1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva
októbra 2024 v Bratislave dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 25. januára 2023, sp. zn. 9To/34/2022, a takto rozhodol: I.
1 Trestného poriadku sa vyslovuje, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 25. januára 2023, sp. zn. 9To/34/2022, v ustanoveniach § 2 ods. 10, ods. 12, § 146, § 321 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), § 322 ods. 3, § 285 písm. a) Trestného poriadku, § 20 a § 145 ods. 1 Trestného zákona a konaním, ktoré mu predchádzalo z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 3 Trestného poriadku b o l p o r u š e n ý z á k o n v p r o s p e c h obvineného T. Č.. II.
2 Trestného poriadku sa rozsudok Krajského súdu v Prešove z 25. januára 2023, sp. zn. 9To/34/2022, z r u š u j e v celom rozsahu; zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. III.
1 Trestného poriadku sa Krajskému súdu v Prešove p r i k a z u j e , aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Odôvodnenie Okresný súd Prešov (ďalej len „okresný súd“) v poradí druhým rozsudkom z 22. septembra 2022, sp. zn. 33Tk/1/2021, uznal obvineného T. Č.É. za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy
1 Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva
zák. na skutkovom základe, že dňa 14. júla 2020 v čase medzi 21:00 hod. až 22:00 hod. v W. na ul. F. č. XX, v parku pri lavičke, po predchádzajúcom spoločnom požití alkoholických nápojov s M. K., nar. X. N. XXXX, naposledy bytom W., ul. V. č. XXXX/XX a následnom verbálnom konflikte, ktorý vyústil do vzájomného fyzického napádania, odsúdená V. Y. sotila oboma rukami do hrude M. K., čím ho zvalila na zem, ten ostal ležať na zemi na chrbte vedľa lavičky, načo obvinený T. Č. a odsúdená V. Y. po vzájomnej dohode s úmyslom ho usmrtiť sa k nemu zohli a spoločne svojimi rukami mu zvierali hrdlo po dobu najmenej asi 10 minút, pričom mu okrem iných zranení spôsobili zlomeninu veľkého rohou jazylky vľavo s prekrvácaním v okolí, čím ho takto zadusili zahrdúsením, čo bolo bezprostrednou príčinou smrti M. K.. Za to súd obvinenému uložil
1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. pri neexistencii poľahčujúcej okolnosti a neexistencii priťažujúcej okolnosti trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) rokov.
3 písm. b) Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranný dohľad na dobu 2 (dvoch) rokov. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, na podklade ktorého Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 25. januára 2023, sp. zn. 9To/34/2022, rozhodol tak, že
1 písm. b), písm. c), písm. d) Tr. por. napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obvineného
a) Tr. por. oslobodil spod obžaloby Krajského prokurátora v Prešove zo 6. mája 2021, č. Kv 40/20/7700-86, pre skutok vo vzťahu k obvinenému T. Č. právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vraždy
1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva
zák.. Dňa
názoru ministra spravodlivosti je pritom celkom nejasné, z akého dôvodu považoval krajský súd predmetnú výpoveď odsúdenej Y. za smerodajnú práve v tejto okolnosti, keď na druhej strane neuveril jej výpovedi najmä v časti, v ktorej opisovala spoluúčasť obvineného Č. (prípadne aj jeho navádzanie) na spáchaní trestného činu. Odsúdená Y. počas celého trestného konania neuvádzala, že by došlo k výtoku z úst nebohého, pričom toto uviedla až na poslednom hlavnom pojednávaní. Dodal, že jediným ustáleným tvrdením Y. počas celého trestného konania bolo práve tvrdenie o spoluúčasti obvineného T. Č. na spáchaní skutku a