Obsah (10)

§ 232§ 255§ 262§ 24§ 386§ 419§ 420§ 421§ 431§ 440

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/157/2023 Identifikačné číslo spisu: 4321201075 Dátum vydania rozhodnutia: 30.10.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Erika Zajacová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

zmluvy mali stať splatnými v budúcnosti, a to ku dňu uvedenému v oznámení, s tým, že všeobecná štvorročná premlčacia doba začala plynúť dňom

2. 2017 a uplynula dňa
4. 2021, pričom žaloba bola podaná dňa
7. Aj bez zohľadnenia neplynutia lehôt v zmysle zákona č. 62/2020 Z. z. možno konštatovať iba to, že žaloba bola podaná včas. Pokiaľ ďalej žalovaný namietal neprimeranosť dojednanej odplaty, dôkazná povinnosť preukázať, že žalobcom požadovaný úrok je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, bola na strane žalovaného, a keďže tento žiaden dôkaz v tomto smere nenavrhol vykonať, nemôže súd konštatovať nič iné, že žalobcovi dojednaný zmluvný úrok prináleží. Žalovaný tiež mylne namietal, že si voči nemu žalobca uplatňuje úrok z omeškania vo výške 0,01 % denne, pretože ako vyplýva zo žaloby, žalobca si uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy. Posúdiac dojednanú zmluvnú pokutu v čase porušenia povinnosti žalovaným, nemožno dospieť k záveru, že by dojednaná pokuta nebola primeraná vzhľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Pre prípad, že súčet zmluvných pokút dosiahne čiastku 12.120,96 eura, ktorú súd priznal žalobcovi, si ďalej žalobca uplatnil zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11.615,92 eura až do zaplatenia. Keďže žalovaný svoj peňažný záväzok riadne a včas nesplnil, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho má žalobca právo požadovať od žalovaného popri plnení aj úroky z omeškania. Súd potom priznal žalobcovi zákonné úroky z omeškania vo výške 9 % ročne pre prípad, že súčet zmluvných pokút dosiahne čiastku 12.120,96 eura a žalovaný bude stále v omeškaní zo sumy požičanej istiny vo výške 4.000 eur a vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania žalobu zamietol. Lehotu na plnenie určil súd

§ 232ods.

3 CSP. Keďže sa žalobca pôvodne domáhal aj zaplatenia sumy 334,94 eura spočívajúcej v náhrade nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky a v tejto časti zobral žalobu späť pred jej doručením žalovanému, súd konal o zvyšku nároku bez rozhodnutia o zastavení konania v tejto časti s poukazom na § 145 ods. 3 CSP. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté

§ 255ods.

1 CSP. Žalobcovi, ako strane v konaní úspešnej v celom rozsahu, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením

§ 262ods.

2 CSP po právoplatnosti rozsudku.

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) uznesením zo dňa
2. novembra 2022 sp. zn. 12CoCsp/44/2022 odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie odmietol a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 2.
3. Odvolací súd skonštatoval, že v zákonnej lehote na podanie odvolania žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu elektronicky doručil súdu prvej inštancie podanie ku sp. zn. 16Csp/18/2021 odvolanie bez označenia čísla konania, dôvodov odvolania a uvedenia návrhov, ako by mal odvolací súd o odvolaní rozhodnúť, pričom odvolanie neobsahuje žiadne odôvodnenie a ani návrh odvolacieho rozhodnutia, je však v ňom uvedené, že odôvodnenie podania a návrh rozhodnutia je súčasťou prílohy tohto formulára, pričom oprávnený konať za advokátsku kanceláriu bol Ladislav Riedl. K tomuto podaniu bolo pripojené osobitne vyhotovené, elektronicky zaslané odvolanie vo formáte PDF datované dňom
4. júla 2022, ktoré obsahuje odôvodnenie a aj odvolací návrh, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 2.
5. Odvolací súd zisťoval, či podanie žalovaného označeného ako odvolanie spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti kvalifikovaného elektronického podania v súlade s Civilným sporovým poriadkom, ako aj zákona e-Governmente, a zistil a následne skonštatoval, že zákonné podmienky pre vecné prejednanie odvolania nie sú splnené. Advokát, konajúci za splnomocnenú advokátsku kanceláriu podpísal len formulárové elektronické podanie bez zákonných náležitostí odvolania s odkazom na to, že odôvodnenie podania a návrh rozhodnutia je súčasťou prílohy formulára, ktorá zostala elektronicky nepodpísaná. V tomto prípade je zrejmé, že elektronicky podané formulárové odvolanie síce príslušný advokát podpísal zaručeným elektronickým podpisom, ale z neznámeho dôvodu advokát obsah odvolania s odvolacím petitom nepojal do tohto podania a odkázal na ním nepodpísanú prílohu a to napriek tomu, že

§ 24ods.

