1 Trestného zákona, § 145 ods. 1, ods. 2 písm.
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného P. T. odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Žilina (ďalej tiež „okresný súd“) rozsudkom zo 16. júna 2016, sp. zn. 28Tk/2/2015, uznal obvineného P. T. za vinného v bode 1/ z obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu
1 Tr. zák., § 145 ods. 1, ods. 2 písm.
2 Tr. zák. a z prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
1 Tr. zák. na skutkovom základe, že 1/
1, ods. 2 písm. e/ o zbraň kategórie „A“ - zakázanú zbraň. Za to súd obvinenému uložil
2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm.
3 písm. b) Tr. zák. súd obvineného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
2 Tr. zák. súd zrušil vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Žilina z
1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranný dohľad na dobu 2 (dva) roky.
1 písm. b) Tr. zák. súd obvinenému uložil povinnosť 1-krát mesačne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v obvode miesta svojho pobytu.
1 Tr. por. súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť škodu poškodenému Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, X. č. X, XXX 72 B., IČO: XX XXX XXX, vo výške 1.162,79 Eur.
1 písm. a) Tr. zák. súd uložil obvinenému trest prepadnutia vecí: - dve kožené puzdra na zásobník, nôž s čiernou rukoväťou s nápisom Q., - čierne púzdro na zbraň, 1 ks krátka guľová zbraň Z., model XXXXAX, kalibru XX T., výrobného čísla B. XXXXX, 1 ks dlhá guľová zbraň značky P.-XX, kalibru XX E. J., výrobného čísla XXXXXX spoločne s tlmičom, 8 ks hadičiek s obsahom 60 malokalibrových nábojov kal. XX E. J., 161 ks malokalibrových nábojov kal. XX E. J., 9 ks malokalibrových nábojov kal. XX E. J., 1 ks zásobník s obsahom 5 nábojov kal. XX ACP, 1 ks zásobník s obsahom 5 nábojov kal. XX T., 1 ks zásobník s obsahom 6 nábojov kal. XX T., 1 ks zásobník s obsahom 10 nábojov kal. XX T., 10 ks nábojov kal. XX T..
1 písm. a) Tr. zák., § 42 ods. 2 Tr. zák. súd obvinenému uložil trest prepadnutia vecí: 1 ks samonabíjacia pištoľ americkej výroby zn. C. F. T., kal. XX T. s odstráneným výrobným číslom, 3 ks rádový zásobník s kapacitou 7 ks nábojov kal. XX T., 4 ks rádový zásobník s kapacitou 10 ks nábojov kal. XX T., 35 ks nábojov kal. XX T., americkej výroby, s dnovým označením J. - X., 12 ks nábojov kal. XX T., českej výroby, s dnovým označením Q.. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podal obvinený P. T. v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom Krajský súd v Žiline (ďalej tiež „krajský súd“) uznesením z 2. marca 2017, sp. zn. 3To/91/2016, rozhodol tak, že postupom
por. odvolanie obvineného P. T. ako nedôvodné zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) uznesením z 19. marca 2019, sp. zn. 4Tdo/40/2018, dovolanie obvineného podané proti uzneseniu krajského súdu z dovolacích dôvodov
1 písm. a), písm.
1 písm. c), písm.
