1 písm. c) Trestného zákona k § 144 ods. 1 Trestného zákona, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok.
1 Trestného poriadku vec sa vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd (ďalej aj „prvostupňový súd“) v senáte rozsudkom zo 4. januára 2024, sp. zn. 13T/10/2023, rozhodol, že obžalovaný P. O. sa
a) Trestného poriadku („Tr. por.“) z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný, oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, č. k. VII/1 Gv 4/22/1000-61 z 28. augusta 2023, ktorá mu kládla za vinu spáchanie obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy
1 Trestného zákona („Tr. zák.“) účastníctvom vo forme objednávateľstva
1 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že obvinený P. O. si po vzájomných nezhodách s poškodeným G. V., ale aj z dôvodu získania vplyvu v meste Z. a v jeho okolí a z dôvodu zabránenia vypovedania poškodeného pred orgánmi polície o spoločnej trestnej činnosti z minulosti, ako aj z dôvodu obavy o bezpečnosť svojej osoby, objednal v presne nezistenom čase, avšak minimálne už na jar v roku 2010 na usmrtenie poškodeného G. V. osobu F.. L.., s ktorou mal nadštandardný vzťah a obvinený P. O. ho prezentoval ako „svojho syna“, pričom F.. L.. na spáchanie tohto skutku oslovil najskôr F. P. a uvádzal mu, že potrebuje vybaviť „robotu“ pre obvineného P. O., ktorá spočívala vo fyzickej likvidácii G. V. za sumu 50.000 EUR, avšak F. P. toto odmietol, a preto sa F.. L.. za účelom spáchania tohto činu spojil s ďalšou osobou, a to s X.. K.., s ktorým patrili do zločineckej skupiny „Q.“, a spoločne sa na tento čin pripravili, v mesiaci jún 2011 sa presunuli do skladu, ktorým disponoval F. P. a nachádzal sa na Š. ulici v U., o ktorý ho predtým požiadali, pričom dňa 10.6.2011 si zabezpečili a pripravili „pracovné vozidlo“ zn. T. J. S., čiernej metalízy, VIN: N., ktoré bolo predtým odcudzené a je v pátraní od 22.5.2008, pričom toto motorové vozidlo používali na páchanie aj majetkovej trestnej činnosti, a ktoré si odparkovali u F. P., následne sa k uvedenému vozidlu a teda do skladu dopravili ďalším „pracovným vozidlom“ T. J., strieborno - šedej metalízy, ktoré taktiež používali na páchanie majetkovej trestnej činnosti, potom si vybavili vozidlo zn. T. J. nepriestrelnými vestami, samopalmi vz. 58, fóliami, „ježkami“ a inými vecami potrebnými na páchanie trestnej činnosti, a po nastúpení do uvedeného vozidla sa bližšie nestotožnenou trasou presunuli do mesta Z., pričom po predchádzajúcom odpozorovaní obvyklých zvyklostí poškodeného G. V. dňa 10.6.2011 v čase asi o 20:33 hod. v Z., na rýchlostnej ceste J. v smere do K., v blízkosti čerpacej stanice Q., kedy sa poškodený po tréningu presúval do miesta svojho trvalého bydliska v obci L., obiehali motorové vozidlo značky G. M., striebornej farby, EVČ: Z.-XXXEP, ktoré riadil poškodený, a to tak, že F.. L.. šoféroval „pracovné vozidlo“ zn. T. J. a X.. K.., ktorý sedel na mieste spolujazdca, počas jazdy opakovane vystrelil zo samopalu vz. 58 na pohybujúce sa vozidlo, ktoré v tom čase viedol poškodený G. V., čím mu spôsobil niekoľko strelných poranení v zadnej časti hlavy, na ľavom boku hrudníka a na 4. a 5. prste ľavej ruky, pričom strelné poranenie hrudníka spôsobilo priestrel srdca a pľúc s masívnym zakrvácaním do ľavej pohrudnicovej dutiny s následným rozvojom traumaticko-hemoragického šoku, čo bezprostredne viedlo na mieste činu k smrti G. V., pričom po uvedenej streľbe sa F.. L.. a X.. K.. presunuli najskôr vedľa diaľničného výjazdu O. - F. O., kde pod diaľničným svahom nájazdu baterkovou karbobrúskou rozrezali hlaveň samopalu, aby tak zabránili prípadnej individuálnej identifikácii zbrane, a následne sa presunuli na Školskú ulicu do U., do skladu F. P., kde vozidlo zn. T. J. najskôr vyčistili, posypali korením, nastriekli plakom a vyčistili ho aj zvonku, aby zabránili prípadným zaisteniam stôp, ktoré by viedli k ich usvedčeniu a následne preložili narezanú zbraň do pripraveného vozidla zn. T. J., odišli smerom do mesta Š. a potom na neznáme miesto, pričom F.. L.. a X.. K. sú trestne stíhaní v osobitnom trestnom stíhaní a o ich vine nebolo zatiaľ právoplatne rozhodnuté.