5 zákona o e-Governmente obsahovou náležitosťou elektronického formulára pre elektronické podanie sú obsahové náležitosti návrhu na začatie konania žaloby, žiadosti, sťažnosti, vyjadrenia, stanoviska, ohlásenia alebo iného dokumentu ustanovené osobitnými predpismi. Je zrejmé, že samotný text odvolania v prílohe vo formáte PDF pripojenej k formulárovému odvolaniu neobsahuje KEP advokáta, konajúceho za splnomocnenú advokátsku kanceláriu žalovaného. Vzhľadom na osobitnú úpravu následkov elektronického podania bez KEP v ustanovení § 125 ods. 2 CSP, i s prihliadnutím na to, že určité procesné úkony sú koncentrované do uplynutia zákonom určenej lehoty, ide

názoru odvolacieho súdu o neodstrániteľnú vadu odvolania žalovaného, v dôsledku čoho neprichádza do úvahy postup smerujúci k odstráneniu tohto nedostatku. Podpis patrí medzi nevyhnutné náležitosti odvolania a ak sa v prípade elektronicky podaného odvolania vyžaduje KEP osoby ho podávajúcej, potom na odvolaní advokáta KEP musí byť ním realizovaný v odvolacej lehote, respektíve najneskôr do 10 dní s cieľom zabránenia vzniku zákonného dôsledku jeho absencie z ustanovenia § 125 ods. 2 CSP. 2.

1. Odvolací súd ďalej poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) sp. zn. II. ÚS 442/2021, ktorý v obdobnej veci rozhodoval a dospel k záveru, že podmienkou elektronického podania je platná autorizácia, ktorá v prípade ak absentuje, hľadí sa naň, akoby nikdy nevzniklo. Pokiaľ teda elektronické formulárové podanie nebolo úplné alebo bolo v zmysle platných osobitných predpisov nekorektné, má orgán verejnej moci právo odmietnuť takéto podanie, či v danej veci nekonať alebo konanie zastaviť. 2.
2. Preto s ohľadom na uvedené odvolaciemu súdu neprihliadajúc na odvolanie v PDF formáte bez autorizácie podpisu konajúceho advokáta nezostalo iné, než pre vady odvolania

§ 386písm.

