1 písm. a), písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 6To/159/2022, z 29. júna 2023 rozhodol:
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Ľ. D. o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 9T/36/2021, zo 14. septembra 2022 bol najprv
3 Trestného zákona zrušený výrok o vine a treste trestného rozkazu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 3T/33/2021, z
1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona a v bode 2/ z prečinu krádeže
1 písm. a), písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorých sa dopustil na tom skutkovom základe, že 1/ v čase od 2.14 hodiny do 2.44 hodiny dňa
júla 2020 v čase od 18.56 hod. do 18.59 hod. v Z. na ul. E. v prevádzke A., z predajnej plochy zobral tovar - dámsky parfum zn. Dolce & Gabbana light blue 100 ml, a to tým spôsobom, že si tento parfum schoval do prednej časti nohavíc za opasok a následne bez zaplatenia vyšiel z predajne, čím svojím konaním spôsobil poškodenej spoločnosti A., so sídlom D. škodu vo výške 79,99 eur, pričom mu bola dňa 28. 7. 2019 Pohotovostnou motorizovanou jednotkou Policajného zboru Nitra v blokovom konaní pod č. bloku XXXXXXX uložená pokuta vo výške 30,- eur za priestupok proti majetku
1 zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a za krádež bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 4T/128/2019, zo
Za to mu bol
2, § 41 ods. 3, § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. m) Trestného zákona uložený spoločný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, na výkon ktorého bol
2 písm. b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
2 Trestného zákona s poukazom na § 78 ods. 1 Trestného zákona bol obvinenému zároveň uložený ochranný dohľad vo výmere 1 (jeden) rok. Bola mu tiež
1 Trestného poriadku uložená povinnosť, aby poškodenej spoločnosti nahradil spôsobenú škodu vo výške 1 277 eur. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd rozhodujúci na podklade odvolania obvineného rozhodol rozsudkom, sp. zn. 6To/159/2022, z 29. júna 2023 tak, že
1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a súčasne
3 Trestného poriadku, s poukazom na § 41 ods. 3 Trestného zákona zrušil výrok o vine za skutok pod bodom 2/ trestného rozkazu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 3T/33/2021, z
1 písm. a), písm. b), písm.
1 zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a za krádež bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 4T/128/2019, zo
Za to obvinenému odvolací súd uložil
2, § 41 ods. 3, 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. m) Trestného zákona spoločný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, so zaradením
2 písm. b) Trestného zákona na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
2 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona mu súd uložil ochranný dohľad vo výmere 1 (jeden) rok a
1 Trestného poriadku, aby poškodenej spoločnosti nahradil spôsobenú škodu vo výške 1 277 eur. Obvinený Ľ. D. podal prostredníctvom obhajcu proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, a to s poukazom na údajné naplnenie dôvodov dovolania
1 písm.
1 písm.
ust. § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Odsúdený poukazuje na to, že na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu
ust. § 221 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. g) Trestného zákona sa vyžaduje, aby si páchateľ prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobil tak malú škodu, čin spáchal vlámaním a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý. Kvalifikovaná skutková podstata prečinu krádeže
ust. § 212 ods. 2 písm. b) Trestného zákona je následne naplnená, ak spácha skutok, uvedený v ust. § 212 ods. 1 Trestného zákona hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený. V prejednávanom prípade však v súlade s vykonaným dokazovaním (v prípravnom konaní ako ani v konaní na súde) nebolo preukázané, že by odsúdený vyššie uvedeným spôsobom naplnil skutkovú podstatu pokračovacieho prečinu krádeže
ust. § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Aj na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že v pôvodnom konaní (prípravnom konaní ako aj v konaní na súde - prvostupňovom ako aj odvolacom) konajúce OČTK a súdy pochybili a zásadným spôsobom porušili právo odsúdeného na obhajobu, ktoré mu garantujú jednak normy vnútroštátneho ako aj normy medzinárodného práva, keď aj v rozpore s ust. § 2 ods. 10 Trestného poriadku nepostupovali tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie a aby s rovnakou starostlivosťou objasňovali okolnosti svedčiace proti odsúdenému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávali dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Za tejto situácie teda bez ďalšieho dokazovania konajúce súdy nemohli ustáliť vinu odsúdeného zo spáchania stíhaného skutku bez dôvodných pochybností, ako to ustanovuje ust. § 2 ods. 10 Trestného poriadku a porušili jeho právo na obhajobu (§ 2 ods. 9 Trestného poriadku), keď riadne a dostatočne nezistili skutkový stav veci bez dôvodných pochybností, nerešpektovali ustálenú súdnu prax, nerešpektovali všeobecne platnú zásadu trestného konania in dubio pro reo, v konaní postupovali a rozhodli arbitrárne, ... . Napádané rozsudky sú tiež nedostatočne odôvodnené, ako je to popísané nižšie v tomto podaní. Zároveň bol odsúdený v tomto konaní uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho prečinu krádeže
ust. § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona bez toho, aby bolo v konaní preukázané naplnenie všetkých znakov dotknutej skutkovej podstaty trestného činu zo strany odsúdeného. Správne mal konajúci súd odsúdeného v súlade so zásadou in dubio pro reo spod obžaloby v celom rozsahu oslobodiť, pričom tu odsúdený poukazuje aj na nižšie uvedené argumenty. V súvislosti s naplnením dovolacích dôvodov
ust. § 371 ods. 1 písm. c), písm.
