a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) je súdom príslušným na prejednanie predmetného návrhu Okresný súd Liptovský Mikuláš. 2. Okresný súd Liptovský Mikuláš s postúpením veci nesúhlasil a spis predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) na rozhodnutie sporu o príslušnosť
2 CSP. V dôvodoch nesúhlasu uviedol, že ide o obchodnoprávny spor, pretože žalobca aj žalovaná sú podnikateľmi a zabezpečovacím opatrením má byť zabezpečená pohľadávka žalobcu, ktorá vznikla z ich záväzkového vzťahu. Zdôraznil, že nie je kauzálne príslušným súdom na konanie v obchodnoprávnych sporoch, na čo je povinný prihliadať ex offo a keďže aj
názoru Najvyššieho súdu SR má kauzálna príslušnosť prednosť pred miestnou príslušnosťou (sp. zn. 5Ndob/22/2023), predložil spis Najvyššiemu súdu SR s tým, že
jeho názoru je na konanie o predmetnom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia kauzálne príslušný Okresný súd Žilina
1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená. 5.
CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 6.
1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7.
2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. 8. V posudzovanom prípade bol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podaný po začatí konania vo veci samej, pričom žalobca svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanej uplatnil v upomínacom konaní
zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 307/2016 Z. z.“). Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (ďalej aj „návrh“) vyplýva, že Okresný súd Banská Bystrica ako súd kauzálne príslušný na upomínacie konanie (§ 2 zákona č. 307/2016 Z. z.) návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu vyhovel a dňa
307/2016 Z. z.), je potrebné skúmať povahu sporu vo veci samej. Na základe zistenia, že ide o spor medzi podnikateľmi, vyplývajúci z ich obchodného záväzkového vzťahu, dospel Najvyšší súd SR v označenom rozhodnutí k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané v konaní v obchodnoprávnom spore, na ktorého prejednanie a rozhodnutie bol v prvej inštancii (kauzálne) príslušný Okresný súd Nitra
d) CSP a v odvolacej inštancii je (funkčne) príslušný Krajský súd v Bratislave
2 písm.
1 OBZ. 11. Spor medzi žalobcom a žalovanou má teda s najväčšou pravdepodobnosťou povahu obchodnoprávneho sporu (sporu vyplývajúceho z obchodného záväzkového vzťahu), na ktorého prejednanie a rozhodnutie je
pravidiel CSP príslušný Mestský súd Bratislava III ako súd kauzálne príslušný na konanie v obchodnoprávnych sporoch pre obvod Krajského súdu v Bratislave, v ktorého obvode sa nachádza sídlo žalovanej obchodnej spoločnosti [§ 22 písm. a) v spojení s § 13 a § 15 ods. 1 CSP]. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že predmetný spor sa po podaní odporu žalovanou vedie práve na Mestskom súde Bratislava III, ktorý svoju nepríslušnosť doposiaľ nenamietal postupom
2 v spojení s § 40 CSP. Otázne však je, či Mestský súd Bratislava III je zároveň príslušný aj na konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže CSP v rámci špeciálnej úpravy neodkladných a zabezpečovacích opatrení (prvý diel tretej hlavy CSP) zakotvuje iba vecnú príslušnosť okresných súdov na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 324 ods. 2 CSP), ktorá úprava sa primerane aplikuje aj na konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (§ 344 CSP). Slovné spojenie okresný súd, ktoré používa ustanovenie § 324 ods. 2 CSP je po nadobudnutí účinnosti tzv. reformy súdnej mapy (zákon č. 150/2022 Z. z. v znení zákona č. 398/2022 Z. z.) potrebné interpretovať tak, že sa ním rozumie aj kauzálne a miestne príslušný mestský súd so sídlom v Bratislave alebo Mestský súd Košice. Kým zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) v prvej vete § 74 ods. 2 normoval, že príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci, CSP žiadne také pravidlo neobsahuje, pričom predbežné opatrenia
OSP ani nemožno stotožňovať s neodkladnými a zabezpečovacími opatreniami upravenými v CSP. Predbežné opatrenie bolo upravené v druhej hlave druhej časti OSP ako postup súdu pred začatím konania, čím bol zdôraznený jeho dočasný a provizórny charakter a predpokladalo sa, že po jeho nariadení bude nasledovať konanie vo veci samej. Logicky potom na konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bol príslušný súd, ktorý bol príslušný na konanie vo veci samej. Pokiaľ teda ide o určenie iných druhov príslušnosti súdu na konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, t. j. kauzálnej, miestnej a funkčnej príslušnosti,
názoru Najvyššieho súdu SR je potrebné vychádzať zo všeobecnej úpravy § 13 a nasl. CSP. 12. Vo väzbe na otázku, či by
všeobecných ustanovení o kauzálnej a miestnej príslušnosti súdu [tu konkrétne
názoru Najvyššieho súdu SR ešte nemožno vyvodzovať, že žalobca sa domáha zriadenia záložného práva na tieto konkrétne nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej. Zároveň treba poukázať na to, že v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa neaplikujú ustanovenia o odstraňovaní vád podania. V prípade, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti, alebo je nezrozumiteľný, či neurčitý a ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní, súd taký (vadný) návrh odmietne (§ 327 CSP). Pre aplikáciu ustanovenia § 20 písm. a) CSP tak predovšetkým chýba akýkoľvek podklad v predloženom súdnom spise. 13. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca podal neúplný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, aplikácia ustanovenia § 20 písm. a) CSP by
