septembra 2024 v Bratislave, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 29. novembra 2022, sp. zn. 8To/32/2022, takto rozhodol:
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného X. W. odmieta. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Prešov (ďalej tiež „okresný súd") zo 17. marca 2022, sp. zn. 33T/11/2021 bol obvinený X. W. (ďalej tiež „obvinený") uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví
Trestného zákona na tom skutkovom základe, že: -dňa 12.08.2019 v čase o 22.15 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Superb, EČ: B. po ceste prvej triedy č. 18, v smere od obce N. na mesto B. v pravom jazdnom pruhu, kde v 693,06 km spôsobil dopravnú nehodu z dôvodu, že sa dostačujúco nevenoval vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke, následkom čoho prednou pravou časťou vozidla zn. Škoda Superb idúceho v pravom jazdnom pruhu cesty narazil do zadnej časti skútra zn. Rhôn idúceho v pravom jazdnom pruhu cesty, pričom následkom dopravnej nehody došlo k zraneniu spolujazdkyne prepravujúcej sa na sedadle skútra Rhôn - G. Z., bytom B. - I. O., B. XX, ktorá utrpela poranenia v rozsahu - podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie ľavej sedacej oblasti s tvorbou chronického hlbokého krvného výronu, pomliaždenie a kožné odreniny oboch predkolení a popáleniny 2. stupňa v oblasti ľavého vonkajšieho členka, s dobou liečenia 21 až 22 dní, a zároveň došlo k zraneniu vodiča skútra Rhôn - B. Y., ktorý bol po dopravnej nehode iba jednorazovo ošetrený vo FNsP Prešov, pričom jeho zranenie si nevyžiadalo ďalšiu liečbu, čím obvinený ako vodič svojim konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Okresný súd obvinenému za tento trestný čin uložil
j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, výkon ktorého mu
1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil a
1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Súčasne okresný súd mu
1, ods. 2 Trestného zákona uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkého druhu v trvaní 1 roka a
1 Trestného poriadku poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s., pobočka Prešov (ďalej tiež „poškodená") odkázal s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces. Proti rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej tiež „krajský súd") z 29. novembra 2022, sp. zn. 8To/32/2022
Proti uzneseniu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom obhajcu JUDr. Jozefa Tomka dovolanie z dovolacích dôvodov
1 písm. c), písm.
1 písm. c) Trestného poriadku obvinený namietol, že súdy opomenuli vykonať dokazovanie znalcom z odboru cestnej dopravy. Namietal, že pokiaľ súdy pokladali závery znalca Ing. O. N. za dôveryhodnejšie než závery Ing. W. O., svoje závery súdy nedostatočne odôvodnili. Dovolací dôvod
1 písm. g) Trestného poriadku obvinený považuje za naplnený tým, že „nestačí podať výpoveď na hlavnom pojednávaní (znalcom Ing. N. - pozn. dovolacieho súdu), je potrebné ...otázku zodpovedať doplnením znaleckého dokazovania, aby bol záver znalca preskúmateľný." V ďalšej časti polemizoval a v podstate odmietal závery znalca Ing. O. N. a súdom vytýkal „nedostatočné vysporiadanie sa s argumentami" znalca Ing. W. O.. Odvolací súd nehodnotil argumenty obvineného týkajúce sa uloženého trestu, z ktorých vyplýva, že vlastní majetok. V rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku namietal, že súdy v rozpore s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku nesprávne vyhodnotili vykonané dôkazy, pričom nepoužili zásadu „in dubio pro reo". V tejto súvislosti obvinený odmietal závery súdov o technickej príčine nehody a to, že konal nesprávne, keď neuskutočnil manéver na vyhnutie sa stretu s motocyklom (skútrom). Opakoval svoje odôvodnenie technickej príčiny nehody, ktoré nachádzal v nesprávnej jazde motocykla, ktorý mal v inkriminovanom čase jazdiť pri pravom okraji vozovky. Z vyššie uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby dovolací súd zrušil odsudzujúce rozsudky. K dovolaniu sa písomne vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov (ďalej tiež „prokurátorka"), ktorá z dôvodov nižšie uvedených navrhla dovolanie obvineného odmietnuť
c) Trestného poriadku, respektíve ho zamietnuť
1 Trestného poriadku.
názoru prokurátorky, obvinený namietol predovšetkým skutkový stav, spôsob ako ho súdy ustálili, a ako súdy mali vyhodnotiť dôkazy v jeho neprospech. Takého námietky dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku nenapĺňajú. K otázke druhu uloženého trestu sa dostatočne vyjadril odvolací súd, ktorý vo svojom rozhodnutí podrobne odôvodnil, prečo nebolo možné obvinenému uložiť peňažný trest. S poukazom na odôvodnenie rozhodnutí súdov prokurátorka považuje námietky dovolateľa týkajúce sa opomenutia dokazovania znalcom z odboru cestnej dopravy, nesprávneho hodnotenia dôkazov a nesprávneho odôvodnenia rozhodnutí súdov, za neopodstatnené. Vina obvineného bola
jej názoru v priebehu konania riadne a zákonne preukázaná, obvinený mal možnosť uplatňovať právo na obhajobu. Prokurátorka nemá pochybnosti o správnosti a zákonnosti konečného rozhodnutia v danej veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm.
c) Trestného poriadku na neverejnom zasadnutí odmietol. Primárne treba uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti už právoplatným a záväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych vzťahov v právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené k náprave najzásadnejších a zákonom taxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojimi dôsledkami mohli zásadne ovplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok. Dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa [primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka") pod číslom 57/2007]. Dovolanie taktiež nepredstavuje ďalšiu riadnu opravnú inštanciu a nie je „ďalším odvolaním". (Primerane napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Tdo/67/2018, 4Tdo/17/2019, 4Tdo/23/2019, 5Tdo/85/2017, 5Tdo/7/2020).
1 písm. c) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm.
1 písm. g) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
4 Trestného poriadku, dôvody
odseku 1 písm.
odseku 3 nemožno použiť na podanie dovolania, ak ho podala osoba uvedená v § 369 ods. 2 alebo 5, namietaná okolnosť bola tejto osobe známa už v pôvodnom konaní a nebola namietaná najneskôr v konaní pred odvolacím súdom. Obvinený uplatnil dovolací dôvod
1 písm. g) Trestného poriadku námietkou založenou na argumentácii, že pre doplnenie znaleckého posudku nepostačuje výsluch znalca na hlavnom pojednávaní. Tu treba zdôrazniť, že takúto námietku nemôže obvinený použiť v dovolacom konaní v zmysle § 371 ods. 4 Trestného poriadku, pretože jej dôvody mu boli známe už v priebehu konania a túto neuplatnil najneskôr pred odvolacím súdom.
1 písm.
1 písm. i) Trestného poriadku, pretože sa jedná o námietky skutkových okolností, ktoré dovolací súd nemôže skúmať ani meniť. Dovolaním obvineného X. W. zjavne neboli naplnené ním uvedené dovolacie dôvody, ale ani žiadne iné dovolacie dôvody
1 písm.
c) Trestného poriadku odmietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.