odsúdeného naznačujú, že splnomocnená zástupkyňa poškodenej svoju výpoveď na hlavnom pojednávaní neprípustne účelovo prispôsobovala. V tomto smere konajúce súdy jej výpoveď riadne nevyhodnotili a nepodrobili testu z pohľadu vierohodnosti, pravdivosti a závažnosti výpovede. Ďalšie rozhodujúce skutočnosti (a rozpory) vyplývajúce z výpovede splnomocnenej zástupkyne poškodenej (z prípravného konania ako aj z hlavného pojednávania), ktoré neboli konajúcimi súdmi riadne vyhodnotené a zohľadnené sú tie, že: - tovar, ktorý mal byť
kamerového záznamu, ukázali splnomocnenej zástupkyni poškodenej jeho fotku a ona im povedala, že ho doposiaľ nevidela, a teda splnomocnenej zástupkyni poškodenej bolo priamo príslušníkmi PZ povedané konkrétne meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu osoby, na ktorú má podať trestné oznámenie (odsúdeného), bola jej ukázaná fotka odsúdeného, ktorého
jej výpovede nikdy dovtedy nevidela, avšak napriek tomu predtým priamo na jeho osobu podala trestné oznámenie zo
výpovede splnomocnenej zástupkyne poškodenej z prípravného konania ako aj z konania na hlavnom pojednávaní) u poškodenej ani len nevykonali inventúru za účelom zistenia a identifikácie ukradnutého tovaru - teda zákonným spôsobom ani len nebolo zistené, či dotknutý tovar (t. j. dámsky parfum Dolce & Gabbana light blue 100 ml) na prevádzke A. aj reálne chýba, alebo len nie je na regále, na ktorom
predajne mal byť. V ďalšom pokračovaní odsúdený tiež poukazuje na nezákonnosť zásahu príslušníkov polície z OO PZ Nitra - Kalvária z
výpovede sv. N. im obžalovaný mal pri riadnom vypočutí na záznam o podaní vysvetlenia uviesť, že parfum vzal v Z. z A., čo však zo záznamu o podaní vysvetlenia na OO PZ Nitra - Kalvária z
ust. § 2 ods. 4 Trestného poriadku, kedy len na základe minulosti obžalovaného, nemožno mať bez žiadnej inej ďalšej skutočnosti podozrenie, že by sa mal dopúšťať páchania trestnej činnosti. Prezumpcia neviny sa vzťahuje aj na podozrenie zo spáchania priestupku. Obžalovaný poukazuje aj na fakt, že za žiadne konanie z
ust. § 9 ods. 1 zákona o Policajnom zbore ako ani na požadovanie vysvetlenia od odsúdeného príslušníkmi PZ
ust. § 17 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, ako to chybne uvádzajú konajúce súdy v odôvodnení napádaných rozsudkov. Na margo uvedeného odsúdený ešte opätovne dodáva, že
záznamu o podaní vysvetlenia z
tohto jednostranného úradného záznamu spísaného príslušníkmi PZ, ktorý
ustálenej súdnej praxe nie je použiteľný ako dôkaz v trestnom konaní (keďže ide len o úradný záznam), im mal obžalovaný uviesť, že parfum odcudzil v predajni A. bez špecifikácie miesta, dátumu a času. Napriek tomu, že uvedený úradný záznam z
miestnej osobnej znalosti. Tu odsúdený poukazuje na to, že osoba na kamerovom zázname z A. z 24. júla 2020 má nasadené na tvári rúško a samotný kamerový záznam je nejasný, nemá dostatočnú kvalitu a rozlíšenie. Teda opoznanie rúškom ‚maskovanej' osoby na základe takéhoto nedostatočne kvalitného kamerového záznamu osobou bez odborných znalostí nemôže v záujme riadnej identifikácie osoby obstáť. K uvedenému odsúdený v konaní navrhoval pribrať do konania znalca z odboru antropológie, ktorý by relevantne a