Obsah (11)

§ 419§ 420§ 431§ 440§ 438§ 161§ 61§ 62§ 63§ 7§ 470

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Cdo/95/2023 Identifikačné číslo spisu: 7520203904 Dátum vydania rozhodnutia: 30.10.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Gabriela Klenková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

názoru dovolateľky odvolací súd neprihliadal na ustanovenie § 63 ods. 2 CSP, ako aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. rozsudok z

1. januára 2015, sp. zn. 4Cdo/444/
2. Postup odvolacieho súdu preto považovala za arbitrárny, nepredvídateľný, priečiaci sa zneniu § 63 ods. 2 CSP, ako aj ustálenej judikatúre všeobecných súdov (sp. zn. 6Cdo/155/2017, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
3. augusta 2018 sp. zn. II. ÚS 570/2017). Dodala, že napadnutým rozhodnutím jej bola uložená povinnosť uhradiť pasíva poručiteľa, pričom ani nemieni byť jeho právnym nástupcom z dôvodu, že mieni odmietnuť dedičstvo po poručiteľovi. Napokon namietala, že jej bolo zasiahnuté do práva na spravodlivý proces tým, že ako osobe, ktorá nie je univerzálnym sukcesorom pôvodného žalovaného jej bola uložená povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania žalobkyni. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uplatnila si náhradu trov dovolacieho konania. Zároveň podala návrh na odklad právoplatnosti a vykonateľnosti napadnutého rozsudku z dôvodu, že v blízkej budúcnosti bude vydané rozhodnutie o uložení povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania. Prípadným núteným výkonom takéhoto rozhodnutia by tak došlo k vzniku škody na jej strane a k zásahu do práva vlastniť majetok, garantovaného čl. 20 ods. 1 ústavy.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu sa stotožnila s rozhodnutím súdu, ktoré považovala za vecne správne. Navrhla dovolanie zamietnuť.
5. Žalovaný 1/ písomné vyjadrenie k dovolaniu nepredložil.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný na rozhodnutie o dovolaní (ďalej len ,,dovolací súd") v súlade s § 35 CSP po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či sú splnené procesné predpoklady v zmysle § 428 a § 429 CSP a v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie žalovanej 2/ je nielen prípustné, ale aj dôvodné. 8.

§ 419

CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 9. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. 10.

§ 420

CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

1. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. b)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
3. c)strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
4. d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. e)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
6. f)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 11.

§ 431

CSP dovolanie prípustné

§ 420možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. 12.

§ 440CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.

13. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm.

1. f)CSP sú zásah súdu do práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94). 14. Ustanovenie § 420 písm.
2. f)CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). 15. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý proces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019). 16.

§ 438ods.

1 a 2 CSP na konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. Na dovolacie konanie sa nepoužijú ustanovenia o pristúpení subjektov, o zmene a späťvzatí žaloby a o vzájomnej žalobe. 17.

§ 161ods.

1 a 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len ,,procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 18.

§ 61

CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 19.

§ 62CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

20.

§ 63ods.

1 až 3 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi

povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých

výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve. 21.

§ 7ods.

1 a 2 veta prvá Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.