1. d)CSP odmietnuť odvolanie žalobcu podané elektronickým formulárom, síce s autorizovaným podpisom právneho zástupcu, ale bez jeho odôvodnenia a bez odvolacieho návrhu, t. j. bez zákonných náležitostí so súčasným jeho doplnením podaným v nepodpísanej prílohe, keď navyše zákon o e-Governmente vylučuje obsahovú náležitosť z podania abstrahovať do prílohy k tomuto podaniu. Odvolací súd v závere tiež poznamenal, že i v prípade následného doplnenia chýbajúceho odvolacieho petitu žalovaným by musel odvolanie odmietnuť pre absenciu odvolacích dôvodov, na doplnenie ktorých súd odvolateľa nevyzýva. Bez uvedenia dôvodov odvolania totiž odvolací súd nemôže odvolanie kvalifikovane rozhodnúť. Odvolanie musí byť niektorou, prípadne viacerými, z vád v zmysle § 365 ods. 1 CSP odôvodnené (§ 363 CSP), čo znamená, že v zákone uvedený dôvod je potrebné identifikovať t. j. uviesť, v akom konkrétnom pochybení odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 90/2019, III. ÚS 141/2019. Preto odvolací súd odvolanie odmietol a o trovách konania rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi tieto nepriznal, keďže v tomto štádiu konania mu žiadne trovy nevznikli. 3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, v ktorom žiadal, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu prvého výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom prípustnosť dovolania dôvodil odkazom na ustanovenie § 420 písm.
2. f)CSP, a zároveň požiadal tiež o odloženie vykonateľnosti napadnutého uznesenia odvolacieho súdu. Namietal odňatie možnosti konať pred súdom, kedy súd sa odmietol zaoberať meritom veci, pretože neprihliadol na existujúcu autorizáciu elektronického podania ako celku. Odvolací súd posúdil ako platný elektronický podpis formulára podaného odvolania, ale tento nevztiahol aj na prílohu, ktorá bola jeho súčasťou. Namietal, že nález Ústavného súdu, ktorý použil odvolací súd pre podporenie svojho názoru pod sp. zn. II. ÚS 442/2021 skutkovo nie je možné stotožniť s formou podaného odvolania podaného ním. Poukázal na tú skutočnosť, že existujú dva spôsoby komunikácie so súdom, ktoré je možné skrz webové rozhranie využiť. Jedným je všeobecná agenda ako kategória obsiahnutá pri každom okresnom a krajskom súde na portáli Slovensko.sk, pričom presne tento spôsob podania bol posudzovaný v náleze Ústavného súdu. Druhým je využitie webového portálu eŽaloby prevádzkovaného Ministerstvom spravodlivosti SR, a to je spôsob, ktorý využil on. Medzi oboma spôsobmi sú zásadné rozdiely. Jedinou výhodou odoslania podania cez všeobecnú agendu je rýchlosť. V podstate sa iba načíta súbor a v jednoduchom okne podávajúci uvedie, čo sám uzná za vhodné a dokonca nemusí uviesť nič. Naproti tomu portál eŽaloby predstavuje súbor formulárov vyhotovených na každý typ podania pre súdne, upomínacie a exekučné konanie a to nové, či už existujúce. Využitie tohto spôsobu má výhody v tom, že pokiaľ formulár nie je kompletne vyplnený, nie je možné ho elektronicky podpísať ani odoslať. Ak pri všeobecnej agende je podstatná príloha, pretože v tomto type formulára neexistujú žiadne formálne obmedzenia ani poučenia na urobenie podania, tak pri eŽalobách je podstatné správne vyplnenie formulára, aby mohlo byť podanie odoslané. Práve tu poskytol prevádzkovateľ, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti SR priestor podávajúcemu, akú formu si zvolí, či obsah svojho podania pojme ako súčasť formulára alebo tým formulárom odkáže na pripojenú prílohu. Najkľúčovejšia argumentácia je, že na nepodpísanie prílohy formulára bol výslovne ministerstvom vyzvaný a to poučením pod tlačivom z ktorého vyplýva, že podpísať elektronickú prílohu je potrebné iba v prípade plnej moci na zastupovanie klienta. Ak by ho odvolací súd upovedomil, že má v úmysle rozhodnúť o odmietnutí odvolania, všetko vyššie uvedené by zdôvodnil už v odvolacom konaní. Podpísal formulár, v ktorom výslovne označil možnosť, že obsah urobeného podania sa nachádza v prílohe, tým došlo k previazaniu podpísaného formulára a vloženej prílohy. V prípade nekorektného vyplnenia formulára systém sám upozorní, v ktorej časti sa chyba nachádza a bez jeho kompletného vyplnenia nie je podávajúcemu daná možnosť formulár elektronicky podpísať. V časti „Odôvodnenie podania“ bola označená možnosť „Odôvodnenie podania je súčasťou prílohy tohto formulára“ a v časti „Návrh rozhodnutia“ bola označená možnosť „Návrh rozhodnutia je súčasťou prílohy tohto formulára“. Preto nie je možné vyčítať advokátovi, že z neznámeho dôvodu nepojal obsah odvolania s odvolacím petitom do formulára, ale odkázal ním na nepodpísanú prílohu, ako to tvrdí odvolací súd v bode 19. odôvodnenia. Odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Levice bolo podané včas a riadne, a preto bol odvolací súd povinný sa s ním meritórne zaoberať. Podané odvolanie považuje za kompletné a riadne odôvodnené a ako prekážku vníma, že aj po prípadnom zrušení napadnutého rozhodnutia by ho odvolací súd znova dostal do pozície, v akej je v tomto momente, a to znamená, že by sa podaným odvolaním znova meritórne odmietol zaoberať, pretože v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že i v prípade doplnenia chýbajúceho odvolacieho petitu žalovaným by musel odvolanie odmietnuť pre absenciu odvolacích dôvodov, na doplnenie ktorých odvolací súd nevyzýva. 4. Žalobca sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril. 5. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. januára 2024 sp. zn. 5Cdo/157/2023 bola odložená právoplatnosť uznesenia Krajského súdu v Nitre z 15. novembra 2022 sp. zn. 12CoCsp/44/2022 do právoplatného skončenia konania o dovolaní žalovaného. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je potrebné v zmysle § 448 CSP zamietnuť. 7.