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. b) Tr. por., v intenciách ktorého namietal, že krajský súd
jeho názoru rozhodol v nezákonnom zložení, pretože rozhodoval v senáte zloženom zo sudcov JUDr. Milana Repáňa, JUDr. Márie Urbanovej a JUDr. Miroslava Mazúcha, keď
rozvrhu práce, platného a účinného v čase rozhodovania, mal byť členom senátu 3To JUDr. Vladimír Sučik. Žiadal preto, aby najvyšší súd uznesenie krajského súdu zrušil a prikázal mu, aby vec opätovne prerokoval a rozhodol. Z rovnakého dovolacieho dôvodu
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. b) Tr. por. a s rovnakým odôvodnením ako V. T., podal proti uzneseniu krajského súdu dovolanie aj obvinený P. T.. O podaných dovolaniach najvyšší súd rozhodol uznesením z 19. marca 2019, sp. zn. 4Tdo/40/2018, tak, že tieto
1 Tr. por. zamietol. Na základe ústavnej sťažnosti obvineného Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „ústavný súd“) nálezom zo
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jeho základné právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi
čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, predmetné uznesenie zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky uložil povinnosť nahradiť obvinenému trovy konania vo výške 589,54 Eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi obvineného do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Z odôvodnenia nálezu vyplýva, že obvineným uplatnená námietka ohľadom určenia zastupujúcej sudkyne ústnym rozhodnutím riadiaceho predsedu zastupujúceho senátu je relevantná, keďže z uznesenia dovolacieho súdu dostatočne jasne a zreteľne nevyplýva, či takýto spôsob určenia zastupujúceho sudcu je v súlade s požiadavkami kladenými ústavou na určenie zákonného sudcu. Ústavný súd poukázal na svoj nález z
1 Tr. por. z dôvodu uvedenom v ustanovení § 371 ods. 1 písm. b) Tr. por. bol uznesením Krajského súdu v Žiline z 2. marca 2017, sp. zn. 3To/91/2016, ako aj v konaní, ktoré mu predchádzalo, porušený zákon v ustanovení § 3 ods. 3 a § 51 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, v neprospech obvineného P. T. a
2 Tr. por. uznesenie Krajského súdu v Žiline z 2. marca 2017, sp. zn. 3To/91/2016, v celom rozsahu zrušil. Zároveň zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad a
1 Tr. por. Krajskému súde v Žiline prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
2 Tr. por. vzal obvineného P. T. do väzby z dôvodu
1 písm. c) Tr. por., pričom
1 písm. c) Tr. por. väzbu obvineného nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka. Krajský súd v Žiline následne rozsudkom z 26. apríla 2023, sp. zn. 2To/73/2022, rozhodol o odvolaní obvineného tak, že postupom
1 písm. d), ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v časti - vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, vo výroku o treste prepadnutia veci a vo výroku o ochrannom dohľade.
3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine a o náhrade škody súd obvinenému uložil
2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 22 (dvadsaťdva) rokov.
3 písm. b) Tr. zák. súd obvineného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
2 Tr. zák. súd zrušil vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Žilina z
1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranný dohľad na dobu 2 (dva) roky.
1 písm. b) Tr. zák. súd obvinenému uložil povinnosť 1-krát mesačne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v obvode miesta svojho pobytu.
1 písm. a) Tr. zák. súd uložil obvinenému trest prepadnutia veci: - dve kožené puzdra na zásobník, nôž s čiernou rukoväťou s nápisom Q., - čierne puzdro na zbraň, 1 ks krátka guľová zbraň Z., model XXXXAX, kalibru XX T., výrobného čísla B. XXXXX, 1 ks dlhá guľová zbraň značky P.-XX, kalibru XX E. J., výrobného čísla XXXXXX spoločne s tlmičom, - 8 ks hadičiek s obsahom 60 malokalibrových nábojov kal. XX E. J., - 161 ks malokalibrových nábojov kal. XX E. J., - 9 ks malokalibrových nábojov kal. XX E. J., - 1 ks zásobník s obsahom 5 nábojov kal. XX T., - 1 ks zásobník s obsahom 5 nábojov kal. XX T., - 1 ks zásobník s obsahom 6 nábojov kal. XX T., - 1 ks zásobník s obsahom 10 nábojov kal. XX T., - 10 ks nábojov kal. XX T..