odborne vedel posúdiť možnosť konkrétneho opoznania osoby z daného kamerového záznamu a príp. by túto osobu aj stotožnil. Uvedený návrh na vykonanie dokazovania však konajúci súd prvého stupňa odmietol a nevykonal, pričom nápravu v tomto smere nezjednal ani konajúci odvolací súd. Osoba na kamerovom zázname, a teda prípadný páchateľ skutku, nebola v tomto konaní riadne a zákonným spôsobom stotožnená, ale k jej opoznaniu prišlo len na podklade činnosti príslušníka PZ bez odborných znalostí v oblasti opoznávania osôb. Takéto opoznanie, najmä bez toho, aby bolo podporené iným vykonaným dôkazom, nemôže v trestom konaní obstáť ako dôkaz o vine odsúdeného. Odsúdený poukazuje aj na to. že v napádaných rozsudkoch konajúce súdy vychádzajú z toho, že zaistený parfum u odsúdeného v predajni A. v R. je totožný parfum, ktorý chýbal (príp. bol odcudzený) v predajni A. v Z., čo však v konaní nebolo vonkoncom preukázané. Z výpovede splnomocnenej zástupkyne poškodenej J. je zrejmé, že všetky totožné parfumy ako bol zaistený u odsúdeného, majú vo všetkých predajniach A. na celom Slovensku rovnaké zabezpečenie, a to len totožným EAN kódom. Na základe uvedeného potom v konaní nebolo vonkoncom preukázané, že by v prípade parfumu zaisteného u odsúdeného išlo práve o parfum, ktorý bol odcudzený v predajni poškodenej v Z. a z ktorého dôvodu v tejto veci prebehlo trestné stíhanie a došlo k odsúdeniu odsúdeného. V konaní teda nebolo preukázané, že by parfum zaistený u odsúdeného bol práve tým parfumom, ktorý bol odcudzený v predajni poškodenej v Z., a teda ani to, že by tento parfum zaistený u odsúdeného mal akúkoľvek súvislosť so stíhaným skutkom, resp. že by ho odsúdený vôbec nadobudol nelegálne. V súlade s uvedeným potom nie je zrejmé, či v prejednávanom prípade bolo trestné konanie začaté a prebiehalo vo vzťahu k totožnému hmotnému predmetu útoku, a teda či je v tejto súvislosti zachovaná totožnosť skutku. Skutok v danom prípade nie je vymedzený tak, aby tento nemohol byť zamenený s iným skutkom. Spáchanie skutku v znení skutkovej vety v napádanom rozsudku nie je nijak podporené vykonaným dokazovaním, keď žiaden z vykonaných dôkazov (osobných, listinných ako ani iných) nijak nepotvrdzuje spáchanie takto vymedzeného skutku zo strany odsúdeného. V uvedenom napádané rozsudky nezodpovedajú zákonným podmienkam a ako také neobstoja, keďže skutok v nich nie je v rozpore s ust. § 163 ods. 3 Trestného poriadku riadne ustálený a vymedzený, a to v otázke času, miesta a spôsobu spáchania skutku, a teda spôsobom, aby skutok v skutkovej vete napádaného rozsudku bol vymedzený tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným skutkom, čo je tiež v rozpore s ust. § 163 ods. 3 Trestného poriadku. Zákon (§ 163 ods. 3 Trestného poriadku) vyžaduje, aby bol skutok v skutkovej vete rozsudku vymedzený, čo do miesta, času, spôsobu spáchania skutku, príp. aj inými skutočnosťami tak, aby tento nemohol byť zamenený s iným skutkom. Vyššie uvedené vady konania a rozhodnutí sa vzťahujú jednak na konanie na súde prvého stupňa ako aj na odvolacie konanie (a tiež na prípravné konanie). Týchto pochybení sa teda dopustil jednak súd prvého stupňa v rámci svojho konania a rozhodovania a tieto