Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Cdo/69/2024 Identifikačné číslo spisu: 5118200500 Dátum vydania rozhodnutia: 24.10.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Zemková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:5118200500.2 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne I.. V. Y., narodenej XX. T. XXXX, Ž., D. XXXX/X, zastúpenej LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., Kálov 653/23-2, Žilina, IČO: 47 253 096, proti žalovanému J. P., narodenému X. L. XXXX, Ž., D. XXXX/X, zastúpenému JUDr. Martinou Čelkovou, advokátkou so sídlom v Humennom, Štefánikova 22, o zaplatenie 1.050,41 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 41C/1/2018, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 10Co/231/2019 z 31. januára 2022, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom prvej inštancie. Odôvodnenie Konanie na súde prvej inštancie 1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom č. k. 41C/1/2018-199 z 3. júna 2019 zastavil konanie v časti 306,51 eur (výrok I.), rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 743,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 743,90 eur od 4. novembra 2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.), žalobkyni priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 41,64 % trov konania (výrok III.) a svedkovi G. L. priznal voči žalovanému nárok na náhradu svedočného v rozsahu 100 % svedočného (výrok IV). 2. Po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti o sumu 306,51 eur s príslušenstvom predmetom rozhodovania okresného súdu sa stal zvyšný nárok o zaplatenie sumy 743,90 eur s príslušenstvom uplatnený žalobkyňou voči žalovanému ako náhrada nákladov za dodané teplo do jeho bytu v roku 2015, tvrdiac, že žalobkyňa uvedenú sumu za žalovaného uhradila. 3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vyhodnotil ako preukázané, že žalobkyňa a žalovaný v rozhodnom období - rok 2015 - užívali svoje byty v bytovom dome súp. č. XXXX/X na ulici D. F. Ž. (ďalej „bytový dom“). Pre nedoriešené vlastnícke vzťahy v bytovom dome (prebieha konanie o určenie vlastníckeho práva na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 6C/214/2015) nebolo možné výkon správy domu zabezpečiť podľa právneho režimu zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Žalobkyňa ako fyzická osoba prevzala na seba aktívnu činnosť spočívajúcu v povinnostiach, ako aj v zodpovednosti zabezpečiť prevádzku bytového domu, a to nielen vo svojom záujme, ale aj v záujme všetkých vlastníkov, či nájomcov. Spolumajiteľ bytového domu I.. T. B. udelil súhlas, aby do bytového domu bol znova zapojený plynomer a obnovená dodávka plynu a aby od 2. novembra 2006 vo všetkých zmluvných a obchodných vzťahoch voči SPP, a.s. zastupovala majiteľov bytov a nebytových priestorov bytového domu žalobkyňa. Dňa 2. novembra 2006 bola uzavretá zmluva o zabezpečení energií - plyn, voda, elektrická energia podľa § 51 Občianskeho zákonníka (OZ) medzi žalobkyňou ako splnomocnenou objednávateľkou a žalovaným ako vlastníkom/nájomníkom. Jej účelom bolo zabezpečiť plynulé dodávky energií - plyn, voda elektrická energia. Užívatelia bytov splnomocnili žalobkyňu ako objednávateľku na uzavretie zmlúv pre celý bytový dom s dodávateľmi energií s tým, že sa dohodli, že užívatelia bytov budú platiť mesačné zálohové platby na osobitný účet zriadený žalobkyňou na spotrebu plynu, elektrickej energie a vody vždy do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci podľa zálohového predpisu, pritom zmluva obsahuje aj ďalšie povinnosti objednávateľov, či užívateľov bytov. Zmluva je za nájomníka/vlastníka podpísaná bez pochybností žalovaným a za splnomocnených objednávateľov podpísaná žalobkyňou. Na základe zmluvy z 2. novembra 2006 žalobkyňa uzavrela zmluvy s konkrétnymi dodávateľmi na dodávku energií do bytového domu: zmluvu o dodávke plynu s SPP, a.s. z 3. novembra 2006, dodatok č. 2 k zmluve o dodávke plynu zo 4. júla 2013, dohodu o podmienkach pre pokračovanie zmluvy o dodávke plynu s odberateľom zemného plynu z 11. mája 2016. 