Obsah (5)

§ 419§ 420§ 442§ 421§ 447

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Cdo/201/2022 Identifikačné číslo spisu: 4118203901 Dátum vydania rozhodnutia: 25.09.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Zemková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

dovolateľky súdy oboch inštancii nehodnotili všetky dôkazy a nehodnotili ich vo vzájomnej súvislosti. Zľahčovali dôkaznú pasivitu žalobkyne v konaní.

1. V dovolaní žalovaná odvolaciemu súdu vytýkala, že sa nezaoberal a ignoroval, že žalobkyňa odmietla predložiť rovnopis zmluvy, ktorá sa mala použiť na falšovanie, a ktorá by tak dokázala, či ju bolo možné na falšovanie použiť.
2. Dovolateľka za nepresvedčivé považovala tvrdenia žalobkyne, že
3. marca 2018 sa z katastra nehnuteľnosti dozvedela o zmene vlastníctva k pozemkom v Y. za situácie, kedy

potvrdenia katastra nehnuteľnosti bola zmena vykonaná až

1. marca
2. Odvolací súd toto „náhodné“ konanie žalobkyne, ktorá
3. marca 2018 splnomocnila tretiu osobu a obratom podala trestné oznámenie nebral do úvahy. Súdy nijako nehodnotili konanie žalobkyne.
4. Dovolateľka ďalej odvolaciemu súdu vytýkala, že sa nezaoberal námietkou rozsahu strán zmlúv. Kúpna zmluva, z ktorej strany mali byť vsunuté do darovacej zmluvy, bola rozpísaná celkom na šiestich stranách, pričom samotný text kúpnej zmluvy predstavoval päť strán obsahujúcich údaje vyžadované zákonom č. 182/1993 Z. z. Žalovaná si nevie vysvetliť ako by bolo možné vtesnať všetky zákonom vyžadované údaje v kúpnej zmluve rozpísané na piatich stranách na fakticky tri strany darovacej zmluvy.
5. V dovolaní dovolateľka poukázala na nesprávny záver súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že technická jednota listiny musela byť narušená, čo však

dovolateľky zo znaleckých posudkov nevyplýva. Odvolací súd vyhodnotil námietky žalovanej tak, že znalci ani kataster nehnuteľností nezistili žiadne porušenie technickej jednoty darovacej zmluvy, hoci to súd prvej inštancie konštatuje. Súdy oboch inštancii taktiež nezobrali do úvahy, že s darovacou zmluvou narábali po jej podpísaní viacerí pracovníci notárskeho úradu a katastra.

žalovanej znalci zistili jediné - že pravdepodobne pred podpisom darovacej zmluvy sa pre možnú chybu v písaní vymenili strany, a preto sa posledná strana nezhoduje s prvými troma (vytlačená na iný papier a pod.), čo však nie je dôkazom o falšovaní, keďže znalci doteraz nezistili narušenie technickej jednoty darovacej zmluvy.

1. Dovolateľka ďalej namietala prenášanie dôkazného bremena. Žalobkyňa spochybňovala hodnovernosť zápisu do katastra nehnuteľností, ktorá sa prezumuje, preto bola povinná preukázať kto, kedy a akým spôsobom mal falšovať zmluvu. Samotné popretie obsahu darovacej zmluvy žalobkyňou nemôže spôsobiť stratu vlastníckeho práva žalovanej.
2. Žalobkyňa sa k dovolaniu žalovanej nevyjadrila. Posúdenie veci dovolacím súdom
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“ alebo „NS SR“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo vydané napadnuté rozhodnutie (§ 424 CSP), za splnenia tiež podmienok zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je potrebné odmietnuť.
4. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z akýchkoľvek dôvodov a hľadísk.
5. Dovolací súd považuje za prospešné opakovane pripomínať, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, nie je súdom skutkovým. 22.