jeho návod na usmrtenie poškodeného. Sám krajský súd pritom v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia na jednej strane uvádza, že je otázne, či obvinený Č. sa spolupodieľal na hrdúsení nebohého, avšak na druhej strane poukazuje na to, že obvinený svoju ruku na krk nebohého položil. Toto tvrdenie si samo o sebe odporuje, nakoľko pokiaľ súd pripustil, že obvinený rukou, prípadne rukami držal krk nebohého, je zrejmé, že sa na jeho dusení podieľal. V. Y. počas celého trestného konania pri každej z výpovedí jednoznačne potvrdila aj spoluúčasť obvineného T. Č. na hrdúsení nebohého, pričom táto okolnosť nebola v trestnom konaní vyvrátená žiadnym z vykonaných dôkazov. Minister spravodlivosti ďalej uviedol, že pokiaľ ide o okolnosti motívu konania, ani krajský súd nekonštatoval, že by bol preukázaný motív odsúdenej Y. na zavraždení nebohého. Sám obvinený poukázal na svoje nezhody a fyzickú potýčku medzi ním a nebohým K. v daný deň, z čoho je zrejmé, že to bol práve obvinený, ktorý bol v konflikte s nebohým len chvíľu pred spáchaním daného skutku. Na tento motív poukázala aj znalkyňa z odboru psychológia v rámci svojho znaleckého posudku č. 93/2020, ktorá uviedla, že jeho motívom mohol byť práve krátkodobý konflikt. Znalkyňou PhDr. P. B. bola u obvineného zistená osobnosť patologicky štruktúrovaná, konkrétne emočne nestabilná, deprimovaná pri alkoholovej závislosti a organicky zmenená s poruchami správania a prežívania na tomto podklade, pričom trvalou súčasťou tejto osobnosti sú sklony k násilnému a agresívnemu konaniu, to znamená aj v stave toxicky nezmeneného vedomia. Na jeho agresívne správanie v deň skutku poukázali aj príslušníci polície vypočutí na hlavnom pojednávaní Ing. Ľ. Q. a T. K., ktorí uvádzali, že obvinený bol agresívny a odsúdená uvádzala, že Č.Z. ho zabil. V dovolaní minister spravodlivosti ďalej poukázal na záver znaleckého dokazovania a výpoveď znalca MUDr. B. N., ktorý uviedol, že jazylka je kostička v krku, ktorá je uložená medzi svalovinou a je nepravdepodobné, aby laická osoba stlačením krku rukami mohla postrehnúť jej zlomenie, pričom samotné zlomenie jazylky samo o sebe nespôsobuje smrť, smrť spôsobí stlačenie ostatnej štruktúry v krku, hrtana, zamedzenie prístupu vzduchu, stlačenie ciev, nervov a až potom dôjde k smrti. Pri samotnej zlomenine jazylky k smrti izolovane nemôže dôjsť a týmto celým mechanizmom dochádza k smrti do piatich minút. Na druhej strane znalecká organizácia Alfa v znaleckom posudku a znalec MUDr. V. K. vo svojej výpovedi pred súdom poukázal na to, že zlomenie jazylky je sprevádzané práve hmatovým vnemom s pocitom prasknutia kosti a uchom počuteľným zvukom prasknutia, pričom uvedený záver znalca je
názoru krajského súdu v zhode s tvrdením V. Y., že cítila, ako praskla nebohému „kôstka“ v krku. S týmto rozporom v znaleckom dokazovaní sa
názoru ministra spravodlivosti krajský súd nevysporiadal a len nekriticky prevzal závery znaleckého posudku znaleckej organizácie a časť výpovede odsúdenej Y.. Navyše krajský súd opätovne nevzal do úvahy ani stav odsúdenej Y. v čase spáchania skutku, kedy bola v stave strednej až ťažkej opitosti, a teda vnímanie skutku z jej strany bolo podstatne znížené. To, či cítila zlomenie jazylky u nebohého je detailným popisom priebehu udalostí, pričom práve v týchto detailoch badať pri výpovediach menovanej značné rozpory. Minister spravodlivosti mal za to, že krajský súd nesprávne vyhodnotil nielen závery znaleckého posudku znalca MUDr. N., ale aj závery znaleckej organizácie Alfa, keď v podstate podotkol, že práve zlomením jazylky (ktorú mala spôsobiť práve odsúdená) došlo k odumretiu mozgu nebohého, a teda aj k jeho smrti. Ďalej konštatoval, že z tvrdenia odsúdenej Y. pri výsluchu dňa 22. septembra 2022, že poškodeného škrtila len trochu, nakoľko ona má malé ruky a z jej tvrdenia v prípravnom konaní, že poškodeného začala škrtiť len jednou rukou, tak až sa mu zlomila kosť v krku a potom prišiel obvinený Č. a začal ho dusiť viac ako ona, nakoľko mal ruku na celom jeho krku, ako aj z fyzických predispozícii Y. (