neboli následne odstránené ani v rámci konania a rozhodovania odvolacím súdom, keďže odvolací súd si v celom rozsahu osvojil skutkový stav zistený súdom prvého stupňa a uvedené vady konania a rozhodnutia súdu prvého stupňa v rámci svojho konania a rozhodovania nijak nenapravil a neodstránil. Odsúdený zotrváva na tom, že na základe vykonaného dokazovania v konaní pred súdom ako aj v prípravnom konaní nebolo preukázané, že sa skutok stal, že tento je trestným činom a že ho spáchal odsúdený a že skutkový stav v prejednávanej veci nebol zo strany konajúcich OČTK a súdov náležite a v súlade so zákonom zistený, a teda v súlade s ust. § 2 ods. 10 Trestného poriadku, t. j. nebol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie konajúceho súdu. Konajúce súdy v rámci tohto konania nevykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, a to aj v súvislosti so zamietnutím návrhu na doplnenie dokazovania zo strany odsúdeného, ktorý v konaní riadne a včas navrhoval, t. j. pribrať do konania znalca z odvetvia antropológie za účelom stotožnenia osoby na kamerovom zázname z prevádzky poškodenej, keďže uvedenú osobu v konaní opoznal iba príslušník PZ bez odborných znalostí v smere opoznávania osôb, čo je v podmienkach, keď osoba na kamerovom zázname bola ‚maskovaná' rúškom, nedostatočné. Pri uvedenom je potrebné zohľadniť ten fakt, že v konaní nebol inak vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by odsúdeného ako páchateľa dotknutého skutku identifikoval, alebo ho s týmto skutkom akokoľvek spájal. Za danej situácie bolo povinnosťou konajúcich súdov riadne zistiť skutkový stav bez dôvodných pochybností (aj v smere riadnej identifikácie páchateľa skutku), pričom v prípade, ak by boli súdy toho názoru, že uvedené nie je v konaní možné. tak nemohli odsúdeného v súlade so všeobecne platnou zásadou trestného konania ‚in dubio pro reo' uznať vinným zo spáchania pokračovacieho prečinu krádeže
ust. § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ako to urobili svojimi rozsudkami. Celé trestné stíhanie odsúdeného v tomto konaní je postavené výlučne len na jednom kamerovom zázname z predajne poškodenej. ktorý v konaní nebol riadne a odborne skúmaný so zameraním sa na riadnu identifikáciu osoby páchateľa skutku, pričom závery konajúcich súdov vyvodené z uvedeného kamerového záznamu neboli v konaní podporené žiadnym iným z vykonaných priamych dôkazov. V rámci celého dokazovania ani jedna z vypočutých osôb - svedkov nikdy nevypovedala, že by bola očitým svedkom akéhokoľvek konania, ktoré by sa týkalo prejednávaného skutku. Teda závery súdov vyvodené z dotknutého kamerového záznamu nie sú podporené žiadnym iným priamym ako ani nepriamym dôkazom. V uvedenom smere konajúce súdy jednoznačne nepostupovali správne a zákonne, keď v rámci hodnotenia vykonaného dokazovania nebrali do úvahy reálnu dôkaznú situáciu, riadne a zákonne nezistili skutkový stav veci, nevykonali riadne a včas navrhnutý dôkaz odsúdeným, nebrali do úvahy ani všeobecne platnú zásadu trestného konania ‚in dubio pro reo' a na základe takto nedostatočne vykonaného dokazovania odsúdili odsúdeného zo spáchania pokračovacieho prečinu krádeže
1 písm. a), písm. b), písm. g), ods. 2 písm.