§ 419

CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 23. V danom prípade z dovolania žalovanej vyplýva, že napáda rozsudok odvolacieho súdu v celom jeho rozsahu na základe § 420 písm. f/ CSP a § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Dovolanie

§ 420písm.

f/ CSP 24. Dovolateľka v súvislosti s vadou v zmysle § 420 písm. f/ CSP odvolaciemu súdu vytýkala najmä nevysporiadanie sa s námietkami v odvolacom konaní týkajúcimi sa technickej nemožnosti falšovania a možného zásahu do listín pracovníkmi katastrálneho a notárskeho úradu. Ďalej vytýkala nedostatky v procese vyhodnotenia dôkazov, a to najmä vyvodenia nesprávneho záveru zo znaleckého posudku o porušení technickej jednoty listiny. Súdy

dovolateľky preniesli dôkazné bremeno na žalovanú, keď akceptovali dôkaznú pasivitu žalobkyne. 25. Dovolanie prípustné

§ 420

CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

1. Ustanovenie § 420 písm. f/ CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom odvolacom návrhu spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).
2. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018, bod 26., 5Cdo/57/2019, bod 9., 10.) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.).
3. K námietke dovolateľky, že odvolací súd sa nezaoberal tvrdeniami týkajúcimi sa konania žalobkyne, ktorá do konania nepredložila rovnopis zmluvy a okolnosťami zistenia zmeny vlastníckeho práva, ktorý dovolateľka považovala za nepravdepodobné, tvrdeniami rozsahu strán darovacej zmluvy, tvrdeniami, že falšovanie mohli spôsobiť aj pracovníci okresného či notárskeho úradu a tvrdením o dôkaznej pasivite žalobkyne, dovolací súd poukazuje na body 10.
4. až 10.
5. rozsudku odvolacieho súdu. Je zrejmé, že odvolací súd sa danými námietkami zaoberal, avšak s poukazom na znalecké dokazovanie ich vyhodnotil ako nepodstatné, účelové a nedôvodné, ktoré vo vzťahu k prejednávanej veci boli irelevantné. Dovolací súd tento záver odvolacieho súdu považuje za udržateľný a v kontexte ďalších vykonaných dôkazov za logický a bez známok svojvôle. Najvyšší súd súhlasí s odvolacím súdom, že výhrady dovolateľky sú bez právnej relevancie, keďže buď ide o účelové domnienky (zásah do listín pracovníkmi notárskeho a katastrálneho úradu, okamih a spôsob zistenia zmeny zápisu vlastníckeho práva) alebo výhrady bez dôkaznej sily (rozsah strán zmlúv, predloženie rovnopisu zmluvy). K námietke nevysporiadania sa s dôkaznou pasivitou poukazuje okrem vyššie uvedeného rozsudku krajského súdu aj na bod
6. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že hoci žalobkyňa do konania nepredložila darovaciu zmluvu, aj za tohto stavu nemal súd preukázanú dôvodnosť obrany žalovanej. Obranu žalovanej okresný súd vyhodnotil za tak nedostačujúcu, že vzhľadom na výsledky dokazovania nebola schopná zvrátiť rozhodnutie súdu. Preto uvedené námietky dovolací súd vyhodnotil ako nedôvodné.
7. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Základné právo na súdnu ochranu každému garantuje, že konanie v jeho veci bude prebiehať

vopred stanovených pravidiel pred nestranným a nezávislým súdom. Do obsahu predmetného práva však nepatrí záruka toho, že rozhodnutie bude zodpovedať očakávaniam strany sporu. Ak preto odvolací súd v prejednávanej veci rozhodol inak, než dovolateľka očakávala, nejde o porušenie jej práva na spravodlivý proces, keďže len samotná nespokojnosť s výsledkom konania nemôže založiť dôvodnosť podaného dovolania. 30.

§ 442CSP dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd.

31. Pokiaľ dovolateľka namietala vadu zmätočnosti

§ 420písm.

f/ CSP spočívajúcu v nedostatočne zistenom skutkovom stave veci a v nesprávnom hodnotení dôkazov dovolací súd uvádza, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie. Dovolaním sa preto vo všeobecnosti nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. 32. Zásada viazanosti zisteným skutkovým stavom neznamená, že najvyšší súd je viazaný takou interpretáciou dôkazu, ktorá v sebe obsahuje ničím nepodloženú účelovo vytvorenú domnienku, ktorej jediným cieľom je vylúčiť danosť nároku. Rovnako túto zásadu nemožno interpretovať ako nemožnosť najvyššieho súdu reagovať na zjavný, ničím neodôvodnený, a preto arbitrárny skutkový omyl. Preto najvyšší súd má právo skúmať, či hodnotenie dôkazov nie je natoľko mimo prípustného a logického rámca hodnotenia dôkazov, a teda, či nedošlo týmto procesným postupom súdu k porušeniu práva na spravodlivý proces

čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo

čl. 6 ods. 1 Dohovoru (pozri III. ÚS 104/2022, bod

1. a 19.).
2. Dovolací súd dodáva, že zásada voľného hodnotenia dôkazov zakotvená v čl. 15 Základných princípov CSP a v § 191 CSP vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy SR) a znamená, že záver, ktorý sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu však neznamená ľubovôľu, lebo hodnotiaca úvaha musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a vykazovať funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania.
3. Námietku dovolateľky o nesprávnom závere súdov oboch inštancii, ktoré nesprávne interpretovali závery znaleckých posudkov o technickej jednote listín považuje dovolací súd za účelovú a neopodstatnenú. Znalecké posudky obsahujú zhodne aj záver, že prvá až tretia strana zmluvy boli vymenené a štvrtá strana predmetnej darovacej zmluvy bola vyhotovená (vytlačená) odlišným spôsobom ako prvé strany a bola vložená k zväzku listín (do zmluvy) dodatočne až po notárskom zviazaní. Na pojednávaní konanom
4. júla 2021 bol vypočutý znalec T.. L. T., L.., ktorý explicitne uviedol, že „jednota listiny bola narušená“. Uvedený záver potvrdila aj W.. N.. T. H., riešiteľka posudku, za znalca Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru na pojednávaní okresného súdu
5. septembra
6. Preto dovolací súd dospel k záveru, že súdy oboch inštancií (odvolací súd v bodoch 10.-
7. odôvodnenia rozsudku, súd prvej inštancie v bodoch 39.-
8. odôvodnenia rozsudku) pristúpili k hodnoteniu znaleckých posudkov v súlade so zákonom (§ 207 v spojení s § 191 ods. 1 a 2 CSP) a na ich základe dospeli k skutkovým zisteniam bez známok svojvôle, čo vyústilo do jasného a zrozumiteľného záveru. Preto aj túto námietku dovolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú. Dovolanie

§ 421ods.

1 písm. a/ CSP 35.

§ 421ods.

1 písm. a/ CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. 36. Z hľadiska prípustnosti dovolania

§ 421ods.

1 písm. a/ CSP má osobitný význam vzájomný vzťah medzi „právnou otázkou“ a „rozhodovacou praxou dovolacieho súdu“. Pre právnu otázku v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP je charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“ (R 83/2018). 37. Otázkou relevantnou

§ 421ods.

1 písm. a/ CSP môže byť len otázka právna (nie skutková otázka). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine či iného predpisu hmotného práva), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Predmetná otázka musí byť zároveň procesnou stranou nastolená v dovolaní. Právne otázky dovolateľa v dovolaní nenastolené a nepomenované nemajú z hľadiska prípustnosti dovolania

tohto ustanovenia relevanciu.

1. Dovolací súd konštatuje, že dovolanie vykazuje nedostatky v tom smere, že dovolateľka v dovolaní neoznačila judikatúru dovolacieho súdu, od ktorej sa odvolací súd mal vo svojom rozhodnutí odkloniť a zároveň z dovolania nie je jasná jednoznačná právna otázka, ktorú by mal dovolací súd zodpovedať. Pritom v zmysle bodu
2. uznesenia Veľkého senátu Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/2/2017 platí, že pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu

§ 447písm.

f/ CSP je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).

1. Pokiaľ by dovolací súd absenciu konkrétne vymedzenej právnej otázky nezohľadnil, a napriek tomu by pristúpil aj k posúdeniu dôvodnosti podaného dovolania, uskutočnil by procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa cieľu sledovanému § 421 ods. 1 CSP (porovnaj 1Cdo/23/2017, 2Cdo/117/2017, 3Cdo/6/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017, 8Cdo/78/2017). Ak by bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (a na tom základe ho (dokonca) prípadne zrušil), porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03).
2. Z vyššie uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že (ani) na podklade dovolania

§ 421ods.

1 písm. a/ CSP nemožno uskutočniť meritórny dovolací prieskum a dovolanie s poukazom na § 447 písm. f/ CSP odmietol.

1. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
2. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.