záznamu z ÚVV a ÚVTOS Prešov výška 166,5 cm a váha 40,7 kg) a Č. je zrejmé, že to bol práve obvinený, ktorý by dokázal intenzívnejšie škrtiť poškodeného. Krajský súd svoje posúdenie žalovaného skutku zúžil len na konanie odsúdenej Y., ktoré viedlo k zlomeniu jazylky a krvácaniu z úst (ktoré nebolo konštatované ani pitevným nálezom, či fotodokumentáciou z obhliadky miesta činu, či obhliadky mŕtvoly), hoci
znaleckého dokazovania bolo konštatované, že zlomenie jazylky len odštartovalo nezvratný proces dusenia a neviedlo ihneď k smrti poškodeného. Záver krajského súdu o tom, že žalovaný skutok sa stal inak, ako je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia, v obžalobe, ako aj v rozsudku,
názoru ministra spravodlivosti nijako nebránil zhodnoteniu účasti obvineného T. Č. na spáchaní skutku iným spôsobom a v inom časovom slede, ako bolo uvedené, a to aj pri zachovaní totožnosti skutku. Mal za to, že aj pri prípadnej úprave skutkovej vety v tom smere, že sa obvinený Č. pripojil ku hrdúseniu až po určitom čase, bolo potrebné vyhodnotiť konanie obvineného ako spáchanie obzvlášť závažného zločinu vraždy
1 Tr. zák. v spolupáchateľstve
zák.. Ďalej konštatoval, že právnej kvalifikácii posudzovaného skutku neprekáža skutočnosť, že rozhodujúce „smrteľné zranenia“ mohla spôsobiť práve odsúdená Y.. Preto konštatovanie krajského súdu o oslobodení obvineného T. Č. v tom smere, že tento sa podieľal na spáchaní skutku až po tom, ako odsúdená V. Y. začala hrdúsiť poškodeného a spôsobila mu zlomenie jazylky, nie je
názoru ministra spravodlivosti správne. Uviedol, že ak krajský súd poukázal na to, že obvinený začal poškodeného škrtiť v čase, keď tento bol už mŕtvy, čo z vykonaného dokazovania nevyplýva, ale krajský súd to v odôvodnení rozhodnutia naznačil, je otázne, prečo takéto konanie neposúdil minimálne ako pokus
1 Tr. zák.. Krajský súd sa nevysporiadal ani s okolnosťou uvádzanou V. Y. o tom, že to bol práve T. Č., ktorý ju naviedol na spáchanie činu, pretože pokiaľ by došlo k preukázaniu uvedeného návodu, bolo by na mieste konštatovanie súdu o spáchaní predmetného trestného činu zo strany obvineného v zmysle § 21 ods. 1 písm. a) Tr. zák.. Minister spravodlivosti záverom nesúhlasil ani s vyhodnotením výpovede svedkyne K. F. krajským súdom. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Tr. por. vyslovil, že rozsudkom krajského súdu bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 12, § 321, § 285 písm. a) Tr. por. a § 145 ods. 1 Tr. zák., v prospech obvineného T. Č., aby
2 Tr. por. napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na neho obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad a aby