3 Tr. por. boli poškodení G. V., F. V. a Bc. F. V. odkázaní s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Proti rozsudku prvostupňového súdu v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Tr. por. podal odvolanie prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR priamo do zápisnice na hlavnom pojednávaní po vyhlásení napadnutého rozsudku v neprospech obžalovaného proti všetkým výrokom, ktoré zdôvodnil podaním z 29. januára 2024 (č. l. 1642 - 1648), v ktorom navrhol
b), písm. c) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok a
1 Tr. por. vec vrátiť prvostupňovému súdu, by ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
odvolateľa hodnotenie dôkaznej situácie v napadnutom rozsudku vychádza z nelogickej interpretácie vykonaných dôkazov, ako aj nesprávnej aplikácie dôkazného bremena preukázať vinu mimo rozumných pochybností. Ku skutkovému stavu, resp. k dôkaznej situácii odvolateľ uviedol, že vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní preukazujú mimo rozumnú pochybnosť spáchanie skutku obžalovaným, ktorý je usvedčovaný predovšetkým podrobnou výpoveďou svedka F. P., ktorý na výpovedi zotrval aj pri kontradiktórne vedenom výsluchu na hlavnom pojednávaní. Ide o svedka, ktorý mal byť prítomný a popísal, ako si vykonávatelia skutku, ktorými mali byť
svedka X. K. a F. L., v ním prevádzkovaných skladoch v U. v deň vraždy zobrali nimi tam uskladnené „pracovné vozidlo“ T. J. S. (predtým sa presunuli na inom vozidle T. J.), následne po návrate vyložili veci z vozidla T. J. (zbrane - samopaly, nepriestrelné vesty a iné) a prekladali ich do vozidla T. J., pritom mu oznámili, že zastrelili G. V. na pokyn, resp. pre obžalovaného a ďalšie podrobnosti o spáchaní skutku, keď vodičom mal byť L. a strelcom K.. Podstatným elementom tejto svedeckej výpovede je aj fakt, že samotný P. mal byť L. (ktorého aj
vlastnej verzie obžalovaný O. považuje za veľmi blízku osobu) nahováraný na vraždu G. V. pre obžalovaného už na začiatku roku 2010. Je potrebné úplne v základnej rovine hodnotenia tejto výpovede uviesť, že neexistuje žiaden dôvod pre hypotetický záver, že by svedok P. vsunul osobu obžalovaného P. O. do roly objednávateľa účelovo. Jednak preto nemal žiaden dôvod a rozhodne nevierohodne vyznieva verzia obžalovaného o tom, že P. sa chcel v podstate pomstiť K. s L. a „on je len taký prívesok“. Asi za prívesok by si účelovo svedčiaci svedok nevybral osobu v postavení objednávateľa úkladnej vraždy, naviac v situácii, keď pre jeho motív svedčia viaceré podporné dôkazy. Obžalovaný vo svojich neskorších výpovediach v prípravnom konaní preto prišiel s ďalšou verziou, ktorá má údajne preukazovať malígny motív svedka P. vypovedať na neho nepravdivo, a to snahu P. „podlizovať“ sa X.. Táto verzia je však úplne absurdná, keďže obaja svedkovia majú k sebe výrazne animózny vzťah a vo viacerých iných trestných konaniach sa navzájom inkriminujú, ako to potvrdili aj vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní. Výpoveď svedka P. je naviac mimoriadne podrobná (napr. vo vzťahu k motorovým vozidlám, ktoré boli pri streľbe použité, sledovaniu poškodeného), takže je pomerne jednoznačné, že tieto konkrétne skutočnosti si nemohol vymyslieť. Jeho výpovede z prípravného konania a z hlavného pojednávania zároveň vykazujú vysokú mieru konzistentnosti a presvedčivosti. Svedok P. zároveň vypovedal, že s obžalovaným sa podieľal spolu s L. aj na daňovej trestnej činnosti, z ktorej výnosov si neskôr rozdeľovali získané finančné prostriedky. Vždy keď potrebovali niečo s obžalovaným P. O. vybaviť, tak oslovili F. L.. Celú verziu svedka F. P. zvierohodňuje aj pomerne nevierohodná verzia obžalovaného P. O., ktorý sa v podstate stavia na základe v odvolaní bližšie uvedených skutočností do roly akéhosi pozorovateľa dejov v prostredí pohybujúcom sa za hranou zákona v Z.. Už len
verzie samotného obžalovaného (aj keď by sa neprihliadalo na verziu svedkov F.. P., M.. A., P.. A. a X.. X.), obžalovaný nie je osobou, ktorá by len pasívne pozorovala rôzne deje v kriminálnom podsvetí v Z., ale v kontexte zistených okolností je zrejmé, že ide o osobu s vplyvom v kriminálnom prostredí a na tom nič nemení ani skutočnosť, že doposiaľ súdne trestný nebol. Jeho zvláštne postavenie zahŕňajúce istú formu moci nad inými („zobral som ho... odovzdal som ho...“) nesvedčí pre to, že ide o osobu „cvičenca“ bojových umení, ktorý sa bez nejakého bližšieho dôvodu stretáva s „chlapcami“, ktorý funguje v termínoch „skupina O.“ - mali to byť V. kamaráti a pod. Tieto okolnosti svedčia skôr pre záver o jeho nadradenom postavení voči iným osobám, pravdepodobne sa pohybujúcim za hranou zákona. Jeho nadradenému postaveniu v danom prostredí nasvedčujú aj okolnosti, ktoré sa udiali po zabití K., kedy išiel „vybavovať“ pre G.. V. výsluch na polícii, advokáta, ale aj zmierňovať reakciu tureckej/albánskej komunity na daný incident. Toto sú pomerne typické prejavy osoby, ktorá riadi kriminálne závadovú skupinu. Ďalej bolo poukázané na výpoveď samotného obžalovaného o tom, že J.. T. informoval vopred, že má byť políciou zadržaný, k čomu aj následne prišlo.