1 písm. a) Tr. zák., § 42 ods. 2 Tr. zák. súd obvinenému uložil aj trest prepadnutia veci: - 1 ks samonabíjacia pištoľ americkej výroby zn. C. F. T., kal. XX T. s odstráneným výrobným číslom, - 3 ks rádový zásobník s kapacitou 7 ks nábojov kal. XX T., - 4 ks rádový zásobník s kapacitou 10 ks nábojov kal. XX T., - 35 ks nábojov kal. XX T., americkej výroby, s dnovým označením J. - X., - 12 ks nábojov kal. XX T., českej výroby, s dnovým označením Q.. Dňa 19. októbra 2023 podal obvinený P. T. prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Jiřího Martausa, písomne odôvodnené dovolanie, v ktorom uplatnil dovolací dôvod
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. b) Tr. por., a síce súd rozhodol v nezákonnom zložení. V odôvodnení podaného dovolania obvinený v intenciách uplatneného dovolacieho dôvodu namietal nezákonné zloženie senátu okresného súdu, ktoré nezodpovedá kritériám náhodného výberu, keď predseda senátu spomedzi osemdesiatichtroch prísediacich sudcov bez akýchkoľvek vopred stanovených pravidiel sám vyberie do svojho senátu dvoch prísediacich sudcov, ktorí ho inak vzhľadom na počet hlasov môžu pri hlasovaní prehlasovať. Zdôraznil, že v odvolacom konaní namietal nezákonné zloženie senátu okresného súdu, nie jeho zaujatosť, a preto nie je rozhodujúce, či takúto námietku vzniesol bezodkladne. Uviedol, že v odôvodnení rozsudku krajského súdu sa neuvádzajú príslušné ustanovenia zákona a príslušné ustanovenia rozvrhu práce, ktoré by predsedníčke senátu ukladali povinnosť, prípadne aspoň dovolili dotvárať si senát zo zoznamu prísediacich sudcov bez akýchkoľvek vopred stanovených pravidiel známych stranám trestného konania.
názoru obvineného žiadna taká úprava tvorenia senátov okresného súdu neexistovala ani neexistuje. Obvinený sa v plnej miere stotožnil s názorom ústavného súdu vysloveným v náleze, sp. zn. I. ÚS 322/2022, že senát nemá dotvárať žiadny funkcionár, teda ani jeho predsedníčka, ale je nevyhnutý vopred určený a stranám známy popis algoritmu jeho výberu, ktorý na okresnom súde absentoval. Z vyššie uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby dovolací súd rozsudok krajského súdu, ako aj rozsudok okresného súdu, zrušil a prikázal okresnému súdu, aby vec znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaniu obvineného P. T. sa vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry Žilina (ďalej tiež „prokurátor“) podaním z 27. novembra 2023, konštatujúc nenaplnenie dôvodov dovolania
por. Pridelenie veci náhodným výberom za pomoci technického a programového vybavenia schváleného ministerstvom spravodlivosti do senátu 28T, ktorého predsedom bola JUDr. Erika Bebčáková, ktorá do zoznamu prísediacich dotvorila senát, čo jej schválený rozvrh práce umožňoval, bolo
názoru prokurátora v súlade so zákonom o súdoch a s rozvrhom práce. Uviedol, že prísediacich ako sudcov z ľudu vyberala JUDr. Erika Bebčáková ako predseda senátu zo zoznamu prísediacich, ktorý bol súčasťou rozvrhu práce, a teda ide o zákonných sudcov v zmysle § 3 ods. 3 zákona o súdoch. Zákon o súdoch neupravuje náhodný výber prísediacich a ani nestanovuje povinnosť určiť, že prísediaci sa budú ustanovovať náhodným výberom. Náhodný výber sa týka iba predsedu senátu, čo v tomto prípade aj nastalo. Prokurátor mal za to, že v danom prípade bolo predsedom senátu postupované v zmysle zákona o súdoch, v zmysle schváleného rozvrhu práce, vrátane jeho príloh a dodatkov a tak predseda senátu, ako i prísediaci boli zákonnými sudcami v zmysle ustanovení § 3 ods. 3 zákona o súdoch a ich zloženie sa nezmenilo počas celého rozhodovania vo veci. Postup okresného súdu preto považoval za zákonný a mal za to, že senát bol zložený zákonným spôsobom a rozhodoval v zákonnom zložení. Na margo rozhodnutia ústavného súdu zo 17. augusta 2022, sp. zn. I. ÚS 322/2022, uviedol, že nález pojednáva o inej situácii, ako je tá, ktorá je predmetom dovolacieho návrhu obvineného. Konštatoval, že prísediaci v senáte 28T boli vybratí zo zoznamu prísediacich, ktorý bol prílohou rozvrhu práce, teda zákonným spôsobom bol vytvorený senát, ktorý rozhodoval vo veci, nedošlo k jeho zmene ani úprave počas celej doby konania. Obvinený nevzniesol relevantnú námietku zaujatosti voči ktorémukoľvek členovi senátu a aj táto skutočnosť poukazuje na fakt, že senát, ktorý rozhodoval vo veci rozhodoval objektívne, bez ovplyvňovania alebo jeho zaujatosti voči obvinenému. Z týchto dôvodov prokurátor navrhol dovolanie obvineného ako nedôvodné