ust. § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Zároveň je daný aj dovolací dôvod
ust. § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, keď dôkazy najmä v smere vykonania služobného zákroku príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ Nitra - Kalvária, zaistenia dotknutého parfumu od odsúdeného, opoznania osoby na kamerovom zázname len príslušníkom PZ bez odborných znalostí v smere opoznávania osôb, uvedenia mena, priezviska a adresy odsúdeného príslušníkmi PZ splnomocnenej zástupkyni poškodenej J. ako osoby, na ktorú má podať trestné oznámenie, ako aj ukázanie fotografií odsúdeného splnomocnenej zástupkyni poškodenej J. príslušníkmi PZ mimo procesného úkonu rekognície, ... nepredstavujú zákonný postup týchto orgánov, a teda neboli vvkonané zákonným spôsobom a ide o nezákonné dôkazy, na ktorých sú založené napádané rozsudky konajúcich súdov. V tomto smere odsúdený poukazuje aj na tzv. doktrínu plodov otráveného stromu, kedy nezákonnosť prvotných vykonaných úkonov (služobný zákrok príslušníkov PZ, zaistenie veci, opoznanie osoby, uvedenie adresy, mena a priezviska odsúdeného, ukázanie jeho fotografií splnomocnenej zástupkyni poškodenej príslušníkmi PZ) sa prenáša aj na ďalšie vykonané dokazovanie, ktoré je teda následne tiež postihnuté nezákonnosťou". Čo sa týka ďalej namietaného dôvodu dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku obvinený uviedol: „V rámci odôvodnenia naplnenia dovolacieho dôvodu
ust. § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku odsúdený odkazuje aj na vyššie uvedenú argumentáciu v súvislosti s naplnením dovolacích dôvodov
ust. § 371 ods. 1 písm.
ust. § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Vykonaným dokazovaním teda nebolo preukázané, že sa skutok stal a že tento je trestným činom, kedy nebolo riadne preukázané, že v predajni poškodenej bol odcudzený nejaký parfum, že parfum zaistený u odsúdeného je parfumom pochádzajúcim z predajne poškodenej, že odsúdený získal parfum nelegálne, zároveň v konaní nebolo riadne preukázané, že skutok spáchal práve odsúdený, kedy nebolo preukázané, že sa odsúdený vôbec nachádzal v rozhodujúcom čase v predajni poškodenej a už vôbec nie, že by tam odcudzil akýkoľvek tovar. Zároveň je potrebné zohľadniť aj vyššie uvedené rozpory vo výpovedi splnomocnenej zástupkyne poškodenej J. (napr. zistenie skutku, prenasledovanie páchateľa zamestnankyňami poškodenej, ...), nezachovanie totožnosti a nezameniteľnosti skutku a nedostatky v súvislosti s identifikáciou hmotného predmetu útoku, uvedenie mena, priezviska a adresy odsúdeného splnomocnenej zástupkyni poškodenej J. príslušníkmi PZ ako osoby, na ktorú má podať trestné oznámenie, ukázanie fotografií odsúdeného menovanej príslušníkmi PZ mimo procesu rekognície, opoznanie osoby na kamerovom zázname len príslušníkom PZ bez odborných vedomostí v smere opoznávania osôb, kamerový záznam z predajne poškodenej ako jediný ‚usvedčujúci' dôkaz voči odsúdenému, ktorý dôkaz nie je podporený žiadnym iným priamym ako ani nepriamym dôkazom, vykonaným v tomto konaní, ale najmä nezákonne vykonané dokazovanie a nezákonný postup v smere služobného zákroku príslušníkov Obvodného oddelenia PZ Nitra - Kalvária voči odsúdenému a zaistenia parfumu u odsúdeného. Na podklade takto vykonaného dokazovania aj pri zohľadnení zásady in dubio pro reo nemohla byť v konaní konajúcimi súdmi konštatovaná vina odsúdeného zo spáchania stíhaného skutku, ale mal byť v konaní spod obžaloby v celom rozsahu oslobodený. Vo vzťahu ku konaniu, ktoré vydaniu napádaných rozsudkov predchádzalo, odsúdený opätovne poukazuje na to, že vady v konaní sa prejavili najmä v tom, že súdy vychádzali z nezákonných dôkazov a samotným nezákonným postupom príslušníkov PZ v smere ako je to vyššie popísané v súvislosti s kontrolou odsúdeného z
