2 písm. a/, § 39 a § 105 ods. 6 a 9 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) od
názoru krajského súdu platí, ţe tento celkový sluţobný príjem sa musí aj vydeliť celkovým počtom dní, za ktoré tento sluţobný príjem patril. Rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov z toho dôvodu povaţoval za zákonné. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol
1 O.s.p. vzhľadom na neúspech ţalobcu v konaní. Rozsudok krajského súdu napadol ţalobca včas podaným odvolaním. Zotrval na dôvodoch ţaloby. Namietol, ţe pokiaľ
328/2002 Z. z. rok trvania 3 9Sžso/34/2011 sluţobného pomeru je 365 dní, potom nie je moţné sčítavať počet dní, za ktoré patril „sluţobný príjem“ a počet dní, za ktoré patril „sluţobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku“. Je nezákonné, ak výška výsluhového dôchodku je niţšia ako keby sa vypočítala len zo sluţobného príjmu za výkon sluţby a sluţobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku by nedostal. Postup ţalovaného nerešpektuje dikciu § 60 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z., ţe uvedené príjmy sa majú vydeliť počtom dní, za ktoré boli v rozhodujúcom kalendárnom roku vyplatené a nerešpektuje poistnú zásadu, ţe vyšší príjem sa prejavuje vo vyššej výmere poistnej dávky. Ţiadal preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a ţalobcovi priznal náhradu trov konania v celkovej výške 226,518 €. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu uviedol, ţe dikcia § 60 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. je jednoznačná a sčítanie počtu dní, za ktoré patril sluţobný príjem, s počtom dní, za ktoré patril sluţobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku, je preto súladné so zákonom. Ţiadal preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach ţaloby a v rozsahu odvolania a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu je potrebné vyhovieť. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, ktorým zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie VÚSZ o zníţení výsluhového dôchodku ţalobcu od 1. novembra 2005. Z ustanovenia § 60 ods. 5 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z. vyplýva, ţe základ na výpočet výsluhového dôchodku u profesionálneho vojaka sa vypočíta z priemerného sluţobného príjmu, ktorým je priemer súhrnu mesačných sluţobných príjmov a osobitných príplatkov, ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie. Sporným medzi účastníkmi konania je výklad ustanovenia § 60 ods. 5 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z. vo vzťahu k tomu, akým počtom dní má byť vydelený súhrn mesačných 4 9Sžso/34/2011 sluţobných príjmov a osobitných príplatkov (ďalej len „súhrn príjmov“), ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok.
5 zákona č. 328/2002 Z. z. rok trvania sluţobného pomeru na účely tohto zákona je 365 dní.
2 zákona č. 380/1997 Z. z. o peňaţných náleţitostiach vojakov ak profesionálny vojak nevykonával sluţbu celý kalendárny mesiac, patrí mu pomerná časť sluţobného príjmu za kaţdý kalendárny deň, keď vykonával sluţbu. Čas riadnej dovolenky, osobitnej dovolenky, krátkej dovolenky, náhradného voľna a preventívnej rehabilitácie sa na účely výplaty sluţobného príjmu povaţuje za výkon sluţby.
370/1997 Z. z. o vojenskej sluţbe v znení účinnom do 31. augusta 2005 profesionálnemu vojakovi patrí za nevyčerpanú riadnu dovolenku alebo za jej pomernú časť sluţobný príjem zodpovedajúci počtu dní nevyčerpanej riadnej dovolenky, ak riadnu dovolenku alebo jej pomernú časť nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roku z dôvodu neudelenia riadnej dovolenky alebo z dôvodov uvedených v § 34 ods. 1 písm. a/ aţ d/. Medzi účastníkmi nebolo sporné, ţe do súhrnu príjmov má byť započítaný aj sluţobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku, ktorý ţalobcovi patril v sume 2404 Sk a ţe tento príjem patril za nevyčerpané 3 dni riadnej dovolenky. Z vyššie citovaného ustanovenia § 55 ods. 2 zákona č. 380/1997 Z. z. vyplýva ţe sluţobný príjem profesionálnemu vojakovi patrí v kalendárnom mesiaci za dní, počas ktorých vykonával sluţbu a taktieţ za dni, počas ktorých čerpal riadnu dovolenku, osobitnú dovolenku, náhradné voľno, prípadne absolvoval preventívnu rehabilitáciu. Sluţobný príjem naopak nepatrí za čas neschopnosti na výkon sluţby. Sluţobný príjem nepatrí za dobu neschopnosti na výkon sluţby (práceneschopnosti). Z rozhodnutia VÚSZ vyplýva, ţe v roku 2003 bola ţalobcovi z celkovej doby 365 dní odpočítaná doba 21 dní, počas ktorých nebol schopný na výkon sluţby. Sporným medzi účastníkmi bolo, či do deliteľa na účely zistenia priemerného sluţobného príjmu (základu na výpočet výsluhového dôchodku) sa majú započítať aj 3 dni, 5 9Sžso/34/2011 za ktoré ţalobcovi bol vyplatený sluţobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku, a teda či deliteľom je číslo 347 (344 + 3), alebo či deliteľom má byť len 344 dní. Pokiaľ profesionálny vojak riadnu dovolenku nevyčerpá v celom rozsahu, patrí mu sluţobný príjem za nevyčerpanú pomernú časť riadnej dovolenky vo výške, zodpovedajúcej počtu dní nevyčerpanej riadnej dovolenky. Keďţe k vyčerpaniu riadnej dovolenky v rozsahu troch dní v prípade ţalobcu nedošlo,
názoru odvolacieho súdu nie je moţné uvedené tri dni započítať do deliteľa ako keby išlo o dni rovnocenné výkonu sluţby
2 vety druhej zákona č. 380/1997 Z. z. Na rozdiel od krajského súdu dospel odvolací súd vzhľadom na uvedené k záveru, ţe ustanovenie § 60 ods. 5 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z. je potrebné v danom prípade vykladať tak, ţe pre zistenie základu na výpočet výsluhového dôchodku mal ţalovaný celkový sluţobný príjem (vrátane sluţobného príjmu za nevyčerpanú riadnu dovolenku) vydeliť len počtom 344 dní (365-21). Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovaţoval rozhodnutie ţalovaného za súladné so zákonom a preto
3 vety prvej v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je ţalovaný viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Ţalobca bol v konaní úspešný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov, za 2 úkony právnej sluţby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia + podanie ţaloby na súd v roku 2010) 2 x 55,49 €
4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. + 2x reţijný paušál vo vyúčtovanej sume 14,42 €, z toho 19% DPH v sume 23,826 €, za 1 úkon právnej sluţby (zastupovanie pred súdom
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.