1 Tr. por. krajskému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. K podanému dovolaniu ministra spravodlivosti sa vyjadril obvinený T. Č. prostredníctvom svojej ustanovenej obhajkyne JUDr. Viery Strakovej písomným podaním zo 16. marca 2024 konštatujúc, že krajský súd zistil skutkový stav bez dôvodných pochybností potrebný na to, aby vydal zákonný a spravodlivý rozsudok a správne vzal do úvahy zásadu v pochybnostiach v prospech obvineného. Krajský súd tiež správne skonštatoval, že už po dokazovaní vykonanom v štádiu prípravného konania bolo zrejmé, že tento skutok sa nestal tak, ako to uvádza prokurátor vo svojej obžalobe. Z výpovede V. Y. je zrejmé, že ona sotila nebohého M. K. z lavičky, ktorý ostal ležať na zemi, sama ho hrdúsila, a to až do momentu, keď došlo k zlomeniu jazylky (čo vyjadrila slovným spojením: „kostka sa mu zlomila“), následne, keď bola dopočutá v pozícii svedkyne, popísala aj skutočnosť, že ho škrtila aj v momente, keď mu z úst vyšla krv a ďalší biologický materiál. V závere vyjadrenia k dovolaniu obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ministra spravodlivosti v zmysle ustanovenia § 382 písm. c) Tr. por. na neverejnom zasadnutí odmietol, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) postupom
por. predbežne preskúmal dovolanie ministra spravodlivosti i predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 1 Tr. por.) a tiež v lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. por.). Po zistení, že niet žiadneho zákonného dôvodu pre odmietnutie dovolania (§ 382 Tr. por.), preskúmal najvyšší súd 10. októbra 2024 na verejnom zasadnutí (§ 384 ods. 1 Tr. por.) zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, so zameraním na vecné dôvody dovolania
3 Tr. por., ktoré sú uvedené v dovolaní a ktorými je za podmienok uvedených v § 385 Tr. por. dovolací súd viazaný a dospel pri tom k záveru, že dovolanie ministra spravodlivosti je dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „dovolací súd“) úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok smerujúci proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie. O to viac to platí v posudzovanom prípade, keďže ide o revidovanie takpovediac nesprávne zisteného skutkového stavu, pričom Trestný poriadok takúto právomoc priznáva len ministrovi spravodlivosti na podklade podnetu. Trestného činu vraždy sa
1 Tr. zák. dopustí, kto iného úmyselne usmrtí.
por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom, ako aj dôkazy prípustné
5 a 6
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
c) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
3 Tr. por. minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci. Obligatórnym dôvodom podania dovolania v prípade ministra spravodlivosti sú chyby súdu pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k zisťovaniu skutkového stavu veci alebo pri dôkaznom postupe súdu, ktorý Trestný poriadok ustanovuje pri zisťovaní skutkového stavu. Ide o procesné chyby, ktoré predstavujú porušenie ustanovení, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci v oblasti zisťovania skutkového stavu veci. Proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia dôkazov, keď po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Trestný poriadok pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá,
ktorých by sa malo postupovať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Všeobecné pravidlo určujúce rozsah dokazovania je v § 2 ods. 10 Tr. por.. Z hľadiska hodnotenia dôkazov je rozhodujúcim pravidlom zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 2 ods. 12 Tr. por., to všetko za predpokladu, že takéto dôkazy boli získané zákonným spôsobom a zákonným spôsobom boli aj vykonané. Najvyšší súd po preštudovaní spisového materiálu dospel k záveru, že právoplatné rozhodnutie krajského súdu vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol zistený na základe procesne chybného postupu pri vykonaní doplneného znaleckého dokazovania, čím došlo k naplneniu dovolacieho dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 371 ods. 3 