§ 419

CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 8. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a v § 421 CSP. Z daných ustanovení expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. 9.

§ 420

CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 10.

§ 421ods.

1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 11.

§ 431ods.

1, 2 CSP dovolanie prípustné

§ 420

CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie v čom spočíva táto vada. 12.

§ 440CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný 13.

Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm.

1. f)CSP sú zásah súdu do práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere a intenzite, v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/1994). 14. Ustanovenie § 420 písm.
2. f)CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu a to zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). 15. Pod porušením práva na spravodlivý proces vo všeobecnosti treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia takých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý proces. Jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 9/2018, III. ÚS 47/2019). 16. Podstata v dovolacej argumentácii vo vzťahu k namietanej vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm.
3. f)CSP spočívala v namietaní nesprávneho procesného postupu odvolacieho súdu, spojeného s posúdením splnenia obligatórnych náležitostí odvolania - jeho podpisu. 17. V posudzovanom prípade nie je sporné, či podpis odvolania je alebo nie je nevyhnutnou náležitosťou dokonca ani to, že či v prípade, ak je odvolanie podávané elektronicky je nevyhnutný kvalifikovaný elektronický podpis. Sporným ostalo, či aj príloha elektronickej správy podpísanej kvalifikovaným elektronickým podpisom musí byť takto podpísaná, pokiaľ jej obsahom je samotné odvolanie. 18. Podmienka kvalifikovaného elektronického podpisu odvolania ako prílohy elektronického podania vyplýva z § 23 ods. 1, § 24 ods. 5, ako aj § 25 zákona o e-Governmente. V prejednávanej veci je nepochybné, že žalovaný podal odvolanie elektronicky bez autorizácie, pričom v zmysle § 125 ods. 2 CSP súd na dodatočné doručenie podania v prípade, ak bolo podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie

osobitného predpisu nevyzýva, na takéto podanie sa neprihliada a nie je možné o ňom rozhodovať. Toto potvrdzuje nielen ustanovenie § 125 ods. 2 CSP, avšak aj odborná literatúra. K obdobným záverom dospel Ústavný súd v náleze II. ÚS 442/2021, I. ÚS 223/2021, IV. ÚS 19/2022, I. ÚS 373/

2. Podanie odvolania, ak aj je prílohou elektronickej správy, musí byť samo osebe vzhľadom na skutočnosť, že práve ono je podaním vo veci samej, autorizované v zmysle § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente. Rovnako tak postup Okresného súdu Levice, ktorý nevyzýval žalovaného na odstránenie nedostatkov podania nie je porušením práv, pretože ten, kto podáva podanie vo veci samej elektronicky bez autorizácie, má povinnosť sám odstrániť tento nedostatok, a to bez ďalšej výzvy súdu. Teda na strane súdu nie je zákonom daná povinnosť vyzývať na dodatočné doručenie podania. Z obdobného záveru vychádzal Ústavný súd vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 517/2023 zo dňa
3. novembra
5. Preto bol v celom rozsahu správny postup odvolacieho súdu, ktorý po preskúmaní napadnutého odvolania dospel k záveru, že na takéto podanie nie je možné prihliadnuť, nakoľko odvolanie v PDF formáte bez autorizácie podpisu konajúceho advokáta je potrebné odmietnuť v zmysle § 386 písm. d) CSP ako odvolanie bez zákonných náležitostí. Pokiaľ dovolateľ v prejednávanej veci namieta, že pri podaní odvolania sa riadil pokynmi portálu ministerstva spravodlivosti pre podávanie eŽalôb, dovolací súd dodáva, že formulár nemá silu zákona ani podzákonného predpisu, a preto v tomto prípade majú prednosť vyššie citované ustanovenia Civilného sporového poriadku, ako aj zákona o e-Governmente.
6. Z týchto dôvodov dovolací súd dovolanie žalovaného uplatnené

ustanovenia § 420 písm. f) CSP zamietol ako nedôvodné (§ 448 CSP). 22. Dovolací súd rozhodol o trovách dovolacieho konania

ustanovenia § 453 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, kedy v dovolacom konaní úspešnému žalobcovi by patrila náhrada trov dovolacieho konania, avšak tomuto preukázateľne v rámci dovolacieho konania žiadne trovy nevznikli, a preto mu ich súd nepriznal. 23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.