← Slovensko

§ 212/1g Tr.zák.

Obsah (8)§ 212§ 382§ 355§ 193§ 371§ 368§ 369§ 372

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Tdo/66/2024 Identifikačné číslo spisu: 2322011220 Dátum vydania rozhodnutia: 06.11.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Bargel Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 212ods.

1 písm. g) Trestného zákona, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5Tos/3/2023, z

  1. februára 2023 v spojení s uznesením Okresného súdu Galanta, sp. zn. 0T/223/2022, z
  2. októbra 2022 rozhodol:

§ 382písm.

f) Trestného poriadku dovolanie obvineného Y. V. o d m i e t a . Odôvodnenie Okresný súd Galanta trestným rozkazom, sp. zn. 0T/223/2022, z 12. októbra 2022, uznal obvineného Y. V. za vinného z prečinu krádeže

§ 212ods.

1 písm. g) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tam podrobne rozvedenom skutkovom základe. Proti uvedenému trestnému rozkazu podal obvinený odpor, o ktorom Okresný súd Galanta rozhodol uznesením, sp. zn. 0T/223/2022, z 25. októbra 2022 tak, že odpor obvineného

§ 355ods.

5 Trestného poriadku odmietol ako oneskorene podaný. Krajský súd v Trnave uznesením, sp. zn. 5Tos/3/2023, z 23. februára 2023 postupom

§ 193ods.

1 písm. c) Trestného poriadku, zamietol sťažnosť obvineného Y. V. proti uzneseniu Okresného súdu Galanta, sp. zn. 0T/223/2022, z 25. októbra 2022 ako nedôvodnú. Proti uzneseniu krajského súdu podal obvinený Y. V. prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Borisa Štangloviča dovolanie s poukazom na údajné naplnenie dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

1 písm.

  1. c)Trestného poriadku [zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu]. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
  2. a)až písm.
  3. h)Trestného poriadku).

§ 368ods.

1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania

§ 371

Trestného poriadku.

§ 368ods.

2 Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím

odseku 1 sa rozumie: a/ rozsudok a trestný rozkaz, b/ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c/ uznesenie o zastavení trestného stíhania, d/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f/ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g/ rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h/ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu

písmen a/ až g/, alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

§ 369ods.

2 písm. b) Trestného poriadku proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.

§ 372ods.

1 Trestného poriadku oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môže podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech. Obvinený napadol dovolaním uznesenie krajského súdu, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu, ktorým došlo k odmietnutiu jeho odporu proti trestnému rozkazu. Z vyššie citovanej zákonnej úpravy je však zrejmé, že toto uznesenie krajského súdu nespadá pod žiadne z rozhodnutí, proti ktorým by bolo dovolanie prípustné v zmysle § 368 ods. 2 písm.

  1. a)až písm.
  2. h)Trestného poriadku. Uznesenie krajského súdu síce má zamietajúci charakter, avšak predmetom jeho prieskumu nebolo žiadne z prvostupňových rozhodnutí predpokladaných ustanovením § 368 ods. 2 písm.
  3. a)až písm.
  4. g)Trestného poriadku, ako to vyžaduje § 368 ods. 2 písm.
  5. h)Trestného poriadku. K podanému odporu sa žiada osobitne uviesť, že tento nemožno považovať za riadny opravný prostriedok, ktorého uplatnenie je jednou zo zákonných podmienok dovolania v zmysle § 372 ods. 1 Trestného poriadku (využitie riadneho opravného prostriedku, o ktorom bolo rozhodnuté). Konštatovaný záver vyplýva z toho, že podaný odpor nevyvoláva prieskumné konanie odvolacím súdom ohľadom rozhodnutia, proti ktorému smeruje, ale je len procesným úkonom, ktorým strana v súdnom konaní odmieta skrátenú formu tohto konania - podaním včasného odporu oprávnenou osobou dochádza k povinnosti súdu nariadiť hlavné pojednávanie, na ktorom po prednesení obžaloby dochádza ex lege k zrušeniu trestného rozkazu v zmysle ustanovenia § 355 ods. 3, ods. 5 Trestného poriadku (R 8/2011). Riadnym opravným prostriedkom by tak v posudzovanej veci bolo až prípadné včasné odvolanie proti rozsudku vydanému po zrušení trestného rozkazu (bližšie viď R 24/2011). V zmysle uvedeného, dovolanie obvineného by neobstálo ani za tej situácie, ak by smerovalo výlučne proti právoplatnému trestnému rozkazu okresného súdu. Najvyšší súd by v danom prípade dovolanie obvineného z formálnych dôvodov odmietol v súlade s § 382 písm.
  6. d)Trestného poriadku, práve pre nesplnenie dovolacej podmienky v zmysle § 372 ods. 1 Trestného poriadku. Podanie dovolania proti trestnému rozkazu totiž zákon pripúšťa len v prípade ministra spravodlivosti (§ 369 ods. 1 Trestného poriadku), na ktorého sa táto podmienka nevzťahuje. Vzhľadom na skutočnosť, že dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho

§ 382písm.

f) Trestného poriadku bez vecného prieskumu odmietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.