Obsah (9)

§ 363§ 420§ 421§ 447§ 23§ 24§ 25§ 125§ 52

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9CdoR/7/2024 Identifikačné číslo spisu: 1322203029 Dátum vydania rozhodnutia: 25.09.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Soňa Mesiarkinová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

§ 363zákona č.

160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Uviedol, že odvolanie je v zmysle § 123 ods. 2 CSP podaním vo veci samej a ak je urobené elektronicky, musí byť podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom. Len formulár obsahujúci text podania vo veci samej podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom je riadnym elektronickým podaním. Pokiaľ elektronický formulár neobsahuje odôvodnenie podania, bude považovaný iba za „sprievodný list“, hoci aj kvalifikovane elektronicky podpísaný. Účel elektronickej komunikácie nachádza svoj obsah v prípade konkrétneho systému práve vo formulári, o ktorom sa predpokladá, že bude primárnym obsahovým prostriedkom elektronickej komunikácie. Inak by aj pole príloh muselo byť povinné. Prílohy sú však iba nepovinnou časťou, preto sa pri nich nepredpokladá (no ani nevylučuje) povinná autorizácia. Jedinou, avšak logickou výnimkou je plnomocenstvo. Inak povedané, v prípade podania vo veci samej má byť elektronicky podpísaný formulár a jeho priamy obsah nosičom informácií, nemá slúžiť ako sprievodný list k podaniu vo veci samej. Pretože odvolanie matky nebolo podpísané elektronicky, odvolací súd nemal inú možnosť ako elektronicky podané odvolanie odmietnuť. V danom prípade bolo podstatným pre posúdenie, že išlo o podanie vo veci samej, ktoré nebolo podpísané v zmysle zákona. Pre správnosť odvolací súd uviedol, že podanie označené ako odvolanie, neobsahovalo text odvolania, len na odvolanie odkazovalo, síce elektronicky podpísané bolo, avšak riadne odvolanie bolo už súčasťou prílohy, ktoré elektronicky podpísané nebolo. Podanie označené ako odvolanie teda nemožno považovať za riadne podané odvolanie, nakoľko neobsahuje text samotného odvolania (v uvedenom smere odvolací súd poukázal na nálezy Ústavného súdu SR II. ÚS 442/2021 - 41 a II. ÚS 220/2023 - 10).

1. Proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania podala matka maloletých detí (ďalej aj ako „dovolateľka“) dovolanie. Vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP tvrdí, že jej odvolanie zo dňa
2. júna 2023 bolo riadne elektronicky podpísané. K dovolaniu matka maloletých detí pripojila predmetné odvolanie. Uviedla, že prostredníctvom časovej pečate možno overiť čas podpísania dokumentu. Skutočnosť, že odvolanie matky bolo riadne elektronicky podpísané si môže súd overiť aj nahliadnutím do svojej elektronickej schránky, ktorá by mala obsahovať podanie matky zo dňa
3. júna
4. Zároveň uviedla, že podpísané odvolanie sa nachádza aj v elektronickej schránke dovolateľky, ktorá tak vie súdu preukázať, že k formuláru bolo pripojené podpísané odvolanie. Vzhľadom na uvedené dovolateľka navrhuje rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
5. Kolízny opatrovník maloletých detí, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že sa plne pridržiava obsahu a záveru správy, ktorú doručil súdu prvej inštancie dňa
6. júla
8. K dovolaniu matky sa vyjadril aj otec maloletých detí, ktorý uviedol, že k elektronickej komunikácii medzi súdom a právnym zástupcom matky sa nevie vyjadriť.
9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal účastník konania v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP), zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania.
10. Dovolanie je v danom prípade podané vo veci upravenej v Civilnom mimosprovom poriadku (ďalej len ,,CMP“). Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP,

ktorého sa na konania

tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže § 76 CMP neobsahuje osobitnú úpravu dovolania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, dovolací súd posudzoval prípustnosť dovolania

ustanovení CSP. 8. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 9.

§ 420

CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 10. Dovolanie prípustné

§ 420

CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné

§ 421

CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu

§ 447písm.

f) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). Dovolací súd v dôsledku viazanosti dovolacími dôvodmi neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatnenými dovolacími dôvodmi. 12. V danej veci dovolateľka vadu zmätočnosti

§ 420písm.

