Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Obdo/37/2023 Identifikačné číslo spisu: 1117202244 Dátum vydania rozhodnutia: 23.10.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Katarína Pramuková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:

§ 15ods.

1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ"). Žalovaný zároveň priložil čestné vyhlásenie druhého konateľa a likvidátora úpadcu. 2.4. Odvolací súd v odôvodnení ďalej uviedol, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s § 153 CSP, keď na tento omeškaný procesný úkon žalovaného neprihliadol. Podanie doručené súdu dňa 16. júna 2021 mohol žalovaný zahrnúť do svojich skorších vyjadrení v čase, keď na to bol vyzvaný. Predloženie predmetného skutkového tvrdenia a dôkazu nepredstavuje bezprostrednú reakciu na nové skutočnosti, ktoré by vyplynuli z vykonaného dokazovania. 2.5. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd doplnil, že aj v prípade, ak by súd prijal argument žalovaného, že obsahom predmetného podania bola iba právna argumentácia, resp. vysvetlenie a objasnenie podpisu H. J., je nepochybné, že čestné vyhlásenie N. J., ktorým žalovaný svoje tvrdenie preukazoval, a ktoré je prostriedkom procesnej obrany, bolo predložené oneskorene. Samotné tvrdenie žalovaného o podnikovom zmocnení H. J. by v takom prípade zostalo nepreukázané. 2.6. Odvolací súd ďalej uviedol, že v rozpore s tvrdením žalovaného ohľadne konania H. J. na základe podnikového zmocnenia je skutočnosť, že na rozdiel od dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok, je Dohoda o uznaní dlhu zo dňa 15. decembra 2014 podpísaná obidvoma konateľmi úpadcu. 2.7. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, ktorým dovolaciemu súdu navrhuje, aby rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3.1. Dôvodnosť dovolania vidí dovolateľ v nesprávnom právnom posúdení veci v spojení s dôvodom prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm.