odvolateľa takisto je v tejto súvislosti zrejmý blízky vzťah obžalovaného s predstaviteľmi niektorých iných skupín organizovaného zločinu (E. B., P. A. a pod.). To síce samo o sebe nemôže predstavovať „guilt by association“, ale riešenie situácie po zabití K. (stretnutie v podniku I. A. s vrcholným predstaviteľom zločineckej skupiny „Q.“) dokresľuje obraz postavenia obžalovaného v kriminálnom podsvetí. Tento obraz dotvára aj extrahovaná kriminálna informácia o situácii v sereďskom podsvetí z jeho mobilného telefónu, ktorú mu zaslal bývalý policajt z Úradu boja proti korupcii (svedok P. F.), pričom obžalovaný ani tento svedok nevedeli nijako vierohodne vysvetliť, z akého dôvodu boli obžalovanému zasielané operatívne informácie o sereďskom podsvetí. V neposlednom rade je nevyhnutné spomenúť stretnutie v meste Š.T., ktoré sa uskutočnilo pár dní po vražde hlavného predstaviteľa zločineckej skupiny „Q.“ F. A.. Na toto stretnutie mal zavolať obžalovaného (
jeho vlastnej výpovede) jeho kamarát F.. L. a malo ísť
verzie obžalovaného len o „revanš“ za to, že F.. L. mu v minulosti pomohol pri incidente so skínheadmi. Skutočnosť, že obžalovaný bol pozvaný na stretnutie najvyšších predstaviteľov zločineckej skupiny, a to v čase bezprostredne po zavraždení bossa tejto skupiny (teda v najvypätejšom období), dokresľuje jeho postavenie v kriminálne závadovom prostredí. Tvrdiť, že vlastne išlo o náhodu a priateľskú službu F.. L., ktorý mu v minulosti pomohol pri potýčke miestnych skínheadov, je na hranici absurdnosti. Dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní potvrdilo, že výpoveď svedka F.. P., je vo viacerých elementoch výrazne podporená, najmä pokiaľ ide o údajný motív obžalovaného k spáchaniu skutku kladeného mu za vinu. Podporne k verzii svedka F.. P. v otázke motívu obžalovaného vyznievajú výpovede svedkov P.. A., M.. A. a X.. X.. Obžalovaný sa pri svojom výsluchu v prípravnom konaní 24. augusta 2023 vyjadril k osobám týchto svedkov, že účelom ich výpovedí je očierniť jeho osobu. Nevedel však identifikovať žiaden relevantný motív, pre ktorý by títo svedkovia mali krivo vypovedať práve proti nemu. Všeobecná poznámka obžalovaného, že „z médií viem, že X. nemá problém klamať a vypovedať“, totiž nie je nijako spôsobilá narušiť dôveryhodnosť tohto svedka vo vzťahu k jeho osobe. Inými slovami povedané, neexistuje žiaden uchopiteľný dôvod, prečo by si svedok X.. X. a ďalší svedkovia po dvanástich rokoch od fyzickej likvidácie G.. V. vymýšľali okolnosti vzťahu obžalovaného a poškodeného, ktoré dokresľujú motív konania obžalovaného. Z týchto svedeckých výpovedí je zrejmé, že medzi obžalovaným a poškodeným existovala najmenej od roku 2008 (kedy spáchal zločin zabitia
1 Tr. zák. na diskotéke voči poškodenému E. A.) nevraživosť, vyplývajúca zrejme zo subjektívne pociťovanej krivdy G. V., že P. O. ho nedostatočne chráni pred možnou pomstou „albánskej komunity“ (k tomu napr. výpoveď svedka X. X. o strážení poškodeného po udalosti). Svedok M.. A. pritom priamo uvádza, že po tejto udalosti opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti pred možnou pomstou nesmerovali k tomu, aby bol strážený G. (V.), ale aby bol strážený P. (O.). Z výpovede svedka M. A. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že bol svedkom stretnutia v X., kde sa stretol s F. A., ktorý mu povedal, aby odkázal G. V. „nech nerobí kokotiny, lebo P. ho dá vybaviť a rukou ukázal kríž“. Priebeh tohto incidentu potvrdil svojimi slovami aj svedok D. B., ktorý vypovedal , že „F. sa vyjadril takým štýlom, čo tomu G. jebe, že sa dostal do konfliktu s P. ... táto debata sa ukončila, že či chce, aby bol s ním amen a potom prišlo k tomu prežehnávaniu s rukami.“ Uvedené dôkazy prvostupňový súd pritom vôbec nevzal do úvahy (ani ich neuviedol pri sumarizácii skutkového stavu) pri vyhodnocovaní reťaze nepriamych dôkazov preukazujúcej vinu obžalovaného. Iným elementom nevraživosti bola pravdepodobne aj obava obžalovaného z „donášania“ informácií polícii zo strany G. V.. V tomto smere odvolateľ poukázal na výpoveď svedka X. X.K., aj vo vzťahu k návštevám príslušníka Policajného zboru menom „J.