ust. § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona zo strany odsúdeného, keďže v konaní nebolo zákonným spôsobom preukázané, že by odsúdený akýmkoľvek svojim konaním naplnil skutkovú podstatu stíhaného prečinu. Vzhľadom na vyššie uvedené potom konajúce súdy tiež dôsledne nepostupovali v súlade s ust. § 2 ods. 7, ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku, keď nezistili skutkový stav veci bez dôvodných pochybností a pri hodnotení dôkazov nezvážili všetky vyššie uvedené okolnosti, ktoré v priebehu dokazovania vyšli najavo. V danom smere sú postup ako aj napádané rozsudky súdov arbitrárne a nesprávne. Vadami trpí aj odôvodnenie napádaných rozsudkov, a to v tom smere. že rozsudky nie sú vo vzťahu k ich výrokom riadne odôvodnené v súlade s ust. § 168 ods. 1 Trestného poriadku, a to najmä v tom, ako sa súdy vyrovnali s obhajobou odsúdeného, z akých dôkazov vychádzali, aké rozhodujúce skutočnosti zohľadnili, akými právnymi úvahami sa súdy spravovali s ohľadom na zohľadnenie rozhodujúcich skutočnosti prípadu, a to najmä v smere vysvetlenia a odôvodnenia vyššie uvádzaných skutočností, ktorými odsúdený argumentoval v priebehu celého konania, a to najmä v smere rozporov vo výpovediach splnomocnenej zástupkyne poškodenej z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní, prispôsobovania výpovede poškodenej, nezákonného postup príslušníkov PZ v súvislosti s oznámením mena, priezviska, dátumu narodenia a adresy trvalého pobytu obžalovaného pred podaním trestného oznámenia splnomocnenej zástupkyni poškodeného, ukázania fotografií odsúdeného splnomocnenej zástupkyni poškodenej mimo procesného úkonu rekognície, nezákonnosti kontroly, zaistenia veci a požadovania vysvetlenia od obžalovaného zo strany príslušníkov PZ, nezákonnosti ‚opoznania' obžalovaného príslušníkom PZ z kamerového záznamu, nezistenia, či zaistený predmet je totožný s predmetom, ktorý mal byť ukradnutý poškodenej, nevykonania znaleckého dokazovania znalcom z odboru antropológie ... . Uvedenými skutočnosťami sa konajúce súdy v odôvodnení napádaného rozsudku dostatočne nezaoberali a v odôvodnení ich neodôvodnili, a teda odôvodnenie napádaných rozsudkov nespĺňa požiadavku zákonnosti ako ani presvedčivosti a napádané rozsudky sú nedostatočne odôvodnené. Z vyššie uvedenej argumentácie je zrejmé, že napádané rozhodnutia sú založené na nesprávnom právnom posúdení stíhaného skutku zo strany konajúcich súdov (prvostupňového a odvolacieho ako aj zo strany OČTK v prípravnom konaní). Je zrejmé, že v konaní nebolo riadne a zákonne preukázané, že by odsúdený akýmkoľvek svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty pokračovacieho prečinu krádeže
ust. § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona. A teda v súlade so zásadou in dubio pro reo mal byť odsúdený spod obžaloby v celom rozsahu oslobodený. K uvedenému nenaplneniu znakov skutkovej podstaty pokračovacieho prečinu krádeže
ust. § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. g), ods. 2 písm. b)
ust. § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona zo strany odsúdeného ďalej odsúdený odkazuje na jeho argumentáciu, uvedenú vyššie v tomto podaní v súvislosti s naplnením dovolacích dôvodov
ust. § 371 ods. 1 písm.
ust. § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia stíhaného skutku ako aj z dôvodu nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia. Odsúdený má za to, že aj na základe toho, ako to je vyššie uvedené a zdôvodnené, dovolacie dôvody
ust. § 371 ods. 1 písm. c), písm.