1. Procesná subjektivita predstavuje v konaní procesnú podmienku, ktorej neexistencia tvorí spravidla neodstrániteľnú vadu konania. Strata procesnej subjektivity fyzickej osoby je zároveň stratou spôsobilosti na práva a povinnosti (právnej subjektivity). Ak smrť strany v spore (fyzickej osoby) nastane v priebehu sporového konania, t. j. do právoplatného skončenia konania, do úvahy prichádzajú dve procesné eventuality, a to zastavenie konania, alebo pokračovanie v konaní. Zastavenie konania prichádza do úvahy najmä v prípadoch iných ako v majetkových sporoch. V prípade tzv. majetkového sporu je predovšetkým spor, predmetom ktorého bude plnenie, ako aj spor, predmetom ktorého bude subjektívne právo oceniteľné alebo vyjadrené v peniazoch, ako aj určovací spor, predmetom ktorého bude peniazmi oceniteľné súkromné subjektívne právo sporových strán. Typickým príkladom je spor o určenie vlastníckeho práva. V takých prípadoch súd obligatórne pokračuje s dedičmi fyzickej osoby, prípadne s tými, na ktorých prechádza právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide. Zo slovného spojenia vyplývajúceho z § 63 ods. 2 CSP v znení ,,len čo sa skončí konanie o dedičstve" treba ustáliť, že rozhodnutie o pokračovaní v konaní s dedičmi fyzickej osoby má nasledovať bezodkladne po skončení konania o dedičstve. Slovo ,,môže" uvedené v § 63 ods. 1 veta prvá CSP treba vykladať ako objektívnu možnosť či nemožnosť v konaní pokračovať, nie ako voľnú úvahu súdu, či v konaní bude pokračovať alebo nie. Napokon ustanovenie § 63 ods. 3 CSP normuje, že súd vo výnimočných prípadoch bude môcť pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve. Slovné spojenie ,,ak to povaha sporu pripúšťa" treba vykladať prísne reštriktívne. Pôjde najmä o prípady jednoduchých dedičských konaní, kde sa nevyskytuje žiadny spor o dedičské právo, existuje jediný nespochybniteľný dedič a pod. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 226 a 227).
2. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že pôvodný žalovaný R. T. po podaní odvolania zomrel dňa XX. Q. XXXX. Dedičské konanie po poručiteľovi bolo vedené na Notárskom úrade JUDr. Mária Vasilová, Košice, Mlynská 26 pod sp. zn. 22D/606/2021, Dnot 204/
3. Uznesením č. k. 22D/606/2021-30, Dnot 204/2021 zo
4. apríla 2023 s právoplatnosťou od
5. apríla 2023 bolo konanie o dedičstve zastavené v súlade s § 187 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CMP") z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok. Z potvrdenia o lustrácii poručiteľa v Notárskom centrálnom registri závetov bolo zistené, že poručiteľ nezanechal žiadny závet ani listinu o vydedení.
6. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd považoval namietaný nesprávny procesný postup odvolacieho súdu za dôvodný. Z jeho postupu je evidentné, že k zisteniu do úvahy prichádzajúcich dedičov dospel na základe lustrácie poručiteľa v registri obyvateľov i napriek skutočnosti, že z oznámenia súdnej komisárky JUDr. Márie Vasilovej (v spise na č. l. 113) vyplynulo, že okruh dedičov nebol ustálený z dôvodu nedostavenia sa predvolaných na predbežné prejednanie dedičstva. Námietku týkajúcu sa procesnej aktivity odvolacieho súdu, v dôsledku ktorej došlo k porušeniu procesných práv žalovanej 2/ v konaní, možno považovať za opodstatnenú. V prípade neustálenia a spornosti okruhu do úvahy prichádzajúcich dedičov po pôvodne žalovanom, bolo povinnosťou odvolacieho súdu konanie prerušiť v súlade s § 162 ods. 1 písm. a) CSP do skončenia konania o dedičstve po poručiteľovi. Žalovaná 2/ preto dôvodne namietala existenciu vady zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, v dôsledku ktorej možno konštatovať porušenie jej práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 2 ods. 1 a 2 Základných princípov CSP.
7. Najvyšší súd v rozsudku z
8. januára 2015 sp. zn. 4Cdo/444/2013 uviedol, že ,,k nadobudnutiu dedičstva však nedochádza len na základe smrti poručiteľa. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté, konanie o dedičstve začína aj bez návrhu a v konaní o dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol známy pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí o dedičstve.

rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu (§ 175p, § 175q, § 175 zca O. s. p.), tu teda nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí, a to najmä, kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov. Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 O. s. p." 26. Ak bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť poručiteľa, resp. poručiteľ zanechal len majetok nepatrnej hodnoty a zároveň nebolo ani v prebiehajúcom sporovom konaní preukázané, že by poručiteľ mal iný majetok, ktorého existencia by umožňovala súdu samostatne uvážiť, či vo vzťahu k tomuto majetku prichádza do úvahy právne nástupníctvo inej osoby, je potrebné konanie zastaviť

§ 63ods.

1 CSP, keďže z povahy veci nie je možné v konaní pokračovať, ak neexistuje právny nástupca zomretej strany, teda osoby, ktorú právny poriadok dosadzuje vo vzťahu k neuhradeným dlhom do právneho postavenia zomretého

§ 470Občianskeho zákonníka.

1. Na základe uvedených dôvodov dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 449 ods. 1 a 2 CSP a konanie zastavil v súlade s § 450 CSP v spojení s § 438 CSP a § 161 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 63 ods. 1 CSP. Strata procesnej subjektivity predstavuje neodstrániteľnú podmienku konania, pre ktorú nie je možné v konaní pokračovať. Vzhľadom na rozhodnutie z procesných dôvodov, dovolací súd nerozhodol o návrhu na odklad právoplatnosti a vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 CSP. V súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
2. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v súlade s § 453 ods. 1 v spojení § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovanej 2/ v dovolacom konaní v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Žalovanému 1/ (§ 77 CSP) dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo mu z obsahu spisu žiadne trovy konania nevyplývajú (R 72/2018).
3. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
4. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.