f) CSP odôvodňovala nesprávnym záverom odvolacieho súdu o absencii elektronického podpisu, resp. autorizácii odvolania, pre ktorý záver bolo odvolanie matky maloletých detí odmietnuté. 13. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu už pred účinnosťou CSP judikovala, že o odňatie možnosti konať pred súdom (vo význame znemožnenia realizácie procesných oprávnení účastníka občianskoprávneho konania) ide tiež v prípade postupu súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietne zaoberať meritom veci (konanie zastaví alebo odmietne podanie alebo odvolací súd odmietne odvolanie), hoci procesné predpoklady pre taký postup nie sú dané (viď napríklad R 23/1994 a R 4/2003, ale aj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/41/2000, 2Cdo/119/2004, 3Cdo/108/2004, 3Cdo/231/2008, 4Cdo/20/2001, 5Cdo/434/2012, 6Cdo/107/2012, 7Cdo/142/2013, 3Cdo/98/2015).

názoru dovolacieho súdu treba obdobne za účinnosti CSP dospieť k záveru, že o nesprávny procesný postup znemožňujúci strane (účastníkovi konania), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm.

1. f)CSP), ide tiež v prípade procesného postupu súdu, ktorý ako odvolací súd odmietne odvolanie, i keď pre taký procesný postup neboli dané zákonné predpoklady. 14. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd, viazaný obsahom dovolania, a kontrolou postupu súdov nižších inštancií pri zisťovaní skutočného stavu veci (§ 35 CMP) skúmal, či odmietnutie odvolania matky odvolacím súdom vykazovalo znaky procesného postupu znemožňujúceho strane sporu (účastníkovi konania), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm.
2. f)CSP. 15. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že proti rozsudku súdu prvej inštancie matka maloletých detí podala odvolanie dňa 22. júna 2023 (viď potvrdenie o odoslaní podania na č. l. 232 spisu), a to cez elektronický formulár prostredníctvom portálu e-Žaloby. Formulár označený ako odvolanie (č.l. 205 spisu) je síce opatrený zaručeným elektronickým podpisom právneho zástupcu matky, podpísaný formulár však text odvolania neobsahuje. Samotné odvolanie je obsiahnuté v prílohe formulára (označenej ako „Podanie“), ktorá však elektronicky podpísaná nebola. Uvedené je zrejmé z výsledku overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe, ktorý sa nachádza na č.l. 234 spisu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie matky, ktoré nebolo elektronicky podpísané, s poukazom na § 386 písm.
3. d)CSP odmietol. 16. Dovolací súd vzhľadom na dovolaciu námietku skúmal, či bol postup odvolacieho súdu pri skúmaní splnenia procesných podmienok v odvolacom konaní zákonne súladný. Podstatné pre uvedené skúmanie bolo najmä, či odvolanie matky bolo elektronicky podpísané, resp. či musí byť aj elektronicky podaná príloha autorizovaného podania matky označená ako odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie autorizovaná, t. j. podpísaná v zmysle osobitného predpisu zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente, ďalej len „zákon o e-Governmente“). 17. Dovolateľka tvrdí, že odvolanie bolo riadne elektronicky podpísané, čo vie aj dokázať - predložením odvolania zo dňa 22. júna 2023 opatreného elektronickým podpisom, spolu s časovou pečaťou, prostredníctvom ktorej možno overiť čas podpísania dokumentu. V tejto súvislosti dovolací súd predovšetkým uvádza, že odvolanie zo dňa 22. júna 2023, ktoré je prílohou dovolania matky,

výsledku overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe (č.l. 418 spisu) taktiež neobsahuje elektronický podpis. Matka maloletých detí však predmetné odvolanie pripojila aj k svojmu podaniu označenému ako „Sťažnosť“, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené

1. júla
2. Z výsledku overenia podpisov v tejto elektronickej správe (č.l. 387) je zrejmé, že pripojené odvolanie bolo opatrené elektronickým podpisom dňa
3. júna 2023 o 6:51 hod. Uvedené zistenie však žiadnym spôsobom nepreukazuje, že aj príloha elektronického podania doručeného súdu
4. júna 2023, bola opatrená elektronickým podpisom, skôr naopak. Skutočnosť, že dovolateľka dňa
5. júla 2024 súdu prvej inštancie doručila riadne elektronicky podpísané odvolanie a následne v ten istý deň k dovolaniu pripojila odvolanie, ktoré elektronický podpis neobsahuje, preukazuje

názoru dovolacieho súdu existenciu dvoch elektronických dokumentov s totožným obsahom, pričom však jeden z nich bol opatrený elektronickým podpisom a druhý nie. Ako už bolo uvedené vyššie, dokument, ktorý bol súdu doručený dňa 22. júna 2023 ako príloha odvolania podaného prostredníctvom portálu e-Žaloby,

výsledku overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe na č.l. 234 spisu žiadny elektronický podpis neobsahuje. 18.

§ 23ods.

