Obsah (4)

§ 419§ 420§ 421§ 387

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Obdo/48/2023 Identifikačné číslo spisu: 1108229885 Dátum vydania rozhodnutia: 23.10.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hullová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 419

CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 31.

§ 420písm.

f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 32.

§ 421ods.

1 písm.

1. b)CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. 33. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 431 v spojení s § 420 písm.
2. f)CSP dovolateľka namietala nedostatočné, nepresvedčivé a nepreskúmateľné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, ktorý sa nezaoberal jej podstatnými námietkami, ktoré uviedla v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, čo považovala za porušenie práva na spravodlivý proces. Išlo konkrétne o nedostatočné odôvodnenie, pokiaľ ide o posúdenie ceny diela, ktorá podľa jej názoru bola v zmluve o dielo dohodnutá podľa záväzného rozpočtu, nezaoberanie sa otázkou, či dielo bolo riadne odovzdané, čo je zákonným predpokladom vzniku zodpovednosti za vady diela, a s tým súvisiace neopodstatnené rozdelenie nároku žalovanej, resp. posúdenie časti nároku titulom náhrady škody vo výške 5 020,54 eur za tzv. čistiace práce a vo zvyšnej časti titulom nárokov z vád. 34. Relevantnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v ustanovení § 420 písm.
3. f)CSP sú :
4. a)zásah súdu do práva na spravodlivý proces a
5. b)nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, resp. intenzite, v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom, pričom integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle vyššie citovaného ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca, a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie Ústavou Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“) zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. 35. Do obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR patrí aj právo účastníka konania (strany sporu) na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). 36. Požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia sa vzťahuje na každé súdne rozhodnutie, pretože odôvodnenie rozhodnutia musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu jeho správnosti v konaní o (riadnom alebo mimoriadnom) opravnom prostriedku. Ak súdne rozhodnutie neobsahuje zákonné náležitosti, ide o nedostatočné a nepreskúmateľné rozhodnutie, ktoré porušuje právo strany sporu na spravodlivý proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu v rámci opravných prostriedkov. Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry opakovane vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdneho rozhodnutia. 37.

§ 387ods.

2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 38.

§ 387ods.