1. a)a
2. b)CSP a vade spočívajúcej v nesprávnom procesnom postupe odvolacieho súdu v zmysle § 420 písm.
3. f)CSP. 3.2. Podľa žalovaného uplatnením sudcovskej koncentrácie prišlo k znemožneniu uskutočňovania jeho procesných práv v takej miere, že prišlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podmienky aplikácie sudcovskej koncentrácie konania neboli v tomto prípade naplnené pretože obsahom vyjadrenia žalovaného zo dňa 16. júna 2021 a prednesov na pojednávaní dňa 21. júna 2021 neboli prostriedky procesnej obrany, ale výlučne právne posúdenie veci, na ktoré sa koncentrácia neuplatňuje a žalovaný predložil čestné vyhlásenie N. J., konateľa úpadcu včas. Žalovaný vyjadrením zo dňa 16. júna 2021 a na pojednávaní dňa 21. júna 2021 neuplatnil nové prostriedky procesnej obrany, keďže nepredniesol žiadne nové skutkové tvrdenia. Čestné vyhlásenie N. J. vzniklo dňa 10. júna 2021 a súdu bolo predložené dňa 16. júna 2021, takto predložený dôkazný prostriedok preto nie je možné hodnotiť ako predložený oneskorene. 3.3. Nesprávne právne posúdenie veci žalovaný vymedzil nesprávnosťou právneho záveru súdu prvej inštancie o tom, že dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok je neplatná. Obmedzenie konateľského oprávnenia na strane úpadcu nemohlo mať účinky voči žalovanému. Absencia podpisu druhého konateľa podľa dovolateľa nemá vplyv na platnosť tejto dohody, pretože ide o prekročenie obmedzenia konateľského oprávnenia, ktoré je voči žalovanému neúčinné. Dovolateľ poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/17/2011 a sp. zn. 8Sžf/89/2013. Pri konaní za úpadcu išlo o stupňovité obmedzenie, ktorému nemal byť priznaný právny účinok voči žalovanému. Zápočet mal byť posúdený ako platný. Odvolací súd opomenul aplikovať § 13 ods. 4 a § 133 ods. 3 OBZ. Aj pokiaľ by bol záver o neplatnosti dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok správny, ide o neplatnosť, ktorú spôsobil úpadca, preto z neho nemôže mať prospech. 3.4. Nesprávne právne posúdenie veci je podľa dovolateľa naplnené aj tým, že dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok zároveň spĺňala náležitosti jednostranného zápočtu. Uvedená právna otázka nebola podľa dovolateľa doposiaľ predmetom rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Odvolací súd mal aplikovať § 41a ods. 1 OZ upravujúci konverziu neplatného právneho úkonu. Ak by sa na započítací úkon hľadelo ako na jednostranný zápočet, išlo by o platný právny úkon, keďže existovali vzájomné pohľadávky, pohľadávky boli rovnakého druhu a započítací úkon bol uskutočnený voči úpadcovi. 3.5. Dovolateľ navrhol aj odklad vykonateľnosti napádaného rozhodnutia. Odklad vykonateľnosti žalovaný odôvodnil hrozbou núteného výkonu povinnosti uloženej žalovanému prostredníctvom exekúcie a nezvratnosťou ukončenia konkurzného konania úpadcu. 4. K dovolaniu žalovaného doručil súdu vyjadrenie žalobca. K nesprávnemu procesnému postupu odvolacieho súdu v dôsledku koncentrácie konania na súde prvej inštancie žalobca uviedol, že v konaní boli naplnené všetky predpoklady na aplikáciu sudcovskej koncentrácie konania. Čestné vyhlásenie si žalovaný mohol zabezpečiť v skoršom štádiu konania. Pri namietanom nesprávnom právnom posúdení veci žalobca uviedol, že nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP. Žalovaným uvedené dôvody k odkladu vykonateľnosti zároveň nie je možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca z uvedených dôvodov navrhuje dovolanie žalovaného odmietnuť. 5. Žalovaný doručil súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu. Z čestného vyhlásenia podľa dovolateľa vyplýva, že vzniklo dňa 10. júna 2021 a žalovaný ho súdu predložil dňa 16. júna 2021. Vypracovanie a podpísanie čestného vyhlásenia sú skutočnosťami, ktoré existujú mimo vôle žalovaného, keďže úkon uskutočnila tretia osoba (N. J.). Dovolateľ zotrval na svojich tvrdeniach o prípustnosti dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci podľa § 421 ods. 1 CSP. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (podľa § 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana sporu, zastúpená advokátom v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je potrebné odmietnuť. 7. Žalovaný v dovolaní namieta nesprávny procesný postup odvolacieho súdu vo vzťahu ku sudcovskej koncentrácii konania v konaní na súde prvej inštancie, ktorý podľa dovolateľa zakladá dôvod prípustnosti dovolania podľa § 420 písm.
4. f)CSP a nesprávne právne posúdenie veci v dvoch právnych otázkach, v ktorých je podľa dovolateľa daná prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm.
5. a)a
6. b)CSP. 8. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 9. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. 10. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 11. Odvolací súd vo vzťahu k žalovaným namietanej nesprávnej aplikácii sudcovskej koncentrácie konania súdom prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaný bol riadne poučený o následkoch sudcovskej koncentrácie konania, pričom v konaní mu bolo riadne umožnené uplatniť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa odvolacieho súdu žalobca v podaní zo dňa 12. augusta 2020, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 15. apríla 2021, poprel platnosť dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok z dôvodu chýbajúceho podpisu druhého konateľa úpadcu. Odvolací súd následne poukázal na skutočnosť, že na následnom pojednávaní uskutočnenom dňa 10. mája 2021 sa právny zástupca žalovaného pridržal doterajších vyjadrení a zároveň uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Žalovaný až v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 16. júna 2021 tvrdil, že H. J. podpísal dohodu v súlade s § 20 ods.

§ 15ods.

1 OBZ. Postup súdu prvej inštancie, ktorý na tento omeškaný procesný úkon žalovaného neprihliadal, bol preto podľa odvolacieho súdu správny.

1. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd sa touto odvolacou námietkou dostatočne zaoberal, poskytol žalovanému zrozumiteľné odpovede, pričom uviedol aj nad rámec okolností konštatovaných súdom prvej inštancie skutočnosti, pre ktoré bol postup súdu prvej inštancie správny.
2. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný doručil súdu na základe výzvy na vyjadrenie k žalobe dňa
3. januára 2019 vyjadrenie, v ktorom započítanie pohľadávok nenamietal. Žalovaný v predmetnom podaní poukázal výlučne na súvisiace súdne konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 5Cbi/1/
4. Následne bol žalovaný uznesením súdu prvej inštancie zo dňa
5. mája 2019 č. k. 38Cb/13/2017-50, obsahujúcim poučenie o sudcovskej koncentrácii konania, vyzvaný na vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu zo dňa
6. marca 2019, a to v lehote 15-tich dní odo dňa doručenia uznesenia. Uvedené uznesenie bolo žalovanému doručené dňa
7. júna 2019, pričom žalovaný (zastúpený právnym zástupcom) v reakcii naň zaslal žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie do
8. augusta
9. Žiadosť o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia súd prvej inštancie akceptoval a lehotu na vyjadrenie žalovanému predĺžil do
10. augusta
11. Žalovaného zároveň opätovne poučil, že na neskoro uplatnené prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nemusí súd v zmysle § 153 CSP prihliadať. Vyjadrenie, v ktorom žalovaný súdu predložil dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok, doručil žalovaný súdu až
12. októbra
13. Napriek uvedenému, súd prvej inštancie na predmetné vyjadrenie, ako aj jeho prílohy, prihliadal. V reakcii na vyjadrenie žalovaného doručené súdu dňa
14. októbra 2019 doručil súdu dňa
15. augusta 2020 vyjadrenie žalobca, ktorý poprel tvrdenie žalovaného o započítaní žalovanej pohľadávky a poukázal na chýbajúci podpis druhého konateľa úpadcu na predmetnej dohode. Predmetné vyjadrenie žalobcu, ktorého obsahom bolo popretie tvrdenia žalovaného o platnom uzatvorení dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok, bolo žalovanému doručené dňa
16. apríla
17. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uskutočnenom dňa
18. mája 2021 uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Z nahrávky z predmetného pojednávania zároveň vyplýva, že sudkyňa vyzvala právneho zástupcu žalovaného na vyjadrenie k podpisu na predmetnej dohode o vzájomnom započítaní pohľadávok a k spôsobu konania za úpadcu, k čomu právny zástupca uviedol, že uvedená skutočnosť nie je relevantná pre tu prebiehajúce konanie.
19. Žalovaný po uskutočnení pojednávania dňa
20. mája 2021 doručil súdu dňa
21. júna 2021 sporné vyjadrenie, pričom mal vedomosť o tom, že dňa
22. júna 2021 je vo veci nariadené pojednávanie. Najvyšší súd sa stotožňuje s odôvodnením odvolacieho súdu, že predmetom vyjadrenia žalovaného zo dňa
23. júna 2021 bolo nové skutkové tvrdenie a nový dôkaz (čestné vyhlásenie N. J.). Nové skutkové tvrdenie spočívalo v tom, že H. J. nepodpísal dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok ako konateľ úpadcu, ale na základe podnikového zmocnenia v zmysle § 20 ods.

§ 15ods.

1 OBZ. Ide nepochybne o skutkové tvrdenie, ktoré žalovaný mohol uplatniť už po vyjadrení žalobcu, v ktorom žalobca namietal, že dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok nebola podpísaná dvoma konateľmi úpadcu. Žalovaný predmetné tvrdenie mohol uplatniť aj na pojednávaní uskutočnenom dňa 10. mája 2021 a zároveň mohol navrhnúť vykonanie dôkazov (napr. výsluch konateľov úpadcu) smerujúcich k preukázaniu, že H. J. konal za úpadcu pri podpise spornej dohody podľa § 20 ods.

§ 15ods.