1 zákona o e-Governmente orgán verejnej moci vykoná pri výkone verejnej moci autorizáciu elektronického podania alebo elektronického úradného dokumentu kvalifikovaným elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, ku ktorým pripojí kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, a to spôsobom

odseku 3. Osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykoná autorizáciu elektronického podania, a) ak sa

zákona podáva v elektronickej podobe a zákon neustanovuje iný spôsob autorizácie alebo ak je

osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis

1. kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou,
2. použitím na to určenej funkcie informačného systému prístupového miesta a po úspešnej autentifikácii osoby, ktorá autorizáciu vykonáva, zodpovedajúcej najmenej úrovni zabezpečenia „pokročilá“

osobitného predpisu, ak sa zabezpečí uvedenie tejto osoby ako odosielateľa elektronickej správy, nemennosť obsahu autorizovaného dokumentu do momentu uloženia v elektronickej schránke adresáta, spojenie autorizovaného dokumentu s identifikátorom osoby odosielateľa a zachovanie väzby medzi nimi, ak to osobitný predpis nezakazuje, alebo 3. uznaným spôsobom autorizácie, ak to osobitný predpis nezakazuje, b) kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktorého kvalifikovaný certifikát obsahuje minimálny súbor osobných identifikačných údajov reprezentujúcich jedinečným spôsobom fyzickú osobu

osobitného predpisu, a ktorý zahrnul do autorizácie aj kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, ktorá určuje dátum a čas, po ktorom nastala autorizácia, ak je

osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis, ktorý musí byť úradne osvedčený. 19.

§ 24ods.

5 zákona o e-Governmente obsahovými náležitosťami elektronického formulára pre elektronické podanie sú obsahové náležitosti návrhu na začatie konania, žaloby, žiadosti, sťažnosti, vyjadrenia, stanoviska, ohlásenia alebo iného dokumentu ustanovené osobitnými predpismi, pričom ak je niektorá z obsahových náležitostí

osobitných predpisov viazaná na listinnú podobu, považuje sa za splnenú autorizovaním elektronického podania podávajúcim; to platí aj o náležitostiach príloh elektronického podania, ak nejde o prílohy, ktorými sú veci, ktoré nemajú listinnú podobu alebo elektronickú podobu. Obsahom elektronického formulára pre elektronické podanie môže byť aj identifikátor osoby. 20.

§ 25ods.

l zákona o e-Governmente ak osobitný predpis na účely konania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá osobe povinnosť podať alebo doručiť orgánu verejnej moci návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie alebo iný dokument alebo ak ju na ich podanie oprávňuje, považuje sa táto povinnosť za riadne splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité podaním elektronického podania alebo doručením elektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok

§ 23ods.

1. Ustanovením prvej vety nie sú dotknuté oprávnenia orgánu verejnej moci

osobitných predpisov požadovať odstránenie vád, doplnenie elektronického podania, odmietnuť prijatie elektronického podania alebo možnosť či povinnosť orgánu verejnej moci nekonať alebo konanie zastaviť, ak je elektronické podanie neúplné. Elektronické podanie je podané jeho odoslaním do elektronickej schránky orgánu verejnej moci; na účely preukázania momentu odoslania sa použijú údaje z potvrdenia

odseku

2. Matka maloletých detí podala odvolanie elektronicky ako prílohu bez autorizácie.

§ 125ods.

2 CSP súd na dodatočné doručenie podania v prípade, ak bolo podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie

osobitného predpisu, nevyzýva, na takéto podanie sa neprihliada a nie je možné o ňom rozhodovať. Uvedené potvrdzuje nielen zákonné znenie § 125 ods. 2 CSP, ale aj odborná literatúra: „Podanie vo veci samej v elektronickej podobe bez autorizácie je potrebné dodatočne doručiť buď v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe s autorizáciou (...)

§ 125ods.

2 CSP je lehota na doplnenie podania dlhšia, a to desaťdňová. Táto lehota na doplnenie je hmotnoprávna a nie je možné ju predĺžiť. Ak v tejto lehote nie je podanie vo veci samej doplnené, neprihliada sa naň. Nenastanú teda vôbec jeho účinky, konanie ním nie je začaté, skončené, ani nie je zmenený jeho priebeh a súd o ňom vôbec nerozhoduje. Súd pritom k dodatočnému doručeniu podania nevyzýva.“ (ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M., Civilný sporový poriadok,

1. vydanie, Praha: C. H. Beck, 2017, s. 446.). 21.
2. Zo zákonného ustanovenia § 125 ods. 2 CSP je zrejmé, že forma, akou sa musí sporová strana/účastník konania obrátiť na súd, je jednoznačne ustanovená ako forma písomná, ktorá môže byť zachytená buď v listinnej alebo elektronickej podobe. Pri elektronickej forme podania vo veci samej platí, že ak toto nie je autorizované

§ 23ods.