názoru Najvyššieho súdu SR nebola možná ani v prípade, ak by návrh žalobcu obsahoval riadny petit, z ktorého by bolo zrejmé, že žalobca na zabezpečenie svojej peňažnej pohľadávky navrhuje zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej, ktoré sa nachádzajú v obvode Okresného súd Žilina. Ustanovenie § 20 písm. a) CSP normuje tzv. výlučnú miestnu príslušnosť súdu, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť, na konanie v spore, ktorý sa týka vecného práva k tejto nehnuteľnosti. Zmyslom tejto zákonnej úpravy je procesná ekonómia, keďže v prípade takýchto sporov sa zvyčajne vyžaduje ohliadka na mieste samom. O návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia však súd rozhoduje v rámci osobitného procesného postupu, ktorý nezahŕňa dokazovanie (§ 329 ods. 1 CSP). Vlastnícke právo žalovaného k nehnuteľnostiam, na ktoré žalobca navrhuje zriadiť záložné právo, je len jednou z čiastkových otázok, ktoré musí súd rozhodujúci o návrhu na zabezpečovacie opatrenie riešiť a ktorú je žalobca (navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia) povinný súdu osvedčiť (nie preukázať). Ak súd rozhodujúci o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zistí (napríklad z poznámky na liste vlastníctva), že vlastnícke právo žalovaného k nehnuteľnosti, na ktorú má byť zriadené záložné právo, je sporné, takýto návrh zamietne, pretože v zákonom stanovenej lehote (
2 CSP je o návrhu, ktorý spĺňa zákonom stanovené náležitosti, potrebné rozhodnúť do 30 dní odo dňa jeho doručenia) a bez možnosti vykonávať riadne dokazovanie je skúmanie sporného vlastníckeho práva prakticky vylúčené. 14.
čl. 4 ods. 1 Základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi
ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. 15.
čl. 17 Základných princípov CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 16. Najvyšší súd SR dospel k záveru, že v posudzovanom prípade je potrebné analogicky aplikovať úpravu obsiahnutú v ustanoveniach § 15 ods. 4 písm. j) a § 15 ods. 5 zákona č. 307/2016 Z. z.,
ktorých sa počas (upomínacieho) konania neprihliada na uplatnenie nárokov, o ktorých nemožno rozhodovať v (upomínacom) konaní, vrátane návrhov na neodkladné alebo zabezpečovacie opatrenie s tým, že o prípadných návrhoch na neodkladné alebo zabezpečovacie opatrenie rozhodne súd, ktorému bola vec postúpená alebo ktorý pokračuje v konaní. Z citovanej úpravy vyplýva, že ak je návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podaný na Okresný súd Banská Bystrica ako súd kauzálne príslušný na upomínacie konanie, a to či už spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu alebo aj neskorším podaním, počas upomínacieho konania sa naň neprihliada (a teda sa o ňom ani nerozhoduje) a rozhodne o ňom až súd, ktorému bola vec postúpená z upomínacieho konania
3 zákona č. 307/2016 Z. z. (v prípade nedoručenia platobného rozkazu) alebo
3 zákona č. 307/2016 Z. z. (po podaní odporu, ktorý súd neodmietol), prípadne aj samotný Okresný súd Banská Bystrica, ak ako súd príslušný na konanie vo veci samej pokračuje v konaní o žalobe. Zákon č. 307/2016 Z. z. nadobudol účinnosť dňa 1. februára 2017, teda v čase, keď sa prejednávanie a rozhodovanie sporov už riadilo ustanoveniami CSP, ktorý sa na upomínacie konanie aplikuje subsidiárne (§ 15 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z.). Ak teda zákonodarca už za účinnosti CSP ustanovil pravidlo,
ktorého o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý bol podaný v rámci upomínacieho konania, rozhoduje až súd, ktorý je po skončení upomínacieho konania príslušný na konanie vo veci samej, Najvyšší súd SR nevidí žiadny rozumný dôvod na to, aby sa rovnaké pravidlo neuplatnilo aj v prípade, ak je návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podaný po začatí upomínacieho konania na iný súd, teda nie na súd príslušný na upomínacie konanie. V danom prípade bol taký návrh podaný na Mestský súd Bratislava IV, ktorý však obchodnoprávne spory neprejednáva, pretože
2 písm. c) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (prechodné ustanovenie k zriadeniu Mestských súdov v Bratislave) prešiel výkon súdnictva v obchodnoprávnych veciach z doterajších okresných súdov v obvode Krajského súdu v Bratislave na Mestský súd Bratislava III, a to s účinnosťou od
názoru Najvyššieho súdu SR aj v súlade s procesnou ekonómiou (čl. 17 Základných princípov CSP), keďže v prípade návrhu podaného po začatí konania, peňažná pohľadávka, ktorej zabezpečenie sa navrhuje, ešte nie je judikovaná (platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní bol zrušený). Pre súd, ktorý zároveň koná aj vo veci samej, tak bude oveľa jednoduchšie ustáliť (v rámci zákonom predpokladanej lehoty na vydanie rozhodnutia o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia) napríklad to, či nárok žalobcu, ktorému má byť poskytnutá ochrana v podobe zriadenia záložného práva, existuje a či je dôvodný. 18. Na základe uvedeného Najvyšší súd SR uzaviera, že nesúhlas Okresného súdu Liptovský Mikuláš s postúpením veci Mestským súdom Bratislava IV je dôvodný a na konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je príslušný Mestský súd Bratislava III ako súd (kauzálne a miestne) príslušný na konanie vo veci samej
a) v spojení s § 13 a § 15 ods. 1 CSP.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.