o ktorý prípad právnej otázky podľa § 421 ods. 1 CSP oprel prípustnosť dovolania dovolateľ. Situácia dovolateľa sa totiž môže v priebehu dovolacieho konania meniť. Napríklad ak dovolateľ tvrdí, že právna otázka ešte nebola na dovolacom súde riešená a medzičasom k jej vyriešeniu došlo. Z uvedeného dôvodu dovolací súd z hľadiska prípustnosti dovolania posudzuje (iba) materiálny substrát samotného dovolacieho konania spočívajúci vo vymedzení právnej otázky a predostretí vlastnej argumentácie dovolateľa v zmysle § 432 ods. 2 CSP, súčasne zohľadňujúc vlastnú rozhodovaciu prax (iura novit curia, 4Cdo/11/2021, 8Cdo/54/2018, I. ÚS 51/2020).
  20. Dovolateľka v súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP vymedzila spornú právnu otázku, či spočíva, resp. neplynie premlčacia doba pohľadávky v súkromnoprávnom vzťahu v období odo dňa účinnosti predmetných ustanovení zákona č. 62/2020 Z. z., t. j. od
  21. marca 2020 do
  22. apríla 2020 a od
  23. januára 2021 do
  24. februára 2021 bez ohľadu na to, či uplynutie tejto lehoty skončí v rozhodnom období.
  25. Pretože dovolateľkou uplatnený dovolací dôvod bol vymedzený v zákonných mantineloch § 432 ods. 2 CSP, bol splnený predpoklad prípustnosti dovolania vyplývajúci z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP a na tomto základe dovolací súd podrobil rozsudok odvolacieho súdu meritórnemu dovolaciemu prieskumu; pristúpil k posúdeniu dôvodnosti podaného dovolania z hľadiska uplatnenej dovolacej argumentácie, t. j. z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom v nastolenej právnej otázke.
  26. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
  27. Vec prejednávajúci senát konštatuje, že v čase po podaní predmetného dovolania už najvyšší súd nastolenú právnu otázku riešil v druhovo totožnej veci, a to v uznesení z
  28. mája 2024, sp. zn. 1Cdo/99/
  29. 15.
  30. Najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí po poukaze na účel zákona č. 62/2020 Z. z. uviedol, že „ustanovenie § 1 písm. a) sa týka všetkých premlčacích a prekluzívnych lehôt v súkromnoprávnych vzťahoch, tak lehôt, ktoré i) začali plynúť pred nadobudnutím účinnosti zákona (27.3.2020) a neuplynuli do 30.4.2020 (ďalej len „stanovené obdobie“), ii) lehôt ktoré začali plynúť pred 27.3.2020 a ich koniec pripadol na stanovené obdobie, ako aj tých ktoré iii) začali plynúť počas stanoveného obdobia a ich koniec nastal až po 30.4.
  31. Pri všetkých prípadoch platí, že pri počítaní lehoty musí byť zohľadnené časové obdobie 27.3.2020 -30.4.2020“.
  32. Vec prejednávajúci senát považuje aj v predmetnom spore vyššie vyslovený záver najvyššieho súdu za prijateľný a nehodlá sa od neho odchýliť. Zároveň je toho názoru, že totožný prístup je potrebné primerane aplikovať aj na ustanovenie § 8 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z. z., čo znamená, že všetky premlčacie a prekluzívne lehoty v súkromnoprávnych vzťahoch spočívali okrem obdobia od
  33. marca do
  34. apríla 2020 aj v období od
  35. januára 2021 do
  36. februára
  38. Ak odvolací súd založil svoje rozhodnutia v tejto otázke na inom právnom názore, podľa ktorého nebolo potrebné zohľadniť spočívanie premlčacej doby stanovené zákonom č. 62/2020 Z. z. v prípade, keď premlčacia doba neuplynula práve v rozhodnom časovom rozpätí, treba mať za to, že jeho rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
  39. Vzhľadom na opodstatnenosť námietky dovolateľky, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobkyne je nielen prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, ale aj dôvodné (§ 432 ods. 2 CSP). Keďže súd prvej inštancie vychádzal pri právnom posúdení veci z rovnakého nesprávneho právneho názoru ako odvolací súd a vec bude potrebné opätovne prejednať so zohľadnením právneho názoru vysloveného najvyšším súdom (§ 455 CSP), najvyšší súd je toho názoru, že pre zabezpečenie efektívneho a dôkladného posúdenia veci je potrebné zrušiť aj rozsudok súdu prvej inštancie (§ 449 ods. 2 CSP) a vec vrátiť podľa § 450 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
  40. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).
  41. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  42. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.