Tr. por.. Krajský súd svoj oslobodzujúci výrok založil v podstate na téze, že nebolo dokázané, že sa skutok stal tak, ako to bolo uvedené v uznesení o vznesení obvinenia, v obžalobe a v rozsudku okresného súdu vzhľadom na existenciu vážnych pochybnosti o tom, že obvinený T. Č. sa svojím konaním spolupodieľal na hrdúsení poškodeného a vysokú pravdepodobnosť, že smrť poškodeného bola v priamej príčinnej súvislosti s konaním (hrdúsením) odsúdenej V. Y.. Najvyšší súd uvádza, že tento záver krajského súdu zatiaľ nemá oporu vo vykonaných dôkazoch, keďže pri ich hodnotení sa krajský súd dôsledne nevysporiadal so všetkými pre rozhodnutie podstatnými okolnosťami. Za mimoriadne podstatné považuje dovolací súd ustálenie okamihu smrti poškodeného po zlomení jazylky, v čom po pribratí znaleckej organizácie Alfa - znalecká organizácia, s. r. o. do konania na krajskom súde nastali rozpory so závermi znalca MUDr. N., s ktorými sa krajský súd nevysporiadal. Znalec MUDr. N. pri dopočutí na hlavnom pojednávaní
názoru dovolacieho súdu vyvodiť záver, že sa na smrti poškodeného podieľala len odsúdená Y.. Navyše záver znalca MUDr. N., že bolo pôsobené na krk poškodeného veľkou silou, ako aj fyzické predispozície odsúdenej Y. a obvineného, nasvedčujú pravdivosti jej tvrdenia o účasti obvineného na hrdúsení. Bez akéhokoľvek povšimnutia ale krajský súd ponechal (ale aj okresný súd vrátane ministra spravodlivosti) skutočnosť vyplývajúcu z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou zápisnice o rekonštrukcii (č. l. 236 spisu), konkrétne z fotografií č. 11, 12, 14 a 15, a to, že napriek tvrdeniu odsúdenej Y. o hrdúsení poškodeného ľavou rukou, je na fotografiách zachytené znázornenie hrdúsenia poškodeného pravou rukou. Aj v tomto vidí dovolací súd nezrovnalosť, keďže odsúdená je ľavoruká (znalecký posudok PhDr. P. B. č. l. 442 spisu), a preto v rovine rozumnej istoty považuje za vysoko nepravdepodobné, že skutok sa stal tak, ako je zachytené na uvedených fotografiách v zápisnici o rekonštrukcii. Je tiež v rozpore s pravidlami logického úsudku, aby odsúdená Y. v pozícii kľačiac vedľa poškodeného z ľavej strany, ako to zachytávajú fotografie z rekonštrukcie, tohto ako ľavoruká hrdúsila ľavou rukou krížom cez telo. Rovnako sa krajský súd nevysporiadal s rozporom vzniknutým tvrdením odsúdenej Y. o výtoku, resp. krvácaní z úst poškodeného po zlomenine jazylky na hlavnom pojednávaní
1 Tr. por.. Za pochybenie krajského súdu dovolací súd považuje aj to, že sa dôsledne nezaoberal motívom skutku. Odsúdená Y. vo výpovediach viackrát uviedla, že na skutok ju naviedol práve obvinený Č., pričom nie je zrejmé, ako túto otázku krajský súd vyhodnotil. Dovolací súd v súvislosti so záverom krajského súdu o nesprávnosti skutkovej vety poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu zo 4. októbra 2017, sp. zn. 3T/35/2017, v zmysle ktorého „ totožnosť skutku je zachovaná, keď je zachovaná jeho podstata. Podstata skutku spočíva v konaní páchateľa a následku, ktorý bol týmto konaním spôsobený a ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva. Z hľadiska tohto ustanovenia podstata skutku teda spočíva v účasti obžalovaného na určitej udalosti vo vonkajšom svete, ktorá je uvedená v obžalobnom návrhu a z ktorej vznikol následok uvedený v obžalobe. Pritom však ani účasť (aktivita) obžalovaného a ani následok, ktorý tým bol spôsobený, nemusia byť úplne zhodné, stačí, ak sú aspoň sčasti zachované v rozhodnutí súdu (na základe výsledkov vykonaného dokazovania) v porovnaní s obžalobou. Podstata skutku preto nebude porušená, ak sa zmenia okolnosti týkajúce sa miesta, času