Trestného poriadku vyjadrila prokurátorka, a síce v podstate takto: „Odsúdený v rámci dovolania poukazuje na to, že v jeho prípade bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, a to najmä v tom smere, že v konaní nebolo preukázané, že svojim konaním naplnil skutkovú podstatu pokračovacieho prečinu krádeže
ust. § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona zák. V súvislosti s naplnením dovolacích dôvodov
1 písm. c), písm. g) Trestného poriadku odsúdený poukazuje predovšetkým na nasledovné vady konania, predchádzajúce napádaným rozsudkom a výrokov o vine (ako aj ostatných výrokov) napádaných rozsudkov, a to nezistenie skutkového stavu zo strany konajúcich súdov, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti (v rozsahu potrebnom na rozhodnutie súdu) a porušenie všeobecne platnej zásady trestného konania ‚in dubio pro reo' a ďalej poukazuje na rozhodovanie na základe dôkazov, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom. Odsúdený namieta najmä, že výpoveď svedkyne poškodenej C. J. na hlavnom pojednávaní nekorešpondovala s jej výpoveďou z prípravného konania a má za to, že svedkyňa svoju výpoveď na hlavnom pojednávaní účelovo prispôsobovala a rozpory v jej výpovediach neboli nijak odstránené, pričom jej výpoveď následne súdy nevyhodnotili z hľadiska pravdivosti, vierohodnosti a závažnosti. V tomto smere je potrebné uviesť, že poškodená C. J. vypovedala na hlavnom pojednávaní 6. apríla 2022, pričom zo zápisnice o tomto úkone je zrejmé, že obhajca odsúdeného odstraňovanie rozporov oproti skoršej výpovedi tejto osoby z prípravného konania postupom
1 Trestného poriadku na predmetnom hlavnom pojednávaní vôbec nenavrhol, hoci tú možnosť mal, a aj preto jeho námietku považujem za nedôvodnú. Tu podotýkam, že uvedená svedkyňa poškodená ani nebola priamym svedkom skutku, ale len dobrovoľne vydala kamerový záznam z kritického dňa, na ktorom je zaznamenaný priebeh skutku, za ktorý bol Ľ. D. odsúdený. K ďalšej námietke odsúdeného týkajúcej sa nezákonnosti zásahu príslušníkov polície z Obvodného oddelenia PZ Nitra - Kalvária z 25. júla 2020 voči jeho osobe, ktorý zásah polície bol priamo tou skutočnosťou, ktorá vyvolala trestné stíhanie v tomto konaní, je možné uviesť, že nezákonnosť v uvedenom postupe som nevzhliadla. K predmetnej námietke sa vyjadril tak Okresný súd Galanta na str. 8 odôvodnenia rozsudku a súčasne sa s uvedenou námietkou vysporiadal aj Krajský súd v Trnave na str. 13 odôvodnenia rozsudku. S tam uvedenými úvahami sa v celom rozsahu stotožňujem a v podrobnostiach na ne ako správne odkazujem, bez potreby ich opakovania. Ako ďalšiu podstatnú skutočnosť zakladajúcu nedostatočnosť zistenia skutkového stavu v danom prípade, je
obhajcu to, že odsúdený mal byť ako páchateľ skutku z kamerového záznamu opoznaný len príslušníkom Obvodného oddelenia PZ Galanta ppor. I., ktorý však nemá odborné vzdelanie na opoznávanie osôb z kamerového záznamu a odsúdeného tak opoznal len z miestnej osobnej znalosti. Tu je podstatné uviesť, že v tomto prípade bol priebeh skutku zachytený na kamerovom zázname a jeho páchateľ bol evidentne zrejmý, preto ani nebola potrebná jeho rekognícia (znovuopoznanie) postupom
už vôbec nie vykonanie znaleckého skúmania z odboru antropológia ako navrhovala obhajoba. V danom prípade bolo pristúpené k identifikácii páchateľa, ktorú urobili svedkovia (policajti) E. I.I.U., K. N. a S. C., ktorí obžalovaného poznali z ich úradnej činnosti. Aj k predmetnej námietke sa vyjadril a vysporiadal Krajský súd v Trnave na str. 14 odôvodnenia rozsudku a v podrobnostiach na ne ako správne odkazujem, bez potreby ich opakovania. Zhrnúc vyššie uvedené námietky týkajúce sa naplneniu dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Trestného poriadku k uvedenému postačuje uviesť, že všetky vo veci vykonané dôkazy boli zadovážené a vykonané zákonným spôsobom. Prokurátorka tiež podotkla, že na záver dovolania odsúdený uvádza, že konajúce súdy jednoznačne nepostupovali právne a zákonne, keď v rámci hodnotenia vykonaného dokazovania nebrali do úvahy reálnu dôkaznú situáciu, riadne a zákonne nezistili skutkový stav veci, nevykonali riadne a včas navrhnutý dôkaz odsúdeným, nebrali do úvahy ani všeobecne platnú zásadu trestného konania ‚in dubio pro reo' a na základe takto nedostatočne vykonaného dokazovania odsúdili odsúdeného zo spáchania pokračovacieho prečinu krádeže
1 písm. a), písm. b), písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona a svoje rozhodnutia nedostatočne odôvodnili. Má za to, že v danom prípade bolo dôvodné aplikovať zo strany konajúcich súdov zásadu in dubio pro reo, a teda v prípade takých závažných vyššie popísaných pochybností, mal byť odsúdený v celom rozsahu spod obžaloby oslobodený. K uvedenému je možné konštatovať, že obhajoba uplatňuje námietky rýdzo skutkové, ktoré majú spoločné to, že smerujú proti rozsahu, prípadne hodnoteniu vykonaného dokazovania. Odsúdený poukazuje na nedostatky v skutkových zisteniach. Jeho námietky tak stoja nielen mimo uplatneného, ale i akéhokoľvek iného zo strany obvineného uplatniteľného dôvodu dovolania.