1 Tr. por. Úvodom najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, a nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať v intenciách Trestného poriadku len odvolací súd [§ 322 ods. 3 Tr. por., § 326 ods. 5 Tr. por.]. Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený eo ipso prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol
zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže dovolací súd vykonať dokazovanie len v obmedzenom rozsahu
2 Tr. por. Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolateľ v dovolaní uplatnil dovolací dôvod
1 písm. b) Tr. por., v rámci ktorého je potrebné uviesť, že dôvodom podania dovolania
tohto ustanovenia je nezákonné zloženie súdu, ktorý o veci rozhodol. Také nezákonné zloženie môže vyplývať z tej skutočnosti, či má o veci rozhodovať samosudca, senát či sudca pre prípravné konanie alebo či senát bol správne zložený z pohľadu jeho vnútorného členenia alebo ak o veci rozhodoval sudca alebo prísediaci, ktorý už nebol sudcom alebo prísediacim (prípady nesprávneho zloženia súdu) alebo či došlo k nesprávnemu prideleniu veci danému konkrétnemu sudcovi či senátu porušením zákona alebo rozvrhu práce súdu (prípad nesprávneho určenia zákonného sudcu či senátu). Obvinený vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. b) Tr. por. namietal nezákonné zloženie senátu okresného súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni a to vzhľadom na spôsob kreovania senátu prísediacimi sudcami. K obvineným uplatnenej námietke vo vzťahu k naplneniu dovolacieho dôvodu
1 písm. b) Tr. por. o nezákonnosti zloženia senátu okresného súdu, najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že uvedené obvinený namietal už v podanom odvolaní a krajský súd sa s touto dovolacou argumentáciou vysporiadal. Preto najvyšší súd poukazuje na vecne a argumentačne správne odôvodnenie rozsudku krajského súdu, ktorý k tejto otázke uviedol, že „krajský súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou obžalovaného ohľadne nezákonného zloženia senátu okresného súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni, vzhľadom na spôsob kreovania senátu pokiaľ ide o prísediacich sudcov, a to s odkazom na oznámenie Okresného súdu Žilina, ktoré obžalovaný pripojil k dôvodom odvolania. V tomto smere krajský súd poukazuje na § 3 ods. 3 Zákona č. 757/2004 o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
tohto zákonného ustanovenia, „zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení
rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte.“ Z uvedeného vyplýva, že pre uplatnenie práva na zákonného sudcu má kľúčový význam rozvrh práce súdu, nakoľko citovaná právna úprava pre záver o tom, že ide o zákonného sudcu, vyžaduje, aby sudca bol na konanie a rozhodovanie v prejednávanej veci určený v súlade so zákonom a rozvrhom práce ustanoveným pre kalendárny rok, v ktorom sa pre vec určuje konkrétny zákonný sudca. Pridelenie veci konkrétnemu sudcovi ako predsedovi senátu realizované náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR a určenie dvoch prísediacich sudcov výberomzo zoznamu prísediacich sudcov, tvoriaceho prílohu rozvrhu práce, je tak s ohľadomna uvedené len rôznym technicko - administratívnym spôsobom naplnenia obsahu slovného spojenia „určený v súlade so zákonom a rozvrhom práce“, použitým v dikcii § 3 ods. 3 Zákona o súdoch. Z doposiaľ prezentovaného je potom potrebné vyvodiť všeobecný záver, že súd rozhoduje v zákonnom zložení, pokiaľ rozhoduje v zložení, vyplývajúcom z rozvrhu práce súdu účinného v čase, keď k prideleniu veci na konanie a rozhodovanie došlo. V danom prípade bolo naplnené pridelenie trestnej veci v súlade s pravidlami obsiahnutými v Rozvrhu prácepre Okresný súd Žilina v znení účinnom v čase prideľovania veci. Z obsahu spisového materiálu je zistiteľné, že predmetná trestná vec bola po jej nápade náhodným výberom zabezpečeným podateľňou Okresného súdu Žilina pomocou technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR (prostredníctvom generátora) pridelená na prejednanie a rozhodnutie zákonnej sudkyni (predsedníčke senátu) JUDr. Erike Bebčákovej. Táto mala povinnosť dotvoriť senát ďalšími dvomi prísediacimi sudcami, a to