spáchania činu, rozsahu následkov, názvu - mena poškodenej strany, ak ide o ten istý subjekt, spôsobu vykonania činu, pohnútky činu alebo formy zavinenia. Z toho potom vyplýva, že: - totožnosť skutku nenarušujú zmeny v jednotlivých okolnostiach, ktoré individualizujú skutok, okrem iného i čo do miesta a času spáchania, spôsobu vykonania a pohnútky činu ako aj formy zavinenia, keď inak totožnosť konania zostala zachovaná; - pri nezhode medzi konaním uvedeným v uznesení o vznesení obvinenia a obžalobou, resp. medzi obžalobou a tým, ktoré vyšlo najavo na hlavnom pojednávaní, môže udržiavať totožnosť skutku totožnosť spôsobeného následku; - ak sa dotýkajú zmeny, ku ktorým došlo v dôsledku dokazovania na hlavnom pojednávaní, skutočností, ktoré vo svojom súhrne tvoria konanie, bude zachovaná totožnosť, ak konanie popísané v obžalobe a konanie po zmenách, ku ktorým došlo na hlavnom pojednávaní, bude aspoň čiastočne totožné, to isté platí, pokiaľ ide o následok, resp. o obsah následku; - totožnosti skutku sa nedotkne pri zhode konania alebo následku, ak napríklad pristúpi okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby alebo okolnosť, ktorej právne zhodnotenie zakladá znak činu prísnejšie trestného. Totožnosť skutku je zachovaná v prípade úplnej zhody konania a následku, zhody aspoň v konaní pri rozdielnom následku, zhody aspoň v následku pri rozdielnom konaní, ako aj v prípade, ak konanie alebo následok, resp. oboje budú aspoň čiastočne zhodné v podstatných okolnostiach, najmä skutkových, odrážajúcich prípadné zmeny skutkového deja, ku ktorým došlo v rámci dokazovania v súdnom konaní. Keďže neexistuje všeobecne platná smernica vysvetľujúca, kedy je vo všeobecnosti zachovaná totožnosť skutku, je preto nevyhnutné skúmať túto otázku vždy individuálne
okolností konkrétneho prípadu.“ Na základe vyššie uvedeného možno vyvodiť záver o zachovaní totožnosti skutku v prejednávanej veci. Krajský súd preto pochybil, keď obvineného oslobodil spod obžaloby prokurátora
a) Tr. por., s odôvodnením, že nebolo dokázané, že sa skutok stal tak, ako to bolo uvedené v uznesení o vznesení obvinenia, obžalobe a rozsudku okresného súdu. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje aj na rozhodnutie najvyššieho súdu uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 26/1965. Ak v priebehu trestného konania bolo zistené, že sa skutok stal, avšak nie je možné preukázať, že ho spáchal práve obžalovaný, je nutné obžalovaného oslobodiť spod obžaloby jedine
1 Tr. por. vyslovil, že rozsudkom krajského súdu v ustanoveniach § 2 ods. 10, ods. 12, § 146, § 321 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), § 322 ods. 3, § 285 písm. a) Tr. por., § 20, § 145 ods. 1 Tr. zák. a konaním, ktoré mu predchádzalo, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 3 Tr. por. bol porušený zákon v prospech obvineného T. Č.,
2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu v celom rozsahu, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a
2 Tr. por. krajskému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Povinnosťou krajského súdu bude postupovať tak, aby zistil skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, vykonať dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. (jednotlivo i v súhrne s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi) pri súčasnej viazanosti súdu nižšieho stupňa právnym názorom dovolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 1 Tr. por. a v nadväznosti na to opätovne rozhodnúť o ne/vine obvineného T. Č.. Tento rozsudok bol prijatý v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.