3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

1. Vo väzbe na vyššie citované zákonné ustanovenia dovolací súd poukazuje aj na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 314/2018 z
2. novembra 2018 a sp. zn. II. ÚS 120/2020 z
3. januára 2021, z ktorých (o. i.) vyplýva, že súdne rozhodnutie je najdôležitejším procesným úkonom súdu a preto musí byť považované za súčasť procesného postupu súdu, pričom odvolací súd je povinný vysporiadať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní aj v prípade tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Absencia vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami sťažovateľa, uvedenými v odvolaním napadnutom rozsudku krajského súdu je tak závažným nedostatkom tohto rozhodnutia, ktorého intenzita sama osebe zakladá porušenie sťažovateľom namietaného základného práva podľa článku 46 ods. 1 ústavy, i práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru.
4. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, presvedčivosti a preskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu. Aj odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preukázané len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podal zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia (ne)podriadil zistený skutkový stav. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP môže v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov odvolaním napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody, ak sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Avšak aj v takom prípade je zmysle § 387 ods. 3 CSP povinný sa vysporiadať s podstatnými (kľúčovými) tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
5. Zo spisu vyplýva, že v posudzovanom prípade odvolací súd o odvolaní žalovanej rozhodol (netypicky) najskôr uznesením č. k. 3Cob/211/2021- 823 z
6. marca 2023, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., a to v časti týkajúcej sa zaplatenia úroku z omeškania a v závislom výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Následne o tom istom odvolaní rozhodol rozsudkom č. k. 3Cob/211/2021-828 z
7. apríla 2023, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., a to v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny 32 025,30 eura. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP, pretože ho považoval za vecne správny. Stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že cena diela nebola dohodnutá ako pevná s poukazom na článok V bod 1, prvý a druhý odsek zmluvy o dielo. Konštatoval, že z uvedeného zmluvného dojednania jednoznačne vyplýva dohoda o cene diela na základe jednotkových cien a podľa skutočne vykonaných prác. Súd prvej inštancie tiež správne posúdil žalovanou uplatnenú procesnú obranu, keď časť ňou uplatneného nároku posúdil ako nároky z vadného plnenia a druhú časť ako nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená činnosťou právnej predchodkyne žalobkyne. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná hodnoverným spôsobom nepreukázala, že vady diela reklamovala v súlade so zákonom, keď nepreukázala, aké konkrétne vady vykonaného diela reklamovala tak, aby boli presne špecifikované a nepreukázala, kedy tieto vady reklamovala, keďže jej tvrdenia o zápise v stavebnom denníku neboli súdu preukázané. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, že vady reklamovala riadne a včas. S poukazom na článok VI bod 3 zmluvy o dielo tiež konštatoval, že žalovaná mala právo použiť sumu zádržného na úhradu vád a nedorobkov.
8. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu nezodpovedá požiadavkám zákona, konkrétne ustanoveniu druhej vety § 387 ods. 3 CSP, podľa ktorej sa odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia musí vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. V posudzovanom prípade sa odvolací súd nevysporiadal s odvolacími námietkami žalovanej, že cena diela bola určená podľa záväzného rozpočtu s poukazom na to, že cena diela bola určená podľa výkresovej (projektovej) dokumentácie a skutočného zamerania stavby, ktorá bola v čase podpisu zmluvy z
9. októbra 2007 už v takom štádiu dokončenia, že sa jednotlivé rozmery už nemenili a v prípade, ak by dokumentácia nekorešpondovala so skutočným stavom a bolo by potrebné vykonať ďalšie práce a/alebo dodať materiál v inom množstve, než ako bolo pôvodne vypočítané podľa predloženej výkresovej dokumentácie a skutočného zamerania, zmluvné strany mali uzavrieť dodatok ku zmluve o dielo, k čomu nikdy nedošlo. Žalovaná tvrdila, že cenovú ponuku uvedenú v prílohe č. 1 zmluvy o dielo vyhotovil zhotoviteľ v čase, kedy už hrubá stavba bola hotová a dodatočne neboli robené a ani nenastali na hrubej stavbe žiadne stavebno-technické zmeny, zhotoviteľ teda vychádzal zo skutočného stavu. Argumentovala tiež tým, že pri interpretácii relevantných ustanovení zmluvy o dielo týkajúcich sa ceny diela a platobných podmienok (články V a VI zmluvy o dielo) vo väzbe na predmet zmluvy o dielo (článok III) je potrebné postupovať podľa § 266 Obch. zák., t. j. interpretačných pravidiel pre výklad prejavu vôle strán zmluvy o dielo, s prihliadnutím aj na obchodné zvyklosti a prax, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že vykonané práce boli zhotoviteľom priebežne odovzdávané a fakturované, pričom predmetom sporu zostala faktúra č. 2807014 v zostávajúcej nezaplatenej sume 32 025,30 eura (po odpočítaní náhrady škody uplatnenej žalovanou vo výške 5 020,54 eura). Bude potrebné sa vysporiadať s tvrdením žalobkyne, že k faktúre č. 2807014 bol zo strany objednávateľa podpísaný odsúhlasený zoznam prác, hoci k odovzdaniu diela objednávateľovi na základe písomného protokolu o odovzdaní a prevzatí diela nedošlo. Podľa článku III bodu 6 zmluvy o dielo sa zhotoviteľ zaviazal odovzdať objednávateľovi zhotovené dielo kompletne ako celok, t. j. až po vykonaní montáže a podľa článku III bodu 7 zmluvy sa zhotoviteľ zaviazal odovzdať objednávateľovi dielo na základe písomného protokolu o odovzdaní a prevzatí diela s tým, že jedine takýto protokol je dokladom o riadnom odovzdaní diela a splnení povinnosti na strane zhotoviteľa, pričom podpisom uvedeného protokolu zároveň prechádza vlastníctvo k hotovému dielu na objednávateľa za podmienky, že objednávateľ zaplatil celkovú dohodnutú cenu. Odvolací súd (rovnako ako súd prvej inštancie) sa nezaoberal relevantnou námietkou žalovanej, že žalobkyňa dielo žalovanej neodovzdala na základe písomného protokolu o odovzdaní a prevzatí diela, a preto žalovanej nemohli vzniknúť nároky z vád. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku k tejto odvolacej námietke nezaujal žiadne stanovisko, hoci žalovaná v odvolaní nesúhlasila s argumentom súdu prvej inštancie (uvedeným v odseku 137 odôvodnenia rozsudku) o nemožnosti dosiahnuť uspokojenie uplatnením z iného nároku (napr. na náhradu škody), ak ho možno dosiahnuť uplatnením nárokov z vád podľa § 436 až § 437 Obch. zák.
10. Za relevantnú (pre rozhodnutie danej veci) považuje dovolací súd aj námietku žalovanej, uplatnenú v článku IV odvolania, že žalovaná si v podaní z
11. júla 2009 (založené je v spise na čl. 59 a nasl.) v spojení s podaním z
12. novembra 2010 (založené je v spise na čl. 100 a nasl.) uplatnila proti žalobkyni pohľadávku na náhradu škody, avšak len do výšky žalobkyňou uplatnenej pohľadávky s príslušenstvom (v zmysle § 98 Občianskeho súdneho poriadku), pričom táto protipohľadávka žalovanej bola v časti 5 020,54 eura súdmi posúdená ako nárok na náhradu škody (v tejto časti bola súdmi považovaná za oprávnenú a započítaná s uplatnenou pohľadávkou žalobkyne) a vo zvyšnej časti bola posúdená ako nárok z vadného plnenia, hoci žalovaná už v odvolaní namietala, že žiadny nárok z vadného plnenia si nemohla voči žalobkyni uplatniť, keďže nedošlo k zmluvne dohodnutému odovzdaniu diela. Odvolací súd sa nezaoberal a nevysporiadal s argumentáciou žalovanej v odvolaní, ktorá nesúhlasila s takýmto rozdelením ňou uplatneného nároku na náhradu škody na dve časti s tým, že jedna časť bola posúdená titulom náhrady škody a druhá časť bola posúdená titulom zodpovednosti za vady. Vysporiadanie sa s námietkou žalovanej ohľadne uplatnených vád diela v odseku 20 odôvodenia rozsudku odvolacieho súdu je navyše aj nezrozumiteľné. Keďže odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozsudku náležite nevysporiadal s podstatnými (kľúčovými) námietkami, ktoré žalovaná uviedla v odvolaní, zásadným spôsobom porušil vyššie citované kogentné ustanovenie § 387 ods. 3 CSP, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva žalovanej na riadne odôvodnenie rozsudku, a teda aj k porušeniu jej základného práva na spravodlivý proces, vyplývajúceho z článku 46 ods. 1 Ústavy SR, čo v posudzovanom prípade založilo vadu zmätočnosti

