3, resp. § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o UK“). 2. Okresný súd Nitra s postúpením sporu nesúhlasil a namietol, že nie je súdom príslušným na prejednanie a rozhodnutie sporu. Nesúhlas s postúpením odôvodnil tým, že Okresný súd Banská Bystrica postupoval v rozpore so zákonom o UK, nakoľko nedostatočne skúmal, či je z obsahového hľadiska odpor proti platobnému rozkazu vecne odôvodnený.
názoru spis predkladajúceho súdu, Okresný súd Banská Bystrica opomenul aplikovať § 11 ods. 3 zákona o UK,
ktorého žalovaný (v prípade, že obe strany sporu sú účtovné jednotky), musí v podanom odpore uviesť, či mu bola doručená faktúra ohľadom uplatňovaného nároku, akým spôsobom s ňou naložil a či voči nemu uplatňovaný nárok eviduje alebo evidoval vo svojom účtovníctve a ak ho neeviduje, z akých dôvodov. Z obsahu spisu
Okresného súdu Nitra uvedenie týchto skutočností nevyplýva, z čoho je zrejmé, že Okresný súd Banská Bystrica riadne neposúdil vecné odôvodnenie podaného odporu a napriek tomu spis postúpil na konanie a rozhodnutie súdu príslušnému
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej tiež „CSP“). Okresný súd Nitra preto s postúpením spisu nesúhlasil, pričom podporne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Ndob/8/2022 z
2 CSP na rozhodnutie o príslušnosti. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“), ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Banská Bystrica a Okresnému súdu Nitra na rozhodnutie o príslušnosti (§ 43 ods. 2 CSP), po preskúmaní okolností sporu o príslušnosť, dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Nitra s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica, nie je dôvodný. 5.
1 a 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje
okolností v čase začatia konania, takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. 6.
CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. 7.
1 CSP, ak súd postupom
a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. 8.
2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 9.
10.
3 zákona o UK, ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, žalovaný musí v podanom odpore uviesť, či mu bola doručená faktúra ohľadom uplatňovaného nároku, akým spôsobom s ňou naložil a či voči nemu uplatňovaný nárok eviduje alebo evidoval vo svojom účtovníctve a ak ho neeviduje, z akých dôvodov. 11.
4 zákona o UK, ak žalobca v návrhu urobil vyhlásenie
4, žalovaný musí okrem skutočností
odseku 3 v odpore uviesť, či faktúru žalobcu, ktorá sa týka uplatneného nároku, uviedol vo svojom kontrolnom výkaze
osobitného predpisu. Ak žalovaný faktúru v kontrolnom výkaze uviedol, na odôvodnenie odporu musí uviesť také skutočnosti, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok, a svoje tvrdenia musí v lehote na podanie odporu osvedčiť listinnými dôkazmi, na ktoré sa odvoláva; inak sa odpor nepovažuje za vecne odôvodnený. 12.
3 zákona o UK, ak žalobca v lehote
odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie
Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd
13.
1 zákona o UK, Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie
tohto zákona sa použije Civilný sporový poriadok okrem § 126. 14.
čl. 11 ods. 1 CSP, úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. 15.
1 CSP, každé podanie sa posudzuje
jeho obsahu. 16. Upomínacie konanie je alternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov k postupu
CSP. Konanie o predmetnom peňažnom nároku bolo začaté dňom doručenia návrhu na vydanie platobného rozkazu Okresnému súdu Banská Bystrica a po splnení podmienok
1 zákona o UK, resp. § 14 ods. 3 zák. o UK, tento spor pokračuje na príslušnom súde
CSP v dôsledku podania návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní. Z hľadiska uplatneného peňažného nároku konanie začaté na upomínacom súde tvorí jeden celok s konaním na súde príslušnom
CSP, pričom pre skúmanie procesných podmienok konania sú rozhodné okolnosti v čase začatia konania na upomínacom súde (§ 36 CSP) [m. m. 5Ndob/3/2023].
2 CSP namieta, že v podanom odpore absentujú náležitosti vyžadované v zmysle § 11 ods. 3 zákona o UK, čo upomínací súd nezohľadnil, keďže odpor neodmietol. 19. Zo spisu je zrejmé, že žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu v lehote
2 zákona o UK. Z obsahu odporu vyplýva, že žalovanému bola faktúra ohľadom žalobcom uplatňovaného nároku doručená, taktiež je zrejmé, akým spôsobom s ňou naložil (faktúru neuhradil) a z akého dôvodu predmetnú faktúru neuhradil. Informácia o evidencii faktúry v účtovníctve síce nie je v podanom odpore explicitne uvedená, avšak z celého obsahu odôvodnenia daného odporu možno (implicitne) túto okolnosť vyvodiť. Vyplýva to najmä z uvedenia, že faktúra bola žalovanému doručená, že nebola ním uhradená ako aj z akého dôvodu nedošlo k jej úhrade, pričom tento dôvod sa týka faktúrou vyúčtovanej peňažnej sumy v rozsahu ako žalovaný uviedol v odpore,
ktorého „Nárok...neuznáva v plnom rozsahu“.