1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V prvom rade poukazujem na ustálenú rozhodovaciu prax (dokonca so silou judikátu R 3/2011), v zmysle ktorej dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa. Vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne i hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je odvolacou inštanciou zameranou na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa, tobôž nie prvého stupňa. Z inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je zrejmé, že trestné konanie je v zásade dvojstupňové. Dovolací súd je teda viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižšieho stupňa. Rovnako nie je oprávnený ani posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu. Tým je naplnené základné právo obvineného dosiahnuť preskúmanie veci v dvojstupňovom konaní v zmysle čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 2 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru. Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa. Ako už bolo zmienené vyššie, samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, bez toho, aby ich mohol
zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Naviac, ak by zákonodarca zamýšľal povolať najvyšší súd ako tretí stupeň úplného prieskumu, nestanovil by (taxatívne) veľmi úzke vymedzenie dovolacích dôvodov (primerane napr. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. IV. ÚS 73/03, z 27. mája 2004). V dôsledku uvedeného iba s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením vykonaných dôkazov nemožno potom vyvodzovať obvineným len skryte (formálne) uplatňovaný dovolací dôvod
1 písm.
písmeno c) Trestného poriadku odmietnuť dovolanie odsúdeného, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
Obvinený sa ešte vyjadril k vyššie tvrdenému zo strany prokurátorky, a to v tom zmysle, že na podanom dovolaní zotrval a jednotlivé argumenty ňou uvádzané opätovne rozporoval. + + + Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
c) Trestného poriadku, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
Trestného poriadku. Najvyšší súd poznamenáva, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych, procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Trestného poriadku, pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie odvolanie". Čo sa týka viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku k tomu treba poznamenať, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia
Zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Trestného poriadku. Z toho vyplýva, že v prípade, ak chybám vytýkaným v dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Trestného poriadku nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania
Trestného poriadku a ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne
c) Trestného poriadku, alebo zamietne
1 Trestného poriadku bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku. Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom
1 Trestného poriadku, ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný právne uplatniteľný dôvod dovolania, než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku, dovolací súd dovolaniu vyhovie postupom
a nasledujúcich ustanovení Trestného poriadku a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (viď k tomu bližšie uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. 2Tdo/30/2011, zo
1 písm. c) Trestného poriadku:
1 písm.
názoru dovolacieho súdu právo na obhajobu sa zaručuje ako základné právo fyzickej osoby, ktoré podlieha všetkým pravidlám, ktoré sa uznávajú pri ochrane základných práv a slobôd, a možno ho vnímať aj ako prostriedok nastoľujúci spravodlivú rovnováhu medzi verejnými záujmami, ktoré sú predmetom ústavnej ochrany. Vyššie podrobne opisovaná zásada obsahuje tri relatívne samostatné práva obvineného: - právo obhajovať sa osobne, alebo - právo obhajovať sa za pomoci obhajcu
vlastného výberu, alebo - právo na bezplatnú pomoc obhajcu, ako obvinený nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu a vyžadujú to záujmy spravodlivosti. Konštantná judikatúra právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného, charakteristické pre príslušné štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo o sebe nezakladá dovolací dôvod
1 písm.
l písm. c) Trestného poriadku (po posúdení a správnom zaradení jeho námietok) argumentoval vecne, nie však relevantne, že výpoveď svedkyne - splnomocnenkyni poškodenej C. J. na hlavnom pojednávaní, nekorešpondovala s jej výpoveďou z prípravného konania. Menovaná svedkyňa - zároveň splnomocnenkyňa poškodenej A. - vypovedala 6. apríla 2022 na hlavnom pojednávaní, pričom zo zápisnice je zrejmé, že nijaká zo strán nenavrhla odstraňovanie rozporov oproti jej skoršej výpovedi z prípravného konania spôsobom
1 Trestného poriadku. Súd prvého stupňa potom správne vychádzal len z tej výpovede, ktorá odznela na hlavnom pojednávaní. Tento postup aproboval aj odvolací súd a stotožňu
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.