§ 420písm.

1. f)CSP. 44. Dovolateľka prípustnosť svojho dovolania vyvodzovala tiež z ustanovenia § 421 ods. 1 písm.
2. b)CSP tvrdiac, že v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola doposiaľ vyriešená právna otázka, či objednávateľovi vzniknú nároky z vád podľa ust. §§ 436 - § 441 OBZ, ak nedošlo k odovzdaniu diela a zhotoviteľ upustil od ďalšieho vykonávania diela. Podľa názoru žalovanej tieto nároky nevzniknú s poukazom na ustanovenie § 560 ods. 2 Obch. zák., ktoré ustanovenie je potrebné vykladať tak, že predpokladom vzniku zodpovednosti za vady diela je odovzdanie diela objednávateľovi. Ak odpoveď na vyššie uvedenú otázku bude nie, potom v súlade s § 440 Obchodného zákonníka možno uspokojenie dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu, napríklad titulom náhrady škody. 45. Keďže odvolací súd sa riešením tejto právnej otázky v napadnutom rozsudku nezaoberal napriek tomu, že žalovaná sa toho dožadovala v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, nejde o právnu otázku relevantnú v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm.
3. b)CSP, t. j. takú, ktorú odvolací súd riešil a na ktorej riešení založil napadnuté rozhdnutie. Keďže dovolateľkou nastolená právna otázka nebola riešená odvolacím súdom a odvolací súd na jej riešení nezaložil svoje rozhodnutie, táto otázka nemôže byť riešená ani dovolacím súdom, ktorý nie je treťou súdnou inštanciou, ktorá by mala nahrádzať činnosť súdov nižšej inštancie a riešiť tie skutkové a právne otázky, ktorými sa súdy nižšej inštancie vôbec nezaoberali. S poukazom na uvedené dovolací súd uzaviera, že dovolateľka ňou uplatnený dovolací dôvod podľa § 432 v spojení s § 421 ods. 1 písm.
4. b)CSP nevymedzila spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 CSP. 46. Vzhľadom na to, že dovolací súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade je daná prípustnosť a dôvodnosť dovolania žalovanej

§ 420písm.

f) CSP, zrušil rozsudok odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti o zaplatenie sumy 32 025,30 eura a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP).

1. Z ustanovenia § 455 CSP vyplýva, že ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu nižšej inštancie, tento je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu. Vzhľadom na uvedené bude odvolací súd v ďalšom konaní postupovať v intenciách právneho názoru vysloveného dovolacím súdom a po riadnom zistení a posúdení skutkového a právneho stavu veci opätovne rozhodne o žalobkyňou uplatnenom nároku na zaplatenie ceny diela a uplatnenej procesnej obrane žalovanej do výšky žalobkyňou uplatnenej pohľadávky. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP) rozhodne až súd prvej inštancie v novom konečnom rozhodnutí, keďže odvolací súd svojím uznesením z
2. marca 2023 zrušil (o. i.) výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie.
3. Vzhľadom na zrušenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu dovolací súd už nerozhodoval o odklade vykonateľnosti rozsudku odvolacieho súdu z
4. apríla
6. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej