1, ods. 2 písm. d), písm. e) Trestného zákona, o žiadosti obžalovaného P. Q. o prepustenie z väzby na slobodu takto rozhodol: I.
2 Trestného poriadku súd u obžalovaného P. Q. mení dôvody väzby tak, že naďalej u neho pretrváva len dôvod väzby
1 písm. a) Trestného poriadku. II.
3 Trestného poriadku žiadosť obžalovaného P. Q. o prepustenie z väzby na slobodu zamieta. III.
1 písm. b), ods. 2 Trestného poriadku žiadosť obžalovaného P. Q. o nahradenie väzby prijatím písomného sľubu zamieta. IV.
1 písm. c), ods. 2 Trestného poriadku žiadosť obžalovaného P. Q. o nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka zamieta. Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd rozhodol rozsudkom, sp. zn. 3T/8/2023, z 20. júna 2024 tak, že obžalovaného P. Q. uznal za vinného, zo spáchania obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy
1, ods. 2 písm.
jeho pokynov si mal Q. E. stanoviť sám formu únosu a miesto jeho vykonania ako aj osoby, ktoré mu pri tomto skutku pomôžu a pre účel únosu mu poskytol informácie o dennom režime poškodenej, ukázal Q. E. miesta, z ktorých by bolo možné poškodenú uniesť a súčasne aj trasu, po ktorej mu unesenú poškodenú dopraví do skladového priestoru v obci Q.Ľ. H., od ktorého poskytol Q. E. aj kľúče od vstupnej brány a vstupných dverí a následne Q. E. vyplatil sumu vo výške najmenej 10 000 eur ako preddavok za vykonanie únosu, pričom dňa
2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 8 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody na doživotie.
3 písm. a) Trestného zákona bol zaradený na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
1 písm. a) Trestného zákona mu súd uložil aj trest prepadnutia veci, a to: jeden kus tmavozeleného plastového suda na dažďovú vodu s vekom, s objemom 220 litrov s čiarovým kódom číslo XXXXXXXXXXXXX.
1 Trestného poriadku súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému Y. Q. nemajetkovú ujmu vo výške 100 000 (jednostotisíc) eur a poškodenému P. Q. nemajetkovú ujmu vo výške 100 000 (jednostotisíc) eur. Proti tomuto rozsudku Špecializovaného trestného súdu podal odvolanie obžalovaný P. Q.. Predmetná trestná vec obžalovaného P. Q. bola odo dňa nápadu
3 Trestného poriadku z dôvodov § 31 ods. 3 Trestného poriadku sudcovia Najvyššieho súd Slovenskej republiky JUDr. Juraj Kliment a JUDr. Peter Štift sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obžalovaného P. Q. vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 5To 10/
práva považovať súd aj vtedy, ak vo veci síce konali sudcovia, ktorým bola táto vec pridelená v zmysle rozvrhu práce súdu, avšak z dôležitých zákonných dôvodov, v nej nemohli objektívne konať a rozhodovať, pretože nespĺňali požiadavky nezávislosti a nestrannosti a ich rozhodovanie bolo v rozpore s dodržaním princípov spravodlivosti konania. Toto sa týka aj rozhodovania namietanej sudkyne Mgr. Pamely Záleskej, ktorá v konaní zatajila, že medzi sebou máme dlhoročný osobný vzťah a na hlavnom pojednávaní predstierala, že ma nepozná a nikdy predtým sa so mnou nestretla a ani ma nevidela, čo pochopiteľne nie je a ani nemôže byť pravda. Na zaujatosť konajúcej sudkyne som dôrazne upozornil hneď na samom začiatku hlavného pojednávania. V súčasnosti sa nejdem zaoberať otázkou, či k tomu došlo neodkladne alebo s menším omeškaním, pretože z hľadiska preukazovania objektívnej zaujatosti sudkyne, o ktorej v prípade Mgr. Pamely Záleskej sa vlastne nedá pochybovať a dôvod o nej pochybovať by nemal ani žiadny nestranný pozorovateľ. Z hľadiska platného práva preto nemožno považovať za podstatné to či som na skutočnosti, ktoré odôvodňujú zaujatosť a možné vylúčenie sudkyne z konania, upozornil s nepatrným omeškaním, pretože ak tu takéto skutočnosti a podozrenia sú, tak sudkyňa nemôže v konkrétnej veci konať a rozhodovať a musí navrhnúť svoje okamžité vylúčenie. Následne obžalovaný poukázal na skutočnosti, ktoré
neho zakladajú objektívnu zaujatosť sudkyne Mgr. Pamely Záleskej. „K samotným dôvodom zaujatosti namietanej sudkyne uvádzam, že s Mgr. Pamelou Záleskou sa poznáme osobne a už veľmi dlho. Zoznámili sme sa niekedy v r. 1996, kedy začala vypomáhať mame v predajni v M., kde som chodil nakupovať. Niekedy sa stávalo, že v predajni predávala sama Pamela a jej mama tam nebola vôbec prítomná. Z tohto obdobia pochádza aj doklad, ktorý som predložil súdu na preukázanie toho, že Pamela sa v maminej predajni zdržiavala a tam mi vytlačila aj tento paragón. Pri našich stretnutiach som spoznal aj Pamelinu mamu, ktorá sa zase veľmi dobre poznala s rodinou mojej bývalej manželky a tiež samotnou pošk. Y. Q., ktorá do spomínanej predajne p. N. chodila tiež. S mojou bývalou manželkou sa poznala osobne aj Pamela. Viem o tom, že sa spolu stretávali a dokonca mali aj jednu spoločnú kamarátku, ktorá sa volala T. F.. S Pamelou sme si od samého začiatku tykali, pričom ja som ju oslovoval Pamela a ona mňa P.. Absolvovali sme množstvo spoločných stretnutí, pri ktorých sme sa rozprávali o všeličom možnom. Spolu sme sa stretávali najskôr v M., a potom neskôr aj v A., kde začala Pamela pracovať na Okresnom Súde Nitra. V M. sme sa pomerne často stretávali aj v Advokátskej kancelárii JUDr. T. F., ktorý bol našim spoločným známym. K advokátovi chodila nielen Pamela ale aj jej mama, čo môže nakoniec potvrdiť aj spomínaný advokát. Keď Pamela odišla pracovať na Okresný súd Nitra, kde sa potom stala sudkyňou, tak sme sa začali stretávať aj v A., kde som sa aj ja vtom čase zdržiaval. K našim stretnutiam dochádzalo v kaviarni hotela X. na C. ulici, kde sme obyčajne nebývali len my dvaja. Do kaviarne chodili spolu s nami napr. JUDr. G. O., ktorá bola veľmi blízkou priateľkou Pamely Záleskej a mám pocit, že aj spolu žili a tiež MUDr. H. H. (teraz Y.), ktorý bol mojim známym a v hoteli X. sa zdržiaval pomerne často, pretože hneď' vedľa mal svoju firemnú kanceláriu. Naše stretnutia v hoteli vedia potvrdiť aj ďalšie osoby, a to napr. D. S. a P. N., ktorí mali hneď vedľa hotela svoje podnikateľské priestory, do tohto pravidelne chodievali a videli nás aj s Pamelou na káve alebo na obede. V hoteli sme sa stretávali pomerne často, a to minimálne dva krát do týždňa, niekedy aj viac. Úhrady som platil po väčšinou ja, nie Pamela. Tieto naše stretnutia trvali nepretržite až do roku 2014, kedy došlo k môjmu vzatiu do väzby. Ešte pred mojím uväznením sme mali s Pamelou vážnejší incident v M., ktorý vyvolala ona, keď ma slovne napadla a začala mi hrubo a špinavo nadávať za to, že v blízkosti ich rodinnej predajne, som musel zaparkovať s plne naloženým kamión s tovarom, ktorý som tam potreboval vyložiť. Veľmi sme sa pohádali, pričom pri tomto našom konflikte bol prítomný aj Ľ. O. z M.. Potom sme sa dlhšie obdobie nestretli a ani nevideli. Keď sme sa po viacerých rokoch stretli na Špecializovanom trestnom súde, čo bolo práve v tomto konaní, 3T/8/2023, tak sa ku mne správala veľmi priateľsky, znovu mi tykala a oslovovala ma familiárne P.. Po pojednávaní v jeden deň prišla za mnou dokonca do eskortnej miestnosti, kde viedla so mnou niekoľko minút neformálny rozhovor. Aj tu mi Pamela tykala a oslovovala ma P.. Správala sa ku mne tak, ako keby sme sa včera stretli v predajni v M. alebo na káve v hoteli X. v A. na C. ulici. V eskortnej miestnosti mi sľúbila, že sa bude vecou seriózne zaoberať a zadováži všetky kamerové záznamy, ktorých prehratia som sa domáhal, pretože boli súčasťou spisu v pôvodnom konaní na Okresnom súde Trnava, avšak po povolení obnovy konania, sa v spise už nenachádzali.