1 zákona o e-Governmente, súd naň od počiatku neprihliada ako na podanie písomné. Aby súd začal takéto podanie považovať za písomné podanie, môže dosiahnuť ten, kto ho podáva jedine tým, že ho v lehote do 10 dní od odoslania neautorizovaného elektronického podania podá znova ako autorizované elektronické podanie, alebo ho dodatočne doručí v 10-dňovej lehote v písomnej podobe. Ak k dodatočnému doplneniu nedôjde, podanie nemá účinky písomného podania a súd naň neprihliada. Súčasne platí, že ten, kto podáva podanie vo veci samej elektronicky bez autorizácie, má povinnosť sám odstrániť tento nedostatok, a to bez ďalšej výzvy súdu, teda na strane súdu nie je zákonom daná povinnosť vyzvať na dodatočné doručenie podania (pozri rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 223/2021). 22. Z uvedeného je zrejmé, že podmienkou elektronického podania je platná autorizácia

§ 23ods.

1 zákona o e-Governmente. V prípade, ak absentuje platná autorizácia

§ 23ods.

1 zákona o e-Governmente, ktorá je podmienkou samotného vzniku podania, hľadí sa naň, akoby nikdy nevzniklo. Zákonodarca tak ustanovil z dôvodu, aby chýbajúca autorizácia elektronického podania nebola „len“ chýbajúcou náležitosťou podania, ktorú je možné dodatočne odstrániť, ale aby bez nej podanie ani nevzniklo (pozri Komentár k § 25 zákona o e-Governmente, dostupný na www.epi.sk ). Pokiaľ elektronické podanie nebolo úplné alebo bolo v zmysle platných osobitných predpisov nekorektné, má orgán verejnej moci právo odmietnuť takéto podanie, ako aj v danej veci nekonať, či konanie zastaviť (

§ 125ods.

2 CSP v spojení s § 23 ods. 1 a § 25 zákona o e-Governmente).

1. Odvolanie matky bolo v posudzovanom prípade doručené súdu ako neautorizovaná príloha autorizovaného elektronického podania. Absentuje tak v danom prípade zákonná podmienka samotného vzniku podania v zmysle § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente, na ktoré sa potom hľadí akoby nikdy nevzniklo. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na nález ústavného súdu II. ÚS 442/2021-41: „Podmienka zaručeného elektronického podpisu odvolania ako prílohy elektronického podania vyplýva najmä z § 23 ods. 1, § 24 ods. 5, ako aj § 25 zákona o e-Governmente.“ Ústavný súd v uznesení II. ÚS 220/2023-10 tiež konštatoval, že „len formulár obsahujúci text podania vo veci samej podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom je riadnym elektronickým podaním. Pokiaľ elektronický formulár neobsahuje odôvodnenie podania, bude považovaný iba za „sprievodný list“, hoci aj kvalifikovane elektronicky podpísaný.“
2. Vychádzajúc z uvedeného sa dovolací súd stotožnil s názorom odvolacieho súdu, že pokiaľ odvolanie matky, ako príloha autorizovaného elektronického podania, nebola osobitne autorizovaná elektronickým podpisom, odvolací súd nemal inú možnosť ako elektronicky podané odvolanie odmietnuť.

názoru dovolacieho súdu tak odvolací súd postupoval v súlade s ustanoveniami CSP a zákona o e-Governmente.

1. Pre úplnosť dovolací súd poukazuje na body 34-36 odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. Keďže v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd nie je rozsahom odvolania viazaný (§ 65 CMP), v uvedenej časti odôvodnenia sa odvolací súd venoval námietkam matky maloletých detí a napriek odmietnutiu jej odvolania skúmal, či nie sú dané dôvody, pre ktoré by bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o styku otca s maloletými deťmi zmeniť z úradnej povinnosti. Vzhľadom na uvedené má dovolací súd za to, že postup odvolacieho súdu nemožno v danom prípade považovať za formalistický, naopak, odvolací súd postupoval v súlade so základnými zásadami mimosporového konania, najmä vyšetrovacím princípom a princípom oficiality v záujme zistenia skutočného stavu veci.
2. Vzhľadom na uvedené dovolací súd uzatvára, že v danom prípade nemožno konštatovať, že by odvolací súd svojím procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolateľka tak neopodstatnene namietala existenciu vady zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.
3. Na základe vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie nie je

§ 420písm.

f) CSP prípustné, preto dovolanie matky maloletých detí ako neprípustné odmietol

§ 447písm.

c) CSP. 28. O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol

§ 52CMP v spojení s § 453 ods.

1 CSP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

1. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
2. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.