“ vo väzbe, ktoré sú objektivizované zisteniami z ÚVV Nitra (čítanými na hlavnom pojednávaní), resp. ich vyhodnotením. Rovnako dal odvolateľ do pozornosti nájdenie zásobníka pred domom obžalovaného pred vraždou G. V.. Túto skutočnosť potvrdil samotný obžalovaný vo svojom výsluchu v prípravnom konaní. Na hlavnom pojednávaní o tom vypovedali svedkovia P. A. a H. J.. Je pravdepodobné, že táto udalosť akcelerovala objednávku a následné vykonanie vraždy G. V. (dominantný motív - strach). Inými slovami povedané, bezprostredným motívom k objednávke vraždy bola pravdepodobne obava obžalovaného z možného konania poškodeného voči jeho osobe tak, ako o tom vypovedali viacerí svedkovia. V tejto súvislosti sa javí ako pomerne nevierohodná obhajoba obžalovaného, ktorý k výpovedi svedka H. J. uviedol, že zásobník našiel náhodný chodec pred vedľajším vchodom do bytovky a vec bola ohlásená polícii. Natíska sa potom otázka, prečo tento nález oznámil náhodný chodec (alebo tretia osoba) obžalovanému, a prečo bola vec oznamovaná polícii, keď ako uviedol obžalovaný „tá bytovka je vo vojenskej kolónii, bývali tam vojaci a mne nebolo podozrivé, že tam nejaký chodec našiel zásobník“. Výpoveď svedka F.. P. bola v prípravnom konaní verifikovaná až do takých detailov, ako sú okolnosti hospitalizácie F. A. v nemocnici v U. v roku 2006 (správa V. vo zv. IV, č. l. 1231), počas návštevy ktorého sa mal zoznámiť s X.. K., odkedy mala vzniknúť ich vzájomná „spolupráca“. Naviac jeho výpoveď je verifikovaná aj v otázke vlastníctva „skladov“ v U., ktoré mal mať formálne „napísané“ na iné osoby (viď listiny vo zv. IV, na č. 1. 1169 - 1190). Takisto významným dôkazom smerujúcim k podpore verzie svedka F.. P. je vysoká miera pravdepodobnosti stotožnenia motorového vozidla zn. T. J., ako vozidla použitého na spáchanie skutku úkladnej vraždy G.. V., konkrétne ako vozidla odcudzeného týmto svedkom a P. U., ktoré údajne malo patriť „A.“ (viď listiny vo zv. IV, č. l. 1220 - 1230, vrátane výpovede poškodenej Ľ. A.). Za kľúčový dôkaz potvrdzujúci vierohodnosť svedeckej výpovede F. P. považuje odvolateľ výpoveď svedka J. X..
odvolateľa je potrebné opakovane zdôrazniť, že v prostredí seredského organizovaného zločinu mali títo svedkovia pomerne animózny vzťah. Koniec-koncov právoplatné odsúdenie F.. P. (aj za trestný čin úkladnej vraždy poškodeného T.. B.) je dôsledkom výpovedí a spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní zo strany J.. X. a rovnako je trestné stíhanie J.. X. za vraždu P.. A. následkom výpovedí F.. P.. Ako uviedol na hlavnom pojednávaní svedok F.. P. vo vzťahu k J.. X. „aj na základe mojej výpovede bol odsúdený na 25 rokov a zase na základe jeho výpovede som právoplatne odsúdený ja“. Napriek tejto skutočnosti však výpoveď svedka J.. X. v zásadných líniách významným spôsobom podporuje verziu F.. P.. Tento svedok vypovedal, že v deň vraždy stretol v protismere motorové vozidlo T. J. pohybujúce sa v smere z Z. na Q., pričom si pamätal, že to bolo približne pred polnocou, avšak bližší čas si nepamätal, čo je aj vzhľadom k časovému odstupu 12 rokov od spáchania skutku, celkom pochopiteľné. K uvedenému času svedok J.. X. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní
odvolateľa čisto účelové, keďže inak by nevedel vysvetliť zhodu vo výpovediach týchto svedkov. Vysvetlenie zhody v ich výpovediach má iný dôvod ako ich údajne blízky vzťah a tým dôvodom je, že napriek svojmu antagonistickému vzťahu, vypovedajú obidvaja pravdu. Rovnako je nepravdivé tvrdenie obžalovaného, že v júni 2011 už F. L. nebol v kontakte so svedkom F.. P., keďže už mal vedomosť o jeho spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní. Svedok F.. P. však začal vypovedať pred orgánmi činnými v trestnom konaní prvýkrát až
odvolateľa svedok F. P. popisuje nahováranie na vraždu G. V. zo strany F. L. pre obžalovaného P. O. približne rok pred vykonaním vraždy. F. L. má blízky vzťah s obžalovaným P. O., čo tento ani nepopiera. Nič z vykonaného dokazovania nesvedčí preto, že F. L. by mal akýkoľvek vzťah k členom tureckej/albánskej komunity. Inak v tomto kontexte nie je bez významu pri hodnotení dôkazov objektívnym náhľadom na ne tá okolnosť, o ktorej vypovedal svedok F.. P. aj na hlavnom pojednávaní, a to v zhode so svojou výpoveďou z prípravného konania z
ktorej sa majiteľom nehnuteľností stala spoločnosť F. D., s.r.o., ktorej jediným konateľom v tom čase bol F. P.. Nehnuteľnosť následne niekoľkokrát zmenila majiteľa s tým, že v súčasnosti sú podielovými vlastníkmi v pomere 1/2 spoločnosť U. C. K., s.r.o. (v období od
odvolateľa zo samotnej povahy skutku, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, teda z objednávky vraždy poškodeného, je zrejmé, že samotná objednávka v sebe nevyhnutne zahŕňa potrebnú mieru vopred uváženej pohnútky (premeditácie) a žalovaný trestný čin bol nevyhnutne spáchaný v priamom úmysle. Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „odvolací súd“) na rozhodnutie o podanom odvolaní 14. februára 2024 a napadol na rozhodnutie do senátu 5T, ktorý
Rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR na rok 2024 v tom čase účinnom rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Štift a JUDr. Marián Mačura.