4. Okresný súd vyhodnotil zmluvu o zabezpečení energií - plyn, voda, elektrická energia z 2. novembra 2006 z pohľadu ust. § 37 OZ za neurčitú z dôvodu neurčitosti prejavu vôle v zmluve a neurčitosti obsahu zmluvy. Poznamenal tiež, že ani výkladom v zmysle § 35 OZ nebolo možné dospieť ku konkrétnemu poznaniu a nepochybnému záveru čo chceli účastníci zmluvného vzťahu prejaviť, čo bolo predmetom vymedzenia danej zmluvy. Jej obsah zostal nejednoznačný aj po vyjadreniach strán sporu. Navyše, strany sporu sa okrem iného nezhodli v obsahu a účelu použitia finančných prostriedkov na zriadenom účte. Ako dôvod neurčitosti zmluvy okresný súd vzhliadol aj označenie zmluvných strán, keď v článku 1 sa uvádza „všetci vlastníci a všetci nájomcovia“ a následne zmluva je uzatváraná iba so žalovaným. V zmluve nie je konkretizovaný ani bankový účet, na ktorý majú vlastníci a nájomcovia finančné prostriedky posielať. Nie je špecifikovaný ani účel, na aký sa majú tieto finančné prostriedky používať, aké konkrétne služby sa majú hradiť, ani nie je uvedené s akými konkrétnymi dodávateľmi sa majú zmluvy o dodávke energií uzavrieť. V zmluve absentuje aj výška mesačnej platby, zásady hospodárenia s finančnými prostriedkami, či zásady platenia úhrad. Na základe uvádzaných dôvodov okresný súd dospel k záveru, že predmetná zmluva je z pohľadu § 37 OZ pre neurčitosť neplatným právnym úkonom. Dodal, že jeho právny záver o neplatnosti uvádzanej zmluvy ani strany sporu nespochybnili, napokon tento názor bol vyslovený aj v rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 27C/24/2014, následne aj v uznesení Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/674/2015, rovnako v rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 41C/34/2015 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/98/2018. 5. Po takomto právnom hodnotení okresný súd žalobkyňou uplatnený nárok voči žalovanému kvalifikoval ako nárok uplatnený z titulu bezdôvodného obohatenia pre neplatný právny úkon a pri právnom posúdení sa riadil podľa ustanovení § 451 ods. 1, 2, § 456 veta prvá, § 457, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konanie na odvolacom súde 6. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací o podanom odvolaní rozhodol rozsudkom sp. zn. 10Co/231/2019 z 31. januára 2022 tak, že zmenil rozsudok súdu prvej inštancie: - vo výroku II. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 743,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 743,90 eur od 4.11.2017 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku tak, že „ z a m i e t a ž a l o b u v t e j t o č a s t i „. - vo výroku IV. tak, že svedkovi G. L., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX Ž. sa „ n e p r i z n á v a nárok na náhradu svedočného „. N e d o t k n u t ý m zostal rozsudok vo výroku I. o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy vo výške 306,51 eur s príslušenstvom. Žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 7. Podľa odvolacieho súdu z dokazovania vyplynulo, že žalovaný v rozhodnom období 2015 užíval svoj byt v bytovom dome súp. č. XXXX/X na ulici D. F. Ž.. Pre nedoriešené vlastnícke vzťahy v bytovom dome nebolo možné výkon správy domu zabezpečiť podľa právneho režimu zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, teda nebolo možné uzatvoriť zmluvu o výkone správy správcom bytov, ani založiť spoločenstvo vlastníkov bytov. Žalobkyňa prevzala na seba aktívnu činnosť (po dohode s vlastníkmi, užívateľmi bytov) spočívajúcu v povinnostiach aj zodpovednosti zabezpečiť prevádzku bytového domu nielen vo svojom, ale aj v záujme všetkých svoj byt užívať riadne a na ten účel určený zabezpečovala (uzatvorila) zmluvu s jednotlivými dodávateľmi energií (plynu, vody, elektriny). Podľa záverov zo schôdze užívateľov a vlastníkov bytového domu konanej dňa 2. novembra a 3. novembra 2006 sa títo dohodli na vedení účtu, z ktorého sa budú uhrádzať platby za plyn, vodu, elektrické energie, odvoz smetí, revízie výťahu a pod. z finančných prostriedkov - zálohových platieb jednotlivých užívateľov bytov, - za tým účelom žalobkyňa zriadila účet - uzatvorila zmluvu o bežnom účte dňa 2. novembra 2006 s A. Q., J..P.. - a ako jediná vlastníčka tohto účtu realizovala aj platby zo zložených zálohových platieb (za všetkých užívateľov/vlastníkov/nájomcov bytov v bytovom dome) za dodávku energií jednotlivým dodávateľom. 8. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd zdôrazňuje podstatu bezdôvodného obohatenia, ktorou je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, vydať toto obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Žalovaný v rozhodnej dobe - rok 2015 - do svojho bytu energie odoberal (nepreukázal opak) náhradu za dodanú energiu vo výške na jeho byt pripadajúcu (preukázanú odborným posudkom) zaplatil na určený účet iba čiastočne a jeho dlh zodpovedá sume 743,90 eur. Teda, vo výške tejto sumy za neho bolo zo zálohových platieb iných (prakticky z predmetu vlastníctva iných) plnené, čo mal plniť sám. 9. Je nesporné, že žalobkyňa za dodanú energiu v roku 2015 do celého bytového domu zaplatila dodávateľovi náhradu z účtu, ktorý zriadila v banke na svoje meno, a na ktorý účet poukazovali zálohové platby jednotliví užívatelia bytov (či už vlastníci, alebo nájomcovia). Znamená to, že hoc finančné prostriedky boli poukazované jednotlivým dodávateľom energií z účtu vedeného na meno žalobkyne, sústredené finančné prostriedky na predmetnom účte sa ale nikdy nestali jej výlučným vlastníctvom. Finančné prostriedky totiž jednotliví užívatelia poukazovali na účet za účelom úhrady nákladov za služby spojené s užívaním svojho bytu/bytov a žalobkyňa iba sprostredkovala úhradu z predmetného účtu. Z hľadiska právneho charakteru žalovaného nároku nie je podľa názoru odvolacieho súdu právne významné, že zriadením účtu v banke sa stala žalobkyňa výlučným vlastníkom účtu ale skutočnosť, že žalobkyňa sa nikdy nestala vlastníčkou na účte sústredených finančných prostriedkov poukazovaných titulom zálohových platieb jednotlivými užívateľmi, vlastníkmi bytov. Ak aj zaplatila náhradu, napr. za dodané teplo do bytového domu (ako tomu bolo v súdenom prípade) neplnila zo „svojho“, nemohla sa totiž stať vlastníčkou tzv. užívateľmi/vlastníkmi bytov na predmetný účet združených prostriedkov, nemala k tomu hmotno-právny titul a iba skutočnosť, že na základe zmluvy o bežnom účte uzavretej medzi ňou a bankou je považovaná za majiteľku účtu ešte neznamená, že nadobudla z tohto dôvodu aj vlastníctvo k na účet poukazovaným finančným prostriedkom - tie totiž nestratili svoj charakter, naďalej tvorili vlastníctvo tých, ktorí ich na účet odviedli. Z uvedeného dôvodu, hoc je preukázané, že žalovaný získal bezdôvodné obohatenie - odoberal totiž služby, za ktoré nezaplatil to čo mal - bezdôvodné obohatenie, ale získal na úkor všetkých tých, z ktorých finančných prostriedkov sústredených na účte za neho za rozhodné obdobie bolo plnené. Žalobkyňa netvrdila, že by náhradu nákladov za dodané teplo do bytu žalovaného v roku 2015 uhradila iba ona, len zo svojich výlučných prostriedkov - v takomto prípade totiž by bola nositeľkou aktívnej vecnej legitimácie v spore voči žalovanému. Za tohto preukázaného stavu, ďalej, že žalobkyni nepatrí status „výkonu správy ako správcovi bytového domu podľa režimu zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“, že náhradu za dodané teplo v rozhodnej dobe aj do bytu žalovaného zaplatila žalobkyňa z finančných prostriedkov hoc sústredených na účte ale zaplatila z predmetu vlastníctva (zo zálohových platieb) jednotlivých vlastníkov - užívateľov bytov - sú práve oni ako nositelia vecno-právneho oprávnenia aktívne legitimovaní v pozícii žalobcov v občiansko-právnom spore nárokovať si voči žalovanému náhradu žalovanej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia, žalovaný sa totiž obohatil práve na ich úkor. Títo ale v pozícii žalobcov v spore nevystupovali a žalobkyňa ani netvrdila, že by za nich žalobu u súdu uplatnila a v spore pred súdom ich zastupovala na základe udelenej písomnej plnej moci ako ich splnomocnená zástupkyňa. Z uvedených dôvodov odvolací súd na rozdiel od názoru okresného súdu musel konštatovať, že žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom v tomto spore. Názor o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore (vo vzťahu k časti peňažného nároku) v obdobnej veci vyslovil odvolací súd už v rozsudku sp. zn. 10Co/180/2018 zo 4. februára 2021 (prakticky medzi totožnými stranami sporu, za totožného právneho stavu, po stránke skutkovej iba za iné rozhodné obdobie). 10. Súhrn všetkých uvádzaných súvislostí a úvah viedol odvolací súd k zmene rozsudku okresného súdu v meritórnom výroku II., v rámci nej k zamietnutiu žaloby čo do istiny vo výške 743,90 eur a jej príslušenstva. Vzhľadom na zásadný dôvod zamietnutia žaloby - vyargumentovaný v predchádzajúcich odsekoch rozhodnutia, odvolací súd sa už v ďalšom nezaoberal (považoval za bezpredmetné) vecnou správnosťou posúdenia námietky premlčania okresným súdom. 11. Odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu aj vo výroku o priznaní svedočného - svedok G. L., ktorému bol priznaný nárok na svedočné totiž nedoložil (napriek tomu, že súd ho o doplnenie požiadal) relevantné dôkazy o tom, že by v súvislosti s účasťou na súdnom pojednávaní (za účelom svedeckej výpovede) by mu mali vôbec vzniknúť nejaké trovy. Dovolanie žalobkyne 12. Proti rozsudku odvolacieho súdu žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) podala dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP a § 421 ods. 1 písm. a/, c/ CSP. Mala za to, že vo veci jej súd ako strane sporu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 420 ods. 1 písm. f/ CSP žalobkyňa uviedla, že ak všeobecný súd rozhodne v obdobných veciach odlišným alebo protichodným spôsobom, bez zdôvodnenia odlišného stanoviska, poruší základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Nesúhlasila so záverom odvolacieho súdu, že finančné prostriedky sústredené na účte žalobkyne sa nestali jej výlučným vlastníctvom, ale len sprostredkovala úhradu za jednotlivých užívateľov bytov, pričom poukázala na odlišný názor vyslovený v právoplatne skončených konaniach na Okresnom súde Žilina i Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 41C/34/2015, potvrdené odvolacím súdom pod sp. zn. 5Co/98/2018, na rozsudok Okresného súdu Žilina 14C/58/2018 potvrdený odvolacím súdom pod sp. zn. 5Co/43/2020 z 24. novembra 2020 a zdôraznila, že Zmluvu o dodávke elektriny zo 17. januára 2007 uzavrela a podpísala za bytový dom vo svojom mene. 13. Dovolateľka mala za to, že zo strany odvolacieho súdu ide o nesprávne právne posúdenie veci bez dostatočného právneho zdôvodnenia a odôvodnenia, čím došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Z uvedených dôvodov žiadala, aby rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu alternatívne aby rozsudok odvolacieho súdu zmenil a potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobkyne v rozsahu 100 %. 14. Žalovaný v podanom vyjadrení k dovolaniu poukázal na ustanovenie § 422 CSP a uviedol, že navrhuje odvolanie odmietnuť, pretože dovolací prieskum je možný v prípade sporu o peňažné plnenie, len ak peňažné plnenie prevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, resp. v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/42/2018, 3Obdo/27/2018 ako aj na uznesenie sp. zn. 4Cdo/43/2022. V tomto prípade má byť preskúmané rozhodnutie odvolacieho súdu, predmetom ktorého je peňažné plnenie nižšie ako desaťnásobok minimálnej mzdy. Na základe uvedeného navrhuje dovolanie odmietnuť a žiada žalovanému priznať nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. Rozhodnutie dovolacieho súdu 15. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože nie je prípustné. 16. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním” a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012, ktoré sú aktuálne aj za súčasnej procesnoprávnej úpravy). 17. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na príslušnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015, 5Cdo/255/2014 a 8Cdo/400/2015). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013 a 3Cdo/208/2014). Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím) musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti - to platí o všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch. Ak by dovolací súd bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 172/03). 18. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú špecifikované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 19. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa v dovolaní uviesť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a náležitým spôsobom označiť dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP.). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. 20. V danom prípade dovolateľka prípustnosť svojho dovolania vyvodzuje v prvom rade z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP). 21. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP sú
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.