odôvodnenia odporu žalovaný nepovažoval vadu opravovaného vozidla za riadne odstránenú, konkrétne dielenské práce za skutočne vykonané, čo žalobcovi avizoval, „avšak bezvýsledne“. Preto v takom prípade aký predstavuje vec tu posudzovaná, ani absentujúce priame vyhlásenie žalovaného o (ne)evidovaní faktúry vo svojom účtovníctve, vzhľadom celý kontext vecných námietok žalovaného proti platobnému rozkazu (resp. uplatnenému nároku žalobcu) obsiahnutých v podanom odpore, nemožno vyhodnotiť ako nesplnenie náležitostí vyžadovaných úpravou v § 11 ods. 1 a 3 zákona o UK. 20. Aj pri výklade jednotlivých ustanovení zákona o UK, aplikujúc ich individuálne v konkrétnych okolnostiach každej posudzovanej veci, je najvyšším súdom preferovaný materiálny a nie formálny (či formalistický) prístup k ochrane práv a právom chránených záujmov strán. Zákon o UK síce predstavuje alternatívny spôsob uplatňovania peňažných nárokov k postupu
CSP, to však neznamená, že zrýchlené, zjednodušené, do istej miery sformalizované a skrátené upomínacie konanie, prednostne založené na elektronickej podobe komunikácie a vybavenia veci, môže ísť na úkor procesných práv, pokiaľ boli dotknutou stranou dostatočne splnené podmienky vyžadované zákonom o UK, z hľadiska jeho účelu a zmyslu ním upravených procesných prostriedkov uplatňovania ako aj bránenia práva. 21. Najvyšší súd ďalej uvádza, že vo všeobecnosti cieľom zákonodarcu zavedením elektronického upomínacieho konania na kauzálne príslušnom Okresnom súde Banská Bystrica, bolo najmä odbremenenie okresných súdov od rozhodovania o množstve podávaných návrhov na vydanie platobného rozkazu, ako aj potreba zrýchlenia konania o podávaných návrhoch na vydanie platobných rozkazov. Okresný súd Banská Bystrica rozhoduje o vydávaní platobných rozkazov ako elektronická alternatíva k už existujúcemu režimu vydávania platobných rozkazov upravenému v Civilnom sporovom poriadku. Na rozhodovanie v upomínacom konaní tak nie je príslušný súd určený na základe všeobecnej, prípadne osobitnej miestnej príslušnosti. V zmysle citovaného § 2 zákona o UK je zrejmé, že Okresný súd Banská Bystrica je kauzálne príslušný súd na rozhodovanie o peňažných nárokoch uplatnených v zmysle režimu osobitného zákona o upomínacom konaní. Zákon tak zveruje prejednávanie a rozhodovanie o peňažných nárokoch uplatnených spôsobom
zákona o upomínacom konaní konkrétne určenému súdu. V zmysle uvedených skutočností je možné konštatovať, že výlučne upomínací súd má právomoc posudzovať podania doručené počas trvania upomínacieho konania. Postúpením spisu súdu príslušnému
CSP (za dodržania procesných pravidiel vymedzených v zákone o UK), sa upomínacie konanie končí a súd, ktorému bol spis postúpený, nie je oprávnený z vlastnej iniciatívy opätovne preverovať obsah podaní a ich vyhodnotenie upomínacím súdom, ibaže by sa jednalo o hrubé porušenie ustanovení zákona o UK, ktorého dôsledkom by bolo nezákonné ukončenie upomínacieho konania a predčasné, resp. nesprávne postúpenie spisu na pokračovanie v konaní na súde príslušnom
CSP. V tu posudzovanom prípade sa však postup upomínacieho súdu takouto intenzitou nevyznačuje.
4 zákona o UK z dôvodu, že žalobca v návrhu urobil vyhlásenie
4 zákona o UK (na rozdiel od tu posudzovanej veci). Z uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu je zrejmé, že nedostatky procesného postupu súdu v upomínacom konaní v tam posudzovanej veci sa vyznačovali takou mierou závažnosti, ktorá založila záver o riadnom neukončení upomínacieho konania, a teda o trvajúcej príslušnosť upomínacieho súdu za účelom odstránenia týchto vád. V tu posudzovanom prípade je však situácia odlišná, a pri závere o splnení podmienok podania odporu s vecným odôvodnením, vrátane náležitostí
3 zákona o UK, nie je vrátenie spisu upomínaciemu súdu opodstatnené. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd konštatoval, že v danom prípade bol správny postup Okresného súdu Banská Bystrica, ktorým odpor žalovaného neodmietol a za splnenia podmienok
3 postúpil spor Okresnému súdu Nitra, ako súdu kauzálne príslušnému na pokračovanie v konaní
CSP.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.