1 OBZ. Žalovaný tak neuskutočnil, a až následne päť dní pred termínom pojednávania doručil súdu vyjadrenie s novým skutkovým tvrdením a novým dôkazom. Skutočnosť, že žalovaný poukazuje na dátum vyhotovenia čestného vyhlásenia podľa najvyššieho súdu nič na uvedenom závere nemení. Aj pokiaľ by žalobca nemal možnosť zaobstarať čestné vyhlásenie skôr, nepochybne mohol v konaní včas uplatniť samotné skutkové tvrdenie o spôsobe konania H. J. za úpadcu a navrhnúť vykonanie dôkazov na preukázanie tohto tvrdenia.

1. Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, motivujúc sporové strany, aby procesné úkony vykonávali včas. Je procesnou zodpovednosťou sporových strán uplatňovať tvrdenia a označovať dôkazy tak, aby nedochádzalo k zbytočnému predlžovaniu konania uplatňovaním nových tvrdení a predkladaním nových dôkazov, pokiaľ ich sporové strany mohli uplatniť skôr. Úlohou odvolacieho súdu v posudzovanej veci bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia o sudcovskej koncentrácii, a či súd prvej inštancie pri svojej úvahe nevybočil z hraníc nastavených právnou úpravou. Najvyšší súd konštatuje, že odvolací súd sa logicky správne a vyčerpávajúco venoval predmetnej otázke nastolenej žalovaným, pričom z okolností preskúmavanej nie je možné dospieť k záveru, že by rozhodnutie odvolacieho súdu bolo zaťažené nesprávnym procesným postupom.
2. Najvyšší súd preto konštatuje, že prípustnosť dovolania žalovaného podľa § 420 písm. f) CSP nezistil.
3. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, najvyšší súd uvádza, že žalovaný namieta riešenie dvoch právnych otázok. Prvou právnou otázkou je posúdenie právneho úkonu žalovaného nachádzajúceho sa v dohode o vzájomnom započítaní pohľadávok ako jednostranného zápočtu a druhou právnou otázkou je otázka spôsobu obmedzenia konateľských oprávnení konateľov úpadcu, ktoré podľa dovolateľa nemohlo mať účinky voči tretím osobám a spôsobiť tak neplatnosť právneho úkonu.
4. Dovolateľ môže v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku, úspešne argumentovať iba tými dôvodmi, ktoré už skôr namietol v odvolaní, avšak odvolací súd tieto dôvody meritórne posúdil v jeho neprospech (R 73/2019).
5. Dovolanie nie je ďalším odvolaním, úlohou dovolacieho súdu je pri namietanom nesprávnom právnom posúdení veci posúdiť, či odvolací súd k namietaným otázkam zaujal správny právny záver. Predmetom dovolacieho konania nemajú byť nové právne otázky, ktoré súdmi nižšej inštancie v konaní riešené neboli. Už zo samotného vymedzenia prípustnosti dovolania v § 421 ods. 1 CSP vyplýva, že musí ísť o otázku, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. O takú otázku nemôže ísť v prípade, ak sporová strana jej riešenie v odvolacom konaní ani nenamietala a odvolací súd sa ňou preto vôbec nezaoberal.
6. Predmetom odvolacích námietok žalovaného boli výlučne otázky aplikácie sudcovskej koncentrácie konania a tvrdenia žalovaného o konaní H. J. za úpadcu v zmysle § 20 ods.

§ 15ods.

1 OBZ. Právne otázky vymedzené žalovaným v dovolaní preto neboli predmetom posudzovania v rozhodnutí odvolacieho súdu. 21. Z uvedených najvyšší súd dospel k záveru, že prípustnosť dovolania žalovaného podľa § 421 ods. 1 CSP nie je možné založiť. 22. Vzhľadom na vyššie prijaté závery o nenaplnení dôvodu prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm.

1. f)CSP a § 421 ods. 1 CSP, najvyšší súd dovolanie žalobcu podľa § 447 písm.
2. c)CSP odmietol ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. 23. Najvyšší súd nezistil ani splnenie predpokladov na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia a nebol povinný o tom vydať osobitné rozhodnutie (m. m. uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. novembra 2022 sp. zn. IV. ÚS 578/2022 a zo dňa 26. októbra 2022 sp. zn. II. ÚS 483/2022). 24. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd v zmysle § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej sporovej strane v dovolacom konaní priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania. 25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.