1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie
1 alebo nezruší rozsudok
3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1.
1 Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
1 Tr. por. ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
11 Tr. por. súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť.
12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom, ako aj dôkazy prípustné
5 a 6
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd proti rozsudku vydaným Špecializovaným trestným súdom (§ 315 Tr. por.) na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania
1 Tr. por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku
3 Tr. por., pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil. Zo spisového materiálu vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním prokurátora podaným v neprospech obžalovaného proti výroku, ktorým bol oslobodený spod obžaloby, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku v celom rozsahu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že obžaloba bola na prvostupňový súd podaná
1 Tr. por. o vrátení veci prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, keďže doplnenie konania odvolacím súdom by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami, resp. by mohlo viesť k iným skutkovým záverom. Uvedené zistenia odvolacieho súdu vyplývajú z nasledujúcich skutočností. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku skonštatoval, že na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok uvedený v obžalobe spáchal práve obžalovaný s tým, že na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný žiaden priamy dôkaz, ktorý by preukazoval, že si obžalovaný mal objednať vraždu poškodeného a neexistuje ani sled nepriamych dôkazov nasvedčujúcich tomu, že ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby, došlo tak, ako je uvedené v obžalobe prokurátora.
napadnutého rozsudku pokiaľ ide o výpoveď svedka F. P., tento uvádzal sprostredkované informácie, ktoré mal údajne od svedka F. L. a tieto nie sú potvrdzované žiadnymi priamymi ani nepriamymi dôkazmi, pričom to, že svedok P. v rámci previerky výpovede na mieste ukázal miesta skladu, kde malo byť uskladnené motorové vozidlo, ktoré malo byť použité pri skutku a miesto, kde malo dôjsť k zničeniu zbrane, nepreukazuje, že tomu tak skutočne bolo. Svedok X. K. poprel akúkoľvek účasť na skutku a svedok F. L. nebol vôbec vypočutý, doposiaľ nebolo ustálené, či vykonávateľmi vraždy poškodeného boli skutočne L. a K.. Výpoveď svedka J. X., ktorá má zásadným spôsobom potvrdzovať výpoveď svedka P., je postavená len na jeho domnienkach, že videl vozidlá, ktoré mu pripomínali ich tzv. pracovné autá, resp. na druhý deň mal stretnúť vozidlo T., v ktorom videl L. a K. a dovtípil sa, že si boli pre peniaze u obžalovaného za vraždu poškodeného, výpoveď svedka je nevieryhodná, v čase pred polnocou nie je možné identifikovať akékoľvek motorové vozidlo idúce v tme so zapnutými stretávacími svetlami a svedok nemohol vidieť, kto konkrétne sa v motorových vozidlách nachádza.
svedka P. mali prísť K. s L. do skladu v deň skutku s motorovým vozidlom niekedy v podvečerných hodinách a čas približne pred polnocou nepovažuje súd za podvečernú hodinu a ak by aj nasledujúci deň po skutku svedok X. stretol motorové vozidlo s L. a K., nie je možné z tohto vyvodiť záver, že si boli pre peniaze za vykonaný skutok u obžalovaného. Svedkovia X. X., M. A. a P. A. uvádzali len svoje domnienky. Zhoršenie osobných vzťahov medzi obžalovaným a poškodeným prerastené do animozity až nevraživosti neodôvodňujú bez ďalšieho záver, že jedine obžalovaný mal motív, aby bol poškodený zavraždený a ani prevod nehnuteľnosti rodičov svedka L. na obžalovaného po skutku a kontakty obžalovaného na závadové osoby z kriminálneho prostredia v spojení s výpoveďami svedkov P. a X. netvoria ucelenú reťaz nepriamych dôkazov preukazujúcich vinu obžalovaného. Odvolací súd v prvom rade pripomína, že
zásady voľného hodnotenia dôkazov ustanovenej v § 2 ods. 12 Tr. por. je nutné, aby súd dôsledne a objektívne vyhodnotil dôkazné prostriedky vykonané zákonným spôsobom a dôkazy z nich získané, t. j.
svojho vnútorného presvedčenia, ktoré však musí byť založené na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne. Len správna a dôsledná aplikácia tejto zásady je nevyhnutným prostriedkom pre náležité zistenie skutkového stavu veci tak, aby sa v danej prejednávanej veci vzali do úvahy jej osobitosti a zabránilo sa šablónovitému, mechanickému postupu pri hodnotení dôkazov. Skutočnosti, o ktoré súd opiera svoj rozsudok, resp. jeho jednotlivé výroky, musia byť založené na dôkazoch, ktoré sám vykonal a musia z nich logicky a jednoznačne vyplývať a vnútorné presvedčenie sudcu sa viaže na zhodnotenie dôkazov a z nich vyplývajúce skutočnosti („okolností prípadu jednotlivo i v súhrne“), a teda neznamená ľubovôľu, najmä ním nemožno nahradiť medzeru vo vykonaných dôkazoch (rozhodnutie uverejnené vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. 28/1971).