Zoznamu prísediacich, ktorý v tom čase tvoril prílohu Rozvrhu práce Okresného súdu Žilina, čo predsedníčka senátu aj učinila. Prísediaci sudcovia, ktorí boli členmi senátu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni (a to nezmenene od začiatku prejednávania veci pred okresným súdom), boli vybraní zo Zoznamu prísediacich, ktorý v tom čase tvoril prílohu k Rozvrhu práce, teda pokiaľ ide o prísediacich sudcov, bolo postupované v súlade s Rozvrhom práce a takýto postup nebol v rozpore so zákonom (pokiaľ ide o výber predsedu senátu, tu sa v zmysle zákona realizuje náhodný výber za pomoci technických a programových prostriedkov schválených MS SR, zákon však neurčuje žiaden mechanizmus výberu, resp. náhodného výberu prísediacich sudcov). Ak by aj prísediaci boli bývali Rozvrhom práce pre Okresný súd Žilina, resp. jeho prílohou rozdelení do jednotlivých senátov, aj v takom prípade by to bol stále predseda senátu, ktorý by bol dotváral senát dvomi prísediacimi sudcami (iba tento by dotváral z menšieho počtu prísediacich sudcov). Kreovanie senátu pred okresným súdom nemožno stotožňovať s kreovaním senátu krajského súdu. Senát okresného súdu pozostáva z predsedu senátu a prísediacich sudcov, ktorí sú kreovaní rozdielnym spôsobom do funkcie. Na krajskom súde sú priamo rozvrhom práce určené trojčlenné senáty, ktorých sudcovia sú do funkcie kreovaní rovnakým spôsobom.“ Na zdôraznenie správnosti záverov krajského súdu najvyšší súd dopĺňa, že ústavný imperatív vyjadrený v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi slúži k ochrane predovšetkým pred svojvoľným či účelovým obsadením konajúceho súdu ad hoc a nemožno ho zamieňať za procesný prostriedok, ktorým by malo byť ex post zvrátené už vydané rozhodnutie. Hoci právo na zákonného sudcu sa priznáva bez rozdielu medzi sudcom a prísediacim sudcom z radov občanov, uvedené ešte neznamená, že sudcovia a prísediaci sudcovia z radov občanov majú rovnaké právne postavenie, či že sa na nich vzťahuje rovnaký režim kreovania. (k tomu primerane rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom, samosudcom, súdnym úradníkom, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci, za splnenia podmienok zabezpečenia rovnomernej zaťaženosti sudcov a súdnych úradníkov. Z predmetného Rozvrhu práce Okresného súdu Žilina na rok 2015 tiež vyplýva, že tento v časti 3, označenej ako „Personálne obsadenie jednotlivých súdnych odd. a ich označenie“, odkazuje pre konkrétne zloženie jednotlivých súdnych senátov trestnoprávneho oddelenia, pokiaľ ide o ich členov, t.j. prísediacich sudcov, na zoznamy prísediacich tak, že každému predsedovi senátu trestnoprávneho oddelenia sú priradení konkrétni prísediaci zo zoznamu prísediacich, v prípade príslušného senátu 28T je to Zoznam prísediacich č. 28. Z oznámenia k žiadosti o poskytnutie informácií vypracovaného podpredsedom Okresného súdu Žilina JUDr. Vladimírom Kozáčikom (č. l. 942 spisu) vyplýva, že každý sudca si po dohode s ostatnými sudcami určoval okruh prísediacich, z ktorých boli vyberaní prísediaci do jednotlivých senátov
vyťaženosti. Pri výbere bolo vždy potrebné sa dohodnúť s prísediacim, či môže realizovať predpokladaný počet pojednávaní v ich predpokladanom rozsahu a riadne sa ich zúčastňovať. Osobitný zoznam prísediacich pre jednotlivé senáty vytváraný nebol. Z vyjadrenia predsedníčky senátu JUDr. Eriky Bebčákovej, ktorú najvyšší súd v rámci dovolacieho prieskumu ohľadom postupu pri výbere prísediacich sudcov
1 písm. b) Tr. por. nie je daný, a preto dovolanie obvineného P. T. na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, postupom
c) Tr. por. odmietol. Toto uznesenie bolo prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.