Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8CdoR/8/2024 Identifikačné číslo spisu: 3722200699 Dátum vydania rozhodnutia: 30.10.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:3722200699.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. H., nar. XX. N. XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov, matka: J. R.. nar. XX.I. XXXX, bytom C. H.. B. XX, právne zastúpená: Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Žilina, Hviezdoslavova 6, otec: I. H.. nar. XX. S. XXXX, H. C. H., Š. XXXX/XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Róbert Fatura, advokát, s.r.o.. so sídlom Považská Bystrica, Centrum 18/23. IČO: 46 528 644, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, v konaní o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, zo dňa 18.januára 2024, č.k. 15CoP/64/2023-221, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie 1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) potvrdil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 20. marca 2023 č.k. 12P/10/2022-167 ( ďalej len „súd prvej inštancie“) vo výroku II. , ktorým súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého Q. H., nar. XX. N. XXXX výživným vo výške 100 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať vždy k 15. dňu v mesiaci, vopred k rukám maloletého, od právoplatnosti rozsudku. V ostatným výrokoch ostáva rozsudok súdu prvej inštancie nezmenený. Ďalej rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 2. Súd prvej inštancie výrokom I. schválil rodičovskú dohodu, ktorou zveril maloletého Q. H., nar. XX. N. XXXX do striedavej starostlivosti, upravil podmienky osobnej starostlivosti a rozhodol, že trvalým bydliskom bude trvalé bydlisko otca. Daňový bonus bude poberať otec, rodinné prídavky bude poberať matka. Výrokom III. rozhodol, že sa týmto menia rozsudky Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 3P/72/2015, zo dňa 19.01.2016 a rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 8P/9/2017, zo dňa 22.05.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 4CoP/50/2019, zo dňa 19.05.2021.Výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Tieto výroky neboli predmetom odvolacieho konania a nie sú predmetom dovolacieho konania. 3. Súd dokazovaním zistil, že naposledy bola otcovi i počas trvania striedavej osobnej starostlivosti stanovená vyživovacia povinnosť rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 19.05.2021, a to na sumu 170 Eur mesačne. V zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že výživné možno zvýšiť, resp. znížiť len vtedy ak sa zmenia pomery, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane jeho rodičov, a teda v danom prípade pri zmene už určeného výživného súd musí prihliadnuť len na podstatné zmeny, či už na strane rodičov alebo maloletého, ktoré by mohli privodiť zmenu skoršieho rozhodnutia. Pokiaľ ide o maloletého Q., je nepochybné, že tento v čase poslednej úpravy výživného navštevoval prvý stupeň základnej školy, v súčasnosti je už žiakom X. ročníka základnej školy. Už len túto skutočnosť ustálená súdna prax považuje za zásadnú zmenu pomerov. Maloletý je starší, vyspelejší, prirodzene vzrástli i životné náklady. Hoci rodičia sa na úhradách za školu, basketbalový krúžok podieľajú viac menej na polovicu, odôvodnené potreby oprávnenej osoby nezahŕňajú len ošatenie, obuv, bytové potreby, ale sú koncipované širšie, zahŕňajú potreby zdravotné, kultúrne. Na strane matky taktiež došlo k zmene pomerov, a to v tom smere, že v čase poslednej úpravy výživného bola zamestnaná, v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke, pribudla jej jedna vyživovacia povinnosť, a teda jej príjem sa znížil, hoci na druhej strane jej pribudol príjem z prenájmu bytu. Bolo tiež preukázané, že väčšinu výdavkov platí jej súčasný manžel. Na druhej strane tým, že matka sa presťahovala, odpadol jej výdavok 67,- Eur na vozenie maloletého Q. do školy do Považskej Bystrice. 4. Pokiaľ išlo o pomery na strane otca, súd má za to, že u tohto k zmene pomerov nedošlo, okrem toho, že sa mu narodilo druhé dieťa. To, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť už bolo súdom zohľadnené a aj z tohto dôvodu mu bola pôvodná suma výživného vo výške 220,- Eur od 04.júla 2020, teda odo dňa narodenia druhého syna, znížená na sumu 170,- Eur. Je síce zrejmé, že otec má deklarovaný príjem zo zamestnania 526,19 Eura, avšak súd má za to, že tento nezodpovedá reálnym mesačným výdavkom, ktoré otec pravidelne každý mesiac vynakladá. Príjem otca a jeho partnerky, ktorá poberá rodičovský príspevok predstavuje spolu 852,19 Eura, pričom celkové ich výdavky predstavujú sumu minimálne 1.397,97 Eura, pričom otec v takto deklarovaných výdavkoch nezahrnul napríklad stravu a telefóny, ktoré výdavky nepochybne s partnerkou taktiež vynakladajú. Súd neuveril tvrdeniam otca, že väčšinu výdavkov platí jeho partnerka, a to z úspor, resp. z dedičstva, táto skutočnosť nebola nijako preukázaná, naopak z predložených výpisov vyplýva, že väčšina platieb odchádza z jeho účtu. Súd preto u otca vychádzal z príjmu, ktorý, ktorý by otec mohol dosahovať a ktorý je preukázaný jeho reálnymi výdavkami podľa výpisov z účtu a jeho vlastných tvrdení. Preto mal súd za to, že otcov príjem je minimálne vo výške, ktorá bola stanovená už Krajským súdom v Trenčíne, a to X XXX J. -X XXX Eur, jeho výdavky sú taktiež približne rovnaké ako v čase poslednej úpravy výživného (tieto sa zvýšili v podstate len z dôvodu rastu cien), a teda k zmene pomerov na jeho strane ani v tomto smere nedošlo. 5. Súd vzhliadol zmenu pomerov na strane maloletého (nástup na druhý stupeň základnej školy, maloletý je starší, vyspelejší, zvyšujú sa jeho odôvodnené potreby), ktorá zmena by však neodôvodňovala zníženie pôvodne určovaného výživného, práve naopak. Na strane matky však nepochybne sa výdavky na maloletého znížili, keď jej odpadol výdavok na vozenie maloletého Q. do školy, a preto súd znížil vyživovaciu povinnosť na maloletého zo sumy 170,- Eur na sumu 100,- Eur mesačne. 6. Pokiaľ otec žiadal vyživovaciu povinnosť v rámci striedavej osobnej starostlivosti zrušiť, súd uviedol, že neurčenie vyživovacej povinnosti pri striedavej osobnej starostlivosti prichádza do úvahy vtedy, ak obaja rodičia majú približne rovnaké majetkové, zárobkové a osobné pomery a dĺžka striedavej osobnej starostlivosti je približne rovnaká. Súd však vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že majetkové a zárobkové pomery rodičov sú rozdielne, otec má niekoľkonásobne vyšší príjem ako matka, a teda výživné je potrebné určiť z dôvodu, aby matka mohla maloletému zabezpečiť také podmienky ako má maloletý v čase, keď je v starostlivosti otca. V tomto smere súd tiež poukazuje na skutočnosť, že hoci životná úroveň matky nie je zlá, túto jej zabezpečuje práve jej súčasný manžel, ktorý hradí väčšinu výdavkov. 7. Odvolací súd konštatoval, že súd v novom konaní posudzoval len, či nastala zmena pomerov. Nemá možnosť a ani nemôže prehodnocovať predchádzajúce právoplatné rozhodnutie. Svojim novým rozhodnutím však môže reagovať na zmeny, ktoré nastali od posledného rozhodnutia upravujúceho práva a pomery na strane rodičov a detí (§ 78 Zákona o rodine). Pokiaľ teda súd v právoplatnom rozhodnutí konštatoval potencionálny príjem otca (vzhľadom na jeho deklarované výdavky), príjem vyšší ako ho preukazoval v konaní, z takejto možnosti vychádzal aj súd v tomto prípade, keď prehodnocoval zmenu pomerov na strane otca. Správne potom konštatoval, že na strane otca vo vzťahu k jeho príjmom k zmene pomerov nedošlo. Za tejto situácie, aj keď dieťa je v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a približne rovnakým pomerom sa podieľajú rodičia na platení jeho výdavkov súvisiacich s návštevou školy a mimoškolskými aktivitami, správne súd prvej inštancie konštatoval, že otec ma vyšší príjem oproti matke a zaviazal ho na vyrovnanie životnej úrovne dieťaťa (počas pobytu u matky) platením výživného, a to vo výške 100 Eur. Došlo tak teda od poslednej úpravy výživného k jeho zníženiu, keď súd zohľadňoval znížené náklady matky v súvislosti s dopravou, ktoré mala do doby presťahovania sa do Považskej Bystrice. Súd prvej inštancie tak v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. 8. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal otec v zastúpení advokátom včas dovolanie z dôvodu podľa § 420, písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.