všetkého sa tak stalo práve z toho dôvodu, že konanie, proti mne, prebiehalo absolútne zmätočne a v rozpore so zákonom, pretože sa netýkalo skutku, pre ktorý bola obnova konania povolená. Tento skutok zostal pre špecializované orgány absolútne nezaujímavý a v ich ponímaní vošiel do úplného zabudnutia. Je pochopiteľne, že ja som na neho nikdy nezabudol, a preto sa k nemu neskôr znova vrátim a poukážem na neho aj v ďalších mojich zásadných výhradách a pripomienkach. Ak sa vak vrátim k nášmu rozhovoru s Pamelou v eskortnej miestnosti, tak musím povedať, že ma podviedla a oklamala, pretože nielenže nesplnila nič z toho, čo sľúbila, teda nezabezpečila dôležité záznamy, nezabezpečila a nevykonala ani ďalšie dôležité dôkazy, ktoré som navrhol zabezpečiť a vykonať na svoju obhajobu, ale po celý čas veľmi aktivisticky pomáhala prítomnému prokurátorovi, ktorým nebol nikto iný, než jej osobný priateľ JUDr. Daniel Lipšic. Nemení to nič na tom, že zákonnou povinnosťou Mgr. Pamely Záleskej bolo postupovať v súlade s ust. § 32 ods. 1 Trestného poriadku s pre kvalifikovaný pomer vo vzťahu k mojej osobe, ale aj samotnej poškodenej Mgr. Y. Q., s ktorou sa osobne poznala a spolu sa stretávali, navrhnúť svoje vylúčenie z konania, pretože to, že tak neurobila, znamená nielen porušenie princípov zákonnosti v súdnom konaní, ale aj v samej podstate, aj na ujmu celkovej spravodlivosti konania v zmysle kritérií a požiadaviek vyplývajúcich z článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru". V ďalšej časti obžalovaný na podporu svojich úvah poukázal na viacero rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva v otázke práva na nestranný a nezávislý súd, ale aj na prepojenie „sudkyne a špeciálneho prokurátora z neprípustného ovplyvňovania vecí, ktoré sa viedli na Úrade špeciálnej prokuratúry a Špecializovanom trestnom súde. Je verejne známe, že policajná inšpekcia obvinila bývalého vyšetrovateľa NAKA F. Ď. v kauze známej ako „treba vyrobiť skutok". Ide o prípad tzv. otočky F. Q. pred väznicou v lete
Trestného poriadku z dôvodov
1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku s tým, že lehota väzby obžalovanému začala plynúť od
2, § 403, v konaní
4 písm. b) alebo osobitného predpisu o európskom zatýkacom rozkaze, posudzuje samostatne a nezávisle od dĺžky trvania väzby v pôvodnom konaní. Krajský súd v Trnave rozhodol o povolení obnovy konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 6T/76/2018, s tým, že zrušil rozsudok Okresného súdu Trnava z
1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku]. - Následne rozhodol Špecializovaný trestný súd na základe žiadosti o prepustenie z väzby uznesením, sp. zn. 3T/8/2024, z
2 Trestného poriadku zmenil dôvody väzby tak, že konštatoval dôvody väzby § 71 ods. 1 písm. a), písm.
ktorej rozhodnutie o väzbe nie je rozhodnutím o vine či nevine, hoci aj už neprávoplatne odsúdenej väzobne stíhanej osoby a súd sa pri rozhodovaní o väzbe nezameriava na hodnotenie viny obžalovaného a jeho obhajoby alebo dôkazov spôsobom upraveným v § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Naopak, súd pri rozhodovaní o väzbe skúma predovšetkým to, či sú splnené formálne a materiálne podmienky rozhodnutia o väzbe, resp. existencia dôvodného podozrenia zo spáchania činu je nielen dostačujúca, ale priamo určujúca a limitujúca, keďže rozhodnutím o väzbe nemožno vysloviť vinu (II. ÚS 115/2016, II. ÚS 626/2016, I. ÚS 417/2018). Preto platí, že rozhodnutie o väzbe - napriek tomu, že v predmetnej trestnej veci ide o procesne pomerne zriedkavú situáciu, spočívajúcu v paralelnej existencii tak vydania doposiaľ neprávoplatného odsudzujúceho rozsudku ako aj rozhodovania o väzbe obžalovaného - nie je rozhodnutím o jeho vine alebo nevine. Tento záver konvenuje tomu, že súdy sa pri rozhodovaní o väzbe nezameriavajú na hodnotenie viny obžalovaného, jeho obhajoby alebo dôkazov spôsobom upraveným v § 2 ods. 12 Trestného poriadku, ale skúmajú to, či sú splnené formálne a materiálne podmienky rozhodnutia o väzbe. Z pohľadu materiálnych podmienok väzby predovšetkým posudzujú, či v danom štádiu trestného konania zistené skutočnosti dostatočne odôvodňujú podozrenie, že konkrétna osoba je páchateľom skutku, v ktorom sa vidí trestný čin. Tieto skutočnosti, na ktorých sa podozrenie zakladá, logicky nemôžu byť na rovnakej úrovni ako skutočnosti potrebné k odôvodneniu odsúdenia (resp. predtým k podaniu obžaloby), čo je predmetom inej časti trestného konania. V súhrne má najvyšší súd za to, že vyššie vyjadrená dôvodnosť podozrenia, opierajúca sa o tam podrobne rozvedené konkrétne skutočnosti, plne postačuje aj štandardom plynúcim z rozhodovacej činnosti ESĽP, ktorá pre dôvodnosť podozrenia vyžaduje určité množstvo faktov, alebo informácií umožňujúcich objektívnemu pozorovateľovi urobiť si záver o tom, že osoba, proti ktorej sa vedie trestné konanie, mohla spáchať trestný čin (viď Campbell a Hartley v. Veľká Británia). Aplikujúc tento tzv. ,,test objektívneho pozorovateľa", dospel najvyšší súd k záveru, že v predmetnej veci sú vyššie vymedzené podmienky splnené. K dôvodu väzby
1 písm. a) Trestného poriadku:
1 písm. a) Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest, a ak vzhľadom na osobu obvineného, povahu alebo závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne stíhaný, nie je v čase rozhodovania o väzbe možné väzbu nahradiť
Vo všeobecnosti možno účel tzv. útekovej väzby vymedziť tak, že jej význam spočíva v ochrane spoločnosti pred útekom obvineného či už na území Slovenskej republiky alebo do cudziny v úmysle vyhnúť sa trestu alebo úkonom trestného stíhania, k čomu prípadne pristupuje obava z vyhýbania sa úkonom trestného konania. Pod pojmom ,,bude sa skrývať" treba rozumieť predovšetkým ukrývanie sa na území Slovenskej republiky, resp. aj v cudzine s úmyslom vyhnúť sa trestnému stíhaniu. Oba spôsoby konania predpokladaného v uvedenom ustanovení Trestného poriadku pritom nemusia byť pre prijatie záveru o danosti dôvodu väzby
1 písm. a) Trestného poriadku naplnené súčasne (kumulatívne). Rovnako tak môže konanie obvineného spočívať v tom, že sa opakovane na základe predstieraných závažných dôvodov ospravedlňuje z vykonávania úkonov trestného konania, pričom zároveň trvá na osobnej prítomnosti na takýchto úkonoch a žiada ich odročenie. Naplnenie predpokladu ,,nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť" nastáva, ak obvinený nemá pri sebe alebo na dosiahnuteľnom mieste osobné doklady (občiansky preukaz, cestovný pas) a jeho totožnosť nemožno potvrdiť vierohodnou osobou, prípadne ak obvinený uvádza nepravdivé údaje o svojej osobe. Napokon, obvinený nemá stále bydlisko, ak nemá kde bývať, alebo má kde bývať, ale v tomto bydlisku sa nezdržiava, prípadne toto bydlisko často mení bez toho, aby to oznámil orgánom činným v trestnom konaní alebo súdu. Vychádzajúc aj z rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá zároveň zohľadňuje judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, vo všeobecnej rovine platí, že hrozba vysokým trestom môže po určitý čas aj sama o sebe založiť dôvodnosť obavy, že sa obvinený bude vyhýbať trestnému stíhaniu, a tým naplniť dôvod väzby
1 písm. a) Trestného poriadku. Závažnosť vzneseného obvinenia a z neho plynúca závažnosť hroziaceho trestu je totiž relevantným aspektom pri hodnotení rizika úteku obvineného. Zároveň však musí ísť o konkrétnu hrozbu vysokým trestom, podloženú špecifickými okolnosťami trestného činu, z ktorého je obvinený podozrivý (primerane pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 9. marca 2016, č. k. I. ÚS 162/2016-9, a v ňom citovanú judikatúru). Na strane druhej, berúc do úvahy súčasné štádium trestného konania - po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku, aj keď neprávoplatného, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody na doživotie, má súd za to, že v takýchto prípadoch aj potom, čo väzba trvala už dlhší čas, sa zoslabuje požiadavka na ďalšie dodatočné dôvody. Na rozdiel od väzby od jej počiatku do momentu vydania neprávoplatného rozhodnutia súdu o vine a treste, ktorá sa považuje za pozbavenie osobnej slobody jednotlivca
článku 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je pozbavenie osobnej slobody
článku 5 ods. 1 písm. a) Dohovoru - väzba po neprávoplatnom prvostupňovom rozsudku chápané ako zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom. Prihliadajúc na uvedené možno konštatovať, že v takomto prípade obava z úteku neprávoplatne odsúdeného hrozí už len zo samotnej skutočnosti neprávoplatného odsúdenia na doživotie, ktoré sa od momentu vydania takého rozsudku považuje za uväznenie a nie za zákonné zatknutie alebo iné zbavenie osobnej slobody za účelom predvedenia pred súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu. Z uvedeného vyplýva, že v danej veci nie je potrebné ďalej skúmať, či existujú ďalšie skutočnosti odôvodňujúce obavu z úteku, aj keď tieto sú dané a boli konštatované aj najvyšším súdom vo svojich predošlých rozhodnutiach, keď obžalovaný P. Q. sa v predchádzajúcom konaní, vedenom v súvislosti s únosom poškodenej, skrýval a miesto jeho pobytu sa nepodarilo zistiť obvyklým spôsobom a bolo potrebné po ňom vyhlásiť pátranie, čo vytvára odôvodnenú obavu, že v prípade, že ak by bol prepustený na slobodu, mohol by sa skrývať alebo ujsť, a to aj s ohľadom na dostatok finančných prostriedkov, ktorými disponuje. Rozhodujúce je, že najvyšší súd zistil splnenie všetkých podmienok pre ďalšie trvanie väzby po neprávoplatnom odsúdení obžalovaného na trest doživotia, ktorého uloženie obžalovanému hrozí. S poukazom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že dôvod väzby
1 písm. a) Trestného poriadku je u obžalovaného stále daný, a to v intenzite, ktorá je priamo úmerne zodpovedajúca súčasnému (aj keď pokročilému) štádiu trestného konania. K dôvodu väzby
1 písm. c) Trestného poriadku:
1 písm. c) Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval, alebo ktorým hrozil, a ak vzhľadom na osobu obvineného, povahu alebo závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne stíhaný, nie je v čase rozhodovania o väzbe možné väzbu nahradiť
Nadväzujúc na uvedené najvyšší súd dospel k záveru, že dôvod preventívnej väzby
1 písm.
1 písm. c) Trestného poriadku, tieto je potrebné v posudzovanej trestnej veci vnímať najmä optikou závažnosti trestnej činnosti a existenciou dôvodu väzby
1 písm.
ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky sleduje legitímny cieľ a je ústavne udržateľná (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 431/2015, z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.