ustálenej súdnej praxe k správnym a úplným skutkovým zisteniam dôjde súd len vtedy, keď vykoná nielen všetky dosiahnuteľné relevantné dôkazy, ale ich tiež tak v jednotlivostiach, ako aj v ich súhrne správne zhodnotí (primerane R 14/1964), pričom ak prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne
12 Tr. por. a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, odvolací súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom a v takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu chybu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. (primerane R 53/1992). Konštatovanie prvostupňového súdu v napadnutom rozsudku o tom, že vykonanými dôkazmi nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok uvedený v obžalobe prokurátora spáchal práve obžalovaný P. O. (strana 15 napadnutého rozsudku), resp.
výroku napadnutého rozsudku, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, je
odvolacieho súdu predčasné a prvostupňový súd jednak nevykonal na hlavnom pojednávaní všetky relevantné dôkazné prostriedky nevyhnutné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, jednak sa riadne nevysporiadal s podstatnými skutočnosťami vyplývajúcimi z vykonaných dôkazných prostriedkov a z nich zabezpečených dôkazov a odvolací súd v tomto ohľade poukazuje na nasledovné. V prvom rade treba poukázať, že odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti, kde sa uvádza, že vykonanými dôkazmi nebolo jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný P. O., je v rozpore so samotným výrokom napadnutého rozsudku, keď
výroku došlo k oslobodeniu obžalovaného z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal stíhaný skutok, a nie preto, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, keď navyše v inej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že dospel k záveru, že „existujú pochybnosti o skutkových okolnostiach dôležitých pre zavinenie“ (strana 14). Z uvedeného je zrejmé, že prvostupňový súd nemal ujasnené,
ktorého ustanovenia Trestného poriadku rozhodol o oslobodení obžalovaného a v tomto ohľade je výrok napadnutého rozsudku v rozpore s jeho odôvodnením a samotná táto skutočnosť zakladala dôvod zrušenia rozsudku
1 písm. b) Tr. por. Prioritne však zásadnou skutočnosťou, pre ktorú bolo nutným zrušiť napadnutý rozsudok, je nevypočutie svedka F. L.. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku uviedol, že výpoveď podstatného svedka v prejednávanej veci (svedok F. P.) nie je potvrdzovaná inými dôkazmi s tým, že svedok X. K. poprel akúkoľvek účasť na skutku a svedok F. L. nebol vôbec vypočutý. Odvolací súd zo spisu zistil, že svedok X. K. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať s poukazom, že je stíhaný pre ten istý skutok. Následne bola prečítaná výpoveď tohto svedka z prípravného konania z 28. júla 2023 vykonaná rakúskymi justičnými orgánmi prostredníctvom právnej pomoci,
ktorej svedok X. K. uviedol, že k veci nevie nič povedať, pretože celá vec mu nie je známa. Z výpovede svedka F. P. vyplýva, že o skutočnostiach ohľadom skutku sa mal dozvedieť od osoby F. L.. Odvolací súd zároveň zo spisu zistil, že svedok F. L. nebol vo veci vôbec vypočutý a strany výsluch tejto osoby ani nenavrhovali na hlavnom pojednávaní. To však s poukazom na § 2 ods. 11 a 12 Tr. por. nebránilo, aby samotný súd za účelom náležitého zistenia skutkového stavu vykonal tento dôkazný prostriedok, pričom prvostupňový súd v tejto súvislosti nevykonal relevantné zisťovanie, resp. nebol činný v tom, aby vôbec zisťoval možnosť zabezpečenia vypočutia tohto podstatného svedka na hlavnom pojednávaní. Za tým účelom preto odvolací súd zisťoval stav konania v trestnej veci obvinených X. K. a F. L. vedenej na Prezídiu Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúre, odbore Západ pod ČVS: PPZ-44/NKA-ZA2-2023 (ide o vylúčenú trestnú vec zo spoločného konania, v ktorom bolo vznesené obvinenie obžalovanému P. O. uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, odboru Západ, 2. marca 2023, ČVS: PPZ-66/NKA-ZA2-2021) a či sa k veci vyjadril F. L. spolu so zaslaním údajov o adrese jeho súčasného pobytu. Z odpovede vyšetrovateľa Policajného zboru z 13. augusta 2024 vyplýva, že vo veci sa vykonávajú procesné úkony ohľadom návrhov obhajoby s tým, že zo strany vyšetrovateľa PZ boli vykonané kľúčové dôkazy a po vykonaní záverečných dôkazov, zabezpečených správ a posudkov na obvinených bude vykonaný postup
por. a následne v zmysle § 209 ods. 1 Tr. por., pričom F. L. nebol doposiaľ vypočutý, nachádza sa na úteku v zahraničí bez zistenia adresy jeho pobytu a bol na neho vydaný príkaz na zatknutie a európsky zatýkací rozkaz. Odvolací súd je toho názoru, že pre náležité zistenie skutkového stavu je nevyhnutným kontradiktórne vypočuť na hlavnom pojednávaní svedka F. L. ohľadom skutočností týkajúcich sa skutku, ktoré sa mal
svedeckej výpovede F. P. dozvedieť od neho (bez ohľadu na skutočnosť, že tento svedok bude mať právo odmietnuť vypovedať z dôvodu spôsobenia si nebezpečenstva trestného stíhania
2 Tr. por., k čomu sa však nie je možné vopred stavať tak, že toto svoje právo využije). Bude teda nevyhnutne potrebné, aby prvostupňový súd zabezpečil vykonanie tohto podstatného dôkazného prostriedku predtým ako rozhodne v merite veci. Z vyššie uvedeného zisťovania odvolacieho súdu vyplýva, že v čase vydania tohto rozhodnutia odvolacím súdom má byť F. L. na úteku v zahraničí. Pokiaľ bude tento stav pretrvávať aj naďalej a prvostupňovému súdu sa nepodarí zabezpečiť výsluch tejto osoby, odvolací súd dáva do pozornosti postup
1 Tr. por. z dôvodu § 228 ods. 2 písm. a) Tr. por., t. j. prerušenie trestného stíhania z dôvodu nemožnosti pre neprítomnosť svedka vec náležite objasniť. V prejednávanej veci je taký skutkový a právny stav, že bolo meritórne rozhodnuté o osobe, ktorá mala byť
obžaloby objednávateľom úkladnej vraždy, pričom nebola vypočutá osoba, ktorej bolo vznesené obvinenie pre spolupáchateľstvo danej úkladnej vraždy, u ktorej si
vzneseného obvinenia a podanej obžaloby mal obžalovaný objednať usmrtenie poškodeného. Pritom v prejednávanej veci bolo už meritórne rozhodnuté o obžalobe osoby, ktorá mala byť
obžaloby účastníkom na trestnom čine, pričom o osobách, ktorým bolo vznesené obvinenie ako spolupáchateľom daného trestného činu, prebieha stále vyšetrovanie, t. j. ich vec je v štádiu prípravného konania. K tomu odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že
ustálenej súdnej praxe posudzovanie trestnosti účastníka nie je viazaná na posudzovanie trestnosti hlavného páchateľa, avšak pravidlom by malo byť posudzovanie trestnosti daných osôb spoločne, príp. logickým by bolo zisťovanie a posudzovanie trestnosti najskôr hlavného páchateľa a až následne účastníka na trestnom čine a vykonaný postup v danej veci, keď je súdom najskôr posudzovaná trestnosť osoby, ktorá mala byť účastníkom, by mala byť výnimkou z uvedeného pravidla. V prejednávanej veci bola táto výnimka spôsobená tým, že osoby, ktorým bolo vznesené obvinenie pre spolupáchateľstvo na danom trestnom čine, boli v tom čase v pátraní (F. L.), resp. vo výkone trestu odňatia slobody v cudzine (X. K.), zatiaľ čo obžalovaný P. O. bol zadržaný vyšetrovateľom PZ. Napokon treťou podstatnou skutočnosťou, ktorá bola dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku, je to, že prokurátor v záverečnej reči na cca dvanástich stranách uviedol skutkové a právne skutočnosti, ktoré
neho preukazujú mimo rozumnú pochybnosť spáchanie žalovaného skutku obžalovaným a na tieto poukazuje aj v podanom odvolaní, ktoré v podstate obsahovo v celosti zodpovedá skutočnostiam uvádzaným prokurátorom v záverečnej reči. Prvostupňový súd sa však s týmito skutočnosťami v napadnutom rozsudku riadne nevysporiadal, čo bude musieť v zásade urobiť a zaujať k podstatným skutočnostiam relevantné stanovisko, nielen k niektorým z nich, teda z napadnutého rozsudku nevyplýva, ako sa prvostupňový súd vyrovnal v podstatnej časti s tvrdeniami strany konania - prokurátora ako osoby, ktorá podávala obžalobu, čo má vzhľadom na obsah predmetných tvrdení za následok aj vznik pochybností o správnosti skutkových zistení. Keďže nie je úlohou odvolacieho súdu pri uvádzanej nečinnosti prvostupňového súdu nahrádzať jeho činnosť, bolo nutné vzhľadom na zachovanie princípu dvojinštančnosti konania, aby bol napadnutý rozsudok zrušený. Išlo napríklad o nevysporiadanie sa s prokurátorom uvádzanými skutočnosťami ohľadom výpovedí svedkov X. X., M. A. a P. A. týkajúcich sa posúdenia vzťahov, ktoré mali mať obžalovaný s poškodeným či obžalovaný so svedkom F. L., kde svedkovia vo výpovedi uvádzajú konkrétne skutočnosti, ktoré vnímali aj vlastnými zmyslami, ďalej so skutočnosťami ohľadom prevodu nehnuteľností rodičmi svedka F. L. na obžalovaného (k čomu prvostupňový súd len všeobecne uviedol, že prevod danej nehnuteľnosti a kontakty obžalovaného na osoby z kriminálneho prostredia netvoria ucelenú reťaz nepriamych dôkazov), resp. s ďalšími skutočnosťami, ktoré majú
prokurátora potvrdzovať výpoveď svedka F. P., pričom z napadnutého rozsudku nevyplýva stanovisko prvostupňového súdu k usvedčujúcej výpovedi svedka F. P., teda uvedenie dôvodov, prečo by si mal svedok vymýšľať ním uvádzané skutočnosti ohľadom žalovaného skutku vo vzťahu k obžalovanému a tým sa vystavovať trestnému stíhaniu pre trestné činy krivého obvinenia, resp. krivej výpovede a krivej prísahy. V tomto ohľade odvolací súd pripomína, že pre odôvodnenie rozsudku platia zákonné náležitosti
1 Tr. por. bez ohľadu na to, či ide o rozsudok odsudzujúci alebo oslobodzujúci. K tým skutočnostiam, ku ktorým sa prvostupňový súd v napadnutom rozsudku určitým spôsobom vyjadril, uvádza odvolací súd nasledujúce stanovisko. Pokiaľ prvostupňový súd uvádza, že svedok F. L. nebol vo veci vôbec vypočutý, tak nie je zrejmý dôvod, prečo prvostupňový súd žiadnym spôsobom sám nezisťoval možnosť zabezpečenia jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ prvostupňový súd svedecké výpovede J. X., X. X., M. A. a P. A. označuje, že ide iba o domnienky svedkov, tak odvolací súd sa k výpovediam svedkov X., A. a A. vyjadril už vyššie (prvostupňový súd sa týmito výpoveďami okrem uvedeného jedného všeobecného konštatovania bližšie nezaoberá) a k výpovedi svedka X. uvádza nasledovné. Svedok J. X. uviedol, čo mal vidieť v súvislosti s prejednávaným skutkom a pokiaľ prvostupňový súd jeho výpoveď označil za nevieryhodnú s poukazom na to, čo svedok
súdu mohol či nemohol vidieť, tak tento záver má charakter predpokladov, ktoré nemajú potrebnú oporu v samotnej výpovede svedka. V tomto ohľade pokiaľ prvostupňový súd uvádza, že v čase pred polnocou nie je možné identifikovať motorové vozidlo idúce v tme, tak z výpovedi tohto svedka nevyplývali žiadne skutočnosti ohľadom svetelných podmienok miesta, kde mal vidieť motorové vozidlo, a teda nie je možné dôjsť k záverom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, resp. tieto závery nemajú podklad vo vykonanom dokazovaní a v tomto smere bude nutným svedka J. X. opätovne podrobne vypočuť. Pokiaľ sa poukazuje na rozdielnosť výpovedí svedkov P. a X. ohľadom času, kedy malo dôjsť k tomu, že svedok X. mal vidieť L. s K. v motorovom vozidle (pred polnocou) oproti času, kedy mali títo
svedka P. prísť po skutku s vozidlom do garáže (v podvečerných hodinách), tak túto skutočnosť treba posúdiť a vyhodnotiť spolu s ďalšími skutočnosťami uvádzanými daným svedkom pri vzatí do úvahy aj časového odstupu niekoľkých rokov vykonania danej výpovede od dotknutej udalosti (plynutie času ako objektívny faktor skreslenia pamäťovej stopy osoby). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že prvostupňový súd sa nevysporiadal ani s takou základnou skutočnosťou, že svedok X. K. v prečítanej výpovedi v rozpore s uvedeným uvádzal, že F. L. videl poslednýkrát začiatkom roku 2011 (k usmrteniu poškodeného došlo v mesiaci jún 2011) a nevedel, že by mal F. P. v U. nejakú halu a v nijakej hale či sklade v U. nebol. Pokiaľ prvostupňový súd vo všeobecnosti uvádzal, že obžalovaný nebol jedinou osobou, ktorá mala motív pre usmrtenie poškodeného, tak skutočnosť, že taký motív mohol mať aj niekto iný (prvostupňový súd v napadnutom rozsudku pritom takú osobou neoznačuje a neuvádza, z akých dôkazov k tomu dospel), nie je určujúce, keďže podstatným je, či je motív zistený u obžalovanej osoby ako jednej z dokazovaných skutočností -
1 písm. b) Tr. por. sa dokazuje okrem iného kto spáchal skutok a z akých pohnútok. Vzhľadom na uvedené bolo nutné, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie bude musieť prvostupňový súd vykonať minimálne tie dôkazné prostriedky, ktorých vykonanie výslovne vyplýva z vyššie uvedených skutočností, resp. ďalšie, ktorých nutnosť vykonania si za účelom náležitého zistenia skutkového stavu ustáli prvostupňový súd, resp. ktorých potreba vykonania vyplynie z doplneného dokazovania. Po vykonaní doplneného dokazovania bude nutné, aby prvostupňový súd
12 Tr. por. dôsledne a objektívne vyhodnotil dôkazné prostriedky vykonané zákonným spôsobom a dôkazy z nich získané a zobral pritom do úvahy a vysporiadal sa so skutočnosťami uvádzanými v tomto rozhodnutí odvolacím súdom a následne vo veci spravodlivo rozhodol s tým, že písomné vyhotovenie meritórneho rozhodnutia vrátane odôvodnenia bude musieť obsahovať všetky zákonom predpísané náležitosti tak, aby
ustálenej súdnej praxe bola splnená požiadavka takého meritórneho rozhodnutia, ktoré dáva dostatočným a presvedčivým spôsobom odpovede na všetky relevantné otázky týkajúce sa predmetu súdnej ochrany. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.