160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej tiež „CSP“). 2. Mestský súd Bratislava III s postúpením sporu nesúhlasil z dôvodu, že nie je súdom príslušným na prejednanie a rozhodnutie sporu. V nesúhlase s postúpením sporu z 11.09.2024 uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica postupoval v rozpore so zákonom č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej tiež „zákon o UK“), keďže v upomínacom konaní nevydal platobný rozkaz, a preto nemá zákonný podklad na postúpenie sporu Mestskému súdu Bratislava III. V tejto súvislosti Mestský súd Bratislava III poukázal na § 15 ods. 4 písm. a) zákona o UK,
ktorého sa počas upomínacieho konania neprihliada na námietku miestnej príslušnosti, vecnej príslušnosti a kauzálnej príslušnosti. Mestský súd Bratislava III taktiež konštatoval, že zákon o UK v § 10 a v § 14 presne vymedzuje, kedy je upomínací súd oprávnený spor postúpiť inému súdu.
názoru vec predkladajúceho súdu v iných prípadoch takéto oprávnenie Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní nemá. 3. Z vyššie uvedených dôvodov Mestský súd Bratislava III predložil súdny spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) ako súdu spoločne nadriadenému obom súdom
2 CSP na rozhodnutie o príslušnosti. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“), ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Banská Bystrica a Mestskému súdu Bratislava III na rozhodnutie o príslušnosti (§ 43 ods. 2 CSP), po preskúmaní okolností sporu o príslušnosť, dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica je dôvodný. 5.
1 a 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje
okolností v čase začatia konania, takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. 6.
CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. 7.
1 CSP, ak súd postupom
a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. 8.
2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 9.
1 a 2 zákona o UK, tento zákon upravuje príslušnosť súdu, postup súdu a postup strán sporu v upomínacom konaní (ďalej len "konanie"), v ktorom sa rozhodujú spory o peňažných nárokoch uplatnených spôsobom
tohto zákona.
tohto zákona je alternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov k postupu
Civilného sporového poriadku. 10.
11.
1 zákona o UK, súd odmietne návrh, ak
1 odstránené. 12.
1 zákona o UK, ak sú splnené procesné podmienky vrátane poplatkovej povinnosti a nie sú dôvody na odmietnutie návrhu, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok. 13.
1 zákona o UK, ak platobný rozkaz nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd o tom žalobcu upovedomí a vyzve ho, aby v lehote 15 dní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci
Civilného sporového poriadku. 14.
Civilného sporového poriadku.
odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie
Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd
15.
1 zákona o UK, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie
tohto zákona sa použije Civilný sporový poriadok okrem § 126. 16.
4 písm. a) zákona o UK, počas konania sa neprihliada na námietku miestnej príslušnosti, vecnej príslušnosti a kauzálnej príslušnosti. 17.
čl. 2 ods. 2 úst. zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 18. Upomínacie konanie je alternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov k postupu
CSP. Konanie o predmetnom peňažnom nároku bolo začaté dňom doručenia návrhu na vydanie platobného rozkazu Okresnému súdu Banská Bystrica. Z doterajšej judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že až po splnení podmienok
1, resp. § 14 ods. 3 zákona o UK tento spor pokračuje na príslušnom súde
CSP v dôsledku podania návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní. Z hľadiska uplatneného peňažného nároku konanie začaté na upomínacom súde tvorí jeden celok s konaním na súde príslušnom
CSP, pričom pre skúmanie procesných podmienok konania sú rozhodné okolnosti v čase začatia konania na upomínacom súde (§ 36 CSP) [m. m. 5Ndob/3/2023].
V tomto postúpení (podpísanom vyššou súdnou úradníčkou) Okresný súd Banská Bystrica uviedol, že upomínacie konanie je
2 zákona o UK alternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov, „pričom Okresný súd Banská Bystrica bol na upomínacie konanie kauzálne príslušný v zmysle ust. § 2 ZoUK. Vzhľadom k tomu, že predmetom konania medzi žalobcom a žalovaným je spor z burzového obchodu, súd preto postúpil vec kauzálne príslušnému súdu v súlade s ust. § 13 a § 29 CSP.“ 21. Najvyšší súd prvotne k samotnej úprave upomínacieho konania
zákona o UK vo všeobecnosti uvádza, že cieľom zákonodarcu zavedením elektronického upomínacieho konania na k nemu kauzálne príslušnom (ako jedinom pre celé územie SR) Okresnom súde Banská Bystrica, bolo najmä odbremenenie okresných súdov od rozhodovania o množstve podávaných návrhov na vydanie platobného rozkazu, ako aj potreba zrýchlenia konania o podávaných návrhoch na vydanie platobných rozkazov. Okresný súd Banská Bystrica
zákona o UK rozhoduje o vydávaní platobných rozkazov ako elektronická alternatíva k už existujúcemu režimu vydávania platobných rozkazov upravenému v Civilnom sporovom poriadku. Na rozhodovanie v upomínacom konaní tak nie je príslušný súd určený na základe všeobecnej, prípadne osobitnej miestnej príslušnosti
CSP. Z dikcie ustanovenia § 2 zákona o UK je zrejmé, že Okresný súd Banská Bystrica je kauzálne príslušný súd na rozhodovanie o peňažných nárokoch uplatnených
režimu osobitného zákona o UK. Zákon tak zveruje prejednávanie a rozhodovanie o peňažných nárokoch uplatnených spôsobom
zákona o upomínacom konaní konkrétne určenému súdu. 22. Z uvedeného je zrejmé, že ak je predmetom konania peňažný nárok uplatňovaný spôsobom
zákona o UK, je na konanie kauzálne príslušný výlučne Okresný súd Banská Bystrica, pričom kauzálna príslušnosť tohto súdu je daná v dôsledku toho, že žalobca sa rozhodol uplatňovať svoj peňažný nárok alternatívnym (elektronickým, zrýchleným, zjednodušeným) spôsobom
zákona o UK. Kauzálna príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica na konanie
zákona o upomínacom konaní trvá až do momentu skončenia upomínacieho konania, a to zákonom predpokladaným spôsobom. Z hľadiska príslušnosti súdu na konanie
zákona o UK má prednosť úprava obsiahnutá v tomto zákone, ktorý predstavuje lex specialis ku všeobecnej procesnej úprave príslušnosti súdu
Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje lex generalis. Konanie v upomínacom konaní vždy predstavuje primárne konanie
zákona o UK, a to aj keď sa aplikujú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Použitie ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva z § 15 ods. 1 zákona o UK, pričom ide o ich použitie v upomínacom konaní, nie v civilnom sporovom konaní. Uvedené vyplýva z dikcie ust. § 15 ods. 1 zákona o UK,
ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie
tohto zákona sa použije Civilný sporový poriadok okrem §
CSP, a to výhradne až po vydaní platobného rozkazu, ktorý však v tu posudzovanej veci vydaný nebol. Zákon o UK taktiež v § 15 ods. 4 definuje, na ktoré námietky a návrhy súd počas konania neprihliada, pričom pod písm. a) uvádza námietku miestnej príslušnosti, vecnej príslušnosti a kauzálnej príslušnosti. Dôvodová správa k 15 zákona o UK uvádza, že „(k)eďže ide o zjednodušené a zrýchlené konanie, v odseku 4 sú vymenované podania, na ktoré súd v upomínacom konaní neprihliada, zaoberať sa nimi však môže súd, ktorý bude konať vo veci samej. Ide o také návrhy, či námietky, ktoré umožňujú alternatívny postup žalobcu (späťvzatie a podanie nového návrhu pri zmene žaloby, či podanie návrhu
Civilného sporového poriadku - napr. ak sa žiada oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré má byť dané pomermi strany). Prípadné návrhy a námietky však nie sú neúčinné, ak sa vec dostane do režimu konania
Civilného sporového konania. V takom prípade sa o návrhoch a námietkach rozhodne.“ 26. V danom prípade upomínací súd bez toho, aby prednostne riadne postupoval
zákona o UK, túto osobitnú úpravu z hľadiska vlastnej kauzálnej príslušnosti na upomínacie konanie (§ 2 zákona o UK) obišiel, resp. poprel tým, že bez toho, aby rozhodol o odmietnutí návrhu (§ 6 zákona o UK), alebo o vydaní platobného rozkazu (§ 7 zákona o UK), ex offo skúmajúc svoju kauzálnu príslušnosť
CSP vo väzbe na § 29 CSP (príslušnosť v sporoch z burzových obchodov) a na § 13 CSP (všeobecná miestna príslušnosť), postúpil spor na konanie
CSP Mestskému súdu Bratislava III. O podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu
zákona o UK teda Okresný súd Banská Bystrica doteraz spôsobom stanoveným a predpokladaným zákonom o UK nerozhodol. Z už uvedeného vyplýva, že takýto postup je nesprávny a odporuje zákonu o UK, popiera jeho samotnú podstatu a zmysel (§ 1 ods. 2 zákona o UK). 27. Najvyšší súd zdôrazňuje, že pokiaľ v upomínacom konaní je rozhodovanie súdu o námietke vecnej, miestnej a kauzálnej príslušnosti
4 písm. a) zákona o UK vylúčené (takáto prípadná námietka sa počas upomínacieho konania považuje za neúčinnú), o to viac platí (a maiori ad minus), že bez postupu
osobitnej prednostnej úpravy v zákone o UK, vrátane úpravy kauzálnej príslušnosti
zákona o UK, nemôže upomínací súd sám skúmať svoju kauzálnu (miestnu) príslušnosť
úpravy v CSP. 28. Z uvedeného vyplýva, že upomínacie konanie v danom spore doteraz zákonom predpokladaným spôsobom neskončilo, a preto kauzálna príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica
29. Odhliadnuc od konštatovanej trvajúcej kauzálnej príslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica, najvyšší súd naviac dodáva, že
obsahu predloženého spisu a z elektronicky podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu nie je zrejmé, že by malo ísť o spor z burzového obchodu. Legálna definícia burzového obchodu sa nachádza v § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov,
ktorého sa burzovým obchodom rozumie kúpa alebo predaj cenných papierov alebo iných finančných nástrojov na regulovanom trhu burzy. Z návrhu na vydanie platobného rozkazu a jeho príloh je zrejmé, že strany sporu uzatvorili zmluvu o kúpe cenných papierov
566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách. Predmetom zmluvy bol dlhopis, ktorého emitentom je žalovaný. Zo spisu však nevyplýva, že by išlo o dlhopis obchodovaný na burze, teda že v danom prípade išlo o obchod s cenným papierom, ktorý bol uzatvorený medzi kupujúcim a predávajúcim členom burzy a ktorý sa riadi všeobecne záväznými predpismi a pravidlami burzy, ktoré schvaľuje Národná banka Slovenska. Dlhopis je možné emitovať aj tým spôsobom, že sa emitent priamo dohodne s veriteľom, pričom takýto spôsob súkromnej emisie dlhopisu nepodlieha regulácii štátnym orgánom. Keďže z aktuálneho obsahu spisu nie je možné bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru o spôsobe emisie a následného predaja dotknutého cenného papiera, než ako vyplýva z doloženej zmluvy sporových strán, nie je možné tvrdiť, že v tomto prípade